Večer, január 1973 (V/3-22)

1973-01-31 / No. 22

DNES blahoželáme Emi­lom. SLNKO zajtra ráno vyjde o 7,07 hod., zapadne o 16,30 hod. AKÉ bode počasie Prevažne zamračené, občas sneženie, prípadne dážď so snehom. Teplota večer okolo 1 stupňa, k ránu poklesne na 0 až mínus 2 stupne. Sla­bý vietor. HISTORICKY KALENDÁR V tento deň pred 30. rok­mi zavraždili fašisti Olega Koševého a ďalších členov protifašistickej organizácie Mladá garda. Spolu bolo za­vraždených 56 mladogvardej­­cov. ★ ★ * POZORUHODNÝ NÁLEZ PRI PITVE Oznámili sme stručne, že v košickej nemocnici zomre­la následkom abortu 29-roč­­ná Júlia Duranová z obce Horváty pri Turni. Bolo kon­štatovaná, že žena zomrela na otravu krve. Pri pitve urobili lekári pozoruhodný nález: V rodidlách ženy boly nájdené tri dokonalé vyvi­nuté zuby aj s kosom kos­ti, do ktorej boly vrastnuté. Bolo nám sdeiené, že tu ide o L zv. dermoidálnu cystu. Ja to embrioináiny nádor, ktorý je tvorený kúskom nie­ktorého vyvíjajúceho sa or­gánu, obyčajne to bývajú zu­by alebo vlasy a pod., kto­ré sa vyvíjajú už od narode­nia osoby a nie sú vfibec v súvise snáď s tehotenstvom. Okaz sa vyskytuje dost zriedkavo a preto ja nález nevšedný. (Slovenský Východ, 31. januára 1930, s. 3) • ObNV SEVER sa rozho­dol doriešiť zriadenie potreb­ných predajní článkov den­nej spotreby v oblasti Ro­­zálla-Kalvárla, Moravskej uli­ce i Cermeľa. Pre zlepšenie obchodnej siete na Podhra­­dovej vyhľadajú ďalšie vhod­né objekty. mek. • KAŽDÝ rok pribúda v Košiciach takmer päťtisíc au­tomobilov. Dnes je Ich na území nášho mesta (súkrom­ných a] podnikových) skoro 19 tisíc. Okrem výhod prlná šajú so sebou aj nové prob­lémy v znečisťovaní ovzdu­šia výfukovými plynmi. szat. • RADOSTNÉ dni prežíva­li stavbári zo správy 05 Po­zemných stavieb, keď dokon­čili a odovzdali do používa­nia vykurovacie rozvody na Luníku II a III, ktorých re­konštrukcia si vyžiadala 3 mil. 739 tisíc Kčs a vyku- Deväť desatín múd­rosti je byť múdrym zavčasu Cicero siečnám i panien Ani by sme neverili, kolko nečistôt sa usadzuje na tvá­a ri. Zapchávajú póry pokožky vytvárajú povlak, ktorý Jej zabraňuje dýchať. Nepod­ceňujte preto čistenie pokož­­kyl Suchú pokožku vyčistíme pleťovým mliekom, pleťovou vodou, len mastnú potom nanášame denný krém. Ve­černé čistenie pokožky má byť .ešte dôkladnejšie. Vôbec nestačí povrchné umytie tvá­re. Aby čistenie splnilo svoj účel, treba sa prispôsobiť druhu pokožky. Normálna po­kožka je jemná, vláčná, pružná a dobre prekrvená. Potrebuje vlažnú vodu, tučné mydlo, pleťové mlieko alebo pleťový krém. Suchá pleť mydlo neznáša. Najlepšie Ju umývať prevarenou vodou. Okrem toho ju čistíme ple­ťovým mliekom, alebo mast­ným čistiacim krémom, prí­padne pleťovým olejom. Mast­ná pleť má tuku dostatok. Umývame ju vlažnou vodou a mydlom, a nakoniec pleťo­vou vodou so 60-percentným obsahom alkoholu. Po dôklad­nom čistení pleti nanesieme na ňu jemnú vrstvu výživné­ho krému. Po piatich minú­tach zvyšky krému odsajeme šarvítkou. rovaclu prípojku na kino na Luníku II v hodnote 2 200 000 Kčs. Prípojku do kina uro­bili o desať mesiacov skôr, než im ukladal plán. O. László • VO VÝCHODOSLOVEN­SKOM nakladateľstve vyšla v týchto dňoch nákladom 3 tisíc výtlačkov publikácia „25 rokov obchodu v Koši­ciach“, ktorú vydal MsNV, odbor obchodu a CR. Publi­kácia zahrňuje vývoj obcho­du v našom meste vo všet­kých oblastiach obchodne] činnosti a poukazuje najmä na prednosti socialistického zriadenia v oblasti služieb, ktoré poskytuje obchod ob­čanom. Publikácia je bohato ilustrovaná farebnými i čier­nobielymi fotografiami a bu­de slúžiť pre obchodné or­ganizácie, poslancov i pra­covníkov národných výborov v okrese Košice-mesto a mô­že byt tiež vhodnou pomôc­kou pre ekonomické školy a výchovu učňovského dorastu v obchode. šg. • PREDAJNÚ syrov pre­miestnili Potraviny z Leni­novej ulice č. 58 (pri di­vadle) na Leninovu č. 51. Pre tých, ktorí majú radi cukrárenskú intimitu, vzniká na Zvonárskej ulici č. 8 no­vá cukráreň. Začiatkom bu­dúceho týždňa privíta pr­vých návštevníkov. šg. • OPRAVA. V pondelňaj­šom Večer-e sme v informá­cii k filmu Slnečnica omy­lom uviedli, že sa premieta do 1. 3. namiesto do 1. 2. kx. • ZVÁZÄCI závodu Údrž­ba VSŽ na konferencii SZM prijali záväzok na počesť 25 výročia februárových udalos­tí, v ktorom sa zaväzujú od­viesť 10 tisíc korún na Fond solidarity a získajú 15 dob­rovolných darcov krvi. md. • MsNV V KOŠICIACH zo­stáva naďalej garantom vý­stavby všešportového areálu v Košiciach. Podlá plánu sa v tomto roku začne s vý­stavbou ďalších 18 objektov. Hrubá hodnota diela na tento rok predstavuje sumu vyše 40 miliónov korún. szat. • 85 000 KORGN rozpoč­tovali v tomto roku v Jed­note, spotrebnom družstve, na úhradu nákladov spoje­ných s rekreáciou pracovní­kov organizácie a ich rodin­ných príslušníkov. Z toho polovicu — 40 tisíc — určili na pioniersku rekreáciu. • NA NAŠU kritiku ohľa­dom tmy na Kostolanskej ceste (od Komenského ulice po Národnú triedu) nám zo Správy mestských komuniká­cií oznámili, že na tomto úseku už doplnili výbojky a urobili patričné opatrenia, aby sa takéto prípady nevy­skytovali. šg. • VČERA predpoludním zasadalo na Mestskom vý­bore Socialistického zväzu mládeže predsedníctvo, ktoré prerokovalo priebeh výroč­ných členských schôdzí, vý­ročné hlásenie o stave a zlo­žení členskej základne a prí­pravu pléna MV SZM. md. • KURZY praktickej tele­víznej techniky usporiada Rá­­dioklub VSŽ pre začiatoční­kov a pokročilých. Prihláš­ky sa prijímajú osobne učebni na Kysuckej ul. 12,v 12. posch. (Kosmalt) v pon­delok a vo štvrtok od 18. hod. Telefonické Informácie na č. tel. 653-52 od 8. do 9. hod. STRATY A NÁLEZY PROSÍME pocltvého nález­cu, ktorý našiel v nedeľu na ceste medzi Terasou a sldl. Železníky o 16.30 hod. čer­venú dámsku kabelku, aby ju doniesol na adr. G. Dolá­ková, Miškovecká 12/8 p. V PONDELOK dopoludnia sa našli v lekárni na Polikli­nike JUH dámske hodinky. Majiteľka si ich môže pre­vziať priamo v lekárni denne od 7.—17. hod. VČERA asi o 19.30 hod. na Leninovej ul. našiel P. Kriv­da naproti OBUVE na chod­níku pred parkom puzdro kľúčov, 4 ks. Majiteľ si ich môže prevziať v administrá­cii. Kd. né MAJITEĽOM CHÄTI Obvod­odd. VB Košice—Sever vyzýva všetkých majiteľov záhradných chát v oblasti Račí potok a nad Kalváriou, aby navštívili svoje chaty a ohlásili ich poškodenie na OOVB do 6. februára t. r. Príslušníci zadržali páchate­ľov, ktorí vandalsky porozbí­jali okná a pootvárali chaty. POHREBY Dňa 1. februára bude na ve­rejnom cintoríne rozlúčka s týmito zosnulými: Stefan Bodnár, 47-ročný, o 12. hod. Jolana Makayová, 51-ročná, o 13. hod. Anna Kahyová, 60-ročná, o 14. hod. Žofia Stúrová, 79-ročná, o 14,30 hod. Alžbeta Kozárová, 79-roč­ná, o 15. hod. mek. Nedeľná „kalamita * na lahodnej lahodná najmä v zime lá­ka stále viac. Aj v nedeľu na­priek skromnej snehovej pri­krývke privábila nepomerne viacej návštevníkov než ich mohla prijal. Mesto sa mo­torizuje, ale jahodná sa ne­rozrastá. Tak sme sa tesne popoludní stali svedkami „aktérmi“ veľmi zložitej mo­a toristickej „havárie“. Cez obed, ako zvyčajne, na­stáva na lahodnej „výmena stráží“. Dopoludňajší lyžiari sa chceli autami dostal čim skôr k nedeľnému stolu, na­­obedovaní motoristi sa zas ponáhľali užil príjemné po­poludnie. lední hore, druhí spät. Stahovante narazilo na starý problém — veľmi malé parkovisko a úzku cestu. My, čo sme prichádzali po 13. hodine, mali sme dojem, že na lahodnej prebieha pri­najmenšom repríza majstrov­stiev sveta v klasickom lyžo­vaní, lenže bez organizáto­rov. Nasvedčovala tomu kla­sická „mrvenlca“ áut, ako keby narežírovaný chaos, jed­ni, iste hladní, druhí, dych­tiví po snehu — no a tí tre­tí — nedisciplinovaní, tí ce­lú túto „majstrovskú“ zápchu zapríčinili. Vytvorila sa ne­prehľadná situácia dvojitého radu áut na úseku vyše ki­lometra — takmer na troch štvrtinách prístupovej cesty. Hotový motoristický babylon. Človek mál v týchto chví­ľach skutočný dojem svetové­ho lyžiarskeho podujatia. O to väčšie bolo prekvape­nie na samotnej lahodnej. Nielenže tam nebolo veľa ľu­dí, ale parkovisko bolo dopo­ly prázdne. Mnohí iste oľu­tovali. Šli na víkend zalyžo­vat si, a pritom zažili ner­vózne chvíle čakania. Nebolo to na Jahodnej pr­výkrát a rozhodne nie napo­sledy. Je jednou z mála zim­ných možností a rozrastajú­cemu sa mesta nestačí. Kým sa však zrealizujú prijaté plá­ny, bude potrebný náležitý zásah. Pomohlo by riadenie dopravy, určenie miest a spô­sobu parkovania jpripadne jednoducho tabuľka — „ob­sadené!“ ...). Ale zvládnut situáciu by najskôr pomohli návštevníci disciplinovaným parkovaním a vôbec ohľadom na Iných. Ani to však nemô­že byt prijateľné východisko. Akonáhle sa totiž na cestě parkuje, je koniec plynulej dvojsmernej premávke. Najpravdepodobnejšie ne­deľná skúsenost mnohých od­radí od obedňajšej vychádz­ky na lahodnú. Na škodu ve­ci, lebo táto prímestská re­kreačná oblast môže práve v zime poskytnút veľmi dobré podmienky rekreačného lyžo­vania a sánkovania mr. Neokolonializmus v praxi Najcharakteristickejšou for­mou neokoionialistického vy­korisťovania krajín tretieho sveta je oficiálna politika kapitalistických štátov posky­tovania „pomoci“ a pôžičiek krajinám tretieho sveta a hospodárska činnosť súkrom- ČO PÍŠU INI ných monopolov na ich úze­mí. Uvádza to pondelňajšia Tribuna ludu v článku M. Lukaslewlcza Neokolonlallz­­mus v praxi. Zatiaľ, čo ofi­ciálna činnosť kapitalistic­kých štátov realizuje pri po­skytovaní „pomoci“ nadrade­né antikomunistické ciele, činnost spoločností monopolistických sa sústreďuje predovšetkým na totálne ekonomické zisky. Obidve tieto formy sú jednotlivými nástrojmi triedneho podria­ďovania štátov tretieho sve­ta záujmom medzinárodného kapitálu. Kapitalistické krajiny po­skytujú rozvojovým krajinám tzv. viazanú pomoc tak, že za poskytnuté úvery musia kupovať väčšinou tovar tých­to krajín. Napríklad dve tre­tiny britskej pomoci sa vy­nakladajú na britský tovar a služby, ale okrem toho plynie do Británie každý rok 60 miliónov libier za splát­ky z predchádzajúcich pôži­čiek. Veľkú časť nových úve­rov dopredu pohlcujú splátky predchádzajúcich pôžičiek. Je známe, že 40 pere. americ­kých súkromných Investícií a vyše 50 percent britských Investícii je umiestnené v treťom svete. Len Latinská Amerika je obeťou vykoris­ťovania viac ako 3 tisíc fi­riem USA. Príliš pomalý vý­voj krajín tretieho sveta nie je výsledkom nedostatku prí­rodného bohatstva. (Naprí­klad, Afrika má samotná 80 percent svetových zásob ko­baltu, 56 percent zásob zlata, 38 percent chrómu atď.), ale neokolonistlckého vykorisťo­vania rozvojových krajín. Dni vedy a techniky NDR Filmom k bližšiemu poznaniu Našim čitateľom podistým nepoviem nič nového tým, že napíšem, že v Bratislave a Prahe prebiehajú v týchto dňoch Dni vedy a techniky NDR. Dozvedeli sa to zo strá­nok denníkov 1 z rozhlasu, alebo televízie. Dni vedy a techniky NDR sa však nesú­streďujú iba na hlavné mes­tá republík, ale uskutočňujú sa aj v niektorých vybra­ných krajských mestách, me­dzi ktorými nechýba ani na­še. Pravda, u nás to nie sú sympóziá, prednášky a be-sedy s odborníkmi, či tema­tické výstavy. My poznáva­me výsledky práce, ktoré v uplynulých rokoch dosiahli naši nemeckí priatelia pro­stredníctvom filmového plát­na. Prehliadka filmov NDR sa začala v kine Slovan sláv­nostným otvorením v ponde­lok predpoludním. Otvárací príhovor predniesol riaditeľ Domu techniky arch. Ladi­slav Kráľ. A hneď potom si účastníci pozreli prvý film na tému Ochrana životného prostredia a bezpečnosť prá­ce. V utorok bolo na pro­grame filmové pásmo na té­mu Hutníctvo a strojárstvo, dnes sa končí prehliadka po­sledným filmom, ktorý náv­števníkom priblíži výsledky blízkych susedov v poľnohos­podárstve. Ako všetky podujatia po­dobného charakteru, aj toto malo svojich patrónov. Boli to Dom techniky, Mestská odborová rada a MV SZM. A čo povedať k návštevnosti? Iba toľko, že je výborná. Predstavenia sú vypredané a zúčastňujú sa na nich pra­covníci z patronátnych inšti­túcií, zo závodov a podni­kov, pre ktorých je zaují­mavá premietaná problemati­ka, a študenti z príslušných odborných škôl. Táto pre­hliadka je nielen príležitos­ťou dozvedieť sa bližšie o napredovaní vedy a techni­ky v NDR, ale aj príležitos­ťou zoznámiť sa s touto kra­jinou, jej ľuďmi a vari aj nazbierať cenné k vlastnej práci. skúseností K* Katalóg nevín a časopisov Státna vedecká knižnica v Košiciach vydala v týchto dňoch jednu zo svojich naj­novších publikácií. Je ňou Katalóg slovenských a na Slovensku vychádzajúcich no­vín a časopisov do roku 1945. Pri zostavovaní Katalógu vy­chádzali pracovníci z fondov slovenských a na Slovensku vychádzajúcich časopisov v ŠVK, ktoré majú svoju histó­riu a dlhoročnú tradíciu. Sia­hajú ďaleko do počiatkov ve­deckého a regionálneho kni­hovníctva v Košiciach. Uni­verzitná knižnica v Koši­ciach (od r. 1857), ako aj jej ďalšie organizačné formy, ako boli knižnica Kráľovskej akadémie alebo knižnica Právnickej fakulty, sa od 19. stor. okrajovo zameriavali aj na zbieranie novín a časo­pisov vychádzajúcich v Koši­ciach. V rokoch 1925—38 sa začalo budovanie fondu no­vín a časopisov v rámci Ve­rejnej knižnice mesta Košíc. Tieto fondy, rovnako ako aj zbierka regionálnej tlače, ktorej venovalo pozornosť od prvých rokov svojho vzniku Vsi. múzeum, prešli postu­pom rokov do fondov ŠVK. Štátna vedecká knižnica však prevzala nespracované fondy slovaclkélnych novín a časopisov bez katalógov a postupne ich začala katalogii zovať. Je to práca zdlhavá a náročná, predovšetkým na čas. Tak sa konečne dostá­va do rúk záujemcov kata­lóg, obsahujúci noviny a ča­sopisy, ktoré vychádzali do roku 1945 v slovenskej reči aj mimo územia Slovenska, alebo v ktorejkoľvek reči na Slovensku. Katalóg je nielen dôkazom systematickej odbor­nej práce, ale aj dobrým pomocníkom pre všetkých, ktorí využívajú služby ŠVK. Kx Sovietski čitatelia. V počte vydávaných kníh zaujíma So­vietsky zväz prvé miesto na svete a jedno z popredných miest vo vydávaní prekladovej literatúry. Za roky so­vietskej vlády boli v ZSSR vydané knihy v celkovom ná­klade 38 miliárd výtlačkov. Vlani napríklad vyšlo vo viac než 200 sovietskych vydavateľstvách do 86 tisíc kníh v 108 jazykoch národov ZSSR i sveta. Každá šies­ta kniha je určená mladému čitateľovi. Na snímke naj­menšie čitateľky. «_____________ . BÁSNIK V RIEKE ČASU Nové vydanie poézie Pavla Horova Básnikovi Pavlovi Hořavovi, príslušníkovi staršej literár­nej generácie, ktorý bol ne­dávno poctený titulom Ná­rodný umelec, vychádzajú zobrané básnické zbierky. Z pripravovaných dvoch zväz­kov sa prvý nž objavil v kníhkupectvách. Kniha má horovnvský charakteristický názov Kruté prebudenie. Edi­torom súborného vydania básnikovej poézie je Karol Rosenbaum. Vydavateľom bra­tislavský Slovenský spisova­tel. Väčšinu veršov Krutého prebudenia napísal Horov v tridsiatych a štyridsiatych rokoch, t. J. v čase, keď žil na východnom Slovensku. V rokoch 1935—1944 pôsobil ako učiteľ v Čani a v Mi­chalovciach. Po krátkom účinkovaní na Povereníctve Informácií, v roku 1945 v Košiciach, v rokoch 1945— 1950 pracoval v košickom rozhlase. Popri zbierkach Zradné vody spodné, Nioba matka naša, Návraty a Defilé, prvý zväzok diela Pavla Horova obsahuje oddiel Z autogeoló­­gie, zostavený z autorových veršov v študentských a li­terárnych časopisoch tridsia­tych rokov, a zbierku Balada o sne, vydanú až v roku 1960, ktorá sa k predchádza­júcim viaže vojnovou tema­tikou. Vojna je ústredným motí­vom Krutého prebudenia. Uprostred druhej svetovej vojny Horov prichádza s úva­hami o nedostatku mravných hodnôt, lásky a ľudskosti vo vojnovom svete a s etickým apelom. Na druhej strane ukazuje vojnu v je] prežíva­ní človekom, ktorý sa zmieta medzi nádejou a beznádejou. Osobitné miest% v Horovo­­výeh vojnových zbierkach majú jeho Návraty, obsahu­júce cyklus rovnomenného názvu a Zemplínske variácie. Cyklus Návraty je výrazom zosubjektfvnenia autorovej poézie. Stretávame sa tu s autentickosťou, ktorá je pod­mienená autorovým silným zážitkom. Básnik tu buduje na autobiografických fak­toch .., V Krutom prebudení sa nám Horov predstavuje ako básnik, ktorý si rovnako vší­ma čas historický — vojnou poznačenú dobu, ako i čas ľudského života — straty a zisky jednotlivca. Ak básni­kovo historicum malo prí­­tomnostný rozmer, išlo o analýzu a diagnostikovanie doby, ak nadobudlo rozmer budúcnosti, bolo víziou po­koja a medziľudskej lásky. Opakujúca sa myšlienka pan­­tareizmu posilňovala ľudskú nádej a bytiu dávala zmysel. I* Nová expozícia v Múzeu V. I. Lenina v Prahe. Hlavným obsahom a cieľom novej expozície v Múzeu V. I. Lenina v Prahe je najmä všestranné osvetlenie života a diela V. I. Lenina a naplňovanle Jeho ideového odkazu vo všetkých smeroch. Dokumenty približujú osobu Lenina ako geniálneho vodcu svetového proletariátu, ako zakla­dateľa revolučnej strany nového typu, ako tvorcu prvého socialistického štátu na svete, i ako človeka nesmierne skromného, obetavého, nešetriaceho svojich síl v pro­spech šťastnej budúcnosti ľudstva. Na snímke časť expo­zície zobrazujúcej VOSR, jej ohlas vo svete a v Česko­slovensku. ČSTK Pamiatky na východnom Slovensku Pracovníci prešovského strediska Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody plánujú v tomto roku reštaurátorské, výskumné a stavebné práce na päťdesiatich kultúrnych pamiatkach východného Slo­venska. Z celkového fondu týchto svedkov minulosti na Slovensku je vo Vsi. kraji viac ako 40 percent. Tohto roku sa dokončia práce na Lýceu v Kežmarku, bývalom piaristickom gymná­ziu v Sabinove, klasicistic­kom kaštieli v Michalovciach a na drevenom kostolíku v Hraničnom, ktorý je národ­nou kultúrnou pamiatkou. Počíta sa so začatím prác na budove Košického vládne­ho programu. Po rekonštruk­cii, ktorá má byt hotová k 30. výročiu tejto významnej udalosti v dejinách národov, tu inštalujú našich stálu expozíciu robotníckeho a ko­munistického hnutia na vý­chodnom Slovensku. Výskum a opravy sa robia tiež na košickom dóme. Na hrade Krásna Hôrka sa bude robiť konzervácia a rekonštrukcia hlavného paláca. Na Thôkô­­lyho hrade v Kežmarku opra­va severozápadného traktu a bývalého chudobinca. Pokra­čujú práce na Spišskom hra­de, kde sa tohto roku opra­vuje útočná veža, renesanč­né arkády a románsky pa­lác. Robí sa tiež konzervá­cia muriva a archeologický výskum. Pripravuje sa pro­jekt na konzerváciu hradu Veľký Šariš, kde sa už za­čali prípravné práce.

Next