Večer, máj 1973 (V/86-107)
1973-05-01 / No. 86
1. MAJ - MANIFESTÁCIA ZA KRAJŠÍ A RADOSTNEJŠÍ SVET, ZA SOCIALIZMUS! Ročník 5. číslo 86 Košice, utorok 1. mája 1973 Z prejavu súdruha Jána Pirča na májovej manifestácii v Košiciach Voláme všetkých do tvorivé! práce Práve dnes, v deň Sviatku práce, sú naše mysle naplnené hrdosťou z dosiahnutých úspechov, hrdosťou z toho, že sme priekopníkmi nového, lepšieho života, že sme v predných radoch budovateľov socializmu a obrancov mieru! Naše generácie majú byť na čo hrdé. Naša ČSSR je silný socialistický štát s vysokou životnou a kultúrnou úrovňou. ■Pri tejto príležitosti si znovu a znovu uvedomujeme, že to bol ZSSR, Jeho hrdinský pracujúci ľud, ktorý niesol hlavné bremeno boja proti fašizmu. Sovietski ľudia vychovaní stranou veľkého Lenina nielen čestne uhájili svoje socialistické vymoženosti, ale zachránili svetovú civilizáciu pred fai šistickým barbarstvom, čím poskytli najväčšiu podporu oslobodéneckému boju porobených národov. Sláva hrdinskej armády, sláva a hrdinský boj sovietskych ľudí bude žlť na veky v mysliach našich národov. Na dnešnej prvomájovej manifestácii si znovu uvedomujeme, že nebyť ZSSR, nebolo by ani našej slobody, zvrchovanosti, nebolo by u nás ani socializmu. Sovietskemu zväzu, slávnej leninskej KSSZ, hrdinskému sovietskemu ľudu vďačíme za naše oslobodenie spod jarma fašizmu, jemu ďakujeme za pomoc pri rozvoji socializmu 1 za bratskú internacionálnu pomoc v roku 1968. ZSSR stál vždy po našom bo ku, bol, je a bude našou najväčšou oporou v boji za šťastný život nášho ľudu, za mierový rozkvet našej vlasti. To, že žijeme my a celá Európa už 28 rokov v mieri, to nie je zásluha nejakého humanizmu kapitalistických štátov, ale vďaka predovšetkým obrovskej politickej, morálnej, ekonomickej a vojenskej sile ZSSR a jeho mierumilovnej politike. Je naším šťastím, je šťastím celého pokrokového sveta, že ZSSR nesie dôstojne zástavu marxizmu-lBnlnlzmu, proletárskeho internacionalizmu, že je najväčšou socialistickou veľmocou, bez účasti ktorého nie je možno riešiť dnes žiadny významný medzinárodný problém. S tým kapitalistický svet musí počítať, či chce alebo nechce. Sovietsky zväz predstavuje neprekonateľnú bariéru proti rozpínavosti a dobyvačnosti imperializmu a je hlavným mocenským pilierom svetového socializmu a súčasne í najdôležitejším zdrojom jeho revolučnej energie. I my v Československu chápeme svoju prácu, jej výsledky ako súčasť nášho spoločného internacionálneho diela. Sme pevnou súčasťou svetového socialistického spoločenstva, je naším veľkým šťastím a súčasne I zdrojom úspechov a víťazstiev, že vo svojom historickom úsili o výstavbu socializmu v Československu máme po boku bratský Sovietsky zväz, krajinu víťazného Leninovho učenia. To nás tiež inšpiruje a posilňuje v našej každodennej práci pre vec mieru a socializmu. Pôjdeme po boku našich bratov, priateľov najvernejších, v znamení hesla s. Gottwalda: „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Tohtoročné oslavy Prvého mája sú pre nás významné v tom, že môžeme znovu bilancovať významné úspechy, ktoré sme dosiahli pri budovaní socializmu v našej krajine a ktoré sú naším prínosom a podielom svetovému pokrokovému hnutiu. Naše prvomájové oslavy nadväzujú na výročie, ktoré má mimoriadne miesto v histórii našich národov — na 25. výročie víťazstva nášho pracujúceho ľudu vo Februári nad reakciou. V našej republike zvíťazili socialistické výrobné vzťahy. Revolučné premeny umožnili ďalší prudký rozmach výrobných síl vo všetkých oblastiach spoločenského života, aký dejiny našich národov dosial nepoznali. Isteže náš postup vpred nebol bez problémov. Neprajníci stavali a ešte i dnes stavajú našim cieľom prekážky. Boli sme svedkami, že i potom, keď bola v našej krajine definitívne rozhodnutá otázka moci a víťazstva socializmu, ešte po 20-tich rokoch porazená — ekonomickej i politickej moci zbavená reakcia dala najavo, že tu ešte existuje. V spojeni s medzinárodnou reakciou sa pokúsila o kontrarevolučný zvrat. Pred piatimi rokmi prechádzala naša strana a celá naša spoločnosť zložitým vývojom, v ktorom na rastalo nebezpečie konträre volúcie a odtrhnutie ČSSR od socialistického tábora. V tejto situácii, keď naša krajina vinou pravicových a antiso cialistických sii dostávala sa na pokraj občianskej voj ny, internacionálna pomoc Sovietskeho zväzu a dalších socialistických štátov zmarila ich kontrarevolučné plány. Vďaka tejto pomoci sa v pomerne krátkom čase od aprílového pléna OV KSČ v roku 1969 podarilo vyviesť našu stranu a celú našu spoloč nosť z nebezpečnej situácie, vrátiť našim pracujúcim pocit istqty a stability. Bez preceňovan’a a zastie rania nedostatkov môžeme povedať, že sú to pre naše hospodárstvo roky veľmi úspešné. Za uplynulé dva roky udržujeme vysokú dyňa miku rastu priemyslovej, stavebnej i poľnohospodárskej výroby, ktorá je založená predovšetkým na raste produktivity práce. Pokračujúci dynamický rozvoj našej ekonomiky poskytuje nám záruku ďalšieho zvyšovania životnej úrovne a upevňovanie životnej istoty našich občanov. Na celoštátnych úspechoch majú svoj podiel aj pracujúci nášho Východoslovenského kraja, teda aj pracujúci mesta Košíc a okresu Košice-vldiek. Pracujúci nášho kraja priemysle plán hrubej priev myselnej výroby za prvé dva roky piatej päťročnice splnili na 101,8 pere. Za toto obdobie vzrástla priemyselná výroba o viac ako 4 miliardy 149 miliónov Kčs. Výrobné úlohy naše priemyselné podniky úspešne plnia aj za I. štvrťrok 1973, a to na 101,9 pere. \'a dobrom plnení úloh a prudkom raste priemyselnej výroby sa podieľajú najmä Východoslovenské železiarne — pýcha nášho socialistického štátu, kraja i mesta, keď plán hrubej výroby za roky 1971 a 1972 splnili na 100,5 pere. Prírastok výroby predstavuje hodnotu 1 miliardy 254 mil. Kčs. VSŽ sa podieTa(Pokračovanie na 4. str.) Z oboch strán prvomájovej tribúny na nás mávali PRVÍ MEDZI PRVÝMI Z bočných prístavkov prvomájovej tribúny pozdravovalo dnes prvý raz v histórii prvomájových povojnových sviatkov sviatočnú riavu manifestantov aj päťdesiat vybraných najlepších, pracovníkov — reprezentantov najväčších a najdôležitejších podnikov, závodov a inštitúcií pracovísk v našom meste. Pekne vytlačenú pozvánku s červeným kosákom a kladivom dostali napríklad Ladislavovia Olenič a Ondrej z VSS, Anna Poništová, natieračka rúr z hotnej druhovýroby VS2, ťahanovský bánik Ján Balčik, hlavný majster Oznamovacej a zabezpečovacej dištancie Pavol Mazák, odbojár — zámočník Jozef Doba z Vsi. energetických závodov a mnohí ďalší. na svojom pracovisku prví medzi prvými. Tri takým istým spôsobom vyznamenané súdružky sme poprosili v rýchlosti o niekoľko slov: • Helena Jenisová, sadzačka, Vsi. tlačiarne: — Ani by ste neverili, aký je to príjemný pocit. V minulosti sa do blízkosti tribúny dostal hádam iba riaditeľ a dnes — robotník. Čo by som každému z manifestantov želala? Aby aspoň raz prežili 1. má] v Moskve. Bola som tam v sedemdesiatom. Do smrti nezabudnem . .. • Mária Vlčková, priehradkovä pracovníčka, Okresná správa spojov: — Je to veľká pocta zastupovať toľkých spolupracovníkov. Podobný pocit radostí spojený s prvomájovým sviatkom som azda mala iba v tridsiatom siedmom v Sabinove, na prvomájovej manifestácii komunistov. Pestrofarebný , sprievod, rozjasaná ulica, šumné, no ... • Júlia Hanesová, ved. závodu Fatra, Reštaurácie: — Bola som veľmi prekvapená. Už skoro tridsať rokov robím a zrazu také vyznamenanie. Vo Fatre som ešte iba mesiac, no dúfam, že obrat k lepšiemu už badať. Už včera sme robili prípravy, ’aby všetko išlo ako treba, dnes sme všetci nastúpili už o piatej. Keby som ja mohla, do mikrofónu by som povedala: Komunisti, spevňujme našu stranu, ľudia — vážme si toho čo máme a robme ešte lepšie ako doposiaľ ... Tak vám to, Košičania, odkazujeme. mek. Úspechy venčia tohoročný 1. máj Košice —szat— Jagavé slnko, veselá hudba, vyčistené ulice a vyobliekaní ľudia — také bolo naše mesto v dnešné prvomájové ráno. Pracovné kolektívy zo závodov, družstevníci z dedín okresu Košice-vidiek, pracovníci rôz^ nych inštitúcií, študenti žiaci sa schádzali na zora- a dištia v dobrej nálade. Už dávno pred deviatou sa nimi zaplnili ullQe v centre mesta a o chvíľu sa mohutné čelo prvomájového sprievodu zastavilo pred tribúnou, na ktorú vystúpili čestní hostia košického Prvého mája predstavitelia okresov Košt- a ce-mesto a Košice-vidiek. V zastúpení OV KSČ a ÚV NF vedúci tajomník Vsi. KV KSS s. Ján Pirč, ďalej predseda Vsi. KNV Ing. Branislav Bíroš, tajomníci Vsi. KV KSS ss. Rudolf Netík, Milan Sukuba, Ján Kuľko a Rudolf Blaho, vedúci tajomník MV KSS s. Ján Brondoš, vedúci tajomník OV KSS Jozef Závada, predseda MsNV s. Pavol Gomboš, predseda ONV s. Ján Špak, predstavitelia ďalších organizácii Národného frontu, zástupcovia sovietskych vojsk, zaslúžilí členovia strany a ďalší hostia. Presne o deviatej hodine zaznela československá a sovietska štátna hymna. Vedúci tajomník MV KSS s. Ján Brondoš pozdravil a privítal účastníkov tohtoročnej prvomájovej manifestácie v Košiciach. Potom k mikrofónu pristúpil s. Ján Pirč, ktorý predniesol slávnostný prejav. Pozdravil pracujúcich oboch košických okresov v mene ÜV KSČ, OV NF, Vsi. KV KSS a Vsi. KV NF. (Výťah z jeho prejavu prinášame na inom mieste.) Po prejave zaznela Internacionála a nevídaný májový sprievod hýriaci najpestrejšími farbami sa pohol dolu Leninovou ulicou. Poloprázdny autobus na Prešovskej ceste dáva galantne prednosť alegorickému vozu Vsi. energetických závodov so zelerýml girl'-’dami a zaujímavým zariadením. Vodič salutuje s úsmevom, o chvíľu už vysypáva cestujúcich na nám. Osloboditeľov. Po šiestej už autobusy vozia bohatší náklad, čakajúci pred novinovými stánkami sú v dlhánskych radoch trpezliví, mestský rozhlas vyhráva do nôty možno práve im, rozjasnené slnko vysúša mokré ulice raz-dva ... Posledná električka s číslom jedna, zakývame, aby sa prvej mládežníckej brigáde dnes výnimočne darilo, a už je za rohom. Desať minút pred siedmou bola Komenského ulica ešte skoro prázdna. Iba sem tam sa objavil jeden, dvaja chodci. Na isľíu Kirnen,kého Švermovej rozprestierali svoj i stánok pracovníci hostinca Letná. Hneď sa pri nich zastavili prví zákazníci, ktorí si dali čerstvé párky. Z Domova mládeže na Komenského 42 vykukovali strapaté hlavy dievčat. Budíček mali už o šiestej, no kým si urobil dôkladnú rannú toaletu, čas veru poriadne pokročil. O siedmej húfne odchádzali na zoradištla jednotlivých škôl. (Pokračovanie na 4. str.)’ Na posiedke so starým komunistom, federátom Alexandrom Andraščíkom Červený muzikant Barna, oddýchat st, vieš čo nás eSte dnes čaká, hovorili mt stále, ale ja som len takto hen naleštěným korpusom spolu s melódiou do kopca, nad notovú osnovu vybehol, ľavá, pravá, trálalála bumbum-bum, nebojte sa, chlapci, vydržím, len vy aby ste vydržali, mladý som bol, mocný som bol, nátrubok mi na ústach sedel lepšie ako habsburskému cisárovi koruna, tóny mojej krídlovky trepotali sa po dlhé roky v májovom vetríku, klesali, stúpali, rozprávali o láske, o Slastí, o práci... Hral som sa učil u starého pána GObla, všetci sme vlastne jeho žiakmi. Fúkal som tenor, teda baskrídlovku a až neskoršie som presedlal na menšiu trúbu, ako ml žartom neraz mamka hovorili, ale skór ako k tomu došlo, vyrástol som z detských nohavíc a stal sa zo mňa nezamestnaný mládenec, zakladajúci člen FDTJ. Napokon cvl-Osemdesíatčlenný zbor Ľudovej milície a tridsaťčlenný orchester pri koncerte v Slovane. Alexander Andraščík prvý sprava, dirigoval Štefan Gajdoš. Snímka je vzácnym dokladom povojnového rozvoja robotníckej kultúry. tlf sme my proletárski chlapci chodili hádam skůr ako do školy, na Poštovú, tam kde je dnešné gymnázium, ale aj na Kováčsku, kde sa jednoducho dalo. Starí komunisti ako Déneš, Dénešová, Papp, Zoltán Tartani nám tam rozprávali rozprávky, ktoré (Pokračovanie na 8. str.)