Večer, máj 1973 (V/86-107)

1973-05-01 / No. 86

1. MAJ - MANIFESTÁCIA ZA KRAJŠÍ A RADOSTNEJŠÍ SVET, ZA SOCIALIZMUS! Ročník 5. číslo 86 Košice, utorok 1. mája 1973 Z prejavu súdruha Jána Pirča na májovej manifestácii v Košiciach Voláme všetkých do tvorivé! práce Práve dnes, v deň Sviatku práce, sú naše mysle naplne­né hrdosťou z dosiahnutých úspechov, hrdosťou z toho, že sme priekopníkmi nového, lepšieho života, že sme v predných radoch budovate­ľov socializmu a obrancov mieru! Naše generácie majú byť na čo hrdé. Naša ČSSR je silný socialistický štát s vysokou životnou a kultúr­nou úrovňou. ■Pri tejto príležitosti si znovu a znovu uvedomujeme, že to bol ZSSR, Jeho hrdin­ský pracujúci ľud, ktorý nie­sol hlavné bremeno boja proti fašizmu. Sovietski ľu­dia vychovaní stranou veľ­kého Lenina nielen čestne uhájili svoje socialistické vy­moženosti, ale zachránili svetovú civilizáciu pred fa­i šistickým barbarstvom, čím poskytli najväčšiu podporu oslobodéneckému boju poro­bených národov. Sláva hrdin­skej armády, sláva a hrdin­ský boj sovietskych ľudí bu­de žlť na veky v mysliach našich národov. Na dnešnej prvomájovej manifestácii si znovu uvedomujeme, že ne­byť ZSSR, nebolo by ani na­šej slobody, zvrchovanosti, nebolo by u nás ani socia­lizmu. Sovietskemu zväzu, slávnej leninskej KSSZ, hrdinskému sovietskemu ľudu vďačíme za naše oslobodenie spod jarma fašizmu, jemu ďakujeme za pomoc pri rozvoji socializ­mu 1 za bratskú internacio­nálnu pomoc v roku 1968. ZSSR stál vždy po našom bo ku, bol, je a bude našou naj­väčšou oporou v boji za šťastný život nášho ľudu, za mierový rozkvet našej vlasti. To, že žijeme my a celá Európa už 28 rokov v mieri, to nie je zásluha nejakého humanizmu kapitalistických štátov, ale vďaka predovšet­kým obrovskej politickej, mo­rálnej, ekonomickej a vojen­skej sile ZSSR a jeho mieru­milovnej politike. Je naším šťastím, je šťastím celého pokrokového sveta, že ZSSR nesie dôstojne zástavu mar­­xizmu-lBnlnlzmu, proletárske­ho internacionalizmu, že je najväčšou socialistickou veľ­mocou, bez účasti ktorého nie je možno riešiť dnes žiadny významný medziná­rodný problém. S tým kapi­talistický svet musí počítať, či chce alebo nechce. Soviet­sky zväz predstavuje nepre­konateľnú bariéru proti roz­pínavosti a dobyvačnosti im­perializmu a je hlavným mo­cenským pilierom svetového socializmu a súčasne í naj­dôležitejším zdrojom jeho re­volučnej energie. I my v Československu chápeme svoju prácu, jej vý­sledky ako súčasť nášho spoločného internacionálne­ho diela. Sme pevnou súčas­ťou svetového socialistické­ho spoločenstva, je naším veľkým šťastím a súčasne I zdrojom úspechov a víťaz­stiev, že vo svojom historic­kom úsili o výstavbu socia­lizmu v Československu má­me po boku bratský Soviet­sky zväz, krajinu víťazného Leninovho učenia. To nás tiež inšpiruje a posilňuje v našej každodennej práci pre vec mieru a socializmu. Pôj­deme po boku našich bratov, priateľov najvernejších, v znamení hesla s. Gottwalda: „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Tohtoročné oslavy Prvého mája sú pre nás významné v tom, že môžeme znovu bi­lancovať významné úspechy, ktoré sme dosiahli pri bu­dovaní socializmu v našej krajine a ktoré sú naším prínosom a podielom sveto­vému pokrokovému hnutiu. Naše prvomájové oslavy nad­väzujú na výročie, ktoré má mimoriadne miesto v histórii našich národov — na 25. vý­ročie víťazstva nášho pracu­júceho ľudu vo Februári nad reakciou. V našej republike zvíťazili socialistické výrobné vzťahy. Revolučné premeny umožnili ďalší prudký rozmach výrob­ných síl vo všetkých oblas­tiach spoločenského života, aký dejiny našich národov dosial nepoznali. Isteže náš postup vpred nebol bez problémov. Nepraj­níci stavali a ešte i dnes sta­vajú našim cieľom prekážky. Boli sme svedkami, že i potom, keď bola v našej kra­jine definitívne rozhodnutá otázka moci a víťazstva so­cializmu, ešte po 20-tich ro­koch porazená — ekonomic­kej i politickej moci zbavená reakcia dala najavo, že tu ešte existuje. V spojeni s medzinárodnou reakciou sa pokúsila o kontrarevolučný zvrat. Pred piatimi rokmi prechádzala naša strana a celá naša spoločnosť zloži­tým vývojom, v ktorom na rastalo nebezpečie konträre volúcie a odtrhnutie ČSSR od socialistického tábora. V tej­to situácii, keď naša krajina vinou pravicových a antiso cialistických sii dostávala sa na pokraj občianskej voj ny, internacionálna pomoc Sovietskeho zväzu a dalších socialistických štátov zmarila ich kontrarevolučné plány. Vďaka tejto pomoci sa v po­merne krátkom čase od aprí­lového pléna OV KSČ v roku 1969 podarilo vyviesť našu stranu a celú našu spoloč nosť z nebezpečnej situácie, vrátiť našim pracujúcim po­cit istqty a stability. Bez preceňovan’a a zastie rania nedostatkov môžeme povedať, že sú to pre naše hospodárstvo roky veľmi úspešné. Za uplynulé dva ro­ky udržujeme vysokú dyňa miku rastu priemyslovej, sta­vebnej i poľnohospodárskej výroby, ktorá je založená predovšetkým na raste pro­duktivity práce. Pokračujúci dynamický roz­voj našej ekonomiky posky­tuje nám záruku ďalšieho zvyšovania životnej úrovne a upevňovanie životnej istoty našich občanov. Na celoštátnych úspechoch majú svoj podiel aj pracujú­ci nášho Východoslovenského kraja, teda aj pracujúci mes­ta Košíc a okresu Košice-vl­­diek. Pracujúci nášho kraja priemysle plán hrubej prie­v myselnej výroby za prvé dva roky piatej päťročnice splni­li na 101,8 pere. Za toto ob­dobie vzrástla priemyselná výroba o viac ako 4 miliardy 149 miliónov Kčs. Výrobné úlohy naše priemyselné pod­niky úspešne plnia aj za I. štvrťrok 1973, a to na 101,9 pere. \'a dobrom plnení úloh a prudkom raste priemyselnej výroby sa podieľajú najmä Východoslovenské železiarne — pýcha nášho socialistické­ho štátu, kraja i mesta, keď plán hrubej výroby za roky 1971 a 1972 splnili na 100,5 pere. Prírastok výroby pred­stavuje hodnotu 1 miliardy 254 mil. Kčs. VSŽ sa podieTa­(Pokračovanie na 4. str.) Z oboch strán prvomájovej tribúny na nás mávali PRVÍ MEDZI PRVÝMI Z bočných prístavkov prvo­májovej tribúny pozdravova­lo dnes prvý raz v histórii prvomájových povojnových sviatkov sviatočnú riavu ma­nifestantov aj päťdesiat vy­braných najlepších, pracovní­kov — reprezentantov naj­väčších a najdôležitejších podnikov, závodov a inštitú­cií pracovísk v našom mes­te. Pekne vytlačenú pozvánku s červeným kosákom a kla­divom dostali napríklad La­dislavovia Olenič a Ondrej z VSS, Anna Poništová, na­­tieračka rúr z hotnej druho­výroby VS2, ťahanovský bá­nik Ján Balčik, hlavný maj­ster Oznamovacej a zabezpe­čovacej dištancie Pavol Ma­zák, odbojár — zámočník Jo­zef Doba z Vsi. energetic­kých závodov a mnohí ďal­ší. na svojom pracovisku prví medzi prvými. Tri takým istým spôsobom vyznamenané súdružky sme poprosili v rýchlosti o nie­koľko slov: • Helena Jenisová, sa­dzačka, Vsi. tlačiarne: — Ani by ste neverili, aký je to príjemný pocit. V mi­nulosti sa do blízkosti tri­búny dostal hádam iba ria­diteľ a dnes — robotník. Čo by som každému z manifes­tantov želala? Aby aspoň raz prežili 1. má] v Moskve. Bo­la som tam v sedemdesia­tom. Do smrti nezabud­nem . .. • Mária Vlčková, prie­­hradkovä pracovníčka, Okres­ná správa spojov: — Je to veľká pocta za­stupovať toľkých spolupra­covníkov. Podobný pocit ra­dostí spojený s prvomájo­vým sviatkom som azda ma­la iba v tridsiatom siedmom v Sabinove, na prvomájovej manifestácii komunistov. Pestrofarebný , sprievod, roz­jasaná ulica, šumné, no ... • Júlia Hanesová, ved. zá­vodu Fatra, Reštaurácie: — Bola som veľmi prekva­pená. Už skoro tridsať rokov robím a zrazu také vyzna­menanie. Vo Fatre som ešte iba mesiac, no dúfam, že obrat k lepšiemu už badať. Už včera sme robili prípra­vy, ’aby všetko išlo ako tre­ba, dnes sme všetci nastúpili už o piatej. Keby som ja mohla, do mikrofónu by som povedala: Komunisti, spev­ňujme našu stranu, ľudia — vážme si toho čo máme a robme ešte lepšie ako dopo­siaľ ... Tak vám to, Košičania, od­kazujeme. mek. Úspechy venčia tohoročný 1. máj Košice —szat— Jagavé slnko, veselá hudba, vyčiste­né ulice a vyobliekaní ľudia — také bolo naše mesto v dnešné prvomájové ráno. Pra­covné kolektívy zo závodov, družstevníci z dedín okresu Košice-vidiek, pracovníci rôz^ nych inštitúcií, študenti žiaci sa schádzali na zora- a dištia v dobrej nálade. Už dávno pred deviatou sa nimi zaplnili ullQe v centre mes­ta a o chvíľu sa mohutné čelo prvomájového sprievodu zastavilo pred tribúnou, na ktorú vystúpili čestní hostia košického Prvého mája predstavitelia okresov Košt- a ce-mesto a Košice-vidiek. V zastúpení OV KSČ a ÚV NF vedúci tajomník Vsi. KV KSS s. Ján Pirč, ďalej predseda Vsi. KNV Ing. Branislav Bí­­roš, tajomníci Vsi. KV KSS ss. Rudolf Netík, Milan Su­­kuba, Ján Kuľko a Rudolf Blaho, vedúci tajomník MV KSS s. Ján Brondoš, vedúci tajomník OV KSS Jozef Zá­vada, predseda MsNV s. Pa­vol Gomboš, predseda ONV s. Ján Špak, predstavitelia ďalších organizácii Národné­ho frontu, zástupcovia so­vietskych vojsk, zaslúžilí členovia strany a ďalší hos­tia. Presne o deviatej hodine zaznela československá a so­vietska štátna hymna. Vedú­ci tajomník MV KSS s. Ján Brondoš pozdravil a privítal účastníkov tohtoročnej prvo­májovej manifestácie v Ko­šiciach. Potom k mikrofónu pristúpil s. Ján Pirč, ktorý predniesol slávnostný prejav. Pozdravil pracujúcich oboch košických okresov v mene ÜV KSČ, OV NF, Vsi. KV KSS a Vsi. KV NF. (Výťah z jeho prejavu prinášame na inom mieste.) Po prejave za­znela Internacionála a neví­daný májový sprievod hýria­ci najpestrejšími farbami sa pohol dolu Leninovou uli­cou. Poloprázdny autobus na Prešovskej ceste dáva ga­lantne prednosť alegorické­mu vozu Vsi. energetických závodov so zelerýml girl'-’da­­mi a zaujímavým zariadením. Vodič salutuje s úsmevom, o chvíľu už vysypáva cestujú­cich na nám. Osloboditeľov. Po šiestej už autobusy vo­zia bohatší náklad, čakajúci pred novinovými stánkami sú v dlhánskych radoch trpez­liví, mestský rozhlas vyhrá­va do nôty možno práve im, rozjasnené slnko vysúša mokré ulice raz-dva ... Posledná električka s čís­lom jedna, zakývame, aby sa prvej mládežníckej brigáde dnes výnimočne darilo, a už je za rohom. Desať minút pred siedmou bola Komenského ulica ešte skoro prázdna. Iba sem tam sa objavil jeden, dvaja chod­ci. Na isľíu Kirnen,kého Švermovej rozprestierali svoj i stánok pracovníci hostinca Letná. Hneď sa pri nich za­stavili prví zákazníci, ktorí si dali čerstvé párky. Z Domova mládeže na Ko­menského 42 vykukovali stra­paté hlavy dievčat. Budíček mali už o šiestej, no kým si urobil dôkladnú rannú toale­tu, čas veru poriadne pokro­čil. O siedmej húfne odchá­dzali na zoradištla jednotli­vých škôl. (Pokračovanie na 4. str.)’ Na posiedke so starým komunistom, federátom Alexandrom Andraščíkom Červený muzikant Barna, oddýchat st, vieš čo nás eSte dnes čaká, hovorili mt stále, ale ja som len tak­to hen naleštěným korpusom spolu s melódiou do kopca, nad notovú osnovu vybehol, ľavá, pravá, trálalála bum­­bum-bum, nebojte sa, chlapci, vydržím, len vy aby ste vy­držali, mladý som bol, moc­ný som bol, nátrubok mi na ústach sedel lepšie ako hab­sburskému cisárovi koruna, tóny mojej krídlovky trepo­tali sa po dlhé roky v májo­vom vetríku, klesali, stúpali, rozprávali o láske, o Slastí, o práci... Hral som sa učil u starého pána GObla, všetci sme vlast­ne jeho žiakmi. Fúkal som tenor, teda baskrídlovku a až neskoršie som presedlal na menšiu trúbu, ako ml žar­tom neraz mamka hovorili, ale skór ako k tomu došlo, vyrástol som z detských no­havíc a stal sa zo mňa neza­mestnaný mládenec, zaklada­júci člen FDTJ. Napokon cvl-Osemdesíatčlenný zbor Ľudo­vej milície a tridsaťčlenný orchester pri koncerte v Slo­vane. Alexander Andraščík prvý sprava, dirigoval Štefan Gajdoš. Snímka je vzácnym dokladom povojnového rozvo­ja robotníckej kultúry. tlf sme my proletárski chlap­ci chodili hádam skůr ako do školy, na Poštovú, tam kde je dnešné gymnázium, ale aj na Kováčsku, kde sa jednoducho dalo. Starí komu­nisti ako Déneš, Dénešová, Papp, Zoltán Tartani nám tam rozprávali rozprávky, ktoré (Pokračovanie na 8. str.)

Next