Večer, máj 1974 (VI/86-107)
1974-05-01 / No. 86
NECH ZUE ! MAI NECH ROZKVITÁ NAŠA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA! Ročník 6. číslo 86 Košice, streda 1. mája 1974 50 halierov Z prvomájovej manifestácie v našom meste Nech znie Pieseň práce celou našou krajinnú Košice —szat— Rezká hudba z mestského rozhlasu a veselé takty dychoviek sprevádzali prvých, ktorí sa od siedmej rána schádzali do dnešného slávnostného prvomájového sprievodu. Pracujúci zo závodov, družstevníci okolitých dedín, pracovníz ci rôznych inštitúcií, vojaci, študenti, žiaci zaplňovali zoradištia okolo Leninovej ulice. Celo sprievodu tvoria žiaci Odborného učilišťp VSŽ a Strednej ekonomickej školy na SolovjevoveJ ul. Pod zástavami, transparentmi nastupujú na čestné miesta v čele sprievodu zaslúžilí členovia strany, odbojári, príslušníci Ľudo-vých milícií. Za nimi v jedenástich prúdoch pracovníci štátnych orgánov, školstva, kľúčových priemyselných podnikov, telovýchovy a Zväzarmu, stavebníctva, poľnohospodárstva ... Pred deviatou hodinou prichádzajú na hlavnú tribúnu predstavitelia okresov Košice-mesto a Košice-vidiek a hostia dnešných prvomájových osláv. V zastúpení DV KSČ a OV NF vedúci tajomník Vsi. KV KSS lán Pirč, vedúci tajomník MV KSS Ján Brondoš, vedúci tajomník OV KSS jozeí Závada, predseda Vsi. KNV Ing. Branislav Bíroš, predseda MsNV Pa-vol Gomboš, predseda ONV ján Špak, tajomníci KV KSS, MV KSS, OV KSS, predstavitelia organizácií Národného frontu SSR, zástupcovia sovietskych vôjsk a ďalší hostia. Slávnostne vyzdobená tribúna s ústredným heslom „Proletáři všetkých krajín, spojte sa!“ Presne o deviatej hodine zaznieva československá a sovietska hymna. Účastníkov prvomájovej manifestácie z Košíc okolia pozdravuje a víta a súdruh ján Brondoš. Po ňom pristupuje k mikrofónu súdruh Ján Pirč, aby predniesol slávnostný prejav. V úvode svojho slávnostného prejavu s. Plrč pozdravil obyvatelov Košíc, okresu Košice-vidiek a celého Východoslovenského kraja a potom povedal: Novou tradíciou osláv 1. mája v našej vlasti sa stalo hodnotenie výsledkov vykonanej prace. Sme hrdí ne úspechy, ktoré sme dosiahli pod vedením KSČ. V roku 1973 bol objem priemyselnej výroby v ČSSR takmer 8,5- krát väčší, ako v roku 1937. Dnes náš socialistický priemysel vyrobí za 30 dní rovnaké množstvo produkcie ako buržoázne Československo za celý rok. Obrovské úspechy dosiahlo naše poľnohospodárstvo, ktoré prešlo veľkými revolučnými premenami. Naša dedina vyrástla a zmenila sa na nepoznanie. Socialistické výrobné vzťahy sa stall základom trvalého rozvoja poľnohospodárskej výroby. Významné úspechy v rozvoji našej vlasti sme dosiab- Z prejavu súdruha Pirča li ad aprílového pléna CV KSČ v ruku 1S69, keď do čela našej strany nastúpilo nové marxisticko-leninské vedenie na čele so súdruhom Husákom. Nová vedenie našej strany vyviedlo stranu a spoločnosť z hlbokej politickej a ekonomickej krízy a zabezpečí! našim ľuďom politickú, právnu a sociálnu istotu. Po chaose a rozvrate, do ktorého nás doviedla v roku 1968 pravica a nepriatelia socializmu, niet v ČSSR ani stopy. Naša KSČ je opäť jednotná, stoji pevne na pozíciách marxizmo-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu. ČSSR je pevnou súčasťou spoločenstva socialistických krajin, je vo svete uznávanou socialistickou krajinou. , Ekonomika nášho štátu sa rozvíja rýchlymi tempami dopredu. Úspešne realizujeme program XIV. zjazdu KSČ. Objem priemyselnej výroby, stavebníctva, poľnohospodárstva rastie o vyše pätinu rýchlejšie, ako predpokladal päťročný plán. Na dosiahnuté výsledky mOžeme byť oprávnene hrdí. Sú dielom správnej leninskej politiky KSČ, sú výsledkom obetavej práce našich ľudí, ktorí do služieb socialistickej vläštt dávajú svoj um. schopnosti a obetavosť. Tohtoročný Prvý máj právom môžeme nazvať sviatkom veľkých pracovných víťazstiev nášho ľudu a našej strany. V mene ÚV KSČ čo najsrdečnejšle ďakujeme našim robotníkom, družstevným roľníkom, pracovníkom služieb, vedy a kultúry, príslušníkom Československej Indovej armády, Zboru národnej bezpečnosti za statočnú prácu, ktorú vykonali pri plnení uznesení XIV. zjazdn KSČ, pri budovaní a rozvoji socialistickej spoločnosti. Náš osobitný pozdrav patrí pracovnému kolektívu VSŽ, (Pokračovanie na 2. str.j Prvý máj pozdravili splnenými úlohami a prijatými záväzkami Desaťtisíce pracujúcich nášho mesta dnes nastupovali do sprievodu s pocitom hrdosti nad splnenými úlohami uplynulého roku a s pevným odhodlaním úspešne splniť aj úlohy štvrtého roku piatej päťročnice. Prijatými socialistickými záväzkami, ako to oznámili v predvečer 1. mája mestským straníckym a štátnym orgánom a ako to vyjadrovali aj heslá na transparentoch, si chcú vytvoril predpoklady pre úspešné splnenie náročných úloh pätročnlce, ako aj pozdraviť slávne 30. výročie SNP. Medzi prvými išli v sprievode pracujúci nášho najväčšieho podniku — Východoslovenských železiarni. Videli sme pracujúcich Oceliarne, ktorí v roku 1973 vyrobili dva a trištvrte milióna ton kvalitnej ocele, čím prekročili projektovanú kapacitu Oceliarne o 34 percent. V súťaži o najlepšiu oceliareň v republike obsadili tretie miesto. V tomto roku majú vyrobiť tri milióny ton ocele, z toho v novej oceliarni 583 tisíc ton. Kolektiv Východoslovenských strojární nastupoval do dnešného prvomájového sprievodu s predsavzatím splnit štátny plán výroby tovaru do 28. decembra a exportné úlohy do 2D. decembra. Socialistická Bútaž, do ktorej je zapojených 103 kolektívov, priniesla vlani pro podnik 16 miliénov korún. Zlepšovacie návrhy mali pre podnik přinos dva a štvrť milióna a hnutie stotisickárov 2,5 milióna korún. Plán pre rok 1974 ráta v košickom závode Slovenských magnezitových závodov s rastom produktivity práce indexom 105,3 percenta a rastom zisku 138,2 percenta, čo znamená prekročenie zisku o vyše 33 milióny korún. Úlohy pracujúcich v Pozemných stavbách pre tento rok možno vyjádřit v 3171 ukončených bytoch a 35D0 započatých. Za I. štvrťrok košickí stavitelia splnili základnú stavebnú výroba na 102 percent a vyprodukovali v nadpláne tri milióny korún. Je to ich pozdrav k slávnym májovým dňom. O (Pokračovanie na 2. str.j’ Polnoc. Zamestnanci Technických služieb ešte posledný raz kontrolujú mesto — Čisté, vyzdobené. V oknách vežiakov je tma a deti snívajú sen o zajtrajšom sprievode. Pohľad na hodinky ma opravuje — už v dnešnom. Sadáme do auta. Výbojky pouličných lámp súhlasne žmurkajú celou cestou do Východoslovenských železiarní. Obrovské haly. obrovské stroje a za tým všetkým človek z mäsa a krvi. Na pohľad drobný, nepatrný predsa taký mocný — ovláa da všetko. Desiatky železných schodíkov. grafov, Miestnosť s množstvom telefénov, gombíkov, teplota nieCo vyše 3D stupňov. Súdruhovia z dispečingu riadia prácu hlbinných pecí a siabingu. Smená A — žeriavnici a peciari sa činia. Socialistická súťaž 1ch dnes zaväzuje viac ako po Iné dni. Vedúci kolektívu súdruh Tomáš Straka pracuje so žeriavom. Ob rovský kváder — ingot najprv naloží do piece. Keď" je jeho teplota dobre nad tisíc stupňov, oceľové chápadlá ho preložia na vozík. (Prebehne mu hlavou myšlienka na ne, na deti. JJž si kúpili mávadlá, veľmi sa tešia na dnešný deň, na to, že s oteckom zrovnajú krok v sprievode.) Myslí a) na robotu. Minulú sobotu za tých osem hodín navyše urobili veľa práce. Ten plán musíme prekročiť stoj čo stoj. V súťaži sme zatiaľ na druhom mieste, no chlapi určite zapnú naplno Ďalšie železné schodíky Teplo je už také, že aj obyčajný lekársky teplomer by praskol. Schodíky končia riadiacou kabínou č. 14. Pod nami sa prevalujú dvlt rozžeravené kvádre. V celej hale je zrazu svetlo. Sú krásne oranžové. Anton Brejcha a ján Karafa sl 170-tonové ingoty podávajú, akoby sa hrali. Spod klieští vychádzajú bramy. Do pol štvrtej títo dvaja robotníci spracovali 216 ton. Denná norma — 300 ton. Poďme sa niekde ochladiť, navrhla som svojmu sprievodcovi dispečerovi valcovne Štefanovi Vágnerovi. Pozreli sme sa teda za ďalším z kolektívov, ktorý plní plán nad 103 percent a súťaží aj o titul BSP na úpravni valcovne. Teplo tu síce nebolo, zato nšné bubienky dostali svoje. Deliaca Unka 1,8—6 pracuje na plné obrátky. Tajným želaním 22 ľudí zo smený A je práve dnes zlomiť rekord. Pred piatou ráno im chýbalo pár ton postrihaného plechu. Ešte malá zastávka u dispečera valcovne. Prvé hlásenia sa kopili na stole. Kombinovaná deliaca linka dynamoplechov na počest májových dní vyprodukovala o osem ton viac ako bol doterajší najväčší rekord. Aj na expedíciách sa nočné smený môžn pochváliť dobrými výsledkami. Čísla, záznamy, hodnotenia. Všetci sa snažili čo najlepšie prácou osláviť dnešný deň. Ja niečo po piatej, vonku mrholí. O pár hodín sa všetkým deťom splní ich sen. V ruku s holubicou, či čer veným balónom pôjdu i ockom do prvomájového sprievodu. K. BEDNÁROVA Noc pretkaná žiarou ocele Pohľad do dispečingu (vľavo) a na deliace linky (hore). Foto: Ing. Bednář Ráno v meste • OKOLO Ondavskej ulice, najmä však po zostupe na sídlisko Kuzmányho zjavne badat, že sl tu občania pred Sviatkom práce dali záležať na úprave okolia svojich blokov. Zelené pásy po pravej strane sa sice ešte nezelenajú, nebolo dost vlahy, aby tráva vyrástla, ale všet ko je pekne urovnané, úhľad né. Aj rúry okolo stavby ga rúži „zarezávajú“ ako „ko minik“ nováčika na vojne • HODINY na veži ObNV Staré Mesto ukazovali dvanäst, ale bolo Iba pol ôsmej Transparent alegorického vo zu, stojaceho pri športovej hale oznamoval, aké záväzky sl dali na tento rok pracujúci Východoslovenských pekárni a cukrárni. Ľudia, ktorí sa tu zhromažďovali, si so záujmom prezreli čísla, • „VČERA si, tatko, povedal, že aj dnes bude svietiť,“ vyčítavo vravela malá školáčka svojmu ockovi ukazovala na dominantu Noa vého Mesta — Fakultnú nemocnicu s poliklinikou. „Počkaj do večera,“ odpovedal ocko, ktorý zamieril do nepretržitého prúdu ľudí, smerujúcich z Terasy do centra mesta. Po chvíli dodal: „Určite bude, ved dnes je sviatok.“ • V ZÁHRADE nám cez noc rozkvitol orgován. Prvomájový. S konárikom drobných fialových kvietkov v ruke sme išli do sprievodu. Z Internátu VŠV na Podhradovej prúdili štvorstupy študentov. Medzi nimi v modrých dresoch so žltými pruhmi športovci VSS. ka • MANIFESTANTI z vidiesú naozaj ranostajovia. Už pred šiestou obdivovali na námestí Osloboditeľov výstavu výrobkov Východoslovenských strojární. Najviac ich postávalo pred automostom. „Popater kresný,“ ozve sa od jednej dvojice, „zakurbľuješ a prejdzeš vodu v suchých nohavkoch ...“ (Pokračovanie na 2. str.j Na potulkách mestom v predprvomájový večer Sú aj fialové Tak v predvečer 1. mája sadnúť do „limuzíny“ (ma lej Fiatky) nášho fotoreportéra, ist pomaly mestom, di vať sa a otvorenými očami zachytávať dej ako kamerou v pohybe, zastavit kde treba. Hodinka takej prechádz ky a ešte kúsok času k tomu. Nájdeme sa každú chvíľu inde, tu sídlisko Mier, tam zas Nad jazerom. Pestrý sprievod detičiek so súdružkami učiteľkami na Luníku I prechádza chodníčkom a vybetónovaným priestranstvom popod viadukt obchodného centra, je ich veľa aj na pohľad. Mamičky vyparádili detičky do bielych pančušiek, sú ako kvietky, čo majú v rukách. Ozaj, poznáme aj fialové margaréty? Aj žlté, aj bledomodré, aj červené poznáme, so žltým vnútrom plným pelu, no a — samozrejme — aj biele kvety poznáme, tentokrát s papierovými lístkami. Mávadlá s blelo-modro-červenými stužkami na paličke sa kmitajú v rukách detí. NECH ŽIJE PRVÝ MÁJI, ešte dvakrát tak zakričia, potom hurá, hurá, zamávajú, zaspievajú, kráčajú dalej. Dievčatko s vrkôčikml zavolá na muža neďaleko: „Otecko, poď aj tyl“ Potom si detičky nájdu miesto, tam, blízo školy, potom sa ozýva spev, na.,. kolo, kolo mlynské... sa hrajú detičky v okolí Obchodného domu Merkúr, Eliška, Eliška, nebola pyšná... zas pod amfiteátrom, tlieskajú si, aj kazačok zatancujú. Hudbu nevidieť, len počuť. Ľudia zakrývajú výhľad. Stoja a počúvajú, sedem dychových skupín sme v meste napočítali. Priestranstvo námestia Osloboditeľov pôsobí už od rána zaujímavo. Z ulice zbadáte obrovité lisy, domyslíte si: tu vystavujú Vsi. strojárne. BENZINA, MLÉKO napísané na cisternových vo(Pokračovanie na 2. str.J