Večer, máj 1975 (VII/86-105)

1975-05-04 / No. 86

PLNENÍM volebných programov národného frontu NAJLEPŠIE OSLÁVIME 30. VÝROČIE OSLOBODENIA NASEJ VLASTI SOVIETSKOU ARMÁDOU! Ročník 7. číslo 8B Košice, nedeľa 4. mája 1975 50 halierov Prvomájové dialógy Dnes už áno Tak aký bol Prvý máj? — pýtala sa starká, ktorú do­poludňajšie májové slniečko vylákalo von na lavičku, svo­jej vnučky, tretiačky-štvrtáč­­ky. Mala si to vidieť, stará mama! Tolko Iudt! V sprie­vode tancovali súbory v kro­joch, športovci Išli v úbo­roch a aké alegorické vozy! — jedným dychom zo seba sypala vnučka. Aj televízia tam bola, mož- Bože ma uvidíš na obrazov­ke. Schválne som sa stavala pred jednu kameru. A mam­ka mi kúpila limo v sáčku a nanuk. Poobede vraj pôj­deme na autíčka do Parku generála Petrova, ocko to slúbil Robkoví aj mne, keď sa počasie nepokazí, — skú­mavo pozrela na oblohu. Prvý máj, to je taký pekný deň, však, stará mama? — Dnes, moja malá, dnes už áno. miš. To je paráda! Ty tu čo robíš? Ale, otec povedal, že stro­jári tu budú mať „malé Br­no“. Tak som sa prišiel po­zrieť. Viete, chcem sa prihlá­siť do učňovky VSS — dodal po chvíľke a zakabonil sa, akoby priveľa prezradil. Len ešte neviem, na akú profesiu. Prechádzal od lisov k pre­vodovým skriniam, ohýbačke plechu, cisternovým automo­bilom. ale vždy zrakom za­blúdil k dominante výstavky — mostovému automobilu. Keď sa pri ňom zhromaždili ostatní návštevníci výstavky v posledný aprílový podvečer, môj známy deviatak nechý­bal medzi nimi. Videli ste už takto stavať most? Nie. Ja už vlani. Mostový auto­mobil tu vystavovali prvý­krát. No pozrite sa, iba gom­bíky treba tlačiť na takej ma­lej škatuľke a aký kolos sa hýbe — páni, to je vecička — samá hydraulika. Nadšené oči deviataka sle­dovali s bezmedzným obdi­vom každý pohyb technika 1 železného obra. Čochvíla sa pozrel na hodinky. Rozloží sa za štyri minú­ty. Potom môže prísť ďalšia súprava. Vraj. keď poklada­li štyri diely, tak už o 28 mi­nút mohol po moste prejsť tank. No povedzte — to je paráda. Badám, že sa asi k stro­járom predsa len prihlásiš?! Spozornel. Skúmavo sa na mňa pozrel, akoby chcel ve­dieť, do akej miery otázkou provokujem. Hm, čo ja viem — vystrú­hal tú najľahostajnejšiu tvár. Možno — zdielnosf zvíťazi­la. — Skôr by som išiel za zlievača. Otec povedal, že to má v strojárňach ohromnú budúcnosť. Aj tento rýchlo­­vysekävací automat odlievali v strojárňach, vraj celkom novou technológiou. Nehovor, čo ty všetko vieš?! (Pokračovanie na 3. stráne.) Predseda MsNV súdruh Pavol Gomboš preberal v stredu popoludní z rúk zástupcov jednotlivých košických obvo­dov štafety priateľstva. Spoločne potom celú tú tradičnú kyticu vďaky, stúh a predsavzatí odovzdali predstavitelia nášho mesta a kraja včera n sovietsko-československých hraniciach. MÍTING DRUŽBY na československo-sovietskych hraniciach V Sade družby na česko­­sluvensko-sovietskych hrani­ciach medzi Vyšným Nemec­kým a Užhorodom bolo dnes tradičné májové stretnutie pracujúcich Východosloven­ského kraja a Zakarpatskej oblasti USSR. Na tohtoročf nom mítingu, usporiadanom na počesť veľkého jubilea — 30. výročia oslobodenia Čes­koslovenska hrdinskou So­vietskou armádou, sa zúčast­nili delegácie aj oboch su­sediacich republík — SSR a USSR. Na čeíe delegácie straníckych a štátnych or­gánov SSR bol člen Pred­sedníctva a tajomník ÚV KSS Ján Janik, na čele ukrajinskej delegácie člen ÚV KS Ukrajiny a podpred- seda Rady ministrov USSR Petro Trofimovič Troňko. Na stretnutí okrem tisícov pracujúcich z oboch družob­ných oblastí boli prítomní aj zaslúžilí členovia komu­nistických strán, veteráni druhej svetovej vojny, účast­níci protifašistického odboja, vynikajúci pracovníci závo­dov, predstavitelia spoločen­ských organizácií a ďalší hostia. V slávnostných prejavoch vedúci delegácií zdôraznili historický význam víťazstva hrdinskej Sovietskej armády nad hitlerovským Nemeckom, zásluhy Sovietskeho zväzu o oslobodenie európskych ná­rodov spod jarma fašizmu I význam hospodárskej spolu­práce a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR. Na zhromaždení odovzdali putovné zástavy ZČSSP a Spoločnosti slovenského sovietsko-česko­­priateľstva za víťazstvo v socialistickej sú­ťaži družobných závodov Vý­chodoslovenského kraja a Zakarpatskej oblasti USSR. Po oficiálnej časti nasledo­val kultúrny program a ve­selica družby, na ktorej vy­stúpil Vojenský umelecký súbor kpt. Nálepku z Brati­slavy a popredné východo­slovenské a zakarpatské folklórne súbory. Pohľad na čestnú tribúnu. Ďalšie zábery z osláv 1. mája prinášame na druhej strane. Foto: I. Laputka Oslobodzoval družobnú Ostravu Men z „RHNirvcíi díaíelov" Už dvadsiaty šiesty rok pracuje na košickom letisku skromný človek, vedúci sme­ný leteckých mechanikov, nositeľ štátneho vyznamena­nia Za • vynikajúcu prácu i mnohých vojnových radov a medailí, súdruh Pavol Moj­žiš. Vyznamenania, čo mu krášlia hruď, sú ocenením jeho podielu pri rozvoji čes­koslovenského civilného le­tectva, ale I vďakou za tie ťažké dni a mesiace, v kto­rých s najlepšími synmi náš­ho národa bojoval za jeho slobodu. Jedným z miest, ktoré po­máhal ako príslušník 1. čs. zmiešanej leteckej divízie oslobodzovať, bola aj naša družobná Ostrava. Dôležité centrum baníctva a hutníc­tva, ktoré práve dnes, v pred­večer 1. mája oslavuje 30. výručie svojho oslobodenia. „Moja cesta do radov 1. čsl. armádneho zboru v ZSSR začala už niekoľko dní pred vypuknutím Povstania. Vtedy ma ako rodeného Bystričana vybrali spolu s „ďalšími žiak­mi školy leteckého dorastu v Banskej Bystrici do druž­stva, ktoré malo strážiť vý­padové cesty z mesta. Nálada bola vynikajúca, od nášho veliteľa npor. Minku sme sa už čo-to dozvedeli o pripravovanom povstaní slo­venského ľudu. A tak sme sa ani nečudovali, keď nám 28. augusta velenie školy vy­hlásilo, že sa stávame súčas­ťou Povstaleckej armády ideme bojovať proti Nemcom“ a — spomína súdruh Mojžiš. Prvú skúšku Qhňom prežil na Jasenskom vŕšku, kde v guľometnom protilietadlovom (Pokračovanie na 3. strane.) V Mestskej galérii ďalší hrdinovia práce Piliere spoločnosti Každému veľkému sviatku čosi predchádza. Niečo, čo navodí atmosféru blížiaceho sa slávnostného dňa. Jednou z týchto akcií bolo v našom meste v predvečer 1. mája obnovenie Mestskej galérie najlepších pracovníkov. Už tradičnému podujatiu^ opakujúcemu sa každý pol­rok, predchádzala aj tento­raz beseda so zástupcami straníckych, odborových ďalších spoločenských orgá­i nov. Pozvaní najlepší pracov­níci prišil aj s rodinnými príslušníkmi, sviatočne vy­obliekaní, kaviareň Domu odborov, kde sa podujatie konalo, priam voňala dobrou pohodou, tak ako tie červe­né klinčeky, ktoré si z rúk pionierov položili na čisté, biele obrusy. Stretnutie, pred Sviatkom práce tak trocha symbolické, otvoril a viedol Ing. Rudolf Šuster, podpredseda MsNV. Slávnostný príhovor prednie­sol tajomník MsOR Ľ. Lokša, za najlepších, vzorných pra­covníkov odpovedal Gejza Marossy. Čestné preukazy spoločne odovzdávali predse­dovia KOR a MsOR Rudolf Polák a Ján Fedor, spolu s ďalšími predstaviteľmi mes­ta. Z Marxovej ul. sa potom v stredu, krátko pred štvrtou hodinou popoludní odobrali všetci prítomní na Leninovu, kde sa najprv zúčastnili na z odovzdaní Štafety priateľstva jednotlivých obvodov hneď za tým na slávnostnom a obnovení galérie. Ako prví blahoželali našim novým mestským hrdinom práce sú­druhovia Gomboš a Zagiba. „Ľudia ako vy, sú piliermi spoločnosti, ďakujeme vám,” znamenali tie stisky rúk, za­tiaľ čo dychovka znovu spus­tila predprvomájovú pocho­dovú melódiu . . . mek. Pavol Mojžiš prvý sprava. Snímka je z apríla 1945 v Ka­toviciach. Z rokovania ekonomickej komisie MV KSS Čestne sa vyrovnať s úlohami Pod vedením tajomníka MV KSS Rudolfa Bene­­tina sa koncom minulého týždňa zišla ekonomická ko­misia Mestského výboru stra­ny v Košiciach. Na svojom zasadaní prerokovala viacero vážnych otázok ako napr. zabezpečenie Investičnej vý­stavby v energetike na úze­mí mesta, plnenie moderni­zácie a ďalšieho rozvoja vý­­robno-technickej základne vo VSS, zabezpečenie územno­­plánovacej prípravy Investič­nej výstavby v Košiciach pre 6. päťročnicu. Najväčšia po­zornosť sa však sústredila na správu o zabezpečení rea­lizácie uznesenia novembro­vého pléna ÚV KSC a januá­rového pléna MV KSS v ob­lasti priemyslu a stavebníc­tva. Na pretrase boli najmä tie podniky a závody, kde k prí­prave plánu a jeho rozpisu nepristúpili tak, ako to ulo­žilo januárové KSS. V priemysle plénum MV sa nega­rantovalo splnenie 51 per­cent a v stavebníctve 48 per­cent celoročných úloh už v prvom polroku 1975 a odo­vzdanie plánovaného počtu bytov do konca novembra. Čas f podnikov a závodov sa po rokovaní predsedníctva MV KSS v marci t. r. s pro­blémami vyrovnala, no našli sa aj takí, čo to nedokázali. Ekonomická komisia MV KSS preto so situáciou týchto organizáciách vyjadri­v la vážnu nespokojnosť a pri­jala rad konkrétnych opatre­ní na odstránenie problémov. Aj pri indexe rastu úloh 112,2 v prvom polroku 1975 oproti rovnakému obdobiu vlani nedosiahnu 51 per­cent podiel z celoročného plánu v Tatrasvite Košice. Ekonomická komisia preto (Pokračovanie na 3. strane.) ■ NÁVŠTEVNÍCI Terezina predvčerom uctili pamiatku obetí poslednej popravy, kto­rú tu nacisti uskutočnili tes­ne pred príchodom Červenej armády pred 30 rokmi 2. mája 1945. Popravné čaty, zložené z esesákov a dozor­cov popravili vedúcich pred­staviteľov odbojovej skupiny, vydávajúcej ilegálne časopis Předvoj. ■ V SÚLADE s preferen­ciou starostlivosti o ženu­­matku a deti sa vo Výcho­doslovenskom kraji zvýšili počty detských a žensko-pô­­rodníckych lôžok po oslobo­dení z pôvodných 530 na 2500 lôžok v 24 oddeleniach nemocníc. Počet ženských lekárov stúpol za to isté ob­dobie dvojnásobné. £8 TAKMER 2 miliardy Bo­rún sa preinvestovalo pri vý­stavbe, rekonštrukcii a mo­dernizácii školských budova zariadení vo Východosloven­skom kraji v rokoch 1971— 74. Podľa prognózy rozvoja školstva sa do roku 1985 na východnom Slovensku vyna­loží na školskú výstavbu cel­kom 5 a pol miliardy korún. Súčasne s novou výstavbou škôl sa postupne postavia byty pre učiteľov a škol­ských pracovníkov. É ČESKOSLOVENSKÁ my­­kologická spoločnosť upo­zorňuje hubárov na jedova­tú zvonovku jarnú. Oznamu­je, že táto malá huba vy­rástla v posledných dňoch vo väčšom množstve na roz­ličných miestach nášho štá­tu. Neznalci ju zbierajú na­miesto jedlej špičky obecnej. Otravy sa nekončia smrťou, ale sú svojím priebehom veľ­mi nepríjemné. ■ NAJVÄČŠIU hrozbu pre čistotu vodných tokov podzemných vôd znamenajú i a ropné produkty: nafta, oleje Iné uhľovodíky. Jestvuje niekoľko spôsobov, ako po­dobné nečistoty čiastočne odstrániť. Jedným z najúčin­nejších v ČSSR je zatiaľ lát­ka „Vapol“ (taktiež Vapex), ktorú vyrábajú z tzv. expan­dovaného perlitu Keramické závody, n. p. Košice, závod Perlit v Prahe—Kyjoch. Pohľad po svete Tel Aviv — Tohto roku sa prvý raz na májových de­monštráciách KS Izraela na posilnenie socialistickej soli­darity jednotným frontom zú­častnili aj iné lavicové or­ganizácie a skupiny obran­cov mieru. Účastníci májo­vých osláv žiadali riešenie konfliktu na Strednom vý­chode na konferencii v Žene­ve, stiahnutie Izraela z arab­ských krajín okupovaných vo vojne v roku 1967, uzna­nie zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých štátov v 1. máj v Izraeli # Šesť rokov s cudzím srdcom £ Hladovka väzňov £ Lietadlo sa zrútilo na domy # Štrnásťkilometrový pás 0 Letisko na ostrove tejto oblasti, ako aj uznanie práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie a spravodlivé vy­riešenie problému palestín­skych utečencov. Ottawa — V kanadskom meste Torontě zomrel v pia­tok vo veku 61 rokov Char­les Perrin Johnston — jeden z mála ľudí, ktorým tran­splantácia srdca predlžila ži­vot o niekoľko rokov. V Ka­nade prežil Johnston 17 pa­cientov, ktorí sa podrobili tejto operácií. S cudzím srd­com žil od novembra 1968 — teda šesť a pol roka. Damask — Palestínski vlastenci uväznení v izrael­skej väznici v meste Beerše­­ba pokračujú v hladovke, ktorú začali 24. apríla na protest proti neľudskému za­­(Pokračovanle na 3. strane.) Proti sabotérom Lisabon — čt — Vä­zenie od dvoch do Ôsmich rokov a pokuta až sto mi­liónov escudov očakáva por­tugalských priemyselných podnikateľov, ktorí budú so sabotážnymi úmyslami me­niť mzdy v podnikoch, kto­ré majú byť zoštátnené. Ute­­čuje to zákon, uverejnený v úradných novinách revoluč­nou radou portugalského hnutia ozbrojených síl. Jedenástka Poznal som ho vždy ako aktívneho vzpriamene, športovca. Chodil pružne, ako väčšina aktívnych športov­cov. Tým väčšmi som sa pre­kvapil, keď som ho minule stretol na ulici. Bol prihrbe­ný, akoby dolámaný, podo­pieral sa paličkou. Aj som ho pristavil a začudovane som sa ho spýtal: — Prepánajána, čo sa s tebou stalo? Veď si bol kedysi vyšportovaný chlap... Dotyčný sa smutne po­usmial: — Ze kedysi? Ešte pred mesiacom som chodil ako struna. Ale tot nedávno ma poverili funkciou hlavného rozhodcu na medziobecnom futbalovom zápase. A ja, so­már, odpískal som jedenást­ku proti domácemu muž­stvu . .. —VI.—

Next