Večer, máj 1975 (VII/86-105)
1975-05-04 / No. 86
PLNENÍM volebných programov národného frontu NAJLEPŠIE OSLÁVIME 30. VÝROČIE OSLOBODENIA NASEJ VLASTI SOVIETSKOU ARMÁDOU! Ročník 7. číslo 8B Košice, nedeľa 4. mája 1975 50 halierov Prvomájové dialógy Dnes už áno Tak aký bol Prvý máj? — pýtala sa starká, ktorú dopoludňajšie májové slniečko vylákalo von na lavičku, svojej vnučky, tretiačky-štvrtáčky. Mala si to vidieť, stará mama! Tolko Iudt! V sprievode tancovali súbory v krojoch, športovci Išli v úboroch a aké alegorické vozy! — jedným dychom zo seba sypala vnučka. Aj televízia tam bola, mož- Bože ma uvidíš na obrazovke. Schválne som sa stavala pred jednu kameru. A mamka mi kúpila limo v sáčku a nanuk. Poobede vraj pôjdeme na autíčka do Parku generála Petrova, ocko to slúbil Robkoví aj mne, keď sa počasie nepokazí, — skúmavo pozrela na oblohu. Prvý máj, to je taký pekný deň, však, stará mama? — Dnes, moja malá, dnes už áno. miš. To je paráda! Ty tu čo robíš? Ale, otec povedal, že strojári tu budú mať „malé Brno“. Tak som sa prišiel pozrieť. Viete, chcem sa prihlásiť do učňovky VSS — dodal po chvíľke a zakabonil sa, akoby priveľa prezradil. Len ešte neviem, na akú profesiu. Prechádzal od lisov k prevodovým skriniam, ohýbačke plechu, cisternovým automobilom. ale vždy zrakom zablúdil k dominante výstavky — mostovému automobilu. Keď sa pri ňom zhromaždili ostatní návštevníci výstavky v posledný aprílový podvečer, môj známy deviatak nechýbal medzi nimi. Videli ste už takto stavať most? Nie. Ja už vlani. Mostový automobil tu vystavovali prvýkrát. No pozrite sa, iba gombíky treba tlačiť na takej malej škatuľke a aký kolos sa hýbe — páni, to je vecička — samá hydraulika. Nadšené oči deviataka sledovali s bezmedzným obdivom každý pohyb technika 1 železného obra. Čochvíla sa pozrel na hodinky. Rozloží sa za štyri minúty. Potom môže prísť ďalšia súprava. Vraj. keď pokladali štyri diely, tak už o 28 minút mohol po moste prejsť tank. No povedzte — to je paráda. Badám, že sa asi k strojárom predsa len prihlásiš?! Spozornel. Skúmavo sa na mňa pozrel, akoby chcel vedieť, do akej miery otázkou provokujem. Hm, čo ja viem — vystrúhal tú najľahostajnejšiu tvár. Možno — zdielnosf zvíťazila. — Skôr by som išiel za zlievača. Otec povedal, že to má v strojárňach ohromnú budúcnosť. Aj tento rýchlovysekävací automat odlievali v strojárňach, vraj celkom novou technológiou. Nehovor, čo ty všetko vieš?! (Pokračovanie na 3. stráne.) Predseda MsNV súdruh Pavol Gomboš preberal v stredu popoludní z rúk zástupcov jednotlivých košických obvodov štafety priateľstva. Spoločne potom celú tú tradičnú kyticu vďaky, stúh a predsavzatí odovzdali predstavitelia nášho mesta a kraja včera n sovietsko-československých hraniciach. MÍTING DRUŽBY na československo-sovietskych hraniciach V Sade družby na českosluvensko-sovietskych hraniciach medzi Vyšným Nemeckým a Užhorodom bolo dnes tradičné májové stretnutie pracujúcich Východoslovenského kraja a Zakarpatskej oblasti USSR. Na tohtoročf nom mítingu, usporiadanom na počesť veľkého jubilea — 30. výročia oslobodenia Československa hrdinskou Sovietskou armádou, sa zúčastnili delegácie aj oboch susediacich republík — SSR a USSR. Na čeíe delegácie straníckych a štátnych orgánov SSR bol člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS Ján Janik, na čele ukrajinskej delegácie člen ÚV KS Ukrajiny a podpred- seda Rady ministrov USSR Petro Trofimovič Troňko. Na stretnutí okrem tisícov pracujúcich z oboch družobných oblastí boli prítomní aj zaslúžilí členovia komunistických strán, veteráni druhej svetovej vojny, účastníci protifašistického odboja, vynikajúci pracovníci závodov, predstavitelia spoločenských organizácií a ďalší hostia. V slávnostných prejavoch vedúci delegácií zdôraznili historický význam víťazstva hrdinskej Sovietskej armády nad hitlerovským Nemeckom, zásluhy Sovietskeho zväzu o oslobodenie európskych národov spod jarma fašizmu I význam hospodárskej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR. Na zhromaždení odovzdali putovné zástavy ZČSSP a Spoločnosti slovenského sovietsko-českopriateľstva za víťazstvo v socialistickej súťaži družobných závodov Východoslovenského kraja a Zakarpatskej oblasti USSR. Po oficiálnej časti nasledoval kultúrny program a veselica družby, na ktorej vystúpil Vojenský umelecký súbor kpt. Nálepku z Bratislavy a popredné východoslovenské a zakarpatské folklórne súbory. Pohľad na čestnú tribúnu. Ďalšie zábery z osláv 1. mája prinášame na druhej strane. Foto: I. Laputka Oslobodzoval družobnú Ostravu Men z „RHNirvcíi díaíelov" Už dvadsiaty šiesty rok pracuje na košickom letisku skromný človek, vedúci smený leteckých mechanikov, nositeľ štátneho vyznamenania Za • vynikajúcu prácu i mnohých vojnových radov a medailí, súdruh Pavol Mojžiš. Vyznamenania, čo mu krášlia hruď, sú ocenením jeho podielu pri rozvoji československého civilného letectva, ale I vďakou za tie ťažké dni a mesiace, v ktorých s najlepšími synmi nášho národa bojoval za jeho slobodu. Jedným z miest, ktoré pomáhal ako príslušník 1. čs. zmiešanej leteckej divízie oslobodzovať, bola aj naša družobná Ostrava. Dôležité centrum baníctva a hutníctva, ktoré práve dnes, v predvečer 1. mája oslavuje 30. výručie svojho oslobodenia. „Moja cesta do radov 1. čsl. armádneho zboru v ZSSR začala už niekoľko dní pred vypuknutím Povstania. Vtedy ma ako rodeného Bystričana vybrali spolu s „ďalšími žiakmi školy leteckého dorastu v Banskej Bystrici do družstva, ktoré malo strážiť výpadové cesty z mesta. Nálada bola vynikajúca, od nášho veliteľa npor. Minku sme sa už čo-to dozvedeli o pripravovanom povstaní slovenského ľudu. A tak sme sa ani nečudovali, keď nám 28. augusta velenie školy vyhlásilo, že sa stávame súčasťou Povstaleckej armády ideme bojovať proti Nemcom“ a — spomína súdruh Mojžiš. Prvú skúšku Qhňom prežil na Jasenskom vŕšku, kde v guľometnom protilietadlovom (Pokračovanie na 3. strane.) V Mestskej galérii ďalší hrdinovia práce Piliere spoločnosti Každému veľkému sviatku čosi predchádza. Niečo, čo navodí atmosféru blížiaceho sa slávnostného dňa. Jednou z týchto akcií bolo v našom meste v predvečer 1. mája obnovenie Mestskej galérie najlepších pracovníkov. Už tradičnému podujatiu^ opakujúcemu sa každý polrok, predchádzala aj tentoraz beseda so zástupcami straníckych, odborových ďalších spoločenských orgái nov. Pozvaní najlepší pracovníci prišil aj s rodinnými príslušníkmi, sviatočne vyobliekaní, kaviareň Domu odborov, kde sa podujatie konalo, priam voňala dobrou pohodou, tak ako tie červené klinčeky, ktoré si z rúk pionierov položili na čisté, biele obrusy. Stretnutie, pred Sviatkom práce tak trocha symbolické, otvoril a viedol Ing. Rudolf Šuster, podpredseda MsNV. Slávnostný príhovor predniesol tajomník MsOR Ľ. Lokša, za najlepších, vzorných pracovníkov odpovedal Gejza Marossy. Čestné preukazy spoločne odovzdávali predsedovia KOR a MsOR Rudolf Polák a Ján Fedor, spolu s ďalšími predstaviteľmi mesta. Z Marxovej ul. sa potom v stredu, krátko pred štvrtou hodinou popoludní odobrali všetci prítomní na Leninovu, kde sa najprv zúčastnili na z odovzdaní Štafety priateľstva jednotlivých obvodov hneď za tým na slávnostnom a obnovení galérie. Ako prví blahoželali našim novým mestským hrdinom práce súdruhovia Gomboš a Zagiba. „Ľudia ako vy, sú piliermi spoločnosti, ďakujeme vám,” znamenali tie stisky rúk, zatiaľ čo dychovka znovu spustila predprvomájovú pochodovú melódiu . . . mek. Pavol Mojžiš prvý sprava. Snímka je z apríla 1945 v Katoviciach. Z rokovania ekonomickej komisie MV KSS Čestne sa vyrovnať s úlohami Pod vedením tajomníka MV KSS Rudolfa Benetina sa koncom minulého týždňa zišla ekonomická komisia Mestského výboru strany v Košiciach. Na svojom zasadaní prerokovala viacero vážnych otázok ako napr. zabezpečenie Investičnej výstavby v energetike na území mesta, plnenie modernizácie a ďalšieho rozvoja výrobno-technickej základne vo VSS, zabezpečenie územnoplánovacej prípravy Investičnej výstavby v Košiciach pre 6. päťročnicu. Najväčšia pozornosť sa však sústredila na správu o zabezpečení realizácie uznesenia novembrového pléna ÚV KSC a januárového pléna MV KSS v oblasti priemyslu a stavebníctva. Na pretrase boli najmä tie podniky a závody, kde k príprave plánu a jeho rozpisu nepristúpili tak, ako to uložilo januárové KSS. V priemysle plénum MV sa negarantovalo splnenie 51 percent a v stavebníctve 48 percent celoročných úloh už v prvom polroku 1975 a odovzdanie plánovaného počtu bytov do konca novembra. Čas f podnikov a závodov sa po rokovaní predsedníctva MV KSS v marci t. r. s problémami vyrovnala, no našli sa aj takí, čo to nedokázali. Ekonomická komisia MV KSS preto so situáciou týchto organizáciách vyjadriv la vážnu nespokojnosť a prijala rad konkrétnych opatrení na odstránenie problémov. Aj pri indexe rastu úloh 112,2 v prvom polroku 1975 oproti rovnakému obdobiu vlani nedosiahnu 51 percent podiel z celoročného plánu v Tatrasvite Košice. Ekonomická komisia preto (Pokračovanie na 3. strane.) ■ NÁVŠTEVNÍCI Terezina predvčerom uctili pamiatku obetí poslednej popravy, ktorú tu nacisti uskutočnili tesne pred príchodom Červenej armády pred 30 rokmi 2. mája 1945. Popravné čaty, zložené z esesákov a dozorcov popravili vedúcich predstaviteľov odbojovej skupiny, vydávajúcej ilegálne časopis Předvoj. ■ V SÚLADE s preferenciou starostlivosti o ženumatku a deti sa vo Východoslovenskom kraji zvýšili počty detských a žensko-pôrodníckych lôžok po oslobodení z pôvodných 530 na 2500 lôžok v 24 oddeleniach nemocníc. Počet ženských lekárov stúpol za to isté obdobie dvojnásobné. £8 TAKMER 2 miliardy Borún sa preinvestovalo pri výstavbe, rekonštrukcii a modernizácii školských budova zariadení vo Východoslovenskom kraji v rokoch 1971— 74. Podľa prognózy rozvoja školstva sa do roku 1985 na východnom Slovensku vynaloží na školskú výstavbu celkom 5 a pol miliardy korún. Súčasne s novou výstavbou škôl sa postupne postavia byty pre učiteľov a školských pracovníkov. É ČESKOSLOVENSKÁ mykologická spoločnosť upozorňuje hubárov na jedovatú zvonovku jarnú. Oznamuje, že táto malá huba vyrástla v posledných dňoch vo väčšom množstve na rozličných miestach nášho štátu. Neznalci ju zbierajú namiesto jedlej špičky obecnej. Otravy sa nekončia smrťou, ale sú svojím priebehom veľmi nepríjemné. ■ NAJVÄČŠIU hrozbu pre čistotu vodných tokov podzemných vôd znamenajú i a ropné produkty: nafta, oleje Iné uhľovodíky. Jestvuje niekoľko spôsobov, ako podobné nečistoty čiastočne odstrániť. Jedným z najúčinnejších v ČSSR je zatiaľ látka „Vapol“ (taktiež Vapex), ktorú vyrábajú z tzv. expandovaného perlitu Keramické závody, n. p. Košice, závod Perlit v Prahe—Kyjoch. Pohľad po svete Tel Aviv — Tohto roku sa prvý raz na májových demonštráciách KS Izraela na posilnenie socialistickej solidarity jednotným frontom zúčastnili aj iné lavicové organizácie a skupiny obrancov mieru. Účastníci májových osláv žiadali riešenie konfliktu na Strednom východe na konferencii v Ženeve, stiahnutie Izraela z arabských krajín okupovaných vo vojne v roku 1967, uznanie zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých štátov v 1. máj v Izraeli # Šesť rokov s cudzím srdcom £ Hladovka väzňov £ Lietadlo sa zrútilo na domy # Štrnásťkilometrový pás 0 Letisko na ostrove tejto oblasti, ako aj uznanie práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie a spravodlivé vyriešenie problému palestínskych utečencov. Ottawa — V kanadskom meste Torontě zomrel v piatok vo veku 61 rokov Charles Perrin Johnston — jeden z mála ľudí, ktorým transplantácia srdca predlžila život o niekoľko rokov. V Kanade prežil Johnston 17 pacientov, ktorí sa podrobili tejto operácií. S cudzím srdcom žil od novembra 1968 — teda šesť a pol roka. Damask — Palestínski vlastenci uväznení v izraelskej väznici v meste Beeršeba pokračujú v hladovke, ktorú začali 24. apríla na protest proti neľudskému za(Pokračovanle na 3. strane.) Proti sabotérom Lisabon — čt — Väzenie od dvoch do Ôsmich rokov a pokuta až sto miliónov escudov očakáva portugalských priemyselných podnikateľov, ktorí budú so sabotážnymi úmyslami meniť mzdy v podnikoch, ktoré majú byť zoštátnené. Utečuje to zákon, uverejnený v úradných novinách revolučnou radou portugalského hnutia ozbrojených síl. Jedenástka Poznal som ho vždy ako aktívneho vzpriamene, športovca. Chodil pružne, ako väčšina aktívnych športovcov. Tým väčšmi som sa prekvapil, keď som ho minule stretol na ulici. Bol prihrbený, akoby dolámaný, podopieral sa paličkou. Aj som ho pristavil a začudovane som sa ho spýtal: — Prepánajána, čo sa s tebou stalo? Veď si bol kedysi vyšportovaný chlap... Dotyčný sa smutne pousmial: — Ze kedysi? Ešte pred mesiacom som chodil ako struna. Ale tot nedávno ma poverili funkciou hlavného rozhodcu na medziobecnom futbalovom zápase. A ja, somár, odpískal som jedenástku proti domácemu mužstvu . .. —VI.—