Večer, júl 1976 (VIII/129-150)

1976-07-01 / No. 129

no) Rekord volcovočov no TŠP o Noví stavbárska posila • Uznanie zaslúžilým odborárom • Predpoveď po­časia na júl • Pre sucho porážajú dobytok • Zrážka autobusov - 7 mŕtvych e Ked sa ženy pobijú Ročník 8. číslo 129 Košice, štvrtok 1. júla 1976 50 halierov Ospešný mesiac valcovačov TŠP VSŽ V sťažených podmienkach sa rodia rekordy Včerajil den sa zapíše me­dzi významné udalusti v kro­nike valcovačov teplej širo­­kopásovej valcovne Východo­slovenských železiarní. Za­vŕšili nim mesiac, v ktorom napriek veľmi sťaženým pod­mienkam — rozsiahlej re­konštrukcii a modernizácií prebiehajúcej za plného cho­du trate — dokázali vyval­­covat 231 480 ton plechu. O hodný kus teda pozdvihli rekordnú latku tridsafdňové ho mesiaca. Čomu vďačia za tento po zoruhodný úspech? — opý tall sme sa výrobného zá stupcu vedúceho TŽP Ing Pavla Mitru. — Jún sa niesol v známe nl rozpracovania záverov XV zjazdu KSČ na vlastná pod mienký prevádzky. Na verej ných straníckych schôdzach sme podrobne rozohrali hos podárske i politická úlohy Každý jeden pracovník vie. čo sa od neho očakáva, na čo má zameral hlavnú po­zornost. Vytvorila sa tým zdravá pracovná atmosféra, ktorej výsledkům je práve dosiahnutý rekord. Zvlášt hy som chcel pri tejto príležitosti vyzdvihnut iniciativo kolektívov BSP ve­dených Jozefom Hudákom. Jurajom Gdovinom a Vladi­mírom Lokajom. Vefmi dob­rými partnermi boli směnoví údržbári na čele s predák­mi Antonom Stochlom. Šte­fanom Sajbertum a Micha­lom Palovčíkoin. Úspech, ktorý sme zazna­menali, je dalším krokom k zvládnutiu plánu letných me­siacov. ktoré v našich pod­mienkach teplej valcovne spravidla rozhodujú o cel­kovom splnení ročných úloh. tom. Z galérie najlepších hutníkov ŽENA MATKA - KOMUNISTKA Eva Kočútová je jednou zo žien, ktoré našli uplatnenie y hutníckom kombinátu, jede. násť rokov fotolaborantky metalurgického výskumu VSŽ sa nieslo v znamení pracov­ných úspechov. Čestne uzna­nia, vyznamenania, pamätné plakety sú tým najpresvedči­vejším svedectvom o pocti-! vom, obetavom prístupe ku každodenuýui úlohám. Matka dvoch detí si popri pracov­ných povinnostiach dokáže z osobného volna vždy ukrojit zopár hodín pre aktívnu čin­nosť v straníckej í spoločen­ských organizáciách. Práve ona bola v Ich útvare Iniciá­torkou dobrovolného darcov­stva krvi. V Jáj preukaze je už osemnásty záznam o dar­covstve. S menom Evy Kočú­­tovej sa viaže i zaktlvizova­­nle základnej organizácie SZZ Na našom zábere súdružka Kočútová pri každodennej práci vo íotólaboratóriu. V. S. Rastie záujem o ZSSR Muskva — čt — V uply­nulých piatich rokoch sa v porovnaní s minulou päťroč­nicou takmer zdvojnásobil počet zahraničných turistov v ZSSR a dosahoval v prie­mere 3 milióny návštevní­kov ročne. Najviac turistov prichádzalo zo socialistic­kých krajín. Zvýšil sa I po­čet turistov zo západných krajín, vlani Ich bolo v ZSSR 600 000. Vedú 'návštevníci i v poradí: z Fínska. NSR. USA. Anglicka, Francúzska a Ja­ponska. Intunst, sovietska organi­zácia pre zahraničný ces­tovný ruch, rozšírila tohto roku svoje kontakty na 600 zahraničných cestovných kancelárii a firiem. Reali­zujú sa opatrenia na. další rozvoj zahraničnej turistiky tak do ZSSRV ako aj soviet­skych občanov do zahrani­čia. Na Uralskéj ulici sídliska Nad jazerom v Košiciach vyrastá stavba, na ktorú sa: nesmier­ne tešia obyvatelia mladého sídliska — Podružné centrum III, v ktorom svoje miesto nájde obchod s potravinami, zelenina, mäso, cukráreň, ale aj rôzne služby obyvateľstvu, podobne ako stredisko náku­pu a služieb na Bajkalskej ulici. Od. roku 1974 ho budu­jú pracovnici závodů 04 Po­zemných stavieb v Košiciach pod vedením stavbyvedúceho R, Krajníka. Súčasný stav prác nasvedčuje, že termín — september 1976 dodržia a obchod odovzdajú do použí­vania. Foto: J. Btčkoš Pre predsedov stavebných bytových družstiev Vsi. kra­ja usporiadala Stavoinvesta informačnú poradu o najnov­ších predpisoch, poznatkoch a niektorých ďalších aktuál­nostiach 7. oblasti investič­nej a bytovej výstavby. Zvlášť zaujímavá bola In­formácia o koncepcii postup­nosti bytovej výstavby na území nášho kraja, o tech­nickom riešení bytov, vyba­venosti obytných súborov a pod. Pracovníci Stavoinves­­ty informovali predsedov sta­vebných bytových družstiev aj o novostiach v rozpočto­vaní a tvorbe cien pri by­tovej výstavbe, najmä o no­vej sústave súhrnných cien obytných objektov. Do pro­gramu bol zaradený aj informatívny výklad o novom stavebnom zákone. V rámci porady sa rozprú­dila diskusia, z ktorej vy­znela oprávnená požiadavka družstevníkov na národné výbory, aby vyčlenenie obyt­ných blokov pre stavebné bytové družstvá riešili ná­rodné výbory skôr, už v ob­dobí prípravy a nie tak, ako sa bežne praktizuje pri za­čatí stavebných prác. V tom­to ob.dobí už nie sú možnos­ti na premietnutie požiada­viek a potreby stavebných bytových družstiev do pro­jektových podkladov stavieb. Iniciatíva Stavoinvesty v usporiadaní tejto informač­nej porady sa ukázala ako užitočná a predsedovia sta­vebných bytových družstiev prejavili záujem o podobné podujatie, rozšírené o zástup­cov národných výborov. A. §. Riešia problémy bytových družstiev l lavičky v prvei električke Košice fmn) — Na la­vičke pod Urbanovou vežou sa hodne debatuje o novom bezpeňažnom styku pri ces­tovaní električkami a auto­busmi v našom meste jedni si túto novinku pochvaľujú, tni zasa kritizujú. A tak to ide dookola. Pravda je však taká, že naše mesto za po­sledných 30 rokov povyrástlo tak ako nikdy vo svojej his­tórii. O tom sa rozhovoril aj 7 ó-ročný Michal Vasil dô chodca, • jeden z prvých oo­­dtčov električky v Košiciach. Spomína: „Pamätám sa na deň, keď 15. marca 1914 na­stúpila svoju éru električka s rozchodom koľají 1435 cm. Predtým bola ” meste len úzkokoľajná, parná mestská doprava. Zvedavcov bolo ve­ľa, ale cestujúcich veľmi md­lo. hoci sa platilo ten 6—8 halierov za osobu. Veď človek vtedy bol spokojný s den­ným zárobkom jednej — pri­najlepšom dvoch korún. A to ut bol gavaliekto mohol zaroblí dve koruny, ja som o tri - roky neskoršie začal robit vodiča električky za ne­celých 30 korún mesačne. — Tu st trochu odpočinul ujo Vastl a potom pokračooal s ďalšími zážitkami o rozve/i mesta: „Vtedy Košice mali okolo 30 tisíc obyvateľov a pre mesto stačilo osem elek­tričiek Denná tržba činila niekedy 200—300 korún. Po vzniku Československej re­publiky sa to o niečo zlepši­lo. Vznikli nové trate a pri­budli aj nové vozne. Denná tržba sa' zvýšila priemerne na 2000—3000 korún. V stredu t trhavý deň J sa zvýšila trž­ba až na 4000 korún. Pravda, v krásne letné nedele, keď sa chodievalo hodne do Čer­­meľa, vzrástla tržba až na 5000 korún denne. Najväč­šej tržby sa dosiahlo v roku 1938, keď bola tu Východo­slovenská výstava, ktorá tr­vala týždeň. Vtedy tržba do­sahovala až 0000 korún. Čoskoro - prišlo rozbitie re­publiky a. druhá svetová voj na. Pomery v yneste sa zhor šili, električkami cestovalo ešte. menej ludí. Rozkvet na­stal \až po oslobodení Soviet­skou armádou r. 1945. Košice zostali bez električiek, lebo všetky vozne odvliekli uteka­júci fašisti. Najprv sa vrá­tili staré vozne a potom na výpomoc prišli aj pražské vozne. Takýto bol začiatok s 12 vozňami v starých, povoj­nových Košiciach. Dnes malú Košice. viac ako 176 ttslc trvale prihlásených občanov, preto aj nároky na mestskú dopravu vzrástli sto násobne. Mestská doprava má (Pokračovanie na 3. strane.) Ones už sú tovariši Nejedna matka sa« pýchou pozerala na svojho syna. Možno si predstavovala, ako vtedy, pred troma rokmi pri skončení povinnej školskej dochádzky sa v rodine do­hadovali, čože vlastne z bu­dúceho muža vyrastie. Azda sa jej premietli prvé týždne odlúčenosti, prvé návštevy syna—učňa, prvé ťažkosti i prvé úspechy. Nejeden otec pozeral na junáka a hladal v ňom svoje črty. Veď aj on voľakedy za­čínal s remeslom, veď aj on ukončil učňovské roky a stal sa tovarišom. V tom pohľade bol.'obdiv 1 snáď trocha pra­júcej závisti; jeho učňovské roky neboli také ako synove. |e ich celkom 134 chlap­cov. Od včerajšieho dňa nie sú učňami Hutných stavieb, ale začínajú na prvých pra­coviskách podniku medzi partiami murárov. tesárov, elektrikárov a zámočníkov. Ich ročník bol v 15-ročnej histórii Odborného učilišfa ten najlepší. Dosiahol prie­merný prospech 2,1. S vyzna­menaním ukončilo učiliště 38 vyučencov. Do života od­chádzajú nielen udborne dobre pripravení. Vedia sa správne politicky orientovat, mnohí z nich aktívne pracu­jú v zväzáckej organizácii a osemnásti odchádzajú na pra­coviská ako kandidáti člen­stva v KSČ. Včerajšie slávnostné vyra­denie učňov tretích ročníkov Odborného učilišťa Hutných stavieb v Dome odborov za prítomnosti zástupcov podni­ku, závodov a rodičov — to bol štart do života. Preto tá utajovaná slza v kútiku mat­kinho oka. Preto to otcovo chlapské potľapkanie po ple­ci. Najmladší tovariši vedia, čo pre nich včerajšok zname­nal. Napokon to aj sľúbili. Že budú čestnými, uvedome­lými prfslušnfkml robotníc­kej triedy. Že sa zapoja do bojá proti porušovaniu pra­covnej disciplíny. Ze svojimi rukami i svojimi znalosťami prispejú do rieky iniciativy pracujúcich. A tak splnia to, čo od nich spoločnosť očaká­va. ' miš. „Mravenisko” plné stavbárov prác, aby sa mohla začaf výstavba nových obytných blokov. Členitý terén kládol veľké nároky nielen na ludí, ale aj na stroje. Na niektorých úsekoch sú už vybudované betónové prístupové cesty, ktoré slúžia pre dopravu ma­teriálu. Nákladné autá, bag­re a rôzne stavebné stroje sú dôkazmi, že sa na sídlis­ku usilovne pracuje a vizit­kou pracujúcich Stavebných závodov 05 a 06 ž Pozemných stavieb. Prvý žeriav na síd­lisku, ktorý sa týči do výšky ako maják, upozorňuje, kde sa začalo s výstavbou obyt­ného bloku. Kolektív piío­­tážnikov zo závodu 07, pod vedením majstra Michala Dragana najskôr osadil' pi­lóty pre časf A bloku 606, Stavbári zo závodu 02 pri­pravili základy tohto bloku, aby sa teraz po slávnost­nom položení základného ka­meňa rozbehla montáž prvé­ho bloku na sídlisku Dar­govských hrdinov. Túto čest­nú úlohu má montážna čatá Júliusa Jakaba. O. Kakara. Sídlisko Dargovských hrdi­nov patrí v tomto období k najväčšiemu stavenisku v na­šom meste. Bolo potrebné urobiť množstvo zemných Zaslúžilým bronz, zlato i striebro V budove KOR zasadalo včera plénum Mestskej od­borovej rady. Schválilo plán hlavných úloh, ktoré pre od­borárov nášho mesta vyplý­vajú zo záverov XV. zjazdu KSČ, XV pléna ÜRO a má­jového pléna MV KSS a po­­llticko-organlzačné opatre­nia k zabezpečeniu výroč­ných členských schôdzí a konferencii. Na programe významného rokovania, s ktorým našich čitateľov podrobnejšie oboz­námime v najbližších dňoch, bolo aj slávnostné odovzdá­vanie odborových vyzname­naní. Dvanástim členom od­borových orgánov a komisií odovzdali bronzová a strie­borná odznaky ROH, štyrom zaslúžilým — Františkovi Sokoloviszovl, Ľudovítovi Lokšovi, Ing. Lad. Nováko­vi a dr. Jozefovi Katunské­­mn — zlaté. Z plenárnej schôdze odo­slali Čs. mierovému výboru rezolúciu. Za mier, za od­zbrojenie. Na podporu štok­­holmskej výzvy. mek. Pohľad po svete Paríž — V súlade s do­hodou medzi generálnym ta­jomníkom ÜV KSSZ Leoni­­dom Brežnevom a francúz­skym prezidentom Valérym Giscardom d'Estaing sa v najbližších týždňoch usku­toční výmena listov medzi ministrami zahraničných ve-Vymenia si listy • Sucho vládne Európe • Havária autobusu • Miliónte auto v tomto roku cf oboch krajin o odvrátení akéhokoľvek nebezpečenstva náhodného použitia atúmo­­vých zbrani, ktorými dispo­nuje každá z oboch krajin. Oznámil to včera francúzsky prezident. „Vldfm v tom do­kaz toho“, povedal Valéry Glscard d’Estaing, „že ohe naše krajiny bez toho, že by sa zriekli svojej nezávis­losti, sú schopné významne sa podiefaf na bezpečnosti nášho kontinentu. Vidím tom taktiež dOkaz správnos­v ti uvotúovania, zhody a spo­lupráce medzi Francúzskom a ZSSR, pre ktorú sme sa rozhodli pred desiatimi rok­mi a ktorú mienime spoloč­ne uskutočňoval aj naďalej. Paríž — V dôsledku po­kračujúceho sucha a nedo­statku krmovfn budú švaj­čiarski pntnohospodárl núte­ní porazit 30 000—80 000 ku­sov hovädzieho dobytka. Su­cho, ktoré najviac postihuje západné oblasti krajiny, ne­zaznamenali vo Švajčiarsku v tomto rozsahu 106 rokov. Za „pohromu“ pre Fran­cúzsko označil prezident (Pokračovanie na 3. strane.) ■ PO SKONČEN! rozpra­vy poslanci SNR jednomyseľ­ne schválili vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti orgánov ochrany poľnohos­podárskeho pôdneho fondu SSR. ■ DELEGÁCIA sovietske­ho výboru bývalých účastní­kov vojny, vedená jeho pr­vým tajomníkom, hrdinom ZSSR Alexejom Petrovičom Maresievom ukončila včera v neskorých večerných hodi­nách svoj pobyt v Českoslo­vensku a odcestovala spät do vlasti. ■ Štvorčlenná straníc­ka delegácia z oblastného výboru KS Ukrajiny z Užho­rodu zavítala včera do pop­radského okresu. ■ TAKMER 153 tisíc »on upraveného železného šrotu dodali od začiatku roka do dnešného dňa Švermovými železiarňami v Podbrezovej, VSZ v Košiciach a dalšfm hutníckym závodom v Čes­koslovensku zo žilinského závodu n. p. Kovošrot, naj­väčšieho svojho druhu na Slovensku. ■ V PRAHE sa včera zišla na prvej schôdzi ústredná volebná komisia Národného frontu, ktorú vie­dol jej predseda, kandidát Predsedníctva a tajomník ÖV KSČ Jan Baryi. ■ ZÁVEREČNÝM rokova­ním vyvrcholila včera v Žili­ne V. medzinárodná vedec­ká konferencia o zvyšovaní výkonnosti v doprave a spo­joch. Bi VYŠE 8 Tisíc obrába­cích strojov doviezol podnik zahraničného obchodu Stroj­­lmport v roku 1975, čím zvý­šil dodávky na čs. trh opro­ti roku 1970 takmer o 100 percent. Najčastejšia rodtnná téma týchto dní bola s celkom rov­nakou otázkou na úvod: — Tak čo, Mirko, aké známky donesteš na konci roka? — Samé jednotky, oct... — plus niekoľko čísel zo značky nášho starého auta KE 35-24... mv.

Next