Večer, máj 1978 (X/85-105)

1978-05-02 / No. 85

NECH ŽIJE JEDNOTA SOCIALISTICKÉHO SPOLOČENSTVA, NECH SILNIE INTERNACIONÁLNA SOLIDARITA MEDZINÁRODNÉHO KOMUNISTICKÉHO A ROBOTNÍCKEHO HNUTIA! Ročník 10. číslo 85 Košice, utorok 2. mája 1978 Postrehy z prvomájového dňa Ráne uplakané, ale nálada sviatočná Zobudili sme sa včera síce do uplakaného rána, ale kvapky, čo dopadali na dázd i niky akoby tentoraz vyklop kávali sviatočnú melódiu. O kulo siedmej ráno sa naše obytné bloky, sídliská pre menili na úle. Z každého vchodu sa ľudia hrnuli za­liať ešte každý svojím sme rom — na zoradištia. Aby sa potom v hodinu „H“ mohlo zllat celé mesto do jediného prúdu. \ tak aj bolo. Zásta­vy, transparenty, trepotalky a šťastné úsmevy na tvá­rach. Nadšenie je schopný režisér. Kto v sprievode chýbal? Tí, čo Sviatok práce oslávili prácou. Tak si hutnícku pril­bu nasadili pracujúci nepre­tržitých prevádzok vo Vý­chodoslovenských železiar­ňach. za volant sadli šoféri OPMK, za pultom stánkov zaujali miesto ľudia z obcho­du ... * ** • Ručička hodín odkrojila z peciia času prvú sekundu po polnoci. Narodil sa nový deň. Prvý máj 1978. S nim sa hlásil nový život. Styrldsaf minút po polnoci ohlásil svoj príchod svojim — uá, uá, uá Tak sa hlási na svet človek. Tak sa ohlásili na svet dve prvomájové deti. Dcérka pre davačky Valentíny Frlšmano vej z Bajkalskej B, menom Vintórla, a presne v tom okamihu počula hlas svojho synčeka Mária Žulkovská, zdravotná sestra vo f akultnej nemocnici. Svedkami Ich pri chodu boli MUDr. Ivan jar kovský, MUDr. Juraj Ród, sestry Estere Perešová a An na Kováčová. Rodinu hutní kov rozšírila dcérka Olgy Csomosovej svojím vstupom do života v šackej pôrodnici Prvými gratulantmi boli pri már MUDr. M. Sedliak, MUDr J. Hluchaň a sestra E. Cér­nákévá. • * * Ako sa rodí ráno? Ako sa mesto prebúdza? Možno ro mamik by práve tú neopako vateľnú atmosféru kfujucehn sa dňa zachytil. Tf. čo holi v meste na to jednoducho nemali čas. Celú noc premá vall bachraté žlté polievacie entá a zo všetkých záhybov stierali prach. Mezaháfali ani metly. Májový dážď ešte rá no stačil vyleštit listy stro mov. Pracovníci Technických služieb mesta Košíc boli po prebdenej noci spokojní UII cc nž ton čakali objat pr­vých manifestujúcich. ján Mátaš skončil niečo po polnoci. Odviezol svojich ko legov domov a o pol tretej opát zasadol za volant auto­busu Dopravného podniku mesta Košíc. Spolu s ním na­stúpilo do zamestnaneckého spoja jeho ďalších pät kole­gov. V garážach bolo rušno už pred štvrtou. Vodiči sa pozdravili a štvorka dostala zelenú. Ján Popovlč o trištvr­­ie na štyri zobral z Barce prvých májových cestujú­cich. Aj keď nás včerajšie ráno slniečko nezobúdzalo, zato členovia dychoviek, tak ako po iné roky, nezaspali. Len čo sa z rozhlasu ozvalo tika­nie a hlásateľ oznámil šest hodili, nž konkurovali rez kým pochodovým pesničkám, ktorých tůny sa rozliehali z ampliónov po celom meste. Obyvateľom Švermovej a ulice Buzeny Nemcovej vy­hrávali ráno členovia dy ohovky VVLŠ SNP. Aj keď Im na bnbon a do trúb začalo pršaf, dívajúc sa na nuty upevnené kdesi pod klarine­tom, neraz čtapli do mláky, s točkajúcou vodou v lupán kach obišli ulice ešte raz. Na Terase hlásila budíček dychová kapela VSZ. Zišli sa ešte nieču pred šiestou pri Spoločenskom pavilóne VSŽ a ,,stiahli“ z posteli aj tých najväčších spáčov. Patri k t. máju ako trepo laiky v rukách detí dujúcich v sprievode pocho­vedta otcov. Už roky prichádzajú v prvomájové ráno chlapci dievčence v modrých unifor­a mách s pionierskymi šatkami dc Čermeía, aby vypravili pr­vý vláčik pionierskej želez nice. Odchod o 7.35 hod., smer Alplnka. Pravda, vče rajšle dopoludnie veta náde jl na pekné počasie nedáva lo. No nakoniec popoludní spoje pndtu cestovného po­riadku nestačili a mladi že lezničlart vypravovali 1 mi moríadne. V areáli zdravia i na Alplnke stovky Khšlča nov strávili pekné prvomá iové popoludnie. Za asistencie príslušníkov Dopravného Inšpektorátu MS ZNB hneď po oslavách otvo­rili pre cestnú premávku I Pokračovanie na 3. strane | Oslávili sme sviatok pracujúcich Socialistická sústava určuje smer dejín Košice — šg — I keď nás vo včerajšie prvomájové ráno vítala obloha pokrytá mračnami, preplnené elek tričky a autobusy vozili ma nlfestujúcich a zvedavcov rovnako intenzívne ako keby žiarilo slnko, jedinečná pr­vomájová atmosféra býva len raz v roku, preto 1 keď s dážnikom v rukp, desaťtisíce obyvateľov Košte a Jeho oko Ha zaplnili Leninovu a všet ky prttahlé ulice Na tribú­ne zaujali miesto čelní pred stavitelia krajských, mest­ských a okresných straníc­kych a štátnych orgánov, zá­stupcovia sovietskych vojsk, íaslúžili členovia strany a nositelia vysokých štátnych vyznamenaní. Úderom deviatej hodiny utíchal šum a vrava na zo radištiach, z reproduktorov sa nzvali štátne hymny ČSSR a Sovietskeho zväzu a uvíta cf prejav vedúceho tajomnf ka MV KSS súdruha Dezide ra Zagibu. Po ňom sa njal slova vedúci delegácie stra nfekych orgánov, člen Pred sedníctva a tajomník ÚV KSS Ľudovít Pezlár. Zdô rôznil skutočnosť, že prvo májové zhromaždenie pracú júclch sa koná krátko po XI pléne ŰV KSC, které kri tickv zhodnotilo plnenie zá verov XV. zjazdu strany ha všetkých úsekoch nášho ži vota. Rovnako nedávne roko­vania mestských konferencií strany posúdili úspechy, kto ré sme za uplynulé dva ro­ky šiestej päťročnice doslah ií, ale tiež ukázali na pro­blémy, ktoré nás fažla u ktorými sa komunisti musia s popasovať. Zárukou našich istôt do budúcnosti, ako to ďalej po­vedal súdruh Pezlár, je prí­slušenstvo našej krajiny k socialistickému spoločenstvu, spolupráca s krajinami sve­tovej socialistickej sústavy, ktorá určuje smer svetových dejfn. V tejto súvislosti vy­zdvihol internacionálnu pu­­moc bratských krajin v au­guste 1968, ktorá zabránila krviprelievaniu, materiál, nym škodám a vytrhnutiu našej vlasti zo zväzku socia­­listických štátov. Symbolom nášho priateľstva a spoluprá ce so Sovietskym zväzom bol aj nedávny spoločný let do kozmických výšin, na úspe chn ktorého sa podieľali a výskumné pracoviská výcho doslovenskej metropoly. Po skončeni prejavu súdru­ha Pezlára zmenila sa Leni­nova ulica na ľudskú rieku Čelo sprievodu tvorili učni Odborného učlllšťa J. A. Ga garina a študenti SES na Solovjevovej ulici, hneď za nimi kráčali tíj ktorí pred viac ako tridsiatimi rokmi so zbraňou v iukí- bránili našu slobodu a stáli v prvých ra doch politických zápasov, keď sa rozhodovalo o osude našej republiky. Pochodová 11 hutníci, „majitelia“ glgan tlckého kombinátu, ktorý najviac urýchli! rozvoj nášho mesta, stavbári, pod rukami ktorých ročne vyrastajú ti sícky bytov, desiatky škôl, obchodov, závody, prevádz kárne, mosty, cesty, ale tiež také významné diela medzi­národnej spolupráce, akými sú tranzitný plynovod či Orenburg. Kam sa človek pozrel, vša de sa dvíhali ruky na po­zdrav Prvému máju, dňu me dzinárodnej solidarity robot­níckej triedy. Nad hlavami sa týčili zástavy, mävadlá, (Pokračovanie na 3. strane j Privítaním delegácie ÚV NF ČSSR, ktorú viedol člen Predsedníctva a tajomník OV KSS Ľudovít Pezlár, ako aj Všetkých účastníkov sprievodu pracujúcich n mládeže náš­ho mesta otvoril manifestáciu člen predsedníctva Vsi. KV KSS a vedúci tajomník MV KSS Dezider Zagiba. Foto: S. Písecký Ako vo všedný deií Vo chvíli, keď sa metropo­la východu začala prebúdzal do prvomájového rúna stáli ul v montérkách okolo vedú čeho sneny Prišil všetci Vy še pätdesiat chlapov košlc kého závodu Slovenských magnezitových závodov, me dzi ktorými nechýbali ani le ny, sa roztrúsilo po fabrike Cast k rotačným peciam, další do expedlcte, úpravne, mlynice a Presne tak, ako briketárne . . . vo všedný deň. Len náladu mali všetci tnú, slávnostnejšiu — Prlst sme museli, slul ba na nás vyšla — začal lán Chromtak, ktorý vyvolal ob sah medziiásobníkov rotač ných peci — Naši mantles tujú v meste, my tu, na pra couiiku, prácou. Nepreirllté prevádzky sú iáké Ct piatok, či sviatok, robit treba stále. Nejeden z magnezltárov podchvíľou pozrel na oblohu — Skoda, le takto, s daž dom, ale budete vidieť, le sa vyčasí ledenási členný bronzový kolektív júna Tomiba sa sta­ral o bezchybný chod troch rotačných pecí Tá štvrtá je od konca apríla v plánovanej oprave — Makajú, ako sa patri — rozhovoru sa Ing. Zoltán Duj jer, vedúci smený, — Nedá­­jú sa ovplyvnil' sviatočnou náladou do takej miery, aby nepoplnili plánované úlohy Neviem, ako by som... No myslím si, le i nadšenie tej to malej skupinky našich lu hodnot prvomá dl na pracovisku je ným príspevkom k jovým oslavám. — HotovoI — poňut z ex pedície. — Vagón je nálože nýl V ten veľký prvomájový pondelok to nebol jediný Vpravený slinok expedovali do NDR, MĽR, NSR, Rumun ska a mnohých tuzemských podnikov i závodov. Za dvad satštyrl hodín 440 ton. frp Prekonali rekord Vo Východoslovenských že­leziarňach sa výrobný cyk­lus nezastavil ani v sláv­nostný deň. V „kolotoči“ sa vystriedalo vyše päinásťtisfc vysokopeeiarov, oceliarov, valcovačov, zlievačov, do­­pravákov, údržbárov, pracov­níkov závodu Energetika i Centrálneho prekladiska ru­dy. Už desať minút po polno­ci dal prvý tavič smený „C“ [ozeí Jakub pokyn ku odpi­chu vysokej pece č. 2. Sú­časne začala pod bedlivým pohľadom tavtčov, vedených Štefanom Kaňuchom vytekať žeravá láva z konvertoru Oceliarne II. 0 druhej hodí ne dostal na Centrálnom prekladisku rudy zelenú vlak so štyridsiatimi dvoma vozňami naloženými rudou, koncentrátom a peletami zo Sovietskeho zväzu. Koksári v/sričit' dc pr­vého májového dňa ľavou. Mali za sebou mesiac, v kto­rom dokázali vyrobiť 170f ton koksu navyše plánu. Ráno o šiestej odovzdali svoj pracovný prvomájový pozdrav 1 smený A, B, C zo slabingo. V uplynulých dva­dsiatich štyroch hodinách vyvalcovali 15 317 ton hrám, čim kolektivy Ondreja Balá­­žiho, Ondreja Valka a Igo­ra Magdoška prekonali bez­mála o 6Q0 ton doterajší denný rekord trate. Jozef Tomič, ukrytý v na­kladači HON, mal za úlohu pumňhaľ pri likvidácii vla­ňajších zásob slinku. Foto: F. Piljar 50 halierov Bez práce nte sú koláče. Poľnohospodári okresu Košlce­­vidlek to dobre vedia. Na dô kaz toho, le sa vedia v prá­ci poriadne obracal ponúkli politických a štátnych pred­staviteľov plným košom výborných domácich koláčov z vlastnej úrody Studenti Strednej priemyselnej školy hutníckej hrdo niesli znak svojej Školy symbolizujúci ich budúce, vlastne ul t»­­ra/šie povolanie. Pracovníci košickej televízie oslávili svoj sviatok (25. vý­ročie vzniku ÚST j doslova pracovne. Pozdravné transparenty striedali hrdé hlásenia o splne­ných- úlohách a záväzkoch vytyčujúcich úlohy nové — vyššie, náročnejšie. Foto: S. Písecký OMNI, ALE S ÚSMEVOM Prvý máj pre vyše dvesto mladých ľudí z Vysokej ško­ly technickej začal vlastne v posledný aprílový večer. O pol šiestej vyrazili na auto bušoch do Krompách. S pes­ničkou na perách a .. . za­tiaľ bez pľuzgierov na tách. Tie ich čakali až pä­na ceste späť — na pešom po­chode Krompachy — Košice. Päťdesiat kilometrov nie je hračka, a keď je človek ešte aj „načasovaný“, chce sa rá­no do slávnostného sprtevo du zařadit... „Tak moment“ zdvihol prst i obočie, za všeobecné­ho rehotu Duro Debre. „To my sme mail o krompašskom kultúrnom dome riadnu kon­dičnú prípravu. Decká Éčka, teda z Ekonomik klu­z bu z Podhradovej nám urobi­li diskotéku. Čo to znamena­lo, viete. Tancovalo, čo nohy malo. „To bola totiž hodina H", pridala sa Ema Mikulovů. Obaja, ona i Duro, chodia do druhého ročníka Stavebnej fakulty. „Začal pochod. Prvý caj sme dostali až na trinás tom kilometri. Ešte nikdy mi tak nechutil. Ani potom nás však neprešiel smiech. Vtipy, pesničky . .“ „A to treba podotknúť, že náš „spevácky súbor“, čo pra uldelne precvičuje repertoár v noci po ceste do interná tu, na pochode nebol. Asi mu nedošiel dych“ smeje sa fa­ro Mikuš. On vraj síce tiež nebol, ale ani do toho súbo ru nepatri.* Ľahké to asi ne bolo. fedna spolužiačka, pre zradím — Anka sa volá, mi po príchode povedala: faro, raka som uťahaná, že keď mi pred očami vyrástla budova Internátu, myslela som sl, že je to fatamorgána .. Potom spoločné raňajky v internáte a rýchlo do sprie­vodu. Tak ako bolt. Unavení, a predsa usmiati. Mali prečo. maja. Každú chvíľu niekto odbe­hol zo sprievodu, aby nie­­ktorého zo súdruhov na tri­búne obdaroval kvetmi. V tomto prípade dievčina ob­darúva súdruha Jána Pirča. Foto; S. Písecký,

Next