Večer, november 1978 (X/215-236)

1978-11-01 / No. 215

Aké bude počasie Prnvaine zamračené, hmlU to, ojedinelé mrholenie. Tep­lota večer okolo 9 stopftuv, ráno á at 6 stupňov. Slabý vietor. DNES blahoželám® Deni •ám. Zajtra si pripomenieme pamiatku zosnulých. SLNKO zajtra ráno vyjde i 5.35 hod., zapadne o 16.12 bod. dmácb nie je dostatočne osvetlený. ak. • OD začiatku tohto roku piekračujú pracovnici Dráh stavu ČSD Košice plánované úlohy vo všetkých ukazova­teľoch. Za dobrú prúcu — dobré odmena, je ňou Červe­né Štandarda Správy východ­ne) dráhy a Dráhového vý­boru ROH a prvé miesto vo vnútropodnikovej súťaži, lk. • VÝSTAVU Mladá archl­tektúra v Technickom múzeu navštívili aj žiaci zo ZDS Gemerská 2. Priblížila lm po­diel mladej generácie na tvorbe životného prostredia vo Vsi. kraji. ken. • PRÍRASTOK novonarode­ných deti bol tentokrát v rovnováhe. Narodilo sa chlapcov a práve toľko diev­6 čat. jabl. STRATY A NÁLEZY 24. októbra sa našil v pre­dajni KRAS dámske hodinky. Majltrtke po udaní značky dáme adresu nálezcu v ad­min. Večer-a. Hľadám pána, ktorý dňa 24. októbra 1978 asi o 10.00 bod. odviedol čierneho ne­meckého ovčiaka na Sklad­nej ul. Pes má vytetovaná v pravom uchu číslo 1001, na pravej prednej nohe má dva fľaky od lepidla. Psa od uve­deného pána nekupujte, lebo Je odcudzený. Kto podá in­formáciu o nájdenom psovi, bude dobre odmenený. Volaj­te na telefónne číslo: 504-77 Košice. Hľadám nemeckého ra, ktorý sa ml stratu boxe­dňa 21. 10. 78 o 13.00 hod. V tú­to dobu sa nachádzal na kri­žovatke nad obcou pri Sečovciach, na Trnávka hlavnej ceste Sečovce — Košice. Je farby zlatožltej, zvláštne zna­menie: kuplrované uši má zalomené. Nálezcu odmením Správu o hľadanom boxerovi podajte na adresu: dr. Tot kovlč I., Sečovce — nemoc nlca, teľ. č.: 2445, domov 2905. Fk. Historický kalendár Dnes si pripomíname 92 výročie narodenia významné bo rakftskeho splsovatela Hermana Brocba. Hoci sa narodil V rodino továrníka, vzdal sa nssktr výnosného postavenia. Ako spisovatel sa nviedol románom Námesač­­nicl, známe sá Pokušitelia, Vorglliova smrt. Jeho diele Ja napínaná sfioitom k člove­ka a bojom sa jebe dôstoj­nosť. Broch patri k nováto­rom e Inšpirátorom moder­ného románu. * * s|c NA KARLOVE! UNIVERZITE V PRAHE je v zimnom období — be­hu zapísaných 10 294 poslu­cháčov. Z nich je 75 boho­slovcov, 4592 právnikov, 2399 tokárov, 1944 fiiozolov 1584 prírodovedcov. Žien bo­a lo zapísaných 2105. Zo zapí­saných je 080 cudzincov. (Slovenský Východ, L—2. novembra 1830, s. 4) • V MENE obyvatetov ul. Pri nemocnici nám píše A. P.: „Ut vyše roka, napriek urgenciám, nám svietia len dve pouličné lampy.“ žeby sa skutočne nemohli dovolať nápravy, alebo aspoň dostať uspokojivú odpovedí frp. • RYBÁRI Miestnej orga nlzácte SRZ v Košiciach sl veru na aktuálnosť nepotr­pia. Ich tabuľa na Komen­ského ulici je poriadne sta­rá. Oznamuje to, čo sa sta­lo niekedy v marci a v aprl U tohto roku. Čakajú, že to bude možno aktuálne v tom budúcom? trp. • VČERA sa v OB Hornád uskutočnila ďalšia prednáška z cyklu „Akú larbu má lás­ka“. Učni s OU Hutných sta­vieb sl ed Jaroslavy Capcá­­rove) vypočuli veľa zaujíma, vého o spolužití partnerov v manželstve. Tento cyklus prednášok sa koná v rámci predmanželskej výchovy mlá deže. ak. • AK SA niekto chce vy­kúpať v nezvyčajnom pro­stredí, nech sl zájde do Se­­bastovlec na železničnú sta­nicu. Tamojšie žumpy, ktoré sú pri budove, už vyše dvoch mesiacov, nemajú kryty. Pri oprave koľajníc sa dolámali e doposiaľ sa eite nikto ne­postaral o Ich náhradu. Ne­bezpečenstvo je o to väčšie, le žumpy sú súčasťou chod­níka, ktorý vo večerných ho- Chodníky na padanie ? V stredu minulý týždeň som sa k večeru vracala i práce a pred východzou za stávkou električky i. 6 sa ml stala neprílemnä vec. I Nepostrehla som tottí v prítmí rozbitý chodník pret budovou Prevádzkového od­dielu ČSD. Chodník zostal neupravený po rýpaclch prá­cach — po cele) šírke, do hĺbky desat centimetrov. Na­koľko práve táto oblast je vetmt nejasne osvetlená po­uličnou lampou, nezbadala som rozkopanú časí chodní­ka a spadla som. Výsledok ■ rozbité ľavé koleno. Verím, že v dohľadnej bu­dúcnosti sa budem môcf presvedčil o tom, že Správa mestských komunikácií má záujem o bezpečnost chodcov a spomínanú časť dajú do pô­vodného stavu. Veď každý pád na tomto mieste sa ne­ musí skončil'iba rozbitým ko­ lenom. Viera Lakatošová Š Neprebehla I Vyhláška o cestnej pre­mávke sa nevztahuje len na vodičov motorových vozidiel, ale I na chodcov. AJ dnešný prípad zo súdnej siene do­kazuje, íe ohrozit Hoot a zdravte Iných můžu aj peši. V Júlovú ráno sa 42-ročnd Marta T., zamestnaná ako hospodárka v socialistickej organizácii, ponáhľala k pra­covisku. Na Štúrovej okruž­néj vrcholila špička. Množ­stvo áut smerovalo za svojim delom a pani Marta nervóz­ne podupkávala na kraji vo­zovky. Občas sa pozrela na hodinky. Do práce zvykla prist vždy včas. Vo chvíli, keď prešlo po­slednú auto z kolóny, roz­behla sa na druhú stranu ulice. Keď bola v polovičke vozovky, začula zvuk moto­cykla, no nestačila zareago­vat. V okamihu došlo k zráž­ke. Motocyklista po niekoľ­kých kotrmelcoch zostal ne­hybne ležat na asfalte. Pant Marta sl ohmatávala lávě rameno. Bolelo, ale zdalo sa, že to nebude nič vážneho. Motocyklistu previezli do ne­mocnice. Lekári konštatovali otras mozgu, pohmoidenle lícnych kostí, podvrtnutte v ramennom zhybe a nutné lie­čenie, ktoré spolu s práce­neschopnosťou trvalo takmer tri týždne. Na tom istom oddelení si týždeň pobudla aj pani Marta s menšími zra­neniami. Už bez zdravotných problé­mov sa obidvaja stretli pred trestným senátom mestského súdu, lebo chodkyňu obžalo­vali z trestného člnu ublíže­nia na zdraví z nedbanli­vostí. Vlnu lej dokázali. Vbeh la do jazdnej dráhy moto­cyklistu, naraztla doňho a spôsobila mu rozsiahle zra­nenia. Rozsudkom bola Marta T. odsúdená na trest nápravné­ho opatrenia, pričom Šest me­siacov jej budú zo mzdy zrá­žal po desat percent. án. Francúzsky — Včera som tt, človeče, skoro celý večer hovoril po francúzsky. — Äno? A kde? — Bol som na zábave, bola tam veľká tlačenica a sídle som pri tancovaní do nieko­ho vrážal — a tak som stále hovoril: „Pardónl Pardánľ Dm našich ľudí, práca čes­kých 1 slovenských mozgov a rúk, nacbádza v Nemeckej demokratickej republike vy­soké ocenenie. Je to skutoč­ne prijemné počul, ako hodno­tia zásluhy nošicli montérov napríklad nieleo hospodár­ska vedenie draselných ba­ni v Merket,e, ale aj pred­stavitelia závodnej organizó­­ele SED. Ale zďaleka nie sú to len pracujúci Závodov sil- Co PÍŠU INÍ noprúdovej ktorí tu šíria elektrotechniky, naša dobré meno. Rozvážne slová súdružské­­ho ocenenia prínosu socialis­tickej spolupráce povedali chemici pod Lipskom, kombináte na výrobu poľno- v hospodárskych strojov pri Wetmare, pofnohospodári z Maklenburska t výrobcovia obrábacích strojov na juhu NDR. „Spolupráca ja najúspež nejšla, keď spoluprarutú ti, ktorí majú nielen spoločné záujmy, ale aj zhodná pod­mienky a možnosti,“ vyhla­sujú napríklad v berlínskej Narve, partnerskom podniká nelej Tesly. Skúsenosť tých­to dvoch podnikov, kde mi­mochodom je skutočne doko­nalá spolupráca, piati aj v širšom meradle. Jej potvrde­ním je napokon celý úspešný rnzvoj socialistickej spolu­práce NDR a ČSSR, krajín ktorá — ako je to časte uve­dená — spojnje vien než hra­nice. Vyspelý priemysel, obme­dzené zdroje pracovných sl! a surovin, poľnohospodárstvo s výraznou prevahou socia­listickej veľkovýroby — to všetko vďaka tesnej spolu­práce našich komunistických strán — SED a KSČ — vytvá­rajú vskutku optimálnu zá­kladňu pre vyššie formy so­cialistickej spolupráce. Výrazným prejavom je o. 1. hospodárska oblasf, zazna­menávajúca dynamický roz­voj výmeny tovaru. V ro­koch 1976—1980 dosiahne zvýšenie oproti mlnnlgj päť­ročnici zhruba 54 percent. Po lipskom a brnianskom veľtr­hu tlač konštatovala, že uza­vreté dohody naznačujú pre­kročenie objemu predpokla­daného pre tento rok prí­slušným protokolom. Iste sa to prejaví už na vianočnom trhu. Stále vlčšl podiel ea vzá­jomnej výmene dosahuje špe­cializácia. Vykazovaných 26 percent z celkového objemu je aajvylll v rámci RVHP. Uplatnenie novýoh, vyššteh foriem spolupráce — špecia­lizácie. kooperácie a Integrá­cie — |e zakotvené vo vyše dvesto nejrAsnejileh zmlu­vách • dohodách aa úrovni vlád, rezortov, podnikov, in­štitúcii. V najväčšej berlínske) ne­mocnici, v Charité, kde usku­točňujú v tomto období roz­siahlu rekonštrukciu, majú novozartadené ordinácie zub­ných lekárov. Všetky kreslá sú z Československa. NDR ich výrobu celkom zastavila. Ale na druhej strane všetky ná­sadky zubnolekárskyčh ná­strojov vyrábajú len v NDR AJ pre nás. Tak Isto je aj s róntgeno­­vou technikou. Náš moderný zesilovač televízneho obrazu je prepojený do tzv. televíz­nej reťaze so zariadením vy­robeným v NDR — a to pre zdravotnícke zariadenia NDR rovnako ako v ČSSR či v kdekoľvek vo svete, kde sa ČSSR alebo NDR podieľajú na výstavbe nemocníc. Podobné príklady možno menovať z oblasti optiky, ob­rábacích strojov, dopravných zariadení. Rozvoj vzťahov medzi ČSSR a NDR je taký široký, že dnes o ňom nemá v plnom rozsahu nikto ucelený ore­­hľad. Závodv, pracovné ko­lektívy, školy, rodiny a ktc­­vle kto ešte udržujú súdruž­­ské, priateľská vzťahy s partnermi v ČSSR mnohokrát celkom neoficiálne Naša krajiny sa spoločne podieľajú — a na to netreba zabodnúť — na uskuločňova nl spoločnej politiky socialis­tických krajin, politiky mie­ru a medzinárodného nvotiio vania. Spoločne podporuje­me národnooslobodzovacie hnutie v boji proti impéria lizmu, spoločne pomáhanie rozvojovým krajinám. SpoloC ne Ideme za rovnakým cle lom — za budovaním rozvi nutej socialistickej spoloč nosti. Významným medzníkom na tejto cesta sú vždy stretnú tla našich popredných préd staviteľov. Po vlaňajšej náv števe súdruha G. Husáka \ NDR, kde bol na pozvanie súdruha E. Honeckera, ed chádza teraz do NDR na po zvanie rady ministrov NDR predseda našej federálnej vlády súdruh Ľubomír Šlrou­­gal. Rokovania, ktoré ho v NDR očakávajú, majú napo máhaľ k ešte hlbšej, dokoná lejšej socialistickej spnluprá ci našich krajín, k naplneniu Zmluvy o priateľstve, spolu práci a vzájomnej pomoci medzi NDR a ČSSR. (Prevzaté z Rudého práva.) SPOLOČNE, ZA ROVNAKÝM CIEĽOM Čo radi psychológ Dať dieťa predčasne do školy? Septembrové ráno v pre búdzajúcom sa veľkomeste. Z miestneho „mrakodrapu" vychádza mladá mamička, ru ka v ruke so svojou rato lesťou, vo veku na začiatku školskej dochádzky. Chýba mu však nevyhnutná rekvi žlta: školská taška Ako na zlosť vo dverách su sedká, tiež so synom, spolu­žiakom z materskej školy, ale ten má tašku, a nie ho­cijakú, s červenými sklíčka­mi. — Ako pani Mrázová', váš azda nejde do školy? — Ani sa ma nepýtajte, su­sedka, puknem od zlosti. Stále si vymýšľajú, také zlep­šenia, vraj pre zdravý vývin osobnosti, alebo tak nejak ... — Azda nie je Milan cho­rý? — Čerta chorý, ale do ško­ly ho nevzali. Chlapčisko je veľké, nech aj tam pozlostl, ale kdežé. Narodil sa 3. sep­tembra a takých len vtedy zoberú, keď ich psychológ uzná. Nuž pozrite sa, azda je Milan nenormálny, či čo? A tak „starý corgoň“ ešte rok bude obšťastňovat uči­telky v materskej škole. Pre t r I dni.., ■ ■ Takých, alebo jemu podob­ných rozhovorov sa v posled­ných prázdninových a pr­vých septembrových dňoch odohralo iste vtac. Deti, kto­ré šťastlivo uzreli svetlo sve ta pred prvým septembrom sa bez problémov dostali do prvého ročníka. Horšie na tom bolt tl poaugustoví. Mu seli sa podrobiť dôkladnému lekárskemu a psychologické­mu vyšetreniu a až na ich odporúčanie boli do školy zapísaní, čl lm do termínu chýbal jeden deň, alebo tri mesiace. Pýtate sa, prečo toľko formalít a papierova­nia? V úradnom dokumente — Zvestiach Ministerstva škol­stva — stojí: Dieťa, ktoré sa narodilo po 31. auguste, méže byť v roku, keď dovŕ­ši 6 rokov, prijaté do 1. roč­níka na odporúčanie psycho­­lugického vyšetrenia, vtedy, keď v príslušnej škole je miesto. Nie Je to formalita, ant zbytočné papierovanie, ale nevyhnutnosť, ktorú si vy žiadali nové vedecké poznat ky z oblastí psychológie die­ťaťa, ale aj školská prax. Počestné výskumy psycho lógov v školách so zlyháva­júcimi žiakmi ukázali, že jednou z podstatných príčin školskej neúspešnosti bola psychická nezrelosť pri vstu pe do školy. Podľa akých kritérií vstu­pujú naše deti do školy? Hlavným a donedávna aj jediným kritériom bol fyzic­ký vek dieťaťa, dovŕšenie 8 roku. Ale ako každý hromad­ný prírodný a spoločenský jav, má aj zrelosť pre školu variabilitu a svoje odchýlky od normy. Niekoľko percent detí nemá ani po splnení ve­kového limitu požadované znaky zrelosti pre školu. A práve spomínané výskumv nás upozornili na to, že vek ako jediný ukazovateľ zre­losti nestačí. Preto je nevy­hnutné odborne posúdiť kaž­dého budúceho školáka* jeho spôsobilosť zvládnuť nároky školy. Takéto orientačné zis­tenia sa v košických mater­ských školách uskutočňujú každoročne. O to dôkladnej­šie a zodpovednejšie je ne­­vyh-utné zistiť - úroveň psy­chického vývinu u deti vě­kově mladších/ a odporúčať Ich predčasné zaškolenie nie­len tam, kde psychický vý­vin (v oblasti rozumovej, ci­tovej a sociálnej) predbieha fyzický vývin, aby sme pre­dišli zážitku neúspechu hneď na začiatku školskej kariéry dieťaťa. Veľmi dôležitým predpo­kladom časové správneho za­školenia je, aby budúci pr­váčik sa nielen prispôsobil a zvládol nároky, ale musí mať z tejto práce radosť, citové uspokojenie. Medzi najčastejšie príčiny škulskej nezrelosti počítame: nedostatky a nedôslednosti vo výchovnom prostred! s pôsobení, raná poškodenie centrálnej nervovej sústavy, nedostatky v telesnom ivývo­­ji, neurotický povahový vý­voj, výrazne podpriemerný Intelekt. Aká je teda správna od­poveď na rodičovskú dilemu: Dat predčasne dieťa do ško­ly, alebo nie? jediná správ­na — vždy sa poradiť s od­borníkom, s lekárom v tomto prípade a psychológom, ktorý skôr ako vydá potvrde­nie, zváži všetky pre a proti a rozhodne tak, aby to čo najviac prospelo zdravému osobnostnému vývinu dieťa­ťa. Milanovu a stovky ďalších mamičiek ubezpečujeme, že nie tri (menej alebo viac) dni sú rozhodujúce, ale sú­časná úroveň psychického vývinu dieťaťa. Tým sa uchrá­nia deti od prvého školské­ho „potknutla“ a rodičia od trampôt, ktoré takéto zlyha­nia nevyhnutne sprevádzajú. PhDr. Ivan Kamenský, KPVK a SVP Nový sedemdielny seriál Večerníčkov Dar pre Janku Na prvý novembrový týž­deň pripravuje košické štú­dio Československej televízie pre svojich najmenších divá­kov nový 7-dteIny seriál Ve­černičko»: DAR PRE JANKU Jeho autorka Alica Takáčo­­vá, dramaturgička redakcie vysielania pre deti a mlá­dež, sa v ňom pokúša o kombinovanú technológiu — o spojenie bábok a „živých" hercov — a tým dáva roz právkam na dobrú noc no­vú, nezvyklú tvár. Hlavnými predstaviteľmi seriálu sú štyri deti a báb­ky, ktoré už možno televíz­ni diváci poznajú z Iných rozprávok, ale tu znovu oži­jú, aby vďaka hravosti a tan tázii deti umožnili lm přežit sedem zaujímavých príbehov. Dej sa odvíja v televíznom sklade rekvizít a hlavná predstaviteľka Janka, ktorá má narodeniny, ako darček od mamy dostáva možnosť aby sa i s priateľmi pozre­la na miesto, kde teraz báb ky oddychujú. Princíp celého seriálu spo­číva na bežnej, každodennej hre deti s dostupnými rekvi žitami, ako je napr. stSl čl váľanda, ktoré sa však vďa ka detskej obrazotvornosti môžu zmenil na rozprávko vé scény. V celom seriáli sa teda deti hrajú s tým, čo majú pornke. A Ich hra je spestrená i pesničkami zo Zlatej brány, ktoré tn podob­ne ako i bábky autorka „oprašuje“, a tým ponúka možnosť vidieť a počni to, čo najmenší diváci nž určite poznajú. vé, A predsa je to akési no­nekaždodenné. Deťom pomáha vrátiť sa do ich ne­uskutočneného, rozprávkové­ho sveta, ktorý je už dospe­lým väčšinou neznámy. A po­núka tiež možnosť poznania, že nemé bábky Sa môžu po­hybovať a rozprávať Iba vďa­ka ľuďom, ktorí leb ovláda­jú. Seriál je vyrobený vo far­be, jeho dramaturgiákon je Gabriela Magurová a režisé­rom Bedřich Svatoň. Alžbeta Llnhardová Z kultúry • V MONGOLSKU pripadá na každých tisíc obyvateľov 209 vysokoškolských a stre­doškolských študentov. Stu­duje každý štvrtý občan re­publiky. V MoĽR je 566 vše­­obecno-vzdelávaclch stred­ných škôl, ktoré majú 336 000 žiakov. STRUČNE Z MESTA KOŠICKÉ KVARTETO cestovalo do Bulharskej od­ľu­dovej republiky, kde vystúpi na dvoch koncertoch. Pred­nesie sláčikové kvartetá Leo­­ša Janáčka, Antonína Dvořá­ka a W. A. Mozarta. ja. Záverečný koncert I. abonentného cyklu Prvú polovica záverečného koncertu I. abonentného cyk­lu je venovaná jednému zo zakladateľov hudobného ro­mantizmu, ktorého 150. vý­ročie smrti si pripomína ce­lý kultúrny svet, Franzovl Schubertovi. V podaní vyni­kajúcej českej speváčky Bri­gity Sulcovoj si vypočujeme niekoľko najkrajších piesni, ako sú Margareta pri pras­­lici. Pútnik, Pstruh, Ty sl môj pokoj, Smrf a dievča, Nevďačná láska a pod. Brigita Sulcová študo­vala na pražskom konzerva­tóriu, a je jednou z najvý­raznejších osobností česko­slovenského hudobného živo ta. Bezpečne ovláda svoj kul­tivovaný tmavšie zafarbený dramatický soprán, jej re­pertoár obsiahne všetky štý­lové obdobia — piesne kantáty čl už barokové, kla­a sické, alebo romantické. Naj-viac sa však venuje hudbe 20 storočia. Vystupuje na scéne Národného divadla, je častým hosfoip rozhlasu a televízie. Druhou sólistkou koncertu je docentka Dagmar Balo­gh o v á, ktorá patri k na­šim najvýznamnejším klavír nvm Interpretom. Venuje sa pedagogickej a koncertnej činnosti, je] repertoár za hrňuje klavírnu tvorbu všet­kých štýlov. Je trvalým hos­­tom našich 1 zahraničných pódií a absolvovala aj nie­koľko zájazdov s našimi po prednými symfonickými tele­sami. Ohlasy kritikov, týka júce sa Interpretácie takých závažných diel, ako je Pro­­kofjevpv II. klavírny koncert, alebo Choplnov f-mol kon­cert, predstavujú úspech ta­ký pozoruhodný, aký sa na­šim klaviristom dostáva len málokedy. Dagmar Baloghová je docentkou klavírnej trie­dy AMU v Prahe a vychovala rad klaviristov. Na dnešnnm koncerte pred­nesie Dagmar Baloghová So­nátu c mol op. 111 Ludwiga van Beethovena. Prelúdium, Chorál a fúgu Césara Fran­cka a sprevádza Brigitu Šal­­covú pri prednese Schuberto­­vých piesni. ja. Zaznejú Schubertove piesne

Next