Večer, február 1979 (XI/23-42)
1979-02-01 / No. 23
Aké bude počasie Oblačno, ojedinelé snehové prehánky. Teplota večer okolo —2 stupne, ráno poklesne na —6 stupňov. Slabý až mierny juhozápadný vietor. Historický kalendár Dnes si pripomíname 97. výročie narodenia poprednej českej prozaičky a komunistickej novinárky Marie Majerovej. Detstvo prežila v Kladne, kde sa kryštalizovala jej tvorba, z baníckeho prostredia čerpala mnohé námety: Siréna, Haviřska balada. Pokúšala sa o typizáciu nových, revolučných zmien: Přehrada. Náméstí republiky, Nejkrásnejší svét. Mládeži venovala úspešnú knižku Robinsonka. Po vojne napfsala knihy: Cesta blesku, reportáže z domova, Ševcovská polka, i z endziny: Zpfvajici Čína. * * * •PRAVA ŠKOLSKEJ OTÁZKY v republike, vztahujúca sa ha prevedenie unifikácie, dotýkajúcej sa v prvom rade školstva slovenského, je niekoľko rokov pociťovaná ako aktualita mimoriadneho významu. V poslednom čase ozvalo sa Opäf učiteľstvo na Slovensku veľmi hlasne, upozorňujúc na terajší neblahý Stav a sám minister školstva vyhlásil, že bude treba zákonnou formou zjednať nápravu. Sú totiž v mnohých dedinách aj tri jednotriodné školy, štátna, cirkevná katolícka a cirkevná evanjelická. Ze školenie deti za takých pomerov nemôže byt dokonalá, je samozrejme ... (Slovenský Východ, 1. februára 1930, s. 1.—2.) DNES má meniny Tatiana, lajtra blahoženáme Erikám. SLNKO zajtra vyjde o 7.07 hod., zapadne o 16.31 hod. p DEJINY robotníckeho hnutia v Košiciach sa stali Impulzom aj v ZDŠ na Polianske] ulici, kde dnes o 14.00 hod. slávnostne otvorili Izbu revolučných tradícií, rf. • sOTAŽ podnikového výboru ZCSSP vo Východoslovenských železiarňach „Čo vieš o Sovietskom zväze“ vstúpila v týchto dňoch do desiateho ročníka vyhlásením súťažných podmienok. rf. • HUDOBNÁ jar po 24. raz bola predmetom prvého zasadnutia prípravného výboru dnes odpoludnia v Štátnej filharmónii. rf. 9 ZVÄZÄCI podnikového riaditeľstva Východoslovenských tehelní prijali socialistický záväzok na počesť 35. výročia SNP, ktorého hodnota presahuje 750 brigádnických hodín a 127 tisíc korún. rf. • ZLATU visačku udelilo vedenie prevádzky z prípravy vsádzky závodu Koksovňa vo VSŽ členom mládežníckeho kolektívu BSP pod vedením Jozefa Kišidäia za obetavú prácu a príkladné šetrenie elektrickou energiou. rf. Rozdiel — Ach, aká by som bola Mastná, keby som mala osemnást, — vzdychla st mladá léna. — Ale veď nemáte viac! — Mám ut dvadsat, — znie odpoveď, — A aký je medzi tým rozdiel? — Veľmi veľký. Mantel a dve deti... • DARČEKY vyrobené rukami pracovníčok Východoslovenských železiarní v kolektíve BSP pod vedením |. Filipove], potešili malých I veľkých v Dojčenskom ústave na Červenom brehu. rf. • ZO včera na dnes sa počet obyvateľov mesta zvýšil o 12 novorodeniat, z čoho bolo 7 chlapcov a 5 dievčat jabl. STRATY A NÁLEZ T 12, V SOBOTU na zastávke č pred Športovou halou našla naša čitateľka dioptrické okuliare so zelenkavým sklom. Majiteľka si ich môže prevziať v administrá cii. šme. PROSÍM poctivého; nálezcu, ktorý našiel- zlatý prsteň s červeným očkom, aby ho za odmenu vrátil. Po 17. hodine volať 218-23. Minúty, hodiny Pri pátraní po pôvode bleskov prišil v Spojených štátoch s teóriou, že prapríčinou vzniku bleskov sú kozmické papršleky. Tieto ionizujú molekuly vody v oblakoch a pritom sa vytvárajú elektrické náboje. Tie sa potom vybíjajú a vznikajú blesky. Zatiaf je však okolo tohto prírodného javu mnoho nejasného. • • • Jedným zo zaujímavých múzeí v rumunskom meste Kluž je múzeum dejín farmaceutík. Môže sa pochváliť neobyčajne bohaton zbierkou najrôznejších liečiv, aj takých, ktoré sa používali pred mnohými storočiami. v nej ani flaštfčky, Nechýbajú v ktorých sa predávajú „zázračné elizíry lásky“. • • • Hltačom hluku prúdových lietadiel je vybavené nové tokijské medzinárodné letisko Narita. Pri skúškach proti vetru nebol zaznamenaný žiadny hluk pri plnej letištnej prevádzke už vo vzdialenosti 1,5 km. Hltač hluku sa podobá obrovskej fajke. namierenj trúbkou proti zdroju hluku. Podobné zariadenie sa osvedčilo aj na letisku v Zürich«. • • • Pod hustými oblakmi planéty Venuše sa skrýva|ú obrovské vulkány vysoké až 10 000 metrov. Vypozorovali to americkí planetolúgovia z Pasadeny v Kalifornii z radarových snímok Venuše vyrobených pred dvoma rokmi. Snímky sú neobyčajne ostré a priniesli pre poznanie planéty rad nových poznatkov, ktoré sa ešte vyhodnocujú. le zlatý! Však? Foto: G. Beer POTRÁPTE SA! ŠTVORCOVKA 1. Organizované združenie viacerých osôb s Istým cieľom. — 2. Rokovanie o niečom. — 3. Staršia značka slovenských televízorov. — 4. Rútiaca sa masa niečoho, strž. — 5. Zaťažil daňami. — 6. Umele upravené potoky, stoky. \ 2 J i 5 6 tahám .. s Foto: O. Beer História nášho mesta a formy jej dokumentácie Z plánov múzejníkov Každý, kto po prvý raz navštívi Košice. považuje priam za svoju kultúrnu povinnosť venovať časť zo svojho osobného voľna prehllad ke historických pamiatok mesta. A je toho skutočne dosť, nie iba v architektúre, ale i v početných zbierkach mestských múzeí. Mohli by sme sl pri tejto príležitosti položit aj sebakritickú otázku — čl sme už my, Košičania, našli dostatok času k tomu, aby sme sa aspoň Informatívne oboznámili s históriou mesta, v ktorom žijeme, či náhodou tiež nepatrime k tým, čo flegmaticky prechádzajú pred plagátmi s oznamom výstav a stálych expozícií. Či už padne rozhodnutie dcplnif vlastné poznatky, alebo sa naskytne príležitostná návšteva príbuzných, známych, priateľov — chceme vás na tomto mieste Informovať o ďalších plánoch Východoslovenského múzea. Ide predovšetkým o ďalšie. zintenzívnenie a skvalitnenie výskumu, dokumentácie a o rozširovanie zbierkových fondov novodobých dejín, najmä v oblastí revolučného robotníckeho hnutia, protifašistického odboja a socialistickej výstavby v kraji a v meste. Metodicky budú pracovníci múzea naďalej pomáhat a; pri písaní obecných kroník a vzhľadom na vyhlásenú súťaž kronikárov usporiada mú zeum a| osobitné školenie. V našom meste ďalej vznikajú nové Izby revolučných tradícií a bojovej slávy. I pri vzniku týchto malých múzejníckych priestorov pomáhajú pracovnici múzea. Pomerne rozsiahla a pestrá je aj krúž. ková. klubová a prednášateťská činnosť, premietanie filmov, diafilmov, vlastivedné vychádzky, kvízy. Tieto formy sa uplatňujú najmä v práci s mládežou. sa bude zameriavať Múzeum aj na prehĺbenie spolupráce s ostatnými kultúrno-výchovnýmt zariadeniami, spoločenskými organizáciami a najmä so Socialistickou akadémiou. rf. Zimný Filmový festival pracujúcich pokračuje, teraz však ut v kine Slovan od 1. do 7. februára, svojou druhou častou. Jej úvodným predstavením bude premiéra nového slovenského filmu scenáristu Petra Kováčika a režiséra Stefana Uhra ZLATĚ ČASY. Jeho dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny v malej dedinke, zastrčenej kdesi v hustých slovenských horách, takmer nepoznačenej voj novou tragédiou. O strednými postavami smutného príbehu je dvojica dedinských chlapcov a Ujček — mladý mrzái a Infantilný rojko. Jeho sny po štastnom živote sa nenaplnia a hoci záver filmu vyznieva tragicky, je oslavou ľudskej dôstojnosti. (jje) Veľkomesto hľadá „star Už skoro dvestotisíc obyvateľov má dnes metropola východného Slovenska, ale ani jednu jedinú ,,star“, ani jedno špičkové hudobné teleso v oblasti populárnej hud by. A pritom študentské roky trávil v našom meste Marián Varga, výrazná postava slovenskej hudobnej avantgardy, Laco Déczi, trubkár jazzman európskeho forniátu a rodenom Košičankou je minuloročná víťazka Bratislavskej lýry Marika Gombitová, ktorá začínala so skupinou Profily v osvetovej besede Mier — na tanečných zábavách . . . Spomenuli sme iba troch; dvaja z nich dnes účinkujú v Bratislave, jeden v Prahe. Ale popravde ich bôlo oveľa viac: dobrých, menej dobrých i priemerných — z tých posledných dokonca niektorí s i zostali. Špička, tzv. ^hviezdy" sa nám však strácajú medzi prstami. Nezostala ani len hviezdička ... je to o td prekvapujúcejšie, že aj televízna Zlatá brána predstavuje verejnosti každý rok niekoľ ko nádejných talentov z ko šických detí za mikrofónom Pochopitelné, keď porovnáme možnosti, ktoré poskytujú hlavné mestá (Bratisla va, Praha) mladým, zapáleným hudobníkom s možnosťami okresných a menších miest, sú tam ďaleko lepšie podmienky. Jednoducho, sú v centre pozornosti. Ibaže ďaleko lepšie výsledky dosahujú aj v Brne. Ostrave. Ak sl ešte pripomenieme, že v Košiciach sa rodia skutočne kvalitní hudobníci, pre dobrú vec zapálení skoro do že rava ... Tak nastáva čas, aby sa veci dostali do správnych koľají. Najprv však treba nájsť stanicu, aby sme mohli nastúpiť . .. Adresa stanice dráždi predovšetkým mládež, u ktorej je potreba po stálej kvalitnej hudbe v našom meste najsilnejšia a preto naše kroky viedli práve za nimi. Niekotkých sme zastavili na ulici, niektorých sme „obfa žovall“ v jedálni, pred kt nom. Ich názory, to je tlsíclnka z názorov všetkých mladých Košičanov. Primálo na to, aby sa niečo odrazu zmenilo. Dost na to. aby rozvírilo pokojnú hladinu, aby vznietilo iskru. D a ň O: „Najväčšou chybou asi bude, že nemáme stálu hudobnú scénu, kde by sa mohli kapely a mladi muzikanti predviesť. Stačila by jedna väčšia miestnosť kvalitnou aparatúrou ... Mla s dl — a to sum presvedčení — by sa len tak pohrnuli. Muzikanti aj poslucháči.“ Peter: „V Košiciach chýba miesto, o ktorom by sa vedelo, že vždy — trebárs v piatok o piatej — tam hrá nejaká kapela. Nie však do tanca, ale na počúvanie. Myslím na skupiny, ktoré majú aspoň aký-taký hudobný program, kapely, ktoré brúsia svoju osobitú tvár a hlavne c h o ú hrať muziku, ktorá by nielen z v n č a i a, ale aj čosi vravel a.“ Milan: „Nie je tu hudobnfk-osobnnsf. ktorý by mlá-dež priťahoval a bol ich vzorom. Som presvedčený, Ž% kebv v Košiciach zostal napríklad Laco Déczi, tak dnes už máme nejednu kvalitnú džezovú kapelu, prinajmenšom úrovne bratislavského Revival jazz bandu. Tak po vzore jednej kapely vznikali by ďalšie, a to by bol vlastne zárodok zdravej konkurencie — dobrej hudby.“ Viera: ,,Ak niečo dobré a nové v meste prerazí (napriek rôznym prekážkam] urobí cestu aj pre ďalšie dobré snahy. V našom meste ešte cestu nikto neurobil a možno preto je hudobný život v Košiciach otázkou mŕtveho bodu. Na druhej strane by som chcela pripomenúť jeden stručný a výstižný výrok: ,.Ak nájdeš v živote cestu bez prekážok, určíte nikam nevedie.“ Mirko ‘ — štrnásťročný: ,,Také veľké mesto a nemá ani jednu star . . Nakoniec by sme si mohli pripomenúť úspech jednéj relácie z košického televízne/ ho štúdia. Košická klávesová konkláva naznačuje. že predsa len nevzali všetci nohy na plecia ... A predsa áj tých niekoľko dobrých muzikantov nemá v Košiciach šance pre systematickú koncertnú produkciu. Naša otázka teda smeruje do radov organizátorov populárnej hudby. Nájde sa niekde tak prepotrebná ,,strecha nad hlavou?“ Erik Groch JJ Futuristi v MDŠ Malé divadelné štúdio nechalo svojich skalných dosť dlho čakať na ďalšiu premiéru. Dnes však už nadišiel ten den, kedy ohlásený titul SVET PLANÉT v autorsko. dramaturgickej interpretácii Štefana Oľhu a pod režisérskou taktovkou Jozefa Pražmáryho uzrie svetlo sveta. Presnejšie: diváci uzrú inscenáciu science fiction na motívy Bradburyho. Kto si už na dnešný večer (o 19.00 hodine) naplánoval niečo iné. bude sa môcť zúčastniť tohto ďalšieho výboja našej avant gardnej scény na niektorej repríze — podľa plánu Domu odborov VSŽ vždy vo štvrtok. rf. Preklady v PĽR Vyše 370 prekladov najlepších diel svetovej literatúry v celkovom náklade takmer 10 miliúnov výtlačkov dostanú do rúk tohto roku poľskí čitatelia. Najväčšiu pozornosť venujú poľské vydavateľstvá literatúre zo socialistických krajín. Zo západnej literatúry príde na knižný trh 50 titulov z Veľkej Británie, 40 z Francúzska a 30 kníh z USA. čt. Vo Valdštejnskéj jazdiarni v Prahe otvorili výstavu Umenie francúzskeho stredoveku, ktorú usporiadalo Ministerstvo kultúry ČSR, veľvyslanectvo Francúzskej republiky v ČSSR, Francúzske združenia umeleckej činnosti, riaditeľstvo jrancúzskyeh umení a Národnej galérie v Prahe. Na výstave je sústredených viac ako sto exponátov zó 6. at 16. storočia. V takomto rozsahu sa francúiske stredoveké umenie predstavuje v ČSSR po prvýkrát; ntektoré exponáty nebolí ešte vystavené ani vo Francúzsku. Telefoto ČSTK FAKTY O D E í O C H V SOVIETSKOM ZVÄZE - I Zlikvidovali dedičstvo minulosti Ochrana detí pred hladom, chorobami. negramotnosťou stala sa prvou starosťou sovietskej vlády. Na druhý deň po socialistickej revolúcii — B. novembra 1917 uverejnili program prestavby školy: všeobecné povinné základné vzdelanie (bezplatné), dostupnosť školy pre všetkých. V palácoch bývalých kapitalistov a statkárov zriaďovali detské inštitúcie; otvárali polikliniky a nemocnice. decembri začal platit Dekrét V o ochrane materstva a detstva. Sovietska vláda dostala do vena ťažké dedičstvo. Dva milióny novorodeniat každoročne umierali v Rusku od biedy, zaostalosti utláčaného ťudu, z Iahostajnosti triedneho štátu. Zdravotnická starostlivosť v cárskom Rusku patrila medzi najnižšie v Európe. Z 1000 novorodencov v prvom roku zomieralo 270— 300. Úmrtnosť detí do piatich rokov tvorila 59 pere. Tak prudko sa podarilo znižif úmrtnost a zmeniť zdravotný stav deti preto, lebo aj v najťažších rokoch sovietsky štát sa snažil vytvoriť najlepšie podmienky pre dorastajúce pokolenie. „My. dospelí, pohladujeme. nn posledný kúsok cukru a posledný kúsok mäsa dáme deťom“, hovoril V. I. Lenin. Krajine Medovala, dostávali bezplatné ale deti poukážky a na ne zadarmo potraviny. Dnes v ZSSR väčšina žien študuje alebo pracuje. Aby sa vylúčili možné nepriaznivé vplyvy výrobných faktorov, sovietske pracovné právo určuje podmienky ženskej práce, nedovoluje zamestnávať ženy v takých oblastiach, ktoré by mohli škodiť zdraviu pracovníčky. Tehotné ženy a ženy s deťmi do jedného roku sú oslobodené od cezčásovej a nočnej práce. Pracovisko nemá právo posielať ich na slu-v a bola 3—4 krát vyššia ako I treboval sovietsky štát, aby iných európskych kraji-j zlikvidoval toto dedičstvo nách. Niekoľko desaťročí po-‘ minulosti. Tabuľka o vývoji úmrtnosti (na 1000 deti príslušného veku) hovorí: Cdaje o rozvoji sovietskeho zdravotnictva (ku koncu roku. v tisícoch) 1913 1917 1940 1905 1970 1975 1978 Počet lekárov 28,1 16,5 155,3 554.2 668,4 831,1 864,6 Strédný zdrav. personál 46 24 472 1692 2123 2515 2586 Počet nemocn. Inštitúcii!) 5,3 5,7 13,8 26,3 26,2 24,3 23,9 Počet detských polikliník, ambulancií a žensk. poradni 0,009 0,06, 8,6 19,3 21,0 22,1 22,3 Počet posteli pre tehotné ženy a rodičky!) 7,5 5,9 147 '227 224 223 223 Počet nemocn. postáli 208 149 791 2226 2663 3009 3078 i) Zmenšenie počtu ústavov v jednotlivých rokoch sa vysvetľuje reorganizáciou a koncentráciou nemocníc a poliklinik. *) Ide o postele v pôrodniciach. Okrem nich v roku 1976 bolo 212 tisíc miest pre tehotné ženy a rodičky v nemocniciach všeobecného profilu. (Pokračovaní*) žobné cesty. Na odporúčanie lekára tehotné žény prekladajú na ľahšiu prácu pri ponechávaní priemernej mesačnej mzdy. Všetky ženy 56 dni pred pôrodom a 56 dn! po pôrode majú platenú materskú dovolenku vo výške priemerného mesačného platu. Ak je pôrod komplikovaný, dóvólenka sa predlži. Kým dieťa nedovfšl rok, matka nemusí pracovať; prácovisko je povinné ponechať jej pôvodné miesto. Dojčiacim matkám pracovisko poskytuje polhodinové prestávky najmenej každé tri hodiny. t>* cn oi ce OO CO Irt tS Vek I. I v e K co cc m co m t-* 80 C1 03 o t—I rH tH sH 0-4 133,0 75,í 11,9 8,7 5—9 12,9 5,5 1,1 0,7 10—14 5,4 2,6 0,8 0,5