Večer, máj 1979 (XI/85-105)

1979-05-02 / No. 85

leninskou cestou k ďalšiemu rozvojunašej socialistickej vlasti! Ročník 11. číslo 85 Košice, středa 2. mája 1979 50 halierov PODPORU POLITIKE STRANY PLNENÍM JEJ ZÄVEROV I keď sa včerajšie prvomá­jové ráno prebudilo do za­mračeného dňa, čím viac sa hodinky mohutneli blížili k deviatej, húfy ľudí, ktorí sa od električiek, autobusov alebo pešo hrnuli na zora­­dištia v centre metropoly. V rukách niesli zástavky, má­­vadlá, prvomájové symboly. Spolu s nimi dáždnik; pre prípad, že by počasie do po­ludnia nevydržalo. Svoje služby v tom čase už na­plno poskytovali pracovníci Zdroja, Reštaurácií, -Jednoty a Zeleniny. Krátko pred deviatou ho­dinou zaujali miesta na tri­búne vedúci predstavitelia kraja, mesta a okresu na čelo s vedúcim tajomníkom Vsi. KV KSS lánom Pirčo-in, spolu s nimi zástupcovia Strednej skupiny sovietskych vojsk, nositelia vysokých štátnych vyznamenaní, ako 1 „čerství“ z Mestskej galé­rie. Po československej a so­vietskej štátnej hymne pri­vítal účastníkov prvomájuvej manifestácie vedúci tajomník MV KSS Dezider Zagiba. Sláv­nostný prejav predniesol ve­dúci tajomník Vsi. KV KSS Ján P i r č. Poukázal na sku­točnosť, že svojou manifes­táciou vyjadrujeme hrdosť nad úspechmi, ktoré sme do­siahli pri plnení záverov XV. zjazdu. Nesmieme však za­búdať, že za náš bohatý, ra­dostný a šťastný život vďa­číme predovšetkým . tomu, že nás pred 34 rokmi oslobodi­la Sovietska armáda a i náš terajší život je spätý so všestrannou pomocou, ktorú ti nastúpenej cesty. V po­nám Sovietsky zväz posky­tuje. V ďalšej časti svojho pre­javu hovoril súdruh Pirč o snahách imperializmu rozdu­­chávať ohniská vojny a na­pätie v juhovýchodnej Ázii, na Blízkom a Strednom vý­chode. V tejto súvislosti sa nás dotýkajú predovšetkým udalosti vo Vietname, ktorý barbarsky napadli čínski maoisti. Naša republika plne podporuje mierové návrhy Sovietskeho zväzu smerujúce k zmierneniu vojenského na­pätia až po zákaz výroby zbraní hromadného ničenia. Tohtoročný Prvý máj je o to radostnejší, povedal ďa­lej súdruh Pirč, že ho osla­vujeme v čase, keď si pri­pomíname desiate výročie nástupu nového vedenia v strane na čele so súdruhom Husákům. Výsledky, ktoré sme za uplynulých desaf ro­kov dosiahli, sú najpresved­čivejším dôkazom správnos­predí pracovnej Iniciatívy stoja predovšetkým kolektí­vy súťažiace o bronzové, strieborné a zlaté odznaky BSP, ako aj jednotlivci, kto­rým sú každoročne udělova­né vysoké rezortné a štátne vyznamenania. Po Internacionále sa po­hol Leninovou ulicou pestro­farebný sprievod. Čestné miesto v ňom zaujali starí a zaslúžilí členovia strany, ako J ozbrojený oddiel stra­ny — príslušníci Ľudových milícií. Takmer hodinu pat­rila Leninova ulica mladi. Žiakom základných škôl, štu­dentom stredných a vyso­kých a Ich pedagógom. Z amplióna, ktorý aj tento rok obhospodarovali redak­tori Čs. rozhlasu, zneli slo­vá o vynikajúcich výsledkoch vo výchovno-vzdelájjacom procese, o prehlbovaní svet­­tonázorovej a internacionál­nej výchovy, k čomu prispie­va aj 75 krúžkov'svetonázo-rovej výchovy, 34\ klubov in­ternacionálnej družby, ako i družobné styky so školami v Sovietskom zväze a ostat­ných socialistických kraji­nách. S pocitom istoty ma­nifestován mladí ľudia náš­ho mesta, pretože vedia, že po opustení školských lavíc ich čakajú miesta zodpove­dajúce ich odbornej prípra­ve, práca, v ktorej nájdu uplatnenie svojho umu a tvo­rivých schopností. Niesli zá­stavy, obrazy zakladateľov marxizmu-leninlzmu ako aj i nášho politického života, má- i vall na pozdrav. Tu a tam i sa sprievod zastavil, aby sa krojovaní chlapci a dievčatá I rozkrútili v rytme východo­­! slovenského čardášu. Potom už v 20-stupoch pre­chádzali popred slávnostnú tribúnu pracujúci priemysei­­jných podnikov a závodov a takmer 30-tlsípová rodina stavbárov, projektantov a vý­robcov stavebných hmôt. Pre­dovšetkým vďaka nim sa Ko­šice za uplynulé tri desať­ročia rozrástli do šírky í do krásy, oni sa i v budúcnosti budú najväčšou mierou po­dieľať na Ich ďalšom rozvo­ji. Viaceré z nich sa stali v uplynulých dňoch držiteľ­mi červených zástav za vý­sledky uplynulého roka, ako i ďalších vysokých ocenení. Rovnako hrdo kráčali v slávnostnom prvomájovom sprievode pracujúci z okre­su Košlce-vidiek, tí, ktorí svojou statočnou prácou pri­spievajú k tomu, aby náš mestský stôl bol vždy šted­ro zásobený, aby na ňom nikdy nechýbal nielen chlieb každodenný, ale bolo dosť aj mäsa, zeleniny a ostat­ných poľnohospodárskych produktov. Heslá i transpa­renty hlásali, že naša socia­listická dedina za tridsať ro­kov "poľnohospodárskej veľ­kovýroby vyspela a neuspo­kojuje sa s tým, čo dosiahla včera. Kladie si pred seba stále vyššie a náročnejšie ciele. Bola to mohutná, pestro­farebná riava, ktorá ša dve a pol hodiny valila Lenino­vou ulicou. Robotníci od strojov, Tudta z poli, pracu­júci z obchodu a služieb, z vedeckých ústavov, z nemoc­(Pokračovanie na 3. strane, j Obyvatelia mesta a okresu oslávili sviatok pracujúcich Akademický maliar Jozef Fabini od 1. mája Národný umelec Žije a tvorí medzi nami, tu, v našom meste. Denne ho môžeme stretnúť v jeho uli­ciach, keď mieri do svojho ateliéru na Zborovskej ulici — akademického maliara Jo­zefa F a b i n i h o. Od Šviat-I ku práce, od tohtoročného Prvého mája národného umel­­j ca. Tento titul udelil maj- I strovi Fabiuimu prezident na­šej republiky za celoživot­nú maliarsku tvorbu a kul­túrnu politickú činnosť. Nedávno oslávil sedemde­siatiny. Má za sebou i pred sebou bohatú činnosť a na­vyše rozmanitú. Možno mno­hí Košičania nevedia, že majster Fabini bol i riadi­teľom Východoslovenského múzea, že vyštudoval právo, dejiny umenia i archeológiu. No predovšetkým bol, je a i hude vždy maliarom. Nevy­čerpatelným prameňom pre jeho tvorbu je východné Slo­vensko a najmä rodný Spíš — pochádza z Olcnavy. Štet­com a farbami zachytil jeho krajinu, Iudovú architektúru pod Spišským hradom, v oko­lí Levoče, pod históriou opra­­deným Braniskom í hradom Dreveník a jeho obrazy ne­sú mená nespočítateľného množstva dediniek. Maľuje stavby socializmu, Trať druž­by, Východoslovenskú nížinu, železiarne, krajinu dneška. Za túto tvorbu sa stal ná­­■rodným umelcom, prvým v našom kraji 1 meste. som. •v S Červenou zástavou Kolektívu podniku Cestné stavby Košice v predvečer 1. mája odovzdal zástupca MV SSR Ing. Róbert Zangl, tajomník SVOZ pracovníkov dopravy a cestného hospo­dárstva dr. Ladislav Fegy­veress a vedúci oddelenia Vsi. KV KSS Ing. F. Tchír Červenú zástavu šiestej päť­ročnice MV SSR a SVOZ i pracovníkov dopravy a cest­ného hospodárstva za naj­lepšie výsledky v hodnotia­com období. Pracujúci pod­niku s ňou pochodovali v pr­vomájovom sprievode. Uvedo­mujú si, že ich zaväzuje ešte k lepším výsledkom a zvýše­niu aktivity. tnr ■ PREZIDENT Českoslo­venskej socialistickej repub­liky Gustáv Husák zaslal bla­hoprajný telegram holand­skej kráľovnej Juliane pri príležitosti štátneho sviatku jej krajiny. ■ VOĽBOU nových kraj­ských orgánov a prijatím uznesenia pre ďalšiu prácu skončili sa v nedeľu kraj­ské konferencie Socialistic­kého zväzu mládeže. Od rampy ČSD V dňoch pracovného poko­ja ad 29. apríla do 1. mája večer prišlo na košickú že­lezničná stanicu 1002 vozňo­vých jednotiek. Prepravcovia 778 vyložili, 83 začali vy­kladať včera a na ostatných pracovali ešte dnes. Najlepší: Pozemné stavby, Ryba, Medika, Komunálne služby, Vsi. pivovary, Drob­ný tovar, Prior, VD Obzor. Penále: Siovpap [6600 Kčs), Termostav (3000 Kčs), Rem­­po (3000 Kčs), Slovšport (1800 Kčs). Celkove: Uspokojivo. Šesťsto účastníkov na Pochode vďaky Noc dlhá päťdesiat kilometrov Revolučné mestečko — Krompachy. Tam sa stretli účastníci ui IX. ročníka Po­chodu vďaky Krompachy — Košice, ktorý vznikol z pod­netu Hutnícke/ fakulty VŠT nášho mesta. V Dome kultú­ry ich privítali predstavitelia mesta, na cestu im zahrala košická skupina Veslári Fi­niš oficiálnef časti — polo­ženie kytíc vďaky k pamät­níku účastníkov krompašskej vzbury. Šesťsto tvári, šesťsto úsmevov a potom . . . Hodina „H“ 30. apríla 1979. Krátko po desiatej večer vy­razili. Ttsícdvesto vlbrám, keciek oživilo tvrdý asfalt. Mnohí si do kroku začali nó­tu. Pät, desat, dvanást kilo­metrov. Kedy budeme fest? Hlad ukradol z perí pieseň. Oči prerážali temravu noci. Snažili sa preniknúť vždy za najbllžSlvt zákrutu. Za Marge­­canmi predsa len čakali chlapci s proviantom. hrča mäsa, kus chleba. Caf. Na nohách prvé otlaky. Vydr­žím? Tém na debaty milión Do každej načreli, len aby ces­ta rýchlejšie ubiehala. aby necítili ako „horia“ Len po- došvy. Stupák, rovinka, kle­sanie. Slaný pot hltali flane­lové košele. Daleko je elfte na Jahodnú? Sanitky s majákom. V pr­vej už pacient. Vyvrtnutý členok. me — Chlapci, veď to už má­Prvý mái! — vykríkol ktorýsi. Dva kilometre pred lahod­nou posledné občerstvenie. Posledné slová povzbudenia. Niektorí od únavy — vzdali. Asfalt urobil svoje. Otrasené nohy chodidlá orámované pľuzgiermi. Niečo pred pol šiestou sa na ulici Boženy Némcovef ob­javili prví a potom ďalší a ďalší. Zúžené oči. ubolené nohy. Došli. Zvíťazili nad se­bou. (Pokračovanie na 3. strane.)

Next