Večer, október 1979 (XI/192-214)
1979-10-01 / No. 192
DNES má meniny Arnold zajtra je Levoslava. SLNKO vyjde zajtra o 5.37 hod., zapadne o 17.12 hod. Aké bude počasie Jasno. Teplota večer oko lo 10 stupňov, ráno 2 až 4 stupne. Mierny severný vietor. STRATY A NÄLEZY sa Na nám. Maratónu mieru našli kľúče v hnedom puzdre, ešte 28. 9. 79 asi o 12.30 hod. Kľúčov je 7 ks a majiteľ st ich môže vyzdvihnúť v administrácii Večer-a. Pred Vsi. enérget. záv., ul. gen. Petrova, sa našiel cestovný lístok DPMK na meno Eva Dunayová, Zborovská 8. Menovaná nech sa dostaví do našej admtn., kde sl ho môže prevziať. Fk. Historický kalendár Pred 75 rokmi začali v Bratislave vychádzať Slovenské robotnícke noviny, sociálnodemokratický mesačník. Noviny redigoval a vydával G. Bončo, od r. 1968 P. Čermák, ideovým usmerňovatelom bol vedúci představitel strany E. Lehocký, ktorý v nich uverejňoval závažné úvodníky a články. Od 15. septembra 1906 Lehocký vydával aj druhý mesačník — Napred. Pokračovaním oboch mesačníkov boli Robotnícke noviny, ktoré vychádzali od 1. mája 1909 ako, týždenník a ako slovenský orgán Sociálnodemokratickej strany Uhorska. • REDAKTORI z košického rozhlasového a televízneho štúdia a z večerníka boli vo štvrtok v závodnom klube ZŤS terčom otázok mladých strojárov na tradičných Hovoroch M. Najprefíkanejšia otázka šitá na novinárske telo: „Nakoľko v redakciách platí vzorec, že odvaha zajaca stúpa úmerne so štvorcom vzdialenosti iíšky?“ jak. • VODIČI vysokozdvižných vozíkov budú 4. a 5. októbra dokazovať, majstrovstvo na krajskej socialistickej súťaži. Na počesť 35. výročia SNP ju vo vstupnom areáli ,VSZ organizujú krajské a mestské zložky Čs. vedeckotechnickej spoločnosti. nv. • DOPISOVATELIA podnikového časopisu Magnezit, ktorý vydávajú Slovenské magnezitové závody, mail vo štvrtok pri príležitosti Dňa tlače aktív. prispievateiov Z 200 stálych besedovali s redaktormi časopisu štyridsiati. Najaktívnejších, medzi ktorými boli aj Alexander Baltazár, Pavol Ferdinandy .a ..JUDr. Ján Nociaí, odmenili diplomami. jak. rt • DENNE štartuje okolo 400 autobusov n. p. ČSAD Košice na „zemiakové“ linky. Odvážajú študujúcu omladinu ta, kde zemiaky nemožno zberať kombajnom, ale iba vyorávať tradičným čertom. jak. • BERTE ludia, berte pril by. Kam a prečo? Do Domu umenia, ak pôjdete na organový koncert. Padá omietka i obkladačky. Ak nechcete, aby to bol váš posledný koncert... - cs. • PO KRITIKE trávnikov pri reštaurácii Letná, ktoré kvitli papierovými pohármi od piva, nastala náprava. Ale nie trvalá. V súčasnosti sa poháre hebelejú už Iba v parku, ale aj na zastávk električky pri Sporte. cs. • „HLBŠIE“ do tmy na križovatke ulíc Zimnej a.Cs. armády by sa mail pozrieť pracovníci Správy mestských komunikácií. Už vyše roka tam nesvieti ani jedna lam pa. Šetriť sa musí a má. ale nie tak, aby niekde bo la tma trnúca a inde ako na poludnie. Hoci „v globále“ je mesto osvetlené primerane. jt. • VĎAČNOSŤ, velkú a úprimnú, vyjadruje 50 členov Zväzu Invalidov a dôchodcovia, ktorým ObNV Staré Mesto umožnil stráviť týždeň v prekrásnom prostredí Slánských hôr v kúpeľoch Bysta. N jt. • AUTOMOTOKLUB pri MV Zväzu Invalidov usporiadal v uplynulých dňoch súťaž v jazde zručnosti a orientačné preteky. Po neľahkom zápolení dvanástich osádok v ťažkom teréna zvíťazila Sklenáriková pred V. Urban- 1. číkom a S. Farkaäom. jt. • V KOŠICKÝCH pôrodniciach sa počas uplynulého víkendu prihlásilo k novému životu 22 detí — narodilo sa 13 chlapcov a 9 dievčat. jabl. Na pozvanie Štátne) filharmónie, predstaví sa kőitekén,L obecenstvu vynlkajúct americkí/ organista DAVID PIZAR RO. Niekoľkokrát navštívil Európu ä jeho vystúpenia ma-* U obrovský ohlas u obecenstva či to bolo v hudobných centrách Anglicka, Francúzska, Nemecka, Dánska, Švajčiarska, Poľska, alebo ČSSR. jeho vystúpenia na európskych organových festivaloch-patria ore milovníkov organovej hudby k najväčším umeleckým zážitkom. Kritika vysoko hodnotí jeho majstrovstvo, temperament, fantáziu pre farbitosf zvuku a muzikantské pochopenie pre šttjlovost predneseného diela. Pre milovníkov organovej hudby u Košiciach prtpravtl nq dnešný koncert program z diel Ch. Parkéra, f. I. Kredsa, C. Francka, F. Tůmu, s diela f. S. Bacha c iných. ja. • Vojtech G. havaroval na Rastislavovej ulici. Išiel rýchlo, dostal šmyk, zišiel z vozovky na trávnatý pás a narazil do betónovej lavičky, na ktorej sedel 65-ročný občan. Spôsobil mu tažké zrat nenie. Napriek tomu mu vodič neposkytol pomoc a z miesta činu ušiel. • Lýdiu K. stíhajú pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. V Mestskom ústave národného zdravia neoprávnene od apríla do novembra 1977 vvplatila prémie vo výške 17 363 Kčs. • V jednej z umyvární VSZ sa stratili pánske náramkové hodinky. Ukradol ich Bartolomej G. a k nim pridal ešte dvadsaťlltrbvú bandásku s naftou. • Peter D. sa v JRD Saca ulakomll na 35 kilogramov zemiakov. E. B. Z úsporných dôvodov? Nedá ml, musím. Lebo sa mi vidí, že k tej príhode s rezňom a minlobloiením, adresovanej v týchto dňoch reštaurácii Sport, chýba článoček partnerský. Akási dvojička z konkurenčnej kuchyne. Z Družby, ktorá ako naša veřejnost dobre vie, patrí jednote. Bolí sme tam na obede vari pred týždňom, čísla na čelnej stene ešte ani nesvietili, pred dvanástou, kedy sme tam s priateľmi prišli, ich zrejme z úsporných dôvodov ešte nezapínajú. Tým lepšie • — pomysleli sme si — všetko majú, len st vybrat. Keďže neboli knedle a všetka ostatná ponuka videla sa nám ako každodenný kabát. ulakomlll sme sa na volské oko s hráškom a so zemiakmi. Mládenec v čiernom proti tomu nič nemal, aspoň v čase preberania objednáv-ky. Ai po nejakej tej minútočke, keď sa vrátil: „Prepáčte, ale zemiačky nemáme. Nech sa páči tarhoňu." Na jedálnom lístku nemalí knedle, Ifn samé zemiaky a potom hádam v dvoch prípadoch tá, čo sa ponáša na ryžu, no nie je to ryža a k hrášku a vajcu sa hodí asi ako paradajkový pretlak k tlačenke. Poďakovali sme sa teda za malý poludňajší podvodný manéver vedúceho a spol. a išli vedľa, do kaviarne, zajesf si aspoň pivo. ~Sedeli tam priatelia, zavolali nás, vypočuli si, čo chceme urobiť a ponúkli nás z ich pohára, kým sa komusi uráči nás obslúžiť. Kolega sa z toho tmavoiltastého moku napil a div ho od príjemného prekvapenia neporazilo. „Ako môžu takúto kyslú hnusobu čapovať?" opýtal/sa. Nevedeli sme mu odpovedal, ale sused od vedľajšieho stola vypomohol: „Pýtal som sa. k vážer\í Môžu. A budú vraj do tých čias, kým ich niekto nedá do novín. A potom sa vraj uvidí . . .“ Nuž. tak: Minlobloženie, mtniprtlohy, slivky v pohároch, to všetko nič. že tržby a tringelty Hlavne, sú na úrovni. mek. Opera „Dett, čo je to opera?" „Opera je, keď speuák spieva aj po tom, ako ho prebodnú dýkou.“ pred Španielskom Na koncerte pre Hudobnú mládež (26. septembra) odskúšal si orchester štátnej filharmónie ôast svojho programu, pripravovaného na blížiaci sa španielsky zájazd telesa. Hral, pravda, pod Iným fdírig^nto-m, než bude na zájazde j dirigoval Gabriel Patócs), čo znamená, že obecenstvo nedostalo vlastne ešte definitívny obraz o naštudovaným skladbách. Dnes už klasické dielh slovenskej hudobnej literatúry — Spomienky Jána CiKkora, skladba poznamenaná vplyvmi impresionizmu, a'e pritom plná typickv slovenského koloritu, vyznelo vo svojich lyrických častiach pritvrdo, stroho, bez potrebného jemného orchestrálnych vynunnsovariia farieb. Nástup tanečného motívu I (Allegro scherz and o) v 2. Časti, ktorý má spočiatku zaznieť akoby z veľkej diaľky, ozval sa príliš konkrétne. Ovocí 3. časti zasa nevytvoril očakávanú napätú atmosféru pred nástupom fugara. Po technickej stránke zvláaol orchester skladbu dojre pozoruhodne vyzneli sóla piatich dychových nástrojov: Ďalšie číslo programu bolo zjavne povinnou daňou španielskej agentúre, usporiadajúcej 7 á j T/, d. IŠlO klavírny koncert španielskej O skladateľky a klaviristky Leonóry Milej — prišla si ho do Košíc vyskúšať a na turné s ním má niekoľkokrát vystúpiť. Zhodou okolností notový materiel koncertu prišiel tak neskoro, že filharmónie! hrali skladbu . na jedinú skuTk.i,-) Predvedenie sa tern v>myká každému komentáru: horinotif za takýchto okolností skladbu, alebo io* interpretáciu, bolo by prím jm.mšom tak odvážne, ako hr:í ju na jednu skúšku. Obmedzíme s-a teda iba na konštatovanie, že skladba sa hrala Brahmsova 3. Symfónia F-dur je navonok zo štyroch skladateľov C’r/n symfónií najmenej efektná, zato však azda najtypickejšia pre jeho kompozičný štýl- j« plná vzdoru, trpkos-ti, oie t hĺbky citu, vrúcnosti a duševnej vyrovnanosti. Pre interpreta prináša požiadavku maximálnej snaliv c kontrastnosť, jemné diferencovanie jednotlivým na’ad, pozorné rozvrhnú lie temp. Veľkú pozornosť si vyžaduje i otázka plasticity hudnbaé'ho pradiva. Kým v prvej časti sme postrádali v hlavnej téme väčšiu údernosť, spevná téma druhej časti (Andante) bola príliš zadychčaná, ba miestami až kŕčovitá — :na!a by plynúť voľne, ako prostá ľudová pi eseň. Naj v líč ši e n e pochopenie dirigenta postihlo však stredný die) (quasi trio) tretej časti symfónie, kde náhle zrýchlenia tempa — a z toho plynúci neadekvátny výraz — nwnaln nijaké vnútorné zdôvodnenie. Pomerne najvyrovnanejšie vyznelo finále, uzatvárajúce skladbu tírahmsx-i v nezvyklej upokojenej polohe. Výkon orchestra bo) opäť kvalitný, azda len obsadenie sláčikovej skupiny by malo byť bohatšie. Pomerne slabo navštívený koncert uvádzal prof. Štefan Curii í a. prIi*ehavo rs. Súťaže sa hlásia Ani sa nenazdáme, bude tu november, tradičný Mesiac priateľstva. V slovenské) organizácii ZCSSP už teraz pripravujú rôzne záujmovo-umelecké súťaže. V novembri sa' začne základnými kolami dobre známy Puškinov pamätník, súťaž v prednese ruskej a sovietskej poézie a prózy, i Melódie priateľstva, súťaž v interpretácii diel ruských, sovietskych a našich skladateľov. Tohto roku si tieto dve najmasovejšie súťaže ZČSSP pripomenú aj 110. výročie narodenia V. I. Lenina a 140. výročie narodenia veľkého ruského hudobného skladateľa P. I. Čajkovského. Popularitu spomínaných súťaží hádam dostatočne zvýrazňuje skutočnosť, že v uplynulom ročníku sa na Puškinovom pamätníku zúčastnilo takmer 240 000 detí. mládeže a dospelých a na Melódiách priateľstva takmer 138 000 záujemcov. V decembri sa začne výtvarná súťaž ,,ZSSR očami detí a mládeže“, do ktorej bolo vlani zapojených vyše 80 000 mladých výtvarníkov. Aktuálnou témou tohtoročnej súťaže budú zrejme Olympijské hry 1980 v Moskve. Slovenský ústredný výbor ZČSSP organizuje aj súťaž divadelných ochotnických súborov o Pohár Stanislavského a súťaž bábkárskveh ochotníckych súborov o Pohár Ohrazsova. kx čt. Pozvánka do fotoklubu NOVA Fotoklub NOVA uskutoční dňa 6. októbra 1979 v prie- » storoch OSMK, Lunik I, Po- | važská ul. 4, výber nových j záujemcov. Predpokladom jej predloženie 10 fotografií minimálnych rozmerov 18X24 cm. Vítaní sú predovšetkým autori, ktorí predložia fotografie zo života nášho mesta. rozmerov 30X40 cm, ktoré by mohli reprezentovať ako autora, tak i klub na III. členskej výstave, konanej na tému „Košice očami fotografa“. Výstava bude širokej verejnosti sprístupnená 18. októbra 1979 o 16.00 hod. vo výstavných priestoroch Technického múzea v Košiciach. Fctoklub NOVA súčasne upozorňuje záujemcov, že v štvrtom roku Činnosti sa práca klubu zameria i na tvorbu a premietania farebných diapozitívov. leš. Rozhlasové pásmo na pamätníku P. o prvých krokoch O. Hviezdoslava Kamienok do mozaiky Celoživotné dielo najväčšieho slovenského básnika Pavla Országba Hviezdoslava je už vyše polstoročia trvalým umeleckým a kultúrnym žriedlom poznania etických a estetických hodnôt jeho nezvyčajne kultivovanej poézie. Hviezdoslav vo svojich veršoch nežiada od svojich potomkov nič, čo bv mu nepatrilo. Nemyslí na pomníky — hovorí autor Pavol Sika v literárno-dokumentárnom pásme o úsiliach vybudovať mohylu Pavla Országha Hviezdoslava v období buržoáznej ČSR. Reláciu pod názvom Maják pripravila Lfterárnodramatická redakcia košického rozhlasového štúdia na uplynulú stredu za režijného naštudovania Hany Makovickej. UŽ symbolický názov pásma — Maják — upozorňuje, že v nej bude reč o kontrastných motívoch svetla a tieňov kultúrnej politiky vládnych činiteľov predmní-chovskej republiky; finále pásma je vyjadrením nesplnených túžob a nádejí pokrokových slovenských medzivojnových vlastencov — národovcov, ktorí sa napriek nezáujmu zo strany Hodžovej vlády i ministerstva školstva a národnej osvety vytrvale usilovali o realizáciu monumentálneho pamätníka P. P. Hviezdoslavovi, a to tými najrozmanitejšími formami: cez priame žiadosti a vplyvné intervencie až po drobné peňažné zbierky medzi pospolitým ľudom. Z rozsiahleho pramenného materiálu Štátneho okresného archívu v Dolnom Kubíne skomponoval Pavol Sika zaujímavý obraz kultúrnych a vlasteneckých snáh, ktorý však dostal svoju konkrétnu podobu až po oslobodení: „Mladá republika, ktorá práve vykročila pa, cestu ,k socializmu; pripravila hnecľ vo svojich počiatkoch nielen oslavy storočnice Hviezdoslava, ale založila i také siahle podujatia, *&kými rozsú Hviezdoslavova knižnica a Hviezdoslavov Kubín, umožnila vytvoriť Hviezdoslavovo múzeum a vybudovať dôstojný náhrobok Hviezdoslavovi. A tieto skutky navždy zachovajú pamiatku na básnika. którý celú svoju tvorbu zasvätil Slovenskému ľudu.“ Realizácia ílterárnodokumentárneho pásma P. Siku Maják je pozoruhodným príspevkom košického rozhlasového štúdia k hlbšiemu pnznávaniu našej kultúrnej histórie, a preto si zaslúži ocenenie. I. A. Nie je vojna nič horšieho, ako dobývať hory, vyháňať * nich tých, ktorí si zmysleli vrchy premeniť v nedobytnú pevnosť, na ktorých si má útočník tak povediac vylámať zuby, V tom mi každý dá za pravdu, kto karpatské podzemné ťaženie v predvojnovom roku prežil. Skutočne — fašisti dokonale využili karpatské výšiny. Zachytili sa na ich vrcholoch, prevrátených a odvrátených svahoch a prístupy k nim mali pod dôkladným odstrelom. te Vtedy v roku 1944 bola ešväčšina odhodlaná za fiihrera trebárs i zomrieť. Len nepripustiť cez karpatské hory červenoarmejcov a Čechoslovákovy ktorí mali rozkaz prebiť sa horami do vnútra Slovenska, k povstalcom. Hitlerovci urputne bránili každý kopec a vŕšok, každé postavenie, každý zákop, každú stráň. Išlo im o vlastnú kožu, a preto sa zúrivo bili majúo strach z odplaty za Lidice a Ležáky, za spálené a spustošené sovietske dediny a mestá. Zničili a zrovnali ich tisíce, celé oblasti. Lenže nám bola zverená príliš veľká úloha, aby sme v Karpatoch neuviazli. Vôľa a túžba zvíťaziť nás hnali vpred Len čo sme prekročili jeden vrch. na dohľade hol iný. A za ním sa vľavo i vpravo týčili ďalšie. Bolo ich veľa. O všetky sa zvádzal urputný boj. Na jednu z kót nezabudnem do smrti, t Bola to kóta 534. Na po- j hľad také nič. V karpatskom j predhorí je podobných výšin j desiatky a stovky. V pásme j útoku nášho zboru mala tá- ! to výšina veľký význam. Rozhodovala o možnostiach ďalšieho postupu. Kto bol pánom kóty 534, ovládal údolie pod ňou a cesty k mestu Dukla. V dobe, keď sa náš zbor priblížil k trigometru 534, prenikal k slovenským hraniciam medzerou v nepriateľskej obrane 1. gardový jazdecký zbor. Nasadením tohto veľmi rýchle sa pohybujúceho zboru chcel maršal Konev spôsobiť zvrat situácii na fronte. Nepriateľ v si však rýchle uvedomil nebezpečie, ktoré mu hrozilo, keby za sovietskym jazdectvom prenikli ďalšie sily. Nasadením silných tankových jednotiek do prechodu bokov uzavrel vzniknutý koridor. Tak sa od 11. septembra 1914 rozpútali krvavé boje. Kóta 534 sa stala svedkom tých najzúrivejších. Toľko sa okolo tejto výšiny stalo, že nik, kto boje prežíval, na ten pahorok nikdy nezabudne. Hneď v prvých hodinách boja naši vojaci vedeli. % akým protivníkom budú mat dn činenia. V bojoch o povestnú kótu 534, keď sa vrhali do útoku, ich nenávist sa každou hodinou stupňovala. Zo začiatku som boj sledoval z pozadia, Sochorovi samopalníci a Khollovi pešiaci, podporovaní paľbou K 35. VÝROČIU KARPATSKO - DUKELSKEJ OPERÁCIE Bedřichových mínometov, sa rojili kúsok po kúsku, meter za metrum, stále bližšie k vrcholu. Vedia, že ak kótu nedobijú — nebude ani víťazstvo, zbor nepostúpi. Fašisti po nich pália z guľometov, pušiek i samopalov. Zúrivo a bez oddychu. Dávky sa križujú. Paľba neustáva, paľba bez prestávky. Do útoku posiela nepriateľ z vrcholu kóty guľometné dávky, z priľahlých kôprov a vyvýšenín ich zasypáva mínami a granátmi. Nie je ľahké dostať sa v tak hustej paľbe až na samotný vrchol tohto nevysokého pa horku. Naši majú už vrchol kóty na dosah. Ale o tie posledné metre z prevŕtanej pôdy planie najzúrivejší boj. Ako lev sa bije poručík Bilej. Ide v zostave svojej roty, spolu «o svojimi samopalníkmi. A tým je v tomto pekle ľahko, pretože ide s nimi ich veliteľ. Cítia sa istejšie. V ohni striel a granátov bije do nepriateľa o kúsok ďalej interbrigadista Vendelín Opatrný, a ako veliteľ roty osobným príkladom povzbudzuje svojich chlapcov k statočnosti. Ináč nekoná podporučík Arnošt Steiner. O ňom koluje legenda, že sa mu vyhýbajú nepriateľské strely. Niečo na tom je, prešiel už všetkými bojiskami, kde sme sa stretli s nepriateľom, nikdy sa nevyhol žiadnemu stretnutiu, a predsa nebol nikdy ranený. Sám sa často čudoval, že ešte žije. Teraz vedie ,,nezraniteľný“ S einer vojakov k vrcholu kóty. Tam si kliesni cestu desiatnik Nedvenský, vojak Žitko, slobodník Roušár. rotný Bihar, slobodník Dostal, Přykryl, Pekárek, desiatnik Sitôr. A s nimi ďalší. Samopaly a guľomety všetkých pracujú dobre. A kde je potrebnú hodiť granát, tam je včas »odený a presne zasiahne cieľ. Na vrchole i pod nim sa povaľujú d3sia‘ky fašistov. Im u? život nikdy nik O nevráti Majfi^ ču chce’i. Nikto z našich sa nezaoberá rozuo um osobných kont Ni to nepočíta, koľko nac' tuv zniesol zo sve'a Napokon,# na-^to sotva lije'o!* nie’to z tých. ktorí si Dretriajú cestu vpred, pomyslieť. Na to nebol čas. (Pokračovanie) Z KNIHY GENERÁLA LUDVÍKA SVOBODU OD BUZULUKU DO PRAHY Krvavá kóta 534