Večer, október 1979 (XI/192-214)

1979-10-01 / No. 192

DNES má meniny Arnold zajtra je Levoslava. SLNKO vyjde zajtra o 5.37 hod., zapadne o 17.12 hod. Aké bude počasie Jasno. Teplota večer oko lo 10 stupňov, ráno 2 až 4 stupne. Mierny severný vie­tor. STRATY A NÄLEZY sa Na nám. Maratónu mieru našli kľúče v hnedom puzdre, ešte 28. 9. 79 asi o 12.30 hod. Kľúčov je 7 ks a majiteľ st ich môže vy­zdvihnúť v administrácii Ve­­čer-a. Pred Vsi. enérget. záv., ul. gen. Petrova, sa našiel ces­tovný lístok DPMK na meno Eva Dunayová, Zborovská 8. Menovaná nech sa dostaví do našej admtn., kde sl ho môže prevziať. Fk. Historický kalendár Pred 75 rokmi začali v Bra­tislave vychádzať Slovenské robotnícke noviny, sociálno­demokratický mesačník. No­viny redigoval a vydával G. Bončo, od r. 1968 P. Čermák, ideovým usmerňovatelom bol vedúci představitel strany E. Lehocký, ktorý v nich uve­rejňoval závažné úvodníky a články. Od 15. septembra 1906 Lehocký vydával aj dru­hý mesačník — Napred. Po­kračovaním oboch mesační­kov boli Robotnícke noviny, ktoré vychádzali od 1. mája 1909 ako, týždenník a ako slovenský orgán Sociálnode­mokratickej strany Uhorska. • REDAKTORI z košického rozhlasového a televízneho štúdia a z večerníka boli vo štvrtok v závodnom klube ZŤS terčom otázok mladých strojárov na tradičných Ho­voroch M. Najprefíkanejšia otázka šitá na novinárske telo: „Nakoľko v redakciách platí vzorec, že odvaha za­jaca stúpa úmerne so štvor­com vzdialenosti iíšky?“ jak. • VODIČI vysokozdvižných vozíkov budú 4. a 5. októb­ra dokazovať, majstrovstvo na krajskej socialistickej sú­ťaži. Na počesť 35. výročia SNP ju vo vstupnom areáli ,VSZ organizujú krajské a mestské zložky Čs. vedecko­­technickej spoločnosti. nv. • DOPISOVATELIA podni­kového časopisu Magnezit, ktorý vydávajú Slovenské magnezitové závody, mail vo štvrtok pri príležitosti Dňa tlače aktív. prispievateiov Z 200 stálych besedovali s redaktormi časopisu štyri­dsiati. Najaktívnejších, me­dzi ktorými boli aj Alexan­der Baltazár, Pavol Ferdi­nandy .a ..JUDr. Ján Nociaí, odmenili diplomami. jak. rt • DENNE štartuje okolo 400 autobusov n. p. ČSAD Košice na „zemiakové“ lin­ky. Odvážajú študujúcu omla­dinu ta, kde zemiaky ne­možno zberať kombajnom, ale iba vyorávať tradičným čertom. jak. • BERTE ludia, berte pril­ by. Kam a prečo? Do Domu umenia, ak pôjdete na or­ganový koncert. Padá omiet­ka i obkladačky. Ak nechce­te, aby to bol váš posledný koncert... - cs. • PO KRITIKE trávnikov pri reštaurácii Letná, ktoré kvitli papierovými pohármi od piva, nastala náprava. Ale nie trvalá. V súčasnosti sa poháre hebelejú už Iba v parku, ale aj na zastávk električky pri Sporte. cs. • „HLBŠIE“ do tmy na križovatke ulíc Zimnej a.Cs. armády by sa mail pozrieť pracovníci Správy mestských komunikácií. Už vyše roka tam nesvieti ani jedna lam pa. Šetriť sa musí a má. ale nie tak, aby niekde bo la tma trnúca a inde ako na poludnie. Hoci „v globá­le“ je mesto osvetlené pri­merane. jt. • VĎAČNOSŤ, velkú a úp­rimnú, vyjadruje 50 členov Zväzu Invalidov a dôchodco­via, ktorým ObNV Staré Mes­to umožnil stráviť týždeň v prekrásnom prostredí Slán­ských hôr v kúpeľoch Bys­ta. N jt. • AUTOMOTOKLUB pri MV Zväzu Invalidov usporiadal v uplynulých dňoch súťaž v jazde zručnosti a orientačné preteky. Po neľahkom zápo­lení dvanástich osádok v ťažkom teréna zvíťazila Sklenáriková pred V. Urban- 1. číkom a S. Farkaäom. jt. • V KOŠICKÝCH pôrodni­ciach sa počas uplynulého víkendu prihlásilo k novému životu 22 detí — narodilo sa 13 chlapcov a 9 dievčat. jabl. Na pozvanie Štátne) filharmónie, predstaví sa kőitekén,L obecenstvu vynlkajúct americkí/ organista DAVID PIZAR RO. Niekoľkokrát navštívil Európu ä jeho vystúpenia ma-* U obrovský ohlas u obecenstva či to bolo v hudobných centrách Anglicka, Francúzska, Nemecka, Dánska, Švaj­čiarska, Poľska, alebo ČSSR. jeho vystúpenia na európ­skych organových festivaloch-patria ore milovníkov orga­novej hudby k najväčším umeleckým zážitkom. Kritika vysoko hodnotí jeho majstrovstvo, temperament, fantáziu pre farbitosf zvuku a muzikantské pochopenie pre šttjlo­­vost predneseného diela. Pre milovníkov organovej hudby u Košiciach prtpravtl nq dnešný koncert program z diel Ch. Parkéra, f. I. Kredsa, C. Francka, F. Tůmu, s diela f. S. Bacha c iných. ja. • Vojtech G. havaroval na Rastislavovej ulici. Išiel rýchlo, dostal šmyk, zišiel z vozovky na trávnatý pás a narazil do betónovej lavičky, na ktorej sedel 65-ročný ob­čan. Spôsobil mu tažké zrat nenie. Napriek tomu mu vo­dič neposkytol pomoc a z miesta činu ušiel. • Lýdiu K. stíhajú pre trestný čin rozkrádania ma­jetku v socialistickom vlast­níctve. V Mestskom ústave národného zdravia neopráv­nene od apríla do novembra 1977 vvplatila prémie vo výš­ke 17 363 Kčs. • V jednej z umyvární VSZ sa stratili pánske ná­ramkové hodinky. Ukradol ich Bartolomej G. a k nim pridal ešte dvadsaťlltrbvú bandásku s naftou. • Peter D. sa v JRD Saca ulakomll na 35 kilogramov zemiakov. E. B. Z úsporných dôvodov? Nedá ml, musím. Lebo sa mi vidí, že k tej príhode s rezňom a minlobloiením, ad­resovanej v týchto dňoch reštaurácii Sport, chýba člá­noček partnerský. Akási dvo­jička z konkurenčnej kuchy­ne. Z Družby, ktorá ako naša veřejnost dobre vie, patrí jednote. Bolí sme tam na obede vari pred týždňom, čísla na čel­nej stene ešte ani nesvietili, pred dvanástou, kedy sme tam s priateľmi prišli, ich zrejme z úsporných dôvodov ešte nezapínajú. Tým lepšie • — pomysleli sme si — všetko majú, len st vybrat. Keďže neboli knedle a všetka ostatná ponuka videla sa nám ako každodenný ka­bát. ulakomlll sme sa na vol­ské oko s hráškom a so ze­miakmi. Mládenec v čiernom proti tomu nič nemal, aspoň v čase preberania objednáv-ky. Ai po nejakej tej minú­­točke, keď sa vrátil: „Prepáčte, ale zemiačky nemáme. Nech sa páči tar­hoňu." Na jedálnom lístku nemalí knedle, Ifn samé zemiaky a potom hádam v dvoch prípa­doch tá, čo sa ponáša na ry­žu, no nie je to ryža a k hrášku a vajcu sa hodí asi ako paradajkový pretlak k tlačenke. Poďakovali sme sa teda za malý poludňajší pod­vodný manéver vedúceho a spol. a išli vedľa, do kaviar­ne, zajesf si aspoň pivo. ~Sedeli tam priatelia, zavo­lali nás, vypočuli si, čo chce­me urobiť a ponúkli nás z ich pohára, kým sa komusi uráči nás obslúžiť. Kolega sa z toho tmavoil­­tastého moku napil a div ho od príjemného prekvapenia neporazilo. „Ako môžu takúto kyslú hnusobu čapovať?" opýtal/sa. Nevedeli sme mu odpove­dal, ale sused od vedľajšieho stola vypomohol: „Pýtal som sa. k vážer\í Môžu. A budú vraj do tých čias, kým ich niekto nedá do novín. A potom sa vraj uvidí . . .“ Nuž. tak: Minlobloženie, mtniprtlohy, slivky v pohá­roch, to všetko nič. že tržby a tringelty Hlavne, sú na úrovni. mek. Opera „Dett, čo je to opera?" „Opera je, keď speuák spieva aj po tom, ako ho prebodnú dýkou.“ pred Španielskom Na koncerte pre Hudobnú mládež (26. septembra) od­skúšal si orchester štátnej filharmónie ôast svojho programu, pripravovaného na blížiaci sa španielsky zájazd telesa. Hral, pravda, pod Iným fdírig^nto-m, než bude na zájazde j dirigoval Gab­riel Patócs), čo znamená, že obecenstvo nedostalo vlast­ne ešte definitívny obraz o naštudovaným skladbách. Dnes už klasické dielh slo­venskej hudobnej literatúry — Spomienky Jána CiKkora, skladba poznamenaná vplyv­mi impresionizmu, a'e pri­tom plná typickv slovenské­ho koloritu, vyznelo vo svo­jich lyrických častiach pri­tvrdo, stroho, bez potrebné­ho jemného orchestrálnych vynunnsovariia farieb. Ná­stup tanečného motívu I (Al­legro scherz and o) v 2. Časti, ktorý má spočiatku zaznieť akoby z veľkej diaľky, ozval sa príliš konkrétne. Ovocí 3. časti zasa nevytvoril očaká­vanú napätú atmosféru pred nástupom fugara. Po tech­nickej stránke zvláaol or­chester skladbu dojre pozo­ruhodne vyzneli sóla pia­tich dychových nástrojov: Ďalšie číslo programu bo­lo zjavne povinnou daňou španielskej agentúre, uspo­riadajúcej 7 á j T/, d. IŠlO klavírny koncert španielskej O skladateľky a klaviristky Leonóry Milej — prišla si ho do Košíc vyskúšať a na turné s ním má niekoľko­krát vystúpiť. Zhodou okol­ností notový materiel kon­certu prišiel tak neskoro, že filharmónie! hrali sklad­bu . na jedinú skuTk.i,-) Predvedenie sa tern v>myká každému komentáru: horino­­tif za takýchto okolností skladbu, alebo io* interpre­táciu, bolo by prím jm.mšom tak odvážne, ako hr:í ju na jednu skúšku. Obmedzíme s-a teda iba na konštatovanie, že skladba sa hrala Brahmsova 3. Symfónia F-dur je navonok zo šty­roch skladateľov C’r/n symfó­nií najmenej efektná, zato však azda najtypickejšia pre jeho kompozičný štýl- j« plná vzdoru, trpkos-ti, oie t hĺbky citu, vrúcnosti a du­ševnej vyrovnanosti. Pre interpreta prináša požiadav­ku maximálnej snaliv c kon­trastnosť, jemné diferenco­vanie jednotlivým na’ad, pozorné rozvrhnú lie temp. Veľkú pozornosť si vyžaduje i otázka plasticity hudnbaé­­'ho pradiva. Kým v prvej časti sme postrádali v hlav­nej téme väčšiu údernosť, spevná téma druhej časti (Andante) bola príliš za­dychčaná, ba miestami až kŕčovitá — :na!a by plynúť voľne, ako prostá ľudová pi eseň. Naj v líč ši e n e pocho­penie dirigenta postihlo však stredný die) (quasi trio) tretej časti symfónie, kde náhle zrýchlenia tempa — a z toho plynúci neadek­vátny výraz — nwnaln nija­ké vnútorné zdôvodnenie. Pomerne najvyrovnanejšie vyznelo finále, uzatvárajúce skladbu tírahmsx-i v nezvyk­lej upokojenej polohe. Vý­kon orchestra bo) opäť kva­litný, azda len obsadenie sláčikovej skupiny by malo byť bohatšie. Pomerne slabo navštívený koncert uvádzal prof. Štefan Curii í a. prIi*ehavo rs. Súťaže sa hlásia Ani sa nenazdáme, bude tu november, tradičný Me­siac priateľstva. V sloven­ské) organizácii ZCSSP už te­raz pripravujú rôzne záuj­­movo-umelecké súťaže. V no­vembri sa' začne základnými kolami dobre známy Puški­nov pamätník, súťaž v pred­nese ruskej a sovietskej poé­zie a prózy, i Melódie pria­teľstva, súťaž v interpretácii diel ruských, sovietskych a našich skladateľov. Tohto roku si tieto dve najmasovej­šie súťaže ZČSSP pripomenú aj 110. výročie narodenia V. I. Lenina a 140. výročie na­rodenia veľkého ruského hu­dobného skladateľa P. I. Čaj­kovského. Popularitu spomínaných sú­ťaží hádam dostatočne zvý­razňuje skutočnosť, že v uplynulom ročníku sa na Puškinovom pamätníku zú­častnilo takmer 240 000 detí. mládeže a dospelých a na Melódiách priateľstva takmer 138 000 záujemcov. V decembri sa začne vý­tvarná súťaž ,,ZSSR očami detí a mládeže“, do ktorej bolo vlani zapojených vyše 80 000 mladých výtvarníkov. Aktuálnou témou tohtoročnej súťaže budú zrejme Olympij­ské hry 1980 v Moskve. Slovenský ústredný výbor ZČSSP organizuje aj súťaž divadelných ochotnických sú­borov o Pohár Stanislavské­­ho a súťaž bábkárskveh ochotníckych súborov o Po­hár Ohrazsova. kx čt. Pozvánka do fotoklubu NOVA Fotoklub NOVA uskutoční dňa 6. októbra 1979 v prie- » storoch OSMK, Lunik I, Po- | važská ul. 4, výber nových j záujemcov. Predpokladom jej predloženie 10 fotografií mi­nimálnych rozmerov 18X24 cm. Vítaní sú predovšetkým autori, ktorí predložia foto­grafie zo života nášho mes­ta. rozmerov 30X40 cm, kto­ré by mohli reprezentovať ako autora, tak i klub na III. členskej výstave, konanej na tému „Košice očami fotogra­fa“. Výstava bude širokej verejnosti sprístupnená 18. októbra 1979 o 16.00 hod. vo výstavných priestoroch Tech­nického múzea v Košiciach. Fctoklub NOVA súčasne upozorňuje záujemcov, že v štvrtom roku Činnosti sa práca klubu zameria i na tvorbu a premietania fareb­ných diapozitívov. leš. Rozhlasové pásmo na pamätníku P. o prvých krokoch O. Hviezdoslava Kamienok do mozaiky Celoživotné dielo najväč­šieho slovenského básnika Pavla Országba Hviezdosla­va je už vyše polstoročia trvalým umeleckým a kultúr­nym žriedlom poznania etic­kých a estetických hodnôt jeho nezvyčajne kultivovanej poézie. Hviezdoslav vo svojich ver­šoch nežiada od svojich po­tomkov nič, čo bv mu ne­patrilo. Nemyslí na pomníky — hovorí autor Pavol Sika v literárno-dokumentárnom pás­me o úsiliach vybudovať mo­hylu Pavla Országha Hviez­doslava v období buržoáznej ČSR. Reláciu pod názvom Maják pripravila Lfterárno­­dramatická redakcia košic­kého rozhlasového štúdia na uplynulú stredu za režijného naštudovania Hany Makovic­kej. UŽ symbolický názov pásma — Maják — upozor­ňuje, že v nej bude reč o kontrastných motívoch svetla a tieňov kultúrnej politiky vládnych činiteľov predmní-chovskej republiky; finále pásma je vyjadrením nespl­nených túžob a nádejí pokro­kových slovenských medzi­vojnových vlastencov — ná­rodovcov, ktorí sa napriek nezáujmu zo strany Hodžo­­vej vlády i ministerstva škol­stva a národnej osvety vytr­vale usilovali o realizáciu monumentálneho pamätníka P. P. Hviezdoslavovi, a to tými najrozmanitejšími for­mami: cez priame žiadosti a vplyvné intervencie až po drobné peňažné zbierky me­dzi pospolitým ľudom. Z rozsiahleho pramenného materiálu Štátneho okresné­ho archívu v Dolnom Kubíne skomponoval Pavol Sika za­ujímavý obraz kultúrnych a vlasteneckých snáh, ktorý však dostal svoju konkrétnu podobu až po oslobodení: „Mladá republika, ktorá prá­ve vykročila pa, cestu ,k so­cializmu; pripravila hnecľ vo svojich počiatkoch nielen oslavy storočnice Hviezdosla­va, ale založila i také siahle podujatia, *&kými roz­sú Hviezdoslavova knižnica a Hviezdoslavov Kubín, umož­nila vytvoriť Hviezdoslavovo múzeum a vybudovať dô­stojný náhrobok Hviezdosla­vovi. A tieto skutky navždy zachovajú pamiatku na bás­nika. którý celú svoju tvor­bu zasvätil Slovenskému ľu­du.“ Realizácia ílterárno­­dokumentárneho pásma P. Si­ku Maják je pozoruhodným príspevkom košického roz­hlasového štúdia k hlbšiemu pnznávaniu našej kultúrnej histórie, a preto si zaslúži ocenenie. I. A. Nie je vojna nič horšieho, ako dobývať hory, vyháňať * nich tých, ktorí si zmysle­li vrchy premeniť v nedobyt­nú pevnosť, na ktorých si má útočník tak povediac vy­lámať zuby, V tom mi každý dá za pravdu, kto karpatské podzemné ťaženie v predvoj­novom roku prežil. Skutočne — fašisti doko­nale využili karpatské výši­ny. Zachytili sa na ich vr­choloch, prevrátených a od­vrátených svahoch a prístu­py k nim mali pod dôklad­ným odstrelom. te Vtedy v roku 1944 bola eš­väčšina odhodlaná za fiihrera trebárs i zomrieť. Len nepripustiť cez karpat­ské hory červenoarmejcov a Čechoslovákovy ktorí mali rozkaz prebiť sa horami do vnútra Slovenska, k povstal­com. Hitlerovci urputne brá­nili každý kopec a vŕšok, každé postavenie, každý zá­kop, každú stráň. Išlo im o vlastnú kožu, a preto sa zú­rivo bili majúo strach z od­platy za Lidice a Ležáky, za spálené a spustošené soviet­ske dediny a mestá. Zničili a zrovnali ich tisíce, celé oblasti. Lenže nám bola zverená príliš veľká úloha, aby sme v Karpatoch neuviazli. Vôľa a túžba zvíťaziť nás hnali vpred Len čo sme prekro­čili jeden vrch. na dohľade hol iný. A za ním sa vľavo i vpravo týčili ďalšie. Bolo ich veľa. O všetky sa zvá­dzal urputný boj. Na jednu z kót nezabudnem do smrti, t Bola to kóta 534. Na po- j hľad také nič. V karpatskom j predhorí je podobných výšin j desiatky a stovky. V pásme j útoku nášho zboru mala tá- ! to výšina veľký význam. Roz­hodovala o možnostiach ďal­šieho postupu. Kto bol pá­nom kóty 534, ovládal údo­lie pod ňou a cesty k mestu Dukla. V dobe, keď sa náš zbor priblížil k trigometru 534, prenikal k slovenským hra­niciam medzerou v nepria­teľskej obrane 1. gardový jazdecký zbor. Nasadením tohto veľmi rýchle sa pohy­bujúceho zboru chcel mar­šal Konev spôsobiť zvrat situácii na fronte. Nepriateľ v si však rýchle uvedomil ne­­bezpečie, ktoré mu hrozilo, keby za sovietskym jazdec­tvom prenikli ďalšie sily. Nasadením silných tanko­vých jednotiek do prechodu bokov uzavrel vzniknutý ko­ridor. Tak sa od 11. septembra 1914 rozpútali krvavé boje. Kóta 534 sa stala svedkom tých najzúrivejších. Toľko sa okolo tejto výšiny stalo, že nik, kto boje prežíval, na ten pahorok nikdy nezabud­ne. Hneď v prvých hodinách boja naši vojaci vedeli. % akým protivníkom budú mat dn činenia. V bojoch o po­vestnú kótu 534, keď sa vr­hali do útoku, ich nenávist sa každou hodinou stupňo­vala. Zo začiatku som boj sle­doval z pozadia, Sochorovi samopalníci a Khollovi pe­šiaci, podporovaní paľbou K 35. VÝROČIU KARPATSKO - DUKELSKEJ OPERÁCIE Bedřichových mínometov, sa rojili kúsok po kúsku, me­ter za metrum, stále bližšie k vrcholu. Vedia, že ak kó­tu nedobijú — nebude ani víťazstvo, zbor nepostúpi. Fa­šisti po nich pália z guľo­metov, pušiek i samopalov. Zúrivo a bez oddychu. Dáv­ky sa križujú. Paľba neustáva, paľba bez prestávky. Do útoku posiela nepria­teľ z vrcholu kóty guľomet­né dávky, z priľahlých kôp­rov a vyvýšenín ich zasypá­va mínami a granátmi. Nie je ľahké dostať sa v tak hustej paľbe až na samotný vrchol tohto nevysokého pa horku. Naši majú už vrchol kóty na dosah. Ale o tie posledné metre z prevŕtanej pôdy pla­nie najzúrivejší boj. Ako lev sa bije poručík Bilej. Ide v zostave svojej roty, spolu «o svojimi samopalníkmi. A tým je v tomto pekle ľahko, pretože ide s nimi ich veli­teľ. Cítia sa istejšie. V ohni striel a granátov bije do ne­priateľa o kúsok ďalej in­­terbrigadista Vendelín Opatr­ný, a ako veliteľ roty osob­ným príkladom povzbudzuje svojich chlapcov k statoč­nosti. Ináč nekoná podporu­čík Arnošt Steiner. O ňom koluje legenda, že sa mu vy­hýbajú nepriateľské strely. Niečo na tom je, prešiel už všetkými bojiskami, kde sme sa stretli s nepriateľom, ni­kdy sa nevyhol žiadnemu stretnutiu, a predsa nebol nikdy ranený. Sám sa často čudoval, že ešte žije. Teraz vedie ,,nezraniteľný“ S einer vojakov k vrcholu kóty. Tam si kliesni cestu desiatnik Nedvenský, vojak Žitko, slo­bodník Roušár. rotný Bihar, slobodník Dostal, Přykryl, Pekárek, desiatnik Sitôr. A s nimi ďalší. Samopaly a gu­ľomety všetkých pracujú dob­re. A kde je potrebnú hodiť granát, tam je včas »odený a presne zasiahne cieľ. Na vrchole i pod nim sa povaľujú d3sia‘ky fašistov. Im u? život nikdy nik O ne­vráti Majfi^ ču chce’i. Nikto z našich sa nezaoberá rozuo um osobných kont Ni to nepočíta, koľko nac' tuv zniesol zo sve'a Napokon,# na-^to sotva lije'o!* nie’to z tých. ktorí si Dretriajú cestu vpred, pomyslieť. Na to ne­bol čas. (Pokračovanie) Z KNIHY GENERÁLA LUDVÍKA SVOBODU OD BUZULUKU DO PRAHY Krvavá kóta 534

Next