Večer, november 1979 (XI/215-236)

1979-11-01 / No. 215

HYDROSTAV PODIA RAD1ANY? • TRIDSAŤ ROKOV RVHP VO FOTOGRAFII • SPOLOČNE PROTI POŽIAROM • PES ZLODEJOM ZRKADtK • OSLOBODZUJÚCE ROZSUDKY NAD VRAHMI • EXTRAKT ZACHRÁNIL ROBOTNÍKA • PRIVÍTAME SOVIETSKU ĽADOVO REVUE Ročník 11. číslo 215 Košice, štvrtok 1. novembra 1979 ' 50 halierov K ideologickej práci Košice - š* — Porada podpredsedov ZO KSS zod­povedných za ideologickú prácu strany konala sa vče­ra popoludní v kine Družba. Tajomník MV KSS Pavol K a č m ô r na nej informo­val o racionálna) orgaaizác ideologickej práce v pod­mienkach základných orga nizácií s prihliadnutím na zostavovanie plánov ideolo­gickej práce na budúci rok. V ďalšej časti potom pra­covníci ideologického odde­lenia hovorili o úlohách ma sovopolitickej práce a eko­nomickej propagandy a agi­tácie, o záveroch posledné­ho plenárneho zasadnutia MV KSS i o niektorých problé­moch vnútrostraníckeho vzde­lávania. O pohovoroch s komunistami v Hydrostave Diagnóza: Podvyživený, ale zdravý Zlý chýr ide mestom (a nielen naším) o Hydrostave. Ako o každom neplničovi plánu. V podniku sa vyše dvoch rokov nevedia vyspo­­% riadať načas a kvalitne ani Jednou stavbou (okrem plynovodu Sojuz a kompre­sorovej stanice v Sochra­­novke v ZSSR) Ako pomo­hli pri. odhaľovaní nedostat­kov a hľadaní námetov na zlepšenie pohovory s komu­nistami pred výmenou Člen­ských legiTimácií? sme sa predsedu CZV Opýtali KSS Petra Ružičku. Do Hyd­­rostavu prišiel z ŰV. KSS do funkcie ho zvolili 1. sep* a tembra. • Nie sú vaše pocity po príchode clo podniku blízke pocitom riaditeľa Hájka televíznych Zákonov pohybu z do Radiany? —- Nie som riaditeľ. A o straníckom predsedovi tam §ž toľko nebolo. Ale keby sme to brali dovedna s no­vým riaditeľom podniku Ing. Jánom Ďurčom, podobnosť o by sa našla. Aj pokiaľ ide niektoré nepopulárne opatrenia. Vyplynuli z pri­pomienok komunistov pri po­­hovorch. • Napríklad? — Jeden komunista, — ro­botník na stavbe, — mi mi­nule povedal: „Sami sme sa dcstali do z.iého stavu; sa­mí sa z neho musíme do­stať.“ V rámci veľkého sta­vebníctva sme malý podnik. Čo to je, 2500 ľudí? Máme vysoké režijné nákladv, má­me problémy, ako seba sa­mých uživiť Nie je preto naďalej možné, aby bolo na správe s 200 pracovníkmi 20-členné vedenie. Chceme zlúčiť niektoré správy, aby sme mali menej administra­tívy, ktorej nájdeme miesto bezprostredne vo výrobe. Lebo máme málo majstrov, stavbyvedúcich priamych organizátorov výroby. Podľa doterajších prepočtov by sme tak našu stratu mohli znížiť o pár miliónov práve týmto spôsobom. • Lenže znížiť stratovosť — to sa nedá len zlučova­ním správ. Komunisti mali iste aj iné návrhy. — Tomuto podniku chýba­la koncepcia a systém. Naj­viac sa zabudlo na prácu s ľuďmi. K tomu mali straní-ci na pohovoroch veľa prip.o mienok. Samozrejme, často som pri tých 107 pohovo roch, k.torých som sa častnil, počúval ponosy zú­na zlú organizáciu práce zo strany majstrov, stavbyvedú cich a hospodárskych stre disk. Alebo aj na nedobrú kooperáciu medzi závodmi a strediskám. Akoby sa kaž­dý bral na vlastnom piesoč­ku. Ďalej ľudia kritizovali zlé využitie pracovného ča­su. Vyplýva z nedostatkov v organlzácit práce. • Ako ste na tieto pripo­mienky reagovali? — Máme cieľ konečne spl­niť po vyše dvoch rokoch štvrťročný plán. V Hydro­­stave sa totiž nevyplácali skoro tri rokv prémie. Má­me na to predpokLady. Tre­tí štvrťrok ukázal, že sa to clá. mali sme reálne plnenie v základnej stavebnej výro­be 55 miliónov korún. A na posledné tri mesiace máme úlohu prestavať 56 miliónov. Zaviedli sme, najmä na zá­väzných a centrálne posu­dzovaných stavbách 10-dňo­­vé pracovné cykly. Tak v mesiaci odpadnú dva pon­delky, zvä'čša ,modré“, dva piatky, keď ľudia pred­a časne odchádzali domov. • V Hydrostave existoval akýsi začarovaný kruh. Ne­splnili sie plán. lebo ste ne­mali ľudí. A ľudí ste nema­li preto, že ste pre neplne­nie plánu nedávali prémie. — V súčasnosti ' nám chý­ba len okolo 20 pracovní­kov. Problém je inde. Ten (Pokračovanie na 3. stranej Košice sú tretím a zároveň posledným mestom, kde in­štalovali výstavu 30 rokov Rady vzájomnej hospodár­skej pomoct. Na slávnost­nom otvorení sa zúčastnili oj tajomník MV KSS Pavol Kačmár Jvpravo) a predseda MsNV Ján Veles (na snímke vľavoj, ktorých objektív za­chytil pri prehliadke expozí­cie. Foto: J. Nádašová I k Z aktívu železničiarskych zlepšovateľov Koľaje volajú po novotách Kosice — Vynálezcovia a zlepšovatelia z obvodu Pre­vádzkového oddielu ČSD Ko­šice sa včera zišli na ak­tíve. Usporiadal ho Oblastný výbor Odborového zväzu pra­covníkov železníc v Koši­ciach. Železničiari na východnom Slovensku podali v 1. pol­roku 355 zlepšovacích návr­hov. Už 233 t nich sa rea­lizovalo. Je to o 24 zlepšení viac, ako v rovnakom lan­skom období. Prínos zo zlep­šovacích návrhov je takmer 5 miliónov 100 tisíc korún. Vlani bol skoro o polovicu menší. Prevádzkový oddiel ČSD Košice zatiaľ vedie v súťaži zlepšovateľov Východ­nej dráhy. Podľa doterajších výsledkov by si mal prven­stvo udržať. Najaktívnejší zlepšovatelia sú v . rušňových depách. Orientujú sa na renováciu nedostatkových náhradných dielcov. Napríklad inžinieri I. Kováč a O. Hrabnvský v košickom rušňovom depe po­dali návrh na renováciu izo­lácie vysokonapäťového vi­nutia kotiev trakčných mo­torov v elektrických ruš­ňoch. Ekonomický prínos je 152 tisíc korún. Zlepšovateľ A. Cibulák Mostného obvodu Košice na­z vrhol prestavbu mosta me­dzi Veľkými Kapušanmi Bardejovom o 86 tisíc korún a lacnejšiu, než sa pôvodne rátalo. Vo 4 Vozňovom depe Košice sa veľmi dobre os­vedčil mobilný skúša* dynám osobných vozňov. Jeho neu­žívaním ročne usporia 25 ti­síc korún. Autorom je Š. köl­tés. Ako vyplynulo z aktívu, zlepšovateľskou slabinou je riešenie tematických úloh. Napríklad pre urýchlenie technického rozvoja vyhlási­li v rušňových depách na východnom Slovensku 33 te­matických úloh. K 1. októb­ru všnk vynálezcovia a zlep­s šovatelia vyriešili iba 8 úloh ekonomickým prínosom 24,5 tisíca korún. Šesť z nich sa zrodilo v Rušňovom depe Košice. Pre ďalší rozvoj zlepšova­­teľstva na železnici treba dôslednejšie dodržiavať ter­míny spracovania podaných návrhov. Zlepšovateľom by sa mali viac venovať vedúci pracovníci vo výkonných jed­notkách ČSD, aby tak na­pomohli úspešné plnenie ras­túcich prepravných úloh. Ján F ELBERT Služby nenápadnej prevádzky poznajú mnohí Kde sa perie perie... Dobrá gazdinka za pier kom aj plot. . . ale veď to poznáte. Načo opakovat múärost našich babičiek! Lenže keď radiátory presta­nú vyžarovať príjemné tep­lo, 'aj my, deti atómového veku raz dva vlezleme pod perinu. A ani si pritom ne­uvedomíme, že práve v nej je tisíc takých pierok, kvô­li ktorým hádam aj naša starká skákala cez plot. Okrem našich babičiek aj Máriu Kietovú a Milinu Jur­kovu stojí každé pierko veľa fyzickej námahy. Tu kilo­gram, tam kilogram, a ne­raz sa cez deň nazbiera aj metrák V lete. kedy si do­máce panie nájdu viac ča­su na upratovanie, je to veru aj tona peria. A tá je rovnako ťažká ako tona že­leza thádanku: čo je ťažšie, kilo peria či kilo železa po­známe už z liet školopovin­ných!. Na Urxovej ulici sa už 16 rokov hromadí perie l páperie a tu sa aj perie. Nie, tu nezaňradoval tlačia­renský škriatok. Lebo perie sa* naozaj perie. . Žltá Spezima, rodáčka NDR, už nie je veru žiadna z mladica. Napriek tomu —■ sťaby jej roky nebo-li na vrekážku — usilovne a pocti­vo slúži už od roku 1963. Síce už nie Je taká výkon­ná ako jej mladšie sestry, aj „kpstŕ jej dosť hrkocú, a)e snaží sa uspokojiť zá­kazníkov na jednotku. Naraz zhltne štyri až päť kíl pe­ria, poriadne ho vytrasie, aby z neho vyšiel prach poodlamované stonky, potom i si vezme na pomoc paru. Ne­čistoty zbavené perie odpa­rí, vysuší a šup! —- fúkne ho rovno do obliečky. Keď sa poriadne rozbehne i paru dobre nahreje, za jednu smenú vyčisti 70 kíl. Periny, paplóny, vankúše, kapřice . . . Slúžia nám den­ne a až po rokoch si uvedo­míme, že tá naša našuchore­ná posteľ už taká našucho­rená nie je. Tu podávajú po­mocnú ruku Komunálne služby svojou prevádzkou: čistiarňou peria. Za pár ko­rún a aj na počkanie získa naše lôžko opäť svoj nadu­tý vzhľad. Kým pätnásťroč­ná deva len vkrqčila do mladosti, aj to najjemnejšie páperie sa po 15 rokoch za­čína rátať medzi staré. Ako mi poradili ženy z čistiarne, nie je dobré čakať až do poslednej chvíle. V tomto prípade váhanie stojí groš, lebo pri starom perí je od­pad až dvadsaťpercentný. Onú nenápadnú prevádzku dobre poznajú nielen gaz­dinky, ale aj hospodári domova dôchodcov, Fakultnej z nemocnice i detského domo­va. Spomínam si na chvíle detstva, keď ma babka aj s z ostatnými deťmi rázne vyká­zala z izby. Tajomné vrece skrývalo bielunké pierka, ktoré sa pod prstami starej mamy napriek jej zručnosti len pomaly premenili na pe­rinu. Až po čase som pocho­pila, že cesta k páperovému vankúšiku je dlhá. O to väčšou láskou sa o ne dnes s starám. Lebo skákať cez plot nie fe veru ľahká vec. K. ČIŽMÁRIKOVA MIPO a vykurovacie obdobie Keď desať je menej ako päť — 10. októbra 1378 vxni­­knl na Hejdukovej ulini po­žiar. Ktosi len tak, z „ne­vedomosti“ uskladnil hořlavý materiál pri peci. — 11. februára 1979. Tech­nická závada na čerpadlo naftového agregátu ponúkla ohnivým jazykům, aby si zgustli na zariadení pojazd­nej kntolne. — 25. februára 1979 zho rel takmer celý autobus DPMK. Príčina? Poriichaný ventilátor kúrenia. — 27. marca 1979 vyvolalo požiar na Jarnej ulici ne­správna umiestnené elektric­ké vykurovacia teleso. Od­nieslo si to kompletné za­riadenie detskej izby. — 30. marca 1979 na Kal­várii nesprávne obsluhujú piecku na pevná palivo. Chy­tila sa chatka. Päť prípadov, pri ktorých museli zasahovať košickí po­žiarnici.. Prečo sa k nim vra­­ciame? Vo všetkých je spo­ločný menovatef. Plamene vzfolkll v minnlornčnnm vy­kurovacom období. Kde je teplo, tam je oheň. Slúži nám všetkým. Ak mu ale povo­líme uzdu, je V týchto piatich nenásytný. prípadoch zhltol tisiepäťsto zelených bankoviek. Zmenili sa na po­pol dym, zápach zhoreniska. Možno sa vám zdá, že zby­točne dramatizujeme. Ale .. . — Vykurovacie obdobie sa ešte ani poriadne nezačalo, a už sme museli zasahovať — hovorí vedúci oddelenia prevencie Mestskej Inšpekcie požiarnej ochrany major Pa­vel Takáč. V budove Prlro dovedeckej fakulty UPJŠ na Komenského ulici sa vznieti­lo uhlia. Včasným zásahom sa podarilo zabránit tnmu, aby oheň nadobudol väčšie rozmery. Príčinou bolo ne­správne uskladnenie uhliu. V pivnici ho mali až 700 metrákov. Súčasná energe­tická situácia síce kladie dů­raz na predzásobovanle, kaž­dý užívateľ by ale mal reál ne posúdií svoje skladovacie možnosti, zosúladil ich s platnými normami. kov Skúsenosti z minulých ro ukazujú, že prevenciu ešte stále podceňujeme. Ve­dúci pracovnici nedostatočne plnia stanovené príkazy, ne­kontrolujú zodpovedných za mestnacov. Na základe tejto praxe vydala MIPO súhrn opatrení pra tohtoročné vy kurovacie obdobie. Z 2-lS I pokračovanie na 3. stranej Pohľad po svete Londýn — Veľký biely pes Rollo, patriaci pani Ka­ren Sharpovej z Trewarnn í v Cornwallskum grófstve, má; osobitnú mániu: len čo sa dostane k zaparkovanému autu, odhryzne mu bočné zr­kadlo. Obvykle ich potom nechá ležať. Raz Jo však do­šlo už príliš ďaleko. Rollo si totiž zamaškrtil na zrkad­le policajného auta. Policajt, Roliovi chutia zrkad lá 9 Amazonky pred 20 storočiami £ O slobodili nacistické­ho komisára 0 Nie je huba ako huba ktorý v aute sede), potom vinníka sledoval až k domo­vým dverám a požiadal jeho majiteľku o náhradu škody. Od toho času stála pani Sltarpnvú osobitná zábava jej psa už 25D libier šterlingov. „Tohto roku je to ešte hor­šie ako predtým,“ posťažova­la sa nešťastná pani. „Pre­sťahovali sme sa totiž k hlav­nej ulici, kde má Rollo ove­ľa bohatšie, zrkadlové lovlš­­tia.“ Nepomáha apl to, že chodí na prechádzku už tak­mer vždy na povrázku. ba nevadí mu gnl 1,50. metra vysoký nový, plot 'okolo zá hrady. „Stéle, utéká a vždy sa ženie za rovnakou koris­ťou.“ Moskva — Tvrdenie an­tických autnruv, že v ázij­ských stepiach žili amazun­­ky. je zrejme pruvdivé. Do­kazujú to dve kresby x vy­obrazením bojovníčok, ktoré nedávno objavili na horských (Pokračovanie na 3. strane) Pre Máriu Kietovú i Milinu Jurkovu nie je perie vždy najľahšie. Kým vložia do staručkej Spezimy každú zákaz­ku zvlášť, ,,nevzpierajú“ denne aj metrák. Foto: J. Nádašová Qspeohv RÍF vo fotografii Košice — jes — Vo vý­stavných priestoroch Výchov doslovenského múzea v Ko­šiciach otvorili včera popo­ludní výstava 33 rokoý RVHP. Na vernisáži sa zú­častnila delegácia NDR, kto­rú viedol člen ŰV SED Hana Jendretzky a generálny kon­zul NDR v Bratislave Wal­ter Gampe, dalej generálny konzul BER Todor Jončev, zástupcovia generálneho kon­zulátu PER predstavitelia v Bratislave a krajských mestských straníckych a štát­a nych orgánov. Vzácnych hostí privítal ria­diteľ Východoslovenského múzea Viliam Šulc. Riaditeľ Kultúrneho a Informačného strediska NDR v Bratislave Willy Polixa v otváracom prejave zdôraznil úspechy, ktoré socialistické krajiny dosiahli počas 30-ročne) existencie RVHP v jednotli­vých priemyselných odvet» viach. Fotografie dokumen­tujú široký rozvoj spoluprá­ce krajín RVHP, rozširova­nie špecializácie a kooperá­cie vo výrobe a výskume, predovšetkým v období po prijatí komplexného progra­mu socialistickej integrácie. Výstava 30 rokov RVHP M tešila veľkému záujmu aj * Západoslovenskom a' Stredo­slovenskom kraji. Je už 38. spoločným podujatím kultúr* ných a informačných stre­dísk NDR, BER a PER. Jej brány budú otvorené do kon­ca novembra. ■ PODPREDSEDA vlády SSR Ján Gregor odovzdal včera za účasti ministra prá­ce a sociálnych vecí SSR De­zidera Krocsánvho námestní­kovi ministra práce a so­ciálnych vecí SSR Augustí­novi Kozárovi Rad práqey ktorý mu k jeho 60. narode­ninám udelil prezident ČSSR za dlhoročnú aktívnu poli­tickú prácu a príkladné pl­nenie pracovných úloh. ■ TAJOMNÍK Ústrednej ra­dy odborov Viliam Kožfk pri­jal včera predstaviteľov Ná­rodne] konvencie pracujú­cich Uruguaja (CNTJ Ema­nuela Rodrigueza a Emanue­la Anselmiho. ■ PODPREDSEDA vlády ČSSR Matej Eúžan odovzdal v Prahe národnému umelco­vi Jánovi Cikkerovi Cenu UNESCO za hudbu pre rok 1979, ktorú mu udelila me­dzinárodná porota UNESCO ako prvému československé­mu umelcovi v rámci III. svetového týždňa hudby austrálskom meste Melbour­v ne za jeho celoživotné dielo. ■ čitateľskú anketu o najpopulárnejšieho herca herečku filmovej a televíz­a nej produkcie,socialistických krajín „Zlatý kvet 1978“ zís­kal zaslúžilý umelec Ladi­slav Chudík za úlohu v te­levíznom seriáli Nemocnica na okraji mesta. Od rampy ČSD šlo Včera do 18. hodiny pri­na košickú železničnú stanica 325 vozňových jed­notiek. Prepravcovia vyložili 201, rozpracovali 79. Najlepší: Drobný tovar, Drevovýroba. Vsi. tlačiarne. Penále: Tatrasvit — vý­stavba (900 Kčs), Rempo (900 Kčs). Celkove; Dobre.

Next