Večer, december 1979 (XI/237-255)

1979-12-03 / No. 237

DNES má meniny Oldřich, zajtra oslavuje svoj sviatok Barbora. StNKO vyjde zajtra o 7.09 hod., zapadne o 15.41 hod. Aké bude počasie Po rozplynuti nízkej ob­lačnosti polooblačno. Teplo­­ta večer okolo 7 stupňov, rá. no 1 až 3 stupne. Prevažne slabý vietor. Historický kalendár Včera sme si pripomenuli nedožité BO, výročie narode­nia slovenského spisovateľa Rudolfa Jašíka, jedného tvorcov novej podoby socia­z listickej prózy. Matuška o Jašíkovi napísal, že bol „ak nie jeden z našich najviac mysliteľských, zaiste jeden z najzamvsienejších spisovateľov“. Žil a tvoril mimo kultúrnych centier — hlboko ponorený po svojhu poznania, do zdroja inšpirá­cie — života plného zápasov, odvahy' a húževnatosti revo­lucionára — komunistu. • VEREJNÉ zhromaždenia zajtra pokračujú: Staré Mes­to — OV č. 2 (ZD3 Skulté­­tyho], 0V č. 17 (ObNV Staré Mesto), Nové Mesto — OV č. 3 [OSMK Luník I], OV č. 8 (zasadačka ObNV Centrum), OV č, 10 (agitačné stredisko Erika J, juh — OV č. 7 (ZDŠ Dpeperská), O V č. 15 (ZDŠ Bružicová), OV č. 30 (ZDS Požiarnická), Sever — OV č. t (ZDŠ Tomášikova), Košická Nová Ves — OV č. 3 (ZDŠ Barg, hrdinov). čiž. • KULTÚRNA sála Osveto­vej besedy Hornád je denno­denne plná. Aj . minulý týž­deň tu bolo rušno. Študenti VŠE hovorili o svojich pro­blémoch v eykle „Dovolíte otázku?“, v predmanželskej výchove sa zaoberali témou vývinu k citovej zrelosti. čiž. • V KOŠICKOM štúdiu Cs. roghlasu bola dneg predpo­ludním tlačová beseda s ve. údelmi pracovníkmi. Informo­vali prítomných novinárov o podiele košického rozhlaso­vého štúdia na literárno­­ujneleckom vysielaní Čs. rozhlasu na Slovensk-u. c výsledkoch autorskej súfa­­žé humoristloko-satiristickýc'n príspevkov pre potreby relá­cie Maratón v tomto roku a e príprave sviatočných reiá­­etf. kx. • POČUDOVANIE nad tým, Že> na jednom z najväčších sídlisk — na Furči niet ob­čianskych výborov, ktoré by mohli pomôct odstrániť ne­jeden nešvár, vysloviť vo svo­­joW liste náš' čitatel Eduard twiitäiäikW OCHRANA OVOCNÝCH STROMOV Z praxe je známa skutoč­nosť, že najčastejšie v prvom roku po výsadbe ovocné stromčeky poškodzujú, ba i celkom zničia hraboše alebo zajace. Starostliví záhradká­ri predchádzajú týmto nežia­ducim škodám mnohorakými spôsobmi. Napríklad tak, že okolo stromu sa priloží hus­té, kovové pletivo alebo aj nejaké iné vhodné chrániče. V prípade, že sú dostatočne vysoké, slúžia tiež ako ochra­na proti zajacom. Niektorí skúsení ovocinári odporúča­jú na tieto účely drenážne rúrky, ktoré sa najprv roz­režú po dĺžke a obe polovi­ce sa priložia ,na kmen stromčeka a priviažu sa po­vrazom alebo drôtom. Hladné hraboše sa však aj pri takejto ochrane dostáva­jú ku kmeňom ovocných stromčekov, a to 'tak, že sa cez zem prehrabávajú ku ko­reňovým krčkom. V takom prípade sa odporúča na tých­to miestaeh vytvoriť kepcek zo sypkého materiálu, ako je piesok, jemný štrk alebo škvára. Okrem týchte mecha­nických zábran možno po­užiť aj chemické späsoby bo­la proti škodcom, napríklad kladením otrávených návnad a na to určených špeciálnych preparátov. Ochrana vysade­ných stromčekov pred hraboš­mi á zgjacami plošnými po­strekmi jedovatými látkami neprichádza pre drobných pestovateľov z bezpečnost­ných príčin do úvahy. Prav­da, v žiadnom prípade zá­­hrádkári samostatne i kolek­tívne nesmú pozabudnúť na správu oplotenia a zapjedziť tak zajagpm prístup k vy­­sadenýňt eypeným stromče­kom. Matušlk Všetko bud® v po­riadku. odpovedáme. Už dnes podvečer zvolia obyvatelia ľ.ljc Povstania českého fudu a Clementisovej svoj občiansky výbor na verejnom zhromaž­dení. Ďalších sedem občian­skych výborov bude zvole nýeh ng ostatných zhromaž deniach občanov. čiž. • VEČER pracovnej slávy mali v piatok v Dome odbn rov pracovníci Záhradnícke­ho a sadovníckeho podniku. Trom kolektívom prepožičali názov BSP a bronzové odzna ky. ov. • MAMIČKY z nových ulíc sídliska Dargovských hrdi­nov sa budú opát menej tla­čit v ambulancii detskej le­kárky. Mestský ústav národ­ného zdravia tu v bytovke na Kro-nianskej 27 zriadil v poradí už štvrtú pediatrickí! ordináciu na tomto síd frs ku. Čiž. • ZDRAVOTNE postihnutí občania majú veľa problémov pri nákupoch. Často sa stre. távajú s nepochopením spo luobčanov i samotných pre­davačov, ktorí im zazlievajú, ak sa postavia dopredu. Bolo by dobre, keby kompetentné orgány raz a navždy- vyrieši­li túto otázku. Košice by si mohli vziať vzor od Prahv, kde namiesto nákupných ko­šíkov slúžia invalidom vozí­ky: Privítali by to aj matky s deťmi a starší občania, le­bo vozíky sú v našom meste iba bielymi vranami. E. Qbsudnvá • V PIATOK uskutočnila v Slovenských magnezitových závodoch —j V. íahanov ciach brigáda socia listickej práce pri osobnej autodoprave pod vedením Dezidera Kollára besedu k'' knihe L. I. Brežneva Malá zem. Aplikáciu myšlienok z knihy na Dodmienky práce brigády rozviedol Ing. Mi chal Ivanko, účastník bojov za oslobodenia Českosloven­ska v II. svetovej vojne. Priebeh besedy bol vynika­júci. • V PRÍRASTKU novoro­dencov cez uplynulý víkend, prevýšili chlapci dievčatá dvejnásebne. Narodilo sa ich štrnásť, dievčat sedem jabl. STRATY A NÁLEZY PROSÍM poctivého nálezcu kľúčov (6 ks) stratených 23. 31. v okolí hlavnej pošty, aby ich doniesol do admin, na Leninovu 59. km. V NEDEĽU 21. 11 v Mysla­ve í na Maši) sa našli diop­trické okuliare- Majiteľ si ich po opise môže prevziať v administrácií Večer-a. kín. • Marcelu A.. Ladislava T. a Evu P. usvedčili zo štyroch krádeží. Vlámali sa do cha­­társkej oblasti ZORA. • Ľubomíra P., zamestnan­ca ČSD, stíhajú pre prečin proti pracovnej disciplíne. Sústavne a bezdôvodne vyne­cháva pracovné smený. • Na Zimnej ul. havaroval Juraj B. Opitý narazil do stĺpa elektrického osvetlenia. Škoda na vozidle okolo 30 tisíc korún. • Maloletého Bartolomeja H. usvedčili z krádeže 15 bi­cyklov. E. B. • Mestský prokurátor vzal do vyšetrovacej väzby Gab­riela B. Od septembra nikde nerobí, neplatí na deti a neplní si ani podmienky ochranného dohľadu. Hn* A ************ 'kick'k'k'érk *■* k **•*:**■*’**"*­*■* *r Moskva v Prahe Kto sa v týchto dňoch do­stal do Prahy — určite ne­obišiel výstavu v oboch kříd lach Zjazdového paláca ľa»' ku kuluíry a oddychu Júliusa Fučíka Moskva — hlavo»* mesto ZSSR. Celú šírku tej to témy nemohol obsiahnu' ani náš fotoriport, preto sme sa rozhodli pre tie najatrak tívnejšie exponáty. Sú nimi dokumenty z oblasti kozmic­kého výskumu. Skafander, aký mal i náš Remek (na obr. hore) -to rov. (Tie najrhladšie hlávky kecľ už majú dojmov priveľa, níjjdu si svoje miesto v det­skom k ú t i k k j , kde sú i hoj­dačky, preliezačky — zhoto­vené v súlade s výtvarnou inšpiráciou ľudovej tvorivos­ti.) f /J*** . Rofcot jskons.truQyaiťý z lo­­£isieít Pôžnejvo druľtp je skôr symbolom. al& nášiťica pote š! expozícia lekárskych prí­strojov zo špeciálnych tjta ppvých ^liatin, -prevoze sved­čí o spqlupráči ČSSR so ZSSR. Tri razy denne rpódua pre­hliadka - to je už pravé krídlo paláca, v ktorom je dostatok všetkého od kultúry po zábavu. jvh. Model mesačného modulu s Lunochodom patrí na výsta ve medzi najexkluzívnejšie exponáty, pretože všetko je tu v pohybe. Do komplexného pohľadu na Mqskyu — hlavné mesto ZSSR patria aj ukážky urbanistického riešenia nových častí Moskvy. Foto: Svätopluk PÍSECKÝ Medzinárodný študentský festival v T-kluhc Pieseň patrí všetkým V T-klube sa v stredu večer nehovorilo iba po slovensky. Foľská. ruská, nemecká bulharská reč sa miešali so a smiechom, tónmi hudobných nástrojov a spevom do zvu­kovej kulisy, typickej pre a'.mr.sféru dobrej pohodv a priateľstva. Na 5. ročníku Medzinárodného študentské, ho festivalu angažovanej piesne, ktorý spadá do akcM usporiadaných pri príležitosti Dni Studentstva, sa zišli štu­dent! VŠT. hostia zo zahra­ničných družobných škol a predstavitelia usporiadajú­cich organizácií. Hneď v úvode ukázali návštevníci, festivalu že ne­mienia byt pasívnymi divák­mi: z hľadiska zneli za sprie. vodu* gitary študentské pes­ničky. fazykový prob.ém ne­existoval: kto nevedel text, tlieskal do taktu. Hudba ako­­bv spájala príslušníkov rôz­nych národov a sprostredkú­vala spoločnú reč. Po otvorení festivalu pro­rektorom VŠT doc. RNDr. Pavlom Galairinm. CSr... sa úlohy vymenili: piesne roz­ličných žánrov zneli z pó­dia. Pre zmenu — súťažne. Je príjemné spoznať podni­kavých mladých ľud’ majú­cich blízky vzťah k hudbe a originálne názory na okolitý svet. Študentov s charakte­ristickým hudobným i texto. vým prejavom, ktorí citlivo vnímajú beh života a epizod­ky z neho vkladajú do svo­jich pesničiek Bez ohľadu na zaužívané zvyklosti vytvá' raj ú diela blízke svojim vrstovníkom. A nielen im: pesničky tohto typu majú čo pevnela ť. každému, kto sa cíti byť mladým. „Urobme kabaret zo živo­ta a život z kabaretu,“ spie­val Krzysztof Zator, hosť z PER. Vietnamskí študenti za. hrali pieseň, ktorú zložili ich krajania počas demon­štrácie proti bábkovej vlá­de. Zaujímavé bolo vystúpenie skupiny EPIZOD zo Sofie, v ktorom zazneli plesne Mono­lóg jedného Američana a XX. storočie. ’Ani „domáci“ sa však' ne­dali zahanbjť. V podaní skvi. piny HES z VŠT si prítom­ní vypočuli pfckne zaranžova­né skladby Ranná pieseň a Osud, skupina TURBO-5 upú­tala neobvyklým použitírŕi elektronického bubeníka zaujímavou vlástnou tvorbou. a Netradičné aranžovanie pri­nieslo na pódium duo Baran — Apiar. Účinkujúci boli silnou stránkou festivalu — žiaľ. ó organizácii tohto podujatia nemožno tvrdiť to isté. Me­dzinárodný festival si zaslú­ži konferovanie na vyššej úrovni, než sme počuli. Ani osvetlenie javiska nebolo vy­hovujúce — pri troche obra­zotvornosti zelené svetlo pri. pomíňalo akvárium. Podrob­­neišié sa k . organizovaniu vrátime pri celkovom hod­notení Studentských dní. Odborná porota na čele • tajomníkom Krajskej vysoko­školskej radv Ing. Jurajom Ciberejom, CSn„ nemala ľah­kú prácu. Určiť najlepších spomedzi 6 hudobných sku­pín a 3 jednotlivcov — to nebolo jednoduché rozhodo­vanie. Prestávku počas pora­­dv norotv spríjemnilo Diva­dielko nôézie nri Pedagogic­kej fakulte v Prešove výbor­nou scénickou kolážou v ré­žii Jozefa Pražmárvho Dul. ktoré otriasli svetom. A ortieľ poroty? V kategô­­rl jednotlivcov sa na prvom mieste umiestnil Juraj Kavu­­ľa z VŠV v Košiciach, drnhé miesto obsadila dvojica N vi» ven An Phone r— Nguven Viet Hung z Vietnamu a tre­tie — Vladimír Železňák z PF TIPJS v Prešove. V kate­górii hudobných skupín prvá dvp miesta patria zástupcom Československa: skupinám KARAVÁNA a HES, tretí stu­pienok obsadila bulharská skupina FPT70D. Po vvhlásení víťazov festi­valu *sa večer nekončil. Na­sledovala diskotéka kde si všetci návštevníci mohli Po­veriť kondíciu, pokračovať v načatých rozhovoroch a nad­väzovať nové nriateľstvá . . . Jaroslav HAJDA Posledný koncert prvého cyklu HOZPAČITÁ ŠEHEREZÄDA Bomb siickú inštrumentá­ciu, v ktorej zaznieva dokon­ca i pléno organa, ale i kus skúsenej kompozičnej techni­ky (najmä vo fúge) pri pi es In prvé číslo záverečného kon­certu I abonentného cyklu Štátnej filharmónie 28 no­vembra — dve časti z opery Švanda dudák od českého skladateľa Jaromíra Weinber­­jgera. Opera prešla s mimo­riadnym úspechom svetovými javiskami a mnohí v nej do* konca videli Predanú neves­tu 20. storočia. Dnes sa obja­vuje na programoch už iba sporadicky, avšik niektoré orchestrálne časti si s chu­ťou zadirigujú i dirigenti Ka­rajan,ovho kalibru. Napriek všetkému je táto hudba predsa už Jen pase najmä pre svoju vyyetr-;pú pseudoľudovosť a neadekvát­ne prekypujúce orchestrálne, rúcho- Vedľa tejto hudby sa nasledujúce Čajkovského Ro­kokové variácie op. 33 pre violončelo a orchester so svojou komornejšou faktúrou iba skromne krčili. Predsta­vil sa v nich sovietsky vio­lončelista Valentin F e j g i n, ďalší úspešný reprezentant mladých sovietskych siéčika­­rov z generácie, hlásiacej sa čoraz naliehavejšie o slovo. Vyzbrojený veľmi solídnou technikou zvládol Fejgin po­četná ožehavé miesta tőivé rozsahom neveľkého, ale vďačného diela s úspechom. Svojím príjemným tónom vrodenou muzlkalitou posta­a ral sa g výrazné vyznenie Variácií. K úspechu predve­denia prispej i dirigent ve­čera Bystrík R e ž u c h a svojím decentným a rytmick\ spoľahlivým sprievodom. Po prestávKe však prišlo skla mánie. Interpretácia Šehere zády Nikolaja Rimského-Kor­­sakova ostala v mnohých pa ra.netrncli problematickou. Režufchova koncepcia trpela istou kŕčovitosťou, nevyrov­­nanosťou a chladom. Chýba ía citovosť v rozsiahlych iy ríckých pasážach, kým ija druhej strane dramatické vrcholy vychádzali presved čívejšie. Žiaľ, ani viacerí pó­listi z radov orchestra ne­zvládli tentokrát uspokojivo svoje újohy. Týka sa lo pre­dovšetkým sláčikáŕov, ale i hráčov na úTevené dychové nástroje (okrem perfektnej flauty). Zato sekcia plecho­vých nástrojov (výborný les­ný roh!) obstála veľmi dobré. Pamätáme sa z minulosti od nášho orchestra na Sehe­­rezádu oveľa briiantnejšiu, oduševnenejšiu, technicky do­konalejšiu, ale i „rumgntick'ej­­šiu“ a „rozprávkovejšiu“. Orchester teda rozhodne na to má. Tým viac sme ľuto­vali zmenu pôyodnéľio pro­gramu. podľa ktorého mala na tomto koncerte’ • odznieť Honeggerova 1H. Symfónia. Odhliadnuc od faktu, že by bola >väčším dramaturgickým prínosom, bola by nepochyb­ne naturelu dirigenta oveľa bližšia. Dúfajme, že Režucija zaradí Honeggera do niekto­rého zo svojich ďalších kon­certov. rs. Niekoľko pohľadov na veľkú krajinu sovietov AKO ŽIJÚ MLADÍ Pracujem v Krajskom osve­tovom stredisku ako samo­statný pracovník pre hudbu. Bol som v Sovietskom zväze s dvehovkou ako zahraničný umelec. Boli sme vo viace­rých mestách, no najdlhšie sme sa zdržali v Moskve, Hrávali sme po večeroch a celé dní sme mali voľné. Mal som teda dostatok voľného času na tq, aby som si vší­mal ľudí, prostredie, okolie. A bol som milo prekvapený, pretože mestá sú tam čisté, po chodníkoch nieto papie­rov. Veľmi som sa čudoval, že o tento vzorný poriadok dbá prevažne mládež, komso­molci. Mal som možnosť pre­svedčiť sa o tom. Kráčal som ulicou a muž predo mnou v náhlosti netrafil papier do odpadkového koša. Možno si to ani natívnom», hpl v«ľ* mi roztržitý, Vtom ho pri­stavil naproti idúci mladík a rázne ho napomenul. Muž sa určite zahanbil, rozpačito zastal, pozrel na papier a čosi mladíkovi povedal. Ten súhlasne prikývol a obaja sa pohli. Muž napredoval veľmi rýchlo a mladík podišiel ku kušu a hodil doň zdvihnutý papier. Možno sa vám to bude zdar neskutočná, ale bolo to tak. Veľmi sa m j páčilo, ako si mladí vedia krátiť voľný čas. Samozrejme, tak ako u nás, navštevujú rôzne záuj­mové krúžky. A húfne cho­dia do parkov kultúry a od­dychu. Doslovne. Sú to na­ozaj rozsiahle parky, v kto­rých sa môže kultúrne vyžiť i oddýchnuť si- Každý si tam príde na svoje Kvitnúce zá­hony, trávniky, stromy, fon­tány lákajú. V tpm parku, ktorý som navštívil, bolo okrem iného aj priezračné jazierko, po ktorom sa po­maly plavili ,člnky. na kto­rých sedeli chlapci aj diev. čatá. O čom sa bavili! To som na tu diaľku nepočul. sú V každom z týchto parkov čitárne, herne, v ktorých sú spoločenské hry od výmys­lu sveta. Jednou zvláštnos­ťou, nad ktorou som sa poza­stavil, bol šach. Poviete, bežná hra. Ale predstavte si, figúrky boli asi meteľ vyso ké a jedna kocka šachovnice merala približne jeden meter štvorcový. Veľkou radostnú mladých sú sobotňajšie majálesy. Prie­stor, slúžiaci ako tanečný parket je stále preplnený. Hudba, která hrá do tanca, je akp perla, uložená v muš­li. Teda nie je na bežnom pódiu so strieškou, ale v ta­kej umelo postavenej mušli, ktorá spĺňa funkciu altánku. Cez prestávku sa prechádzajú parkom. tanečníci alebo si posadajú na lavičky. Aj občerstviť sa môžu. Samo­zrejme, len nealkoholickými nápojmi a na to komsomolci veľmi prísne dozerajú. Podá­vajú rôzne druhy, ale hádam najviac pijú kvas. Je to ná­poj pripravený z chlebovej kôrky. Je sladký a farbu má čiernu. Podobá sa coca-cole. Mkohnj mladí nepotrebujú, nechýba im. Myslím si. že práve tento príklad bv si mali vziať naši mladí od so­vietskych komsomolcov. Vra. vím to preto, lebo občas sa mi naskytne možnosť vidieť, čo akohnl s mládežou urobí. Keby našim zväzáknm bola húževnatosť a pracovitosť so­vietskych priateľov vzorom, myslím si, že nedostatky, ktoré má SZM ešte nevyrie­šené mohli by sa veľmi ľah­ko zvládnuť. P. GELLE Rukavice s hlavou Mestské pedagogické stre­disko a OSMK uskutočňujú v MsPS kurz bábkarov, na ktorom sa . zúčastňuje W učiteliek MŠ a vychovávate­liek školských družín. Cie­ľom kurzu ja prakticky pri­praviť súdružky tak. aby va­­deli manipulovať s maňuška­mi a predvádzať deťom rôz­ne scénky. Zbotovújú si tu aj maňušky pre svoje báb­karské krúžky, s ktorými v kurze už aj vystupujú. Uplat­ňujú pri tom vlastnú inicia­tívu a vynaliezavosť. Ma­ňušky sú u deti veľmi obľú­bené a dajú sa využiť vý­chovne už aj pre novú škol­skú koncepciu. Poľský balet hosťuje v Košiciach Dnes večer o 19.00 hodine sa predstavia košickému pub W$u na scéne Štátneho divadla untelci z PĽR. Poľské dl vädlo tanca z Poznane vzniklo v roku 1973 — založil ho významný choreograf Conrad Drzewiecki, ktorý je jeho umeleckým riaditeľom i šéfom telesa. Súbor .je jediným poľským baletom, ktorý pracuje nezávisle od opery i od iných divadelných telies. Pôsopi v ňom 40 tanečníkov a tanečníc, špecializujúcich sa najmä na moderný tanec Poznaňský balet počas svojej pomerne krotkej existen­cie uskutočnil už celý rad zahraničných zájazdov. Vystu­poval v ZSSR, Maďarsku, Bulharsku (dva razy), Juho­slávii, v Grécku, Taliansku, Rakúsku, N SR, vo Finsku, Švédsku, Holandsku a Francúzsku. Najväčšie úspechy do­siahol súbor na XV. medzinárodnom' festivale súčasného tanca v Paríži, na slávnostnom koncerte k 35. výročiu vzniku PĽR v Moskve a na Dňoch poľskej kultúry o NSP. Poznaňský balet uskutočňuje doma ročne 50 predstave­ní, v zahraničí okolo 20. So súborom už spolupracovali viacerí zahraniční choreografi — Tom Schilling f NDR J, Pavel Šmok fČSSRI, Imre Eck a Sándor Tóth /MĽRI a Igor Urosevič f Francúzsko f. Na zábere situácia z témy VEČNÉ PIESNE, ktorý, predvedú poľskí umelci a] v Košiciach

Next