Večerník, jún 1968 (XIII/128-152)
1968-06-01 / No. 128
Plhé nohy — veľký rozum „Ukáí mi svoje lýtka — a poutem ti, aká si múdra a bohatál" Pod týmto mottom hodlá 'výskumník dr. Martin Cole a jeho asistentka Elisabeth Coopeová z univerzity I Anglicko) Aston v Birminghame podniknúť dvojročnú cestu krajinou a vyfotografovať nohy tisícky Hen. Ich obrazový materiál má prísne vedecky potvrdiť tézu, že forma a sila nôh môžu u žien poukázať na ich inteligenciu a sociálne postavenie. Pretože, ako tvrdí odborník ženských nôh dr. Cole: „Prevažná časť Inteligentných žien má dlhé, tenké nohy“ (uJ Nad strechami HAMBURGU Televízna veža Hamburgu mala premiéru. Za 25 sekúnd sme boli hore, 124 metrov nad hanzovým mestom. VeFavychvarovaný Iech nlcký zázrak )e až do špičky an tény 271 a pol metrov vysoký. Táto najvyššia stavba v Hamburgu je dobre viditelná zo všetkých Sesti mesta, pretože ju postavili na mieste, ktoré sa za tamojších pomerov môže nazvať vyvýšení nou. K e (t Hamburčania dva roky obdivovali túto stavbu, tak teraz môžu konštatovať, že z nej možno obdivovať celé mesto. V prospekte sú uvedené pyšné dáta. Výhtadová platforma, na ktorej je umiestnená reštaurácia má v priemere 30 metrov. A prevádzkové miesto pošty, ktorá leží liato na výstave Okruhliaky zlata, ktoré patria k najväčším na svete, vystavuje pavilón geológie na moskovskej Stálej výstave úspechov národného hospodárstva ZSSR. Strnásfktlogramový našil v sibírskych Gastellových baniach, druhý, ktorý váži 9,13 kg pochádza z Dolného Bodajba. V Sovietskom zväze zistili 370 zlatých ložísk a 4000 nálezísk v starých zlatonosných oblastiach na Urale a Sibiři, ako aj na Čukotke, Kamčatke, pri Magadane, v Strednej Ázii, Arménii a Iných miestach. o 26 metrov vyššie, má v priemere 40 metrov. Hamburčania sa dívali s napätím a hrôzou na to. ako tieto platformy vyšvihli do takýchto výšok na tejto štíhlej veži. Poschodie z ktorého je výhľad na Hamburg je len začiatkom. Trochu vyššie má to byť veľmi elegantné. Pán Kroepels, hotelier a spolumajitel tejto drahej veže to vychvaľuje ako najkrajšie miesto v spolkovej republike. A čím on môže prispieť k zvýšeniu krásy, to aj urobí. 21 000 žiaroviek má osvetliť túto luxusnú vináreň tak, aby hosťom nebol pokazený vý hfad a aby pritom dobre mohli vidieť svoj 200 gramový rezeň. Veža môže pojať mnoho ľudí: na platforme pre výhľad na mesto sa zmestí 300 ľudí, v reštaurá cii samoobsluhe je miesto pre 130 lodí, vo vinárni a v ďalšej elegantnej reštaurácii má miesto 220 ľudí. Bude tam aj bar s kapacitou pre 20 ľudí. Celkom je tedy schopná pojať B70 ťndí. Vo vyvýšených oddieloch sa dá pohodlne sedief — a pritom sú ľudia v pohybe: budú totiž veľmi pomaly rotovať okulo veže, pričom jeden okruh bude .trvať hodinu. Keď hosť začne jest ftolievku — vidí Barmbek a keď dojedá múčnik, môže uvidieť už známv hamburský Alster. DIE ZEIT (A. F.) ■ VO VEĽKEJ BRITÁNII začali předávat japonské bábiky „Anna“. Sú asi 15 cm vysoké, z umelej hmoty a horná časí jej kúpacieho obleku spadne, ak panenku stisnú. Justícia považuje tento striptíz za nevhodný a colným úradom vydali prikáž zhabal bábiky. Istého kamelota pokutovali dvoma librami za verejné predvedenie takej bábiky. L. S. ■ SÉF SvEDSKEJ POLICIE Carl Persson slávnostne otvoril výstavu falošných mincí a vysvetľoval metódy bankových úradníkov pri ich odhaľovaní. V tej chvíli zahučala siréna policajného voza. Zamestnanec banky, ktorá bola v tom istom dome, zavolal políciu, lebo vyplatil väčšiu čiastku peňazí na falošný šek. L. S. N a adresu prezidenta Lfibkeho sa f Spolkovej republike rozpráva veľa anekdot. Okrem týchto však možno o ňom rozprávať príbehy, ktoré znejú takmer anekdoticky a pritom sú také autentické, že sa z toho niekedy oficiálnym predstaviterom bonnského ministerstva zahraničných vecí krúti hlava. Liibkeho štátne návštevy v zahraničí sú totiž samé osebe pre bonnských oficiálnych činitefov, ktorí sprevádzajú spolkového prezidenta, skutočným „nervákom“, ako káže zákon. Nedávno cestoval Lflbke do Tuniska. Keďže sa v NSR všeobecne očakáva jeho predčasné odstúpenie, považovali túto štátnu návštevu v spriatelenom Tunisku za poslednú cestu Liibkeho do zahraničia — vo funkcii štátneho predenta. Aký priebeh mala táto cesta, môže si každý urobiť predstavu podlá tejto autentickej reportáže, ktorú uverejnil hamburský týždenník STERN. Tu sú niektoré perličky. Tuniská kapela vyhrávala ZÁPADONEMECKÚ HYMNU. Arabská Inštrumentácia dodala Haydnovej melódii orientálne melancholický zvuk. Hostia na štátnom bankete v Hiltonovom hoteli Tunis sa pozerali pri hraní tejto hymny dojato na sivovlasého prezidenta štátu, ktorý má takú melodickú štátnu hvmnu. Spolkový prezident Lúbke sa však pri hraní hymny vôbec nepozeral okolo seba s dojatím, ale hfadel velmi prísne. Zrazu sa na zdesenie bonnských predstaviteľov, ktorí ho sprevádzali, obrátil k svojmu tlmočníkovi Marteuovl a povedal: ,,Povedzte mu, že tá hudba je zlá.“ Merten sl utrel spotené čelo vreckovkou, obrátil sa so širokým úsmevom k prezidentovi Burgibovi a povedal: ,,Pán prezident Ltibke správne podotkol, že rozdielna interpretácia hymny môže byť velmi pôvabná . . . “ Lúbke: „Vravel som vám, aby ste mu povedali, že tá hudba je zlá!“ Merten: ,, . . . a že teda arabský hudobný súbor hrá nemeckú hymnu celkom ináč, než ako by ju hral nemecký hudobný súbor.“ Ltibke: „Čo mu tu stále hovoríte? Povedzte mu, že hudba je zlá a hotovo.“ Merten napísal v rýchlosti na list vo svojom zápisníku stručne: „Prerušiť spoločenský akt“ a podal lístok šéfovi bonnského protokolu, velvyslancovi dr. Hansovi Schwarzmannovl. Ten pochopil, že Ltibke vyvolal zase jednu trápnu situáciu. Keď hymny dohrali oficiálny program sa skončil, pria kročil k tuniskému prezidentovi a s úsmevom vyhlásil: „Pán preži dent, ďakujeme vám za prijatie.“ Pre Burgibu to bolo jasné znamenie, aby túto spoločenskú záležitosť rýchlo ukončil. Keď sa Ltibke viezol v mercedese spolu s Burgibom ulicami hlavného mesta do Kartaea PREŠLI OKOLO VÄZNICE Burgiba na ňu upozornil Lúbkeho slovami: „Tu som sedel v roku 1936 až 1937, keď ma zatkli Fran-cúzt pri jednej politickej akcii.“ Liibke sa pri týchto slovách ohrá tll k svojmu tlmočníkovi a povedal: „Asi sl to teda zaslúžil.“ Tlmočník sa Ihneď obrátil k Burgibovl a preložil Lúbkeho urážlivú poznámku takto: „To pre vás musela byt ťažká skúška, pán prezident.“ O tvrdom osude Tuniska za éry francúzskeho kolonializmu nechcel Lúbke pri svojej návšteve vôbec nič počuť. Ked mu pri jednej príležitosti prezident Burgiba ukazoval zatykače z roku 1937, ktoré naňho vydali a k tomu niekoľko fotografií jeho spolubojovníkov z tých čias, komentoval Liibke predložené snímky takto: ,,Tí chlapi vyzerajú ako by Ich niekto vytiahol z pivnice.“ Keď Líibkemu predstavili veľvyslanca Nigérie, Ltibke naňho zdvihol prst a povedal: „My máte vo vašej krajine málo vody. Musíte začať hĺbiť korytá riek.“ Prekvapený nigérijský diplomat vytřeštil na Lúbkeho oči a za šepkal vedľa stojacemu švédskemu diplomatovi: „Ú, Allah, tak toto je Nemecko!“ (doslova: „Allah, ja c‘est l'Allemagne!). Pri obede VO VLÁDNOM PALACI, ktorý usporiadal na Liibkeho počest prezidentov syn Habib Burgiba junior, sa Lúbke obrátil na jedného úradníka diplomatického protokolu bonnského ministerstva zahraničných vecí, kývol hlavou smerom k sediacim hosťom a povedal polohlasno: „Tam toho čier neho poznám.“ Zástupca šéfa bonnského protokolu odvetu tíško: „Ktorého pána tým mienite, pán prezident?“ Lúbke: „Tam toho, to nister zahraničných vecí.“ je miÚradník protokolu ešte tichšie: „Ale nie, pán prezident, minister zahraničných vecí sedí víavo od vás.“ Lúbke: „Nehovorte. Toho čierneho tam naproti, toho odniekiaľ poznám. To je on.“ Úradník protokolu: „Nie, pán prezident. To nie je minister zahraničných vecí. To je tuniský velvyslanec v Bonne.“ „Tak vidíte, že ho poznám,“ povedal radostne Liibke a na velké zdesenie úradníka protokolu hovoril radostne: „S tým pánom sl musím tiež ešte prehovoriť.“ Podľa STERNU A. P „ZARTOVHY“ spolkoví prezident • T AJOMNlK upravuje kravatu svojho prezidenta. TUNISKÝ PREZIDENT BURGIBA ukazuje LUbkemu tuniskú väznicu. B RAC vát očakáva Z o životopisu jedného z popredných slovenských klasikov vieme, že po skončení lekárskych štúdii, nenachádzajúc priazne dbmova, odchádza v roku 1894 na ostrov BRAČ v Jadranskom mori. V mestečku SELCA žil a pôsobil takmer 14 rokov medzi chorvátskym ľudom, s ktorým sa spojil t príbuzenskými vztahml. Tam napísal tiež ,.Dom v stráni“. Vo svojom diele „Štedrý deň" nás Martin Kukučín /Matej BencúrJ oboznamuje so svojím životom praktického lekára na tomto ostrove. Už táto skutočnost je pre nás dostatočným impulzom, aby sme sa s týmto ostrovom bližšie oboznámili. BRAČ je najväčší ostrov chorvátskej Dalmácie. Na celkovej rozlohe 395 km2 žije asi 15 000 obyvateľov v tridsiatich menších a stredných osadách. Všetky pri morské osady sú výborné letoviská s dobrými plážami a majú pravidelné lodné . spofenle so Splitom. PREMÁVAlO AI TRAJEKTY pre nákladnú dopravu, takže ostrov je dobre prístupný aj mototuristovi. Je nemysliteľné strávit dovolenku na Brači a nevystúpif na vrch Vidovú Goru, kam sa bezprostredne dostane aj mototurista po pomerne dobrej ceste. Dožičím každému ten úchvatný pohľad na všetky svetové strany z toho najvyššie položeného miesta. Pohľad na toky, severnú, toľké morské zátak členitú časí ostrova Uvar. ďalšie ostrovy a na slnkom zaliate pobrežie Dalmácie je ZÁŽITOK ZRIEDKAVÝ, ba ojedinelý. Zvláštnostou ostrova je pláž Zlatni Rat (Zlatý jazyk) v turistickom stredisku Bol. Táto pretiahla pláž v podobe jazyka vytvára špicatý polostrov, ktorý mení svoju tvárnost — podobu niekoľkokrát do roka. Zakaždým podľa toho, aký je príboj mora, smer vetra a pod. Zmena tvaru je pomalá, sotva badateľná a trvá vždy tri až štyri dni. Na ostrove pestujú a dorábajú známe dalmatinske červene víno. Hovorí sa o ňom, že rozpaluje ako oheň a hreje ako slnko; najmä večer, ked už slnko zapadlo. Po celom pobreží oslrooa sa rozprestierajú borovicové háje. Konáre borovíc tu priam visia nad morom; zaměnit teda slnenie na pláži za prijemný chládok » tôni borovíc nevyžaduje čas ani námahu. Pre obyvateľov prímorských osád — letovísk je turistika prevažujúcim článkom živobytia. Nejaký ten prínos poskytuje tlel úroda záhrad. Zvyšujúcu medzera vyplňuje rybolov. Brač je ostrov priam PREDURČENÝ NA DOVOLENKU, odpočinok. Na Brači je leto uí v máji a v septembri je ešte stále leto. Ubytovanie a stravovanie je možné v súkromí a takisto v hoteloch a reštauráciách. Tamojší ľud cíti s nami a v každom svojom počine prejavuje voči nášmu turistovi pozornost a prirodzenú náklonnost ako dôkaz svojej slovanskej príbuznosti. Sme si veľmi blízki povahové, kultúrou, aj jazykom. Za svojho pobytu na ostrove sa o tom snaána každý presvedčí. Dr. IOZEF DZURKO K I E N Iŕ e ■ PETER SCHELL, hlavný čašník v mníchovskej kaviarní, vytvoril nový svetový rekord — pod sprchou zostal 16B hodín. Pritom iedol a tiež pokojne spal. L. S. _ v Španielskom tolede sa 61-ročný Patricio Rodriguez zobudil v noci na nezvyklý hluk. Chytil sekeru a ubil domnelého lupiča. Hneď nato bežal na políciu. Táto zistila, že Rodriguez zabil pri svojom lôžku — kozu. L. S. S v LOS ANGELES sa vyhrážal neznámy lupič pokladníkovi kanadskej obchodnej banky, žé ak nedostane 1000 dolárov,' vyhodí budovu do povetria bombou, ktorú držal zabalenú v papieri. Pokladník vydal peniaze. Lupič zmizol. Na mieste čtnu zanechal balíček. Pyrotechnici ponorili bombu z opatrnosti do suda s vodou a vytiahli — rozmočené piškóty. V SLOVENSKEJ PIVNICI, Dunajská 22 od 27. mája do 5. júna, denne od 11,00—22,00 hod, DEKADA UKRAJINSKEJ KUCHYNE Ukrajinskí kuchári pripravia pre vás špeciality národnej kuchyne: pirohy, ukrajinský boršč, kotlety na kyjevský spôsob a iné. Široký sortiment ukrajinských nápojov. U-01942 . VI ilyoü