Večerník, október 1971 (XVI/220-240)

1971-10-01 / No. 220

Ĺ' ? 0­ 9 w > o­r­s­c .. o <* s­g ° 05 -C T— ÜL v<D CL ^ dT“ r5T L1 C = *5 j­o 9 J= >§ § . :-íš g­­+* * i# a_> 5 O­E 3 O­­^• D-­uS £ í­ T- O D 'U5S N s < uí 3 * O > 40 < Rig if E 9­0› d­gQ ■— ni C­­LW -U >N­O < < > > 'я < oj uu U­­OC E Q> < < g £ g< o < s > Q. Qg­S­O Q. „ ŕ :,< / ľ. ■ ■ ■ - ---=­ m sem míg PIATOK t. OKTÓBRA 1971 % ROČNlK XVI. % 220 (4611) % CENA Kôs 1.« CQ. 2U AUTOMOBILKA na programe dňa Na otázky Večerníka odpovedá námestník predsedu Slovenskej plánovacej komisie kig. Ján SAPÄK, CSc. 0 Bratislavčania — a to nielen motoristi — sa nás t poslednom Case Často a právom pýtajú, ako je to vlastne s VÝSTAVBOU NOVE] AUTOMOBILKY v našom meste? Dozvedeli sa totiž o rea­lizácii tohto zámeru v posled­nom čase viac z pražských od­borných časopisov i denníkov, ako zo slovenských, resp. brati­slavských. Vyčítajú nám, že my mlčíme. Prečo je tomu tak? — To podstatné, čo bolo tre­ba povedať o výstavbe NOVEJ OSOBNEJ AUTOMOBILKY na Slovensku, resp. v Bratislave, rozviedol vo svojom príhovore k našej verejnosti v Pravde pod­predseda vlády SSR a predse­da Slovenskej plánovacej komi­sie Ing. Herbert Ďurkovič 17. apríla t. r. Bolo to krátko po prijatí uznesení federálnej vlá­dy ČSSR č. 84/71 o ďalšom roz­voji výroby osobných automobi­lov v ČSSR do roku 1980. Od­vtedy sa na vytýčenej ceste pre zabezpečenie tohoto zámeru nič podstatné nezmenilo. Intenzív­ne sa len pracovalo na plnení uznesení, v ktorých vláda uloži­la kompetentným ministrom za­bezpečiť celý rad úloh pre rea­lizáciu tohoto -r- pre nás sku­točne po každej stránke závaž­ného a velkolepého programu. Prvá časť zo súboru týchto úloh je už splnená a tak možno snáď teraz povedať skutočne už viac i v podrobnostiach. 0 Prepáčte, súdruh námestník, ale pokiaľ vieme, je táto úloha aj súčasťou volebného progra-našich občanov s plnením tých to úloh. Predovšetkým sme zve­daví, čo bude znamenať výstav ba Slovenskej automobilky pre naše mesto a ako sa budeme na jej výstavbe podieľať? Kompetentné orgány roz hodil, že v Bratislave bude z celkového súboru stavieb nove] slovenskej automobilky na vý­robu osobných motorových vo­zidiel umiestnený KAROSÄR­­SKO-MONTÄŽNY PODNIK. Tento bude vybudovaný ako moderný priemyselný závod vybavený všetkými dostupnými technický­mi novinkami, ktoré možne nplatnit pri výstavbe takéhoto strojárskeho kolosu, a to tak pri stavebných prácach, ako aj (Pokračovanie na 5. str.) mu nášho hlavného mesta — Bratislavy. Tým skôr, a teda aj podrobnejšie treba oboznámiť Ui. 0 MAPKA severozápadnej časti Bratislavy i s pričlenenými obcami. Červenou prerušovanou čiarou je ohraničené územie budúcej automobilky Prví gratulanti Bratislava (več) — Pri príležitosti 15. výročia založenia Večerníka prišli nám ako prví osobne zablahoželať riaditel Slovenského úradu pre tlač a informácie súdruh Michal Len k o a vedúci oddelenia súdruh Ľudovít Jablonka. Odo vzdali nám list tohto znenia: Vážené súdružky, milí súdru hovia. pred pätnástimi rokmi vyšli do bratislavských ulíc prví ka­meloti Večerníka. A odvtedy, aj keď si to snáď neuvedomuje­me, patri k nášmu všednému dňu. Stal sa akýmsi kronikárom mesta, zväčša bol tam, kde sa čosi dialo, ale aj kde byť ne­mal, len aby mu nič význam­ného a zaujímavého neuniklo. Obsahová aktuálnost a spra­vodajská pohotovosť bolí nepí­saným kritériom jeho príťažli­vosti a tá zas krédom redakč­ného kolektívu, ktorý si uve­domoval, že dianie je síce v mnohom podobné, ale neopa­kovateľné. Novinársky entu­ziazmus redaktorov Večerníka pohýňal „stojaté vody“ novino­vej konformity, pričom nezried­ka platil daň z nadšenia, ne­skúsenosti, ba aj z nerozváž­nosti. Ocenením snahy a jedi­nou útechou boli vďační čitate­lia, ktorí bez ohľadu na vrtochy počasia disciplinovane naň ča­kali pred stánkami a stanoviš­­ťami kamelotov Večerník vyrástol z detských krôčikov i chorôb a nemal by sa k nim vracať. A ak, nuž iba k tomu poučnému, aby obsaho­vo nebol nášmu dnešku cudzí a starý, formou bulvárny, ale ani šedivý Pätnásťroční u nás dostávajú občiansky preukaz. Večerník za uplynulých pätnásť rokov si na­šiel miesto nielen v systéme na­šich masových komunikačných prostriedkov, ale aj v srdciach Bratlslavčanov. Všetkým, ktorí sa o to vo Ve­černíku - pričiňujú, pri príleži­tosti 15. výročia úprimne bla­hoželám a prajem vždy len dob­ré správy Váš M. Lanko, v. r. Jubiluje s nami páči? Čítate Večerník; Áno, asi každý druhý doň Co sa vám v ňom najviac Prípad na stredu. Co sa vám nepáči? — Reklamy — je ich prive­ľa. Keby boli aspoň farebné 0 Co očakávate v jubilejnom čísle — Niečo z histórie Večerní­ka, trochu viac humoru, ako obyčajne. • Co robíte? Končím na ZDŠ, chcela by som ist na pedagogickú škola do Modry V tento deň, ked sa objavili na uliciach nášho mesta prvé čísla Večerníka, uzreli svetlo sveta v Bratislave dvaja chlapci a tri dievčatká. Bolo to 1. októbra 1956. Dnes týmto pätnásť­ročným občanom blahoželáme. Nášmu fotoreportérovi Vladi­mírovi Vránkovi sa podarilo nájsf jednu t jubilantiek, Jolana Seifertová, s ktorou mal toto stručné interview: j N ru EBÝVA ZVYKOM, milí naši 6i tatelia, aby sme sa na tom to mieste venovali — sebe Dnes však iste prepáčite vý nimku. Máme totiž interný sviatok. Spoločne s vami si chceme pripomenúť pätnáste výročie založe nia nášho Večerníka. Ano, uplynule už pätnásť rokov, čo ste vzali do rúl prvé číslo našich novín. Rodina na šich čitateľov sa od tej chvíle roz rástla na takmer trojnásobok — tal sa totiž za toto obdobie zvýšil ná klad Večerníka a dúfame, že ďale| porastie tak, ako bude rásť naše mesto a jeho význam. AK BY SME CHCELI stručne vysloviť bilanciu týchto rokov, povedali by sme: Večerník trvalo zakotvil v systéme našej so­cialistickej tlače. Äno, našiel si svoje, zviedol už nemálo zápasov, redakčný kolektív vynaložil nezriedka až enormné úsilie, aby vy­modeloval výrazný profil týchto novín. Ako sa nám to darila v minulosti a darí i dnes, to posúďte najlepšie sami. NEPRICHODl NÁM zamýšľať sa teraz nad minulosťou v de tailoch. Je to skôr téma pre diplomovú prácu alebo historickú štúdiu. Ubezpečujeme vás však, že listovanie v starších ročníkoch Večerníka patrí k metóde našej práce, že sa hlásime k všetkému dobrému a pozitívnemu, č oj sa vgejtaiMdakcii zrodilo, že chceme a budeme túto líniu ďalej rozvíjať. A chceme sa s plnou vážnosťou a rozhodnosťou vyvarovať chýl- a omy.ov, ktoré neobišli ani Ve Černík. 'Ä­DNEŠNÝM DŇOM teda p^ekr jcuieme Rubikon dospelosti a ako to už v tomto veku býva -I h ávu máme plnú plánov a predsa­vzatí. Ako ich realizovať? Ča^šeWWobiť v období dynamického vývoja nášho mesta, ktorého sme organickou súčasťou? Odpoveď nám vychádza celkom jednoznačne a naša pätnásťročná minulosť nám ju potvrdzuje množstvom argumentov. Naše predsavzatia uskutočníme zvýšením aktivity, systematickou a tvrdou dennou prácou. Jej výsledok predkladáme deň čo deň celej našej verej­nosti. O jej priaznivé hodnotenie sa uchádza celý redakčný ko­lektív VEČERNÍK/ ■a Obrazovky v permanencii Ďalšie snímky súťažia o Cenu Dunaja d Do boja zasiahla aj domáca televízia Bratislava (nh) — I. me­dzinárodný festival televíznych programov pre deti a mládež CENA DUNAJA pokračoval vče­ra v Mlynskej doline 12 súťaž­nými snímkami. V kategórii publicistických programov vzbudil najväčšiu pozornosť ka nadský príspe vok Príslušnosl — štúdia o ľud ských hodno tách v pretech­­nizovanej spoločnosti. Z drama tíckých programov mal živý ohlas 7-minútový kreslený film maďarskej televízie Kohútik a s 1 j e p o č k a nakrútený vo farbe, ktorá sa dosial objavila na obrazovkách iba trikrát. S napätím sa očakávalo uvede­nie nášho súťažného filmu Ivko a jeho mať, ktorý pokladajú mnohí za jedného z favoritov. Scenár napísal Igor Rusnák na motívy prózy Jána Bodenka, réžiu mal Ivan Petro­­vický, autorom pôsobivej kame­ry bol Laco Kraus. Včera popoludní sa objavilo na obrazovkách už aj prvé spravodajstvo z festivalu. Novi­nári a hostia, ktorých je tu iba zo zahraničia 45, sa stretli na tlačovej besede s poľskými televíznymi tvorcami. Treba ešte pochváliť pružne pracujú­ce tlačové stredisko, ktoré o. i. vydáva denne bulletin. V tom včerajšom nájdu hostia aj špe­ciálnu službu — orientačný plán centra Bratislavy, prog­ram koncertov, divadiel a kín, ako aj zoznam zábavných pod­nikov. Treba si len želať, aby sa u nás cítili naozaj dobfe. n

Next