Večerník, október 1971 (XVI/220-240)

1971-10-27 / No. 239

O b J2 iO \ 5 ( o • o O TJ O b JQ 'O 2 O mí S< OL < K e* I2 <■ >< O (/) < o L N e "3 0 • 00 7e 1 O Cs Ü : *wc* Cbríi Milí čitatelia, na tri voľné dni sme pre vás pripravili bo­haté číslo Večerníka, ktoré vyjde vo štvrtok na 1B stra­nách. Z obsahu vyberáme; i RÝCHLOSŤ ALEBO ZDRA VIE — plyny z výfukov dusit naše mestá. Dopravní práčov níci odpovedajú na otázky čita tefov Večerníka * MŔTVY NA LAVICI OBŽA LOVANÝCH — otrasné chvíle pred súdom. Tam by mal stál nezodpovedný otec a nie syn ktorý ho latou zabil 0 SO ZÁMEROM poskytnut čo najviac informácií voličom, agi­tátorom a propagandistom nadchádzajúcich voľbách do za­o stupiteľských zborov, otvorili na Suchom mýte volebné in­formačné stredisko, jediné svoj­ho druhu na Slovensku, ktoré­ho organizátorom je Mestský dom kultúry a osvety. Snímka: Z. Repová — CSTt L go I M igBL— t Tresty „slovnaftárom" Bratislava IjslJ — Dnes, tesne pred našou uzávierkou, vy­niesol Trestný senát Krajského súdu v Bratislave tresty trojici rozkrádačov v Slovnafte. Hlavný obžalovaný Svetoslav Borodin je vinný, že rozkradol najmenej 4B0 389 Kčs, pre seba získal naj­menej 302 229 korún a umožnil získat Klenotám a Tj Dunaj ne­oprávnený zisk 122 812 Kčs, resp. 34 576 korún. Svetoslava Borodina súd odsúdil na 11 rokov odňatia slobody s peňažitým trestom 30 000 korún. N. p. Slovnaftu mu­sí vrátit 302 229 korún. Ďalšieho obžalovaného na podmienečný trest a tretieho na trest náprav­ného opatrenia, so zrážkou z pla­tu. DNES v agitačných strediská^ © V agitačnom stredisku č. 5 na Vysokej Ckole ekonomickej v Bratislave bude o 17. hod. pred­náška na tému ,,50 rokov KSČ“. Povedie ju Ján Plevza, CSc., ria­dite! Ústavu dejín KSČ v Brati­slave. Potom vystúpi kultúrna úderka z VŠMU v Bratislave. • V agitačnom stredisku č. 6 v Klube mladých na Kutuzovovej ulici bude o 18. hod. prednáška s besedou na tému ,,Perspektívy ďalšieho rozvoja ekonomickej vý­stavby našej vlasti a nášho mes­ta“. Prednášať bude s. Goldbach, pracovník socialistickej akadémie. Kultúrny program vyplnia žiaci zo ZDŠ na Thällmannovej © V agitačnom stredisku č. 31 (SÚV SZM v Centrálnom vysoko­školskom klube) bude o 20. hod. slávnostná premiéra literárno-hu z dobného pásma „Cesty k dnešku“ tvorby J. Wolkra, J. Fučíka, S. K. Neumanna na hudbu A. Oče náša a J. Zimmera. Účinkovať bu dú J. Wiederman, L. Gregor, I. Matulík a prof. O. Šebesta. Streda 27. októbra 1971 • IXVI. 239 (4630) lósndy tfolšel spolupráce Konštruktívny tón parížskych rokovaní L. Brežneva a G. Pompidoua Paríž (ČSTK) — V dňoch 25. až 26. októbra generálny tajomník ÜV KSSZ Leonid B r e ž n e v a prezident Francúz­skej republiky Georges Pompidou dlho a podrobne bese­dovali o širokom okruhu otázok zaujímajúcich obe strany L. Brežnev informoval fran­cúzskeho prezidenta o vnútor­nej situácii a hospodárskom rozvoji ZSSR i o jeho zahranič­nopolitickej činnosti. G. Pom­pidou oboznámil L. Brežneva s rozvojom Francúzska a s prv­kami jeho zahraničnej politiky. Pritom konštatovali, že pre rozvoj Sovietskeho zväzu Francúzska má velký význam a hospodárska, vědeckotechnická a kultúrna spolupráca medzi oboma štátmi. L. Brežnev a G. Pompidou si dalej vymenili názory na konkrétne otázky, súvisiace s prehĺbením- a roz vojom takejto spolupráce. rozhovoroch posúdili problema­V tiku plnenia sovietsko-francúž­­skeho protokolu z 13. októbra 1970 Pri hodnotení sovietsko-fran cúzskych vzťahov išlo aj o zá sady ich ďalšieho rozvoja. V rámci medzinárodných otá zok sa L. Brežnev i G. Pompi­dou zaoberali niektorými prob­lémami, ktoré majú vzťah k Eu­rópe a európskej bezpečnosti. Dospeli k zhodnému stanovis­ku, ktoré vyjadruje záujmy so­vietskeho a francúzskeho ľudu Hodnotenie otázok dvojstran ných vzťahov a medzinárod ných problémov bude pokračo vať. Rozhovory medzi L. Brež nevom a G. Pompidouom sa ko­najú v ovzduší otvorenosti, vzá jemného porozumenia, srdeč nosti a v priateľskom duchu. v/liT\ y Vyznamenaní v PKO Bratislava (ma) — Spoločenskej hale Parku kultú­V ry a oddychu dvadsiatichšiestich vyznamenali osvetových pracovníkov z celého Sloven­ska ku Dňu osvetových pracov­níkov. Otvárací príhovor mal Ctibor Tahy, riaditel Osveto­vého ústavu. Naděžda P o Ió­ny i o v á , riaditeľka Správy osvety Ministerstva kultúry SSR, predniesla slávnostný pre­jav, v ktorom zrekapitulovala prácu osvetových pracovníkov. Vyznamenania odovzdal dr. Va­sil C h o m a , CSc., námestník ministra kultúry SSR. (maj msm predsviatočM £2 jesenný mrazivý opar zahaľťt* J val ráno o pol šiestej bu dovu Parku kultúry a oddychuj keď dve vozidlá a dvaja „pešia! ct“ z propagačného oddelenia sa vybrali cez tunel do bratislav­ských ulíc. Lepšie povedané — do centra. Predmetom ich záuj­mu boli tentoraz pouličné stožia­re, ktoré vždy v pamätné dni a vo sviatky pritúlia štátne symbo­ly — zástavy. A dnes sa bolo už načim po­náhľať s touto výzdobou. Veď na významné sviatky sa treba mestu aj slávnostne obliecť. Pustý sto­žiar ožíva onedlho bielo-modro­­červenou farbou — našou štátnou zástavou ... „Brali sme na vozoch dvesto­päťdesiat zástav, ktoré sú urče­né pre vytipované ulice. Mobilní kolegovia si pribrali dlhšie úse­ky, my dvaja — pešiaci — máme pripraviť okolie Carltonu, Zväzar­­mu, Gorkého ulicu, Poštovú ulicu, Suché mýto a zavítame aj pred vašu redakciu — na Októbrové ná­mestie. Koľko trvá, kým sa zásta­va ocitne na vrchole? je to indi­viduálne, niekedy len dve minú­ty, inokedy, keď je pokazená ka­rabínka, aj päť minút... Ale, žiadne strachy — do deviatej sme s touto prácou hotoví." Dušan Žiak — jeden z dvojice „pešiakov“ si mädlí ruky, darmo je, zima je už ráno citeľná, takže končíme pouličný diškurz. Ide sl za prácou, tá ho najskôr zohre­je... - tc - Učitelia nezabudli Bratislava (pá) — Peda­gógovia zo Základnej deväťroč­nej školy na Trávnikoch II. na Nevädzovej 2 sa v rámci pred­volebnej agitácie rozhodli pra­videlne sa stretávať so svojimi absolventmi. Prvé stretnutie so „staršími“ deviatakmi, me­dzi ktorými sú už aj najmlad­ší voliči, bolo včera v agitač­nom stredisku č. 44. dopravní odborníci odpovedajú na otázky čitateľov DOPLNÍME ZVISLE ZNAČKY V dnešnej časti záznamu z be­sedy o dopravných problémoch v Bratislave odpovedáme Ka­rolovi Brodzianskemu, ktorý nám vo svojom liste o. i. píše: „V Bratislave máme atrakciu. Sú to vodorovné dopravné značky, ktoré sú namaľované bielou farbou. Patria medzi ne šípky pred križovatkou i pre­chody pre chodcov. Prosím, aby vodorovné značky boli pred križovatkou včas signalizované informatívnymi značkami a ná­­vestiami. Nemyslím tým iba značky pred križovatkou, ale i priechody pre chodcov. Malo by to platiť napríklad aj na križovatke ulice Februárového víťazstva a Riazanskej. Tu na­príklad chýba značka 67/b — návěst pred križovatkou.“ Na otázky nášho čitateľa od­povedajú Dušan Lackovič, vedúci oddelenia dopravnej prevádzky odboru dopravy NVB, major Pavel Uher, ná­čelník Dopravného inšpektorá­tu Mestskej správy VB a kapi­tán Stefan V a j s á b e 1 z Dl MSVB. DUŠAN LACKOVIČ: Vo vodo­rovnom značení sa Bratislava dostáva na dobrú svetovú úro­veň. Dodávatelia tieto značky maľovali doteraz ručne. Kúpili sme však švajčiarsky značko­vací stroj, zrekonštruovali sme stroj na vodorovné pozdĺžne čiary a na brnenskom veľtrhu sme kúpili malého „mamuta“, s ktorým budeme vyznačovať hlavne výpadové komunikácie, je pravda, že na niektorých križovatkách zabúdame pri vo­dorovnom značení na značenie zvislé. Je našou povinnosťou, aby sme vodiča dopredu infor­movali, do ktorého prúdu sa má zaradiť. Veríme, že budúci rok sa pre nás začne už bez tohto „restu“. Každú dopravnú organizáciu, ktorú schvaľujeme spolu s Verejnou bezpečnosťou sa snažíme riešiť tak, aby vo­dorovné značenie bolo vhodne doplnené zvislým značením. Tento nedostatok určite odstrá­nime. (Pokračovanie na 4. str.) Mostový klin do mesta Kadiaľ povedie hlavná mostná trasa? # Mimoúrovňové riešenie pred­mestia 9 Pribudnú podchody pre chodcov Keď sa na budúci rok budú končiť letné prázdniny a školáci si začnú viac vážil sladké ničnerobenie, brehy staručkého Du­naja zažijú veľkú slávu. Po 58 mesiacoch tvrdej chlapskej roboty bude konečne nový bratislavský most v takej podobe, ako to predpokladal návrh pfof. Tesára a prof. Lacka ... Most hupe teda hotový, bude slúžiť cestnej premávke, ale... ale, ako bude vlastne vyze­rať tvár predmostia? Aká bude príjazdná (či výjazdná) komunikačná sieť? Kadiaľ povedie cez mesto hlavná mostná trasa? Tieto a ďalšie otázky sa úmerne s približujúcim sa dňom odovzdania mosta do užívania tisnú na my­seľ... Sedíme v pracovni vedúceho projekčnej sku­piny Dopravoprojektu Ing. Karola R o t h a. Na rysovacom stole ležia asi štyri metre štvorcové papiera pokresleného nespočetným množstvom čiar, prechodníc, oblúkov, šráf a vrstevníc. Na tomto pláne je odpoveď na všetky vyššie vy­slovené i nevyslovené otázky. „Na úvod to najdôležitejšie,“ hovorí Ing. Roth. „Z mosta povedie hlavná trasa cez bývalú Ži­dovskú ulicu, bude križovať Kapucínsku, po­vedie popri Čs. rozhlase a vyústi na Mierovom námestí.“ No prosím, jeto jasné ako facka! Inžinier Roth nás však hneď vyvádza z omylu. Realizo­vanie týchto zámerov bude vraj tvrdým, pre­­tvrdým orieškom. Možno, že aj tvrdším, ako bola výstavba samotného mosta, ktorý je — tak či onak — unikátom svojho druhu .. . S vybudovaním hlavnej mostnej trasy, ktorá bude v priestore predmostia riešená MIMOGROVNOVÝM SPÔSOBOM je úzko späté aj vybudovanie komunikácie ve­dúcej po dunajskom nábreží. Tým sa učiní zadosť jednej z najdôležitejších podmienok: aby bol zaručený príjazd i výjazd na hlavnú trasu z každého smeru. 0 ktoré, aspoň tie naj' dôležitejšie smery, konkrétne pôjde? (Pokračovanie na 4. str.) • NA VÝSTAVBE nového bratislavského mosta informovali pracovníci Hutných montáží Ostrava prvého tajomníka ÜV KSS J. Lenárta o niektorých ťažkostiach; ktoré hamujú montáž už posledného 68 metrov dlhého a 600 ton ťažkého oceľového mostného dielca, je to predovšetkým nízka hladina Dunaja, ktorá zatiaľ znemožňuje jeho presunutie. Snímka: M. Vojtek — ČSTK

Next