Večerník, január 1972 (XVII/1-21)
1972-01-14 / No. 10
14. I 1972 Tvorili spolu skvelý pár, boli trošku výstrední aj zjavom aj obliekali im, ale nebolo to nič hrubé, nevtkusné, icíh mierna výstrednosť bola na počudovanie nevtieravá a oni obaja boli nevtiena/ví a milá, lehko si získavali' sympatie Indi okolo seba, navyše, veď chodili spolu už tri roky. Zoznámili sa ešte ako vysokoškoláci na letnej brigáde, Peter bol etavár, štvrták, a Ztna druháčka na filozofii, obaja dokonca aj sliušne študoval i, bez veľkých pohrôm a zdalo sa, že sa majú ohromne radí a tak im každý s akousi nehou v očiach predpovedal šťastnú spoločnú budúcnosť. Cože vy, vám je všetko už teraz jasné, vy si už teraz môžete z nejakých mimoriadnych finančných prídelov šetriť na nábytok. Peter skončil školu, nuž, po stavebných inžinieroch je. hlad všade, ukážte kút na Slovenskú, kde sa dačo nestavia, nemal teda problémy s miestom, uchytil sa v Bratislave, v projektovom ústave, zvykol si na toto mesto za päť rokov, nechcelo sa mu vrátiť sa domov, na východ, ale manna, neplač, veď ja som všetko uvážil, ja viem, že pri tebe by sa ml lacnejšie žilo, aj všetko by .tam Išlo akosi rýchlejšie, postup v robote a byt a všetko, ale ja nemôžem mama, snaž sa pochopit, ja akosi nemôžem odist. Bola tu, pravdaže, aij Zina. Ešte len štvrtáčka. Vôbec nemohol odísť domov, na východ. A mal šťastie, privát za dvestopäťdesiat korún zohnal za týž.deň. □ □ C Hlad po absolventoch filozofickej fakulty nie je ani zďaleka taký veľký ako po technikoch, Bratislava je stredoškolskými profesormi presýtená, Zina preboha, ako si si mohla vybrať takú neatraktívnu kombináciu, že slovenčina — dejepis, takí sa uplatnia iba ak niekde v nejakej diere, Bratislava si vyberá medzi kapacitami, čo už voľačo majú za sebou, nie čerstvých zelenáčov z fakulty, obšfapal som už kadečo a kdekoho a zatiaľ žiadne výsledky, všade len úsmevné pokrčenia plecami, neurčité vyjadrenia, Jeden Idiot ml dokonca povedal, že aby si išla von, niekam do malého mesta, že však ja sa uchytím hocikde, tak si predstav Zina, ako sa nám to všetko príšerne komplikuje, naše bláznivé sny začínajú narážať na poriadne múry, tak preboha Zina, vyjadri sa aspoň slovom, čo budeme robí f. Zina, jeden kolega mi vnukol takýto nápad, čo keby sl na nejaký čas zobrala aj nejaké iné miesto, podradnejšie, bokom od tvojho odboru, rozumieš, na ne jaký čas, a získala by si aj ty nejaké kontakty, vplyvné zná mosti, úsmev máš prekrásny a raz na niekoho zaberie, uvidíš a s fanfárami ti ponúknu neja ké miesto, ani nie na škole, ale v nejakej vedeckej Inštitúcii uvidíš, všetko sa na dobré obráti, ten kolega hovoril aj o konkrétnom mieste, v podniku, kde robí jeho brat, hfadajú korešpondentku, ty predsa celkom slušne fukáš do stroja, je to síce len deväť stovák, ale veď časom ... Tak to je s tebou úplne vážne, Zina, ja ta normálne nepoznávam, ty vôbec nedokážeš oceniť, čo pre treba robím, ty mi s pokojným svedomím povieš, že si neštudovala na filozofii, aby si robila korešpondentku, no áno, máš úplne pubertálne reči, že tvojím snom bolo vždy učiť, prosím ťa, pozeraj trochu reálne na život, to miesto ti predsa spod zeme newydupem, že predsa nežije sa iba v Bratislave, talk to ti už nemôžem stráviť, ty si sa predsa celkom zbláznila, Zina, tak ty chceš radšej odtiaľto odísť, niekam, do nejakej diery, do abnormálnych, malých pomerov, ja že s tebou, nebuď smiešna, to ti pubertálne sny o detičkách, ktorým budeš vtlkať do hlavy letopočty, ale v tom prípade bezo mňa M. má veľmi nepríjemnú, špinavú stanicu, to bolo prvé, čo si Zina uvedomila, keď vystúpila z vlaku, bolo jej nevýslovne smutno, ale hneď sa v duchu zahriakla, nebuď predsa blázon a neotravuj si začiatky, na čo to je, nebudú predsa všetci ľudia v tomto meste, celé toto meste nevľúdne a špinavé ako je-hc stanica, božemôj, veď s talkými optimistickými predstavami sa doň chystala, čo sa n a rozmýšľa la o tom okamihu, kedy predstúpi pred neznáme, nedôverčivé, polodospelé tváre miestnych stredoškolákov, bude to fajn, ubezpečovala sa, veď toto som chcela, za týmto som išla, musím niečo dokázať aj lu, všade, kde žijú ľudia dá sa s mimi čosi dokázať, musím si veriť, veď nie pre pochybnosti zostal Peter včera v noci na bratislavskej hlavnej stanici, obaja sa kŕčovito snažili, aby bolo všetko normálne, napíš ml hneď ako prídeš, najneskôr o tri týždne musiš pricestovať, ale obaja cítili, že toto je ten neformálny koniec medzi nimi, aj keď budú ešte nejaké listy, každý z nich sa rozhodol pre iný, svoj vlastný život a ich dva sa už sotva budú križovať. Smutná, Zina? Áno, aj trošku prázdna, tri roky sú tri roky a bola to pravda, že naozajstná láska, nikto to neodškriepi, nuž ale □ □ □ Tak vitajte, súdružka, vaše materiály som st preštudoval, som rád, že sa nám podarilo zísz kať takú cennú posilu priamo bratislavskej viete, od vidieka univerzity, to každý bočí, mladí ľudia §a hrnú len do väčších centier, tam majú väčšie možnosti vyžitia, nuž takéto školy majú vždy problém s kvalifikovanými sitami, dúfam, že sa vám bude « nás páčiť, byt máte tiež pripravený, nie je to síce nič nóbl, len matlá izbička u osamelej starej pane j, ale hneď tu, vo vedľajšej wlťci. A kolegovia z učiteľského zboru? Dve zatrpknuté starnúce ženy so suchými úsmevmi, jaj, Zina, môžeme vám tak hovoriť, pravda, ste ešte len dievčatko, viete, tá móda, ktorú máte na selbe, je trošku křiklavá na naše pomery, ohovorilo by vás Ihneď celé mesto, oči si radšej ani nemalujte a sukne si dávajte šiť striedmejšie, nerobilo by to dobrú krv ani tu, v škole medzi dospievajúcimi dievčatami a chlapcami, dajte si povedať, nechceme vám zle radiť, ale tu sa musíte prispôsobiť okoliu, ináč ste stratená. Traja zavalití kolegovia, iste poriadni otcovia rodín, mladý telocvikár, neukončená pedagogická fakulta, dúfam kolegyňa, že sa tu nezbláznite, viete, že v miestnom kine premietajú len dvakrát do týždňa, väčšinou filmy, ktoré ste iste videli v Bratislave aspoň pred tromi rokmi, ináč, môžete mi prezradiť, kto vám vymeral takýto trest, prísť učiť do tohoto šialeného zapadákova? n n r Študenti si ju obľúbili, je fajn, lem o niečo málo rokov staršia od nás, má zmysel pre humor, dá sa s ňou vyjsť, nie je to nijaká suchopárna stará dievka, najmä jej trieda, maturantská, sa do nej zamilovala, takými skvelými nápadmi prispela v prípravách na stužkovú zábavu, riadil ju síce karhal, vážená kolegyňa, od žiakov si musíte držať odstup, nie sú to vaši kamaráti ani rovesníci, musíte sa snažiť o taký druh autority, aký máme tu my všetci. A Zlna sl zvykala na žiakov aj na kritiky starších kolegov, robota ju zaujala, len pravdaže večery boli prázdne, ona bola zvyknutá na rušnejšie, tu jej zostával Iba tranzistor a knihy a leňošenie a pravdaže korešpondencia s Petrom, to je nehorázne, ako som za tých pár mesiacov tu pribrala, raz teda prijala pozvanie telocvikára na to kino a potom si išli sadnúť na koňak, bola stredobodom v miestnej takzvanej kaviarni, jediná mladá žena a hneď tie poznámky podnapitých mužov od okolitých stolov, okamžite jej bolo jasné, že nič také, žiadny koňak sa nemôže opakovať, prišla by o povesť, akú musí (Pokračovanie na 13. str. «■lilia predsa vždy muselo byť jasné, že s taikým niečím nemôžeš rátať, ja už tu mám na ústave slušnú pozíciu a slušné perspektívy, hovorí sa už aj o byte, nie drahá, talk to je úplne vylúčené. Budeš sa totiž mušie t rozhodnúť, alebo mňa a také iba načas zamestnám ie, alebo svoje P 3 Aj v ten večer si Anton Skurčák vypil. V poslednom čase pil často ako on vravel — zo zúfalstva. Totiž, v päťdesiatom deviatom ho zasypalo v bani. Padol mu vtedy na hlavu kameň, od tej doby Ju nemá v poriadku, päťkrát bol na psychiatrickom liečení, nakoniec ho dali do invalidity. Mladý chlap mal problémy s robotou, invalida nikde nechceli zobrať do zamestnania, sám vedel, že už nikdy poriadne pracovať nebude, že už nemôže dávať rodine toľko peňazí, koľko by potrebovala, znervózňovalo ho to, často sa dostával io konfliktu s manželkou i s inými ľud mi. Jeho žena mala prchkú povahu, často sa hádavalt. A Tóno si vypil čoraz častejšie. Zo zúfalstva, hovorieval. V ten večer vypil liter domáceho vína a dve pivá. Necítil sa opitý. Na druhý deň vstal už o piatej ráno. Zobral kanvu, že ide kúpiť mlieko. Predtým do nej nalial'asi dva litre vína, chcel sa zastaviť v maštali a ponúknuť známych. V maštali stihol vypiť akurát dva ded, keď ho zazrela manželka, ktorá tam pracovala. Žena prišla k nemu, bola veľmi nahnevaná, vytrhla mu kanvu a víno vyliala na zem. Vrátila sa k robote práve umývala kravám zadky. — Prečo si to urobila? — prišiel za ňou muž. Zena sa k nemu otočila a vyliala mu do tváre vedro s páchnucou, špinavou vodou. A chlap stratil nervy. Skočil za vidlami, ktoré boli opreté neďaleko o stenu. Zena videla, že Je zle. Vybehla z maštale. Chlap za ňou. Kým niekto z ľudí pracujúcich v maštali stihol vybehnúť za nimt, obaja sa vrátili. Prvá vošla ona — zapotácala sa a padla. Chlap sa' vrátil domov a povedal deťom: — Zabil som vám matku Čo svedkovia videli, to povedali. Ze ju naháňal s vidlami, že keď sa vrátil, mal vidly ešte o ruke. Pri tom, čo sa stalo vonku, nik nebol. Žena už vypovedať nemohla — bola mŕtva — a chlap hovoril: Manželka sa vonku zohla a niečo zdvihla zo zeme. Usúdil, že to bola ne- jaká železná tyč. Chcela ho ňou udrlet, on proti nej vytŕčil vidly hrotmi dopredu ... zacítil, že ju pichol... Nechcel to urobit, ona mu na vidly naletela ... Ale ešte pred pojednávaním vyšiei s druhou verziou: Vonku vidly zahodil, žena ich zdvihla a napadla ho nimi. Tak, že ich držala hrotmi oproti svojej hrudi. On si v tme myslel, že žena drží nejakú tyč, ako sa na neho zahnala, chytil druhý koniec tej tyče a zacítil, akoby bol manželku „nejako škrabol“. Pravda, nik pri tom nebol, nik mu nemohol jeho slová vyvrátit. A predsa. Urobili to lekári, ktorí nebohú pitvali. Zistili, že jeden hrot vidiel vnikol do jej tela jedenásť centimetrov nad ľavou prsnou bradavkou. Bodný kanál bol dlhý pätnásť centimetrov, smeroval zľava do prava v ostrom, menšom ako tridsaťstupňovom uhle od čelovej roviny. Znalci nepovažovali druhú verziu obžalovaného za úplne vylúčenú, ale ža nanajvýš nepravdepodobnú. Nebohá by musela držať vidly vo výške ramien celkom vľavo od seba v predpažených rukách a v takejto neprirodzenej polohe by musela proti obžalovanému veľmi rýchlo utékat, pretože sila nárazu hrotu do jej tela bola prudká. A ako to predviedol pred súdom Anton Skurčák, nebohá vraj pri útoku mala vidly obrátené rovno smerom proti sebe. Trestný senát Krajského súdu v Bra tislave uznal obžalovaného vinným z vraždy a odsúdil ho na dvanásť rokov s výkonom v tretej — najtažšej skupine. Odvolal sa obžalovaný i prokurátoi Najvyšší súd SSR rozsudok zrušil c celú vec vrátil na nové pojednávanie. A iný senát krajského súdu vypočul ďalších svedkov, doplnil dokazovanie najmä v sporných otázkach. Tak na pojednávaní znovu vypočul obžalovaného. Ten zopakoval svoju druhú verziu, ale z prvého pojednávania sa poučil. Totiž, keď ho senát vyzval, aby ukázal, ako nebohá pred svojou smrťou držala vidly, prispôsobil ich polohu tomu, čo počul od znalcov ... Senát však považoval za vylúčené, aby nebohá útočila takýmto spôsobom. Za východisko pre svoje rozhodnutie zobral prvú verziu obžalovaného. Spornou otázkou sa ukázala možnost, či by žene nezachránil život včasný lekársky zákrok. Znalci na pojednávaní však jednoznačne vyhlásili, že taká rýchla pomoc prakticky nebola možná ... A senát sa zaoberal základnou otázkou: Chcel obžalovaný svoju manželku zabiť, alebo ju len ťažko zraniť? Po zhodnotení dôkazov dospel súd k presvedčeniu, že obžalovaný mal aspoň eventuálny úmysel ženu usmrtiť. Zaútočil vidlami, teda predmetom, ktorým je zásah proti dôležitým orgánom tela životu nebezpečný. Aj keď ženu pravdepodobne priamo zabit nechcel, s takýmto následkom počítať musel, musel s nim byt uzrozumený. Bol Anton Skurčák v kritickom čase príčetný? Podľa znaleckého posudku trpí na duševnú chorobu: má znížený intelekt, kumulovaný a nezvládnuteľný afekt, trpí chronickým alkoholizmom a akútnou opitosťou, je osobnosť explozívna, psychopatická. V kritickom čase sa dostal do stavu kumulovaného a nezvládnutého afektu, konal až impulzívne. To znamená, že nemohol plne rozoznať nebezpečenstvo svojho konania, ale najmä ho nemohol plne ovládnuť. Pravda, akútna opilost — mal v krvi 2,4—2,6 promile alkoholu — tu určitú úlohu zohrala, no nebola rozhodujúca. Teda, činu sa dopustil v stave zníženej príčetnosti. Nebohá vedela, že ehlap už niekoľko rokov trpí duševnou poruchou, že keď sa rozčúli a má vypité, býva zúrivý. Stalo sa, že svokru naháňal sekerou . .. *Jej provokácia v maštali bola iste zavrhnutia hodná, jej muž bol vlastne vyšinutý úbožiak, ktorý by vari potreboval viac porozumenia Neurobili však z nej bezohľadného človeka roky starosti o dve malé deti, roky života s alkoholikom? Ťažko tu súdií, ťažko hľadať vinu To, čo možno súdiť je, že sa tu stala vražda a vrahom je Anton Skurčák. Tak rozhodol súd. A uzniesol sa na treste v trvaní osem rokov MIRO JASLOVSKÍ ZABIL SOM VÁM MATKU P eň,