Večerník, jún 1972 (XVII/107-128)

1972-06-23 / No. 123

23. VI. 1972 1 IIIMI Hill % ačalo sa to vlastne kancom prve; svetovej vojny. Podlá mierovej zmlu vy ČSR mala dostať od porazeného Rakúsko-Uhorska a Nemecka určitú časí ich lodného parku. Nestalo sa tak. Dunajskú riečnu cestu však využiť bolo treba a kedf uznesením vlády vznikol roku 1920 Ôs. dunajský do­pravný úrad, objednal v Budapešti vý­stavbu štyroch nákladných lodí. Boli to Hron, Níra, Devín a Váh.­Tú poslednú vidíme na obrázku pod bratislavským hradom. Jej parný kotol vyvinul silu „až“ 450 koní, loď zobrala 400 ton nákladu. Nebola prispôsobená na ťahanie nákladných člnov, plávala „se­parát“. Ostatné tri boli podobné. Roku 1922 vstúpil do platnosti zákon o zriadení čs. plavebného podniku na Dunaji — Čs. plavba Dunajská — už. spal. Lode prešli do jej majetku. A týmto rokom sa začína novodobá história čs. využívania Dunaja, polstoročná história, ktorú sl v týchto dňoch pripomíname. No a v spomínanom roku podnik pre­najal päť remorkérov a 44 vlečných člnov z Rakúska. Jednu z nich vidíme pod bratislavským mostom. Tieto lode už doslúžili. Vystriedali ioh moderné. Najnovšia — DNL (Dunajská nákladná lo-ď) — patrí medzi najmoder­nejšie na Dunaji vôbec, má nosnosť 2000 ton, výkon jej motorov je 1300 ko­ní. Medzi Bratislavou a Ižmaŕliom sa oto­čí za 12—14 dní. Komárnianske lodenice Ich postavili šesť — Váh, Žltavú, Rimavu Topťu. Vôbec, celý lodiný park ČSPD patrí medzi najlepšie na Dunaji. Od roku 1949 preplav-i! viac ako 30 mil. ton tovaru, čo je dvojnásobok z takého istého obdobia za kapitalizmu. A v minulom roku ČSPD prepravila 4,5 krát toľko tovaru, ako v roku 1949, Zmodernizovali sa prístavy v Bratisla ve a Komárne, vyrástli z lokálnych n« významné medzinárodné. Na druhou obrázku záber zo Severného bazéna Zim ného prístavu. Primerane sa rozvíjal opravárenský závod. Pracujúci ČSPD sa môžu s hrdosťo-u obzrieť na päťdesiat rokov svojej práce Namáhavej, mužnej, pre spoločnosť pre­potrebnej Fero.- arehív Náš Duna, IjO SES Rozprávanie o tom, ako istý otec okradol svoje vlastné deti, je smut né Od samého ^začiatku je ten prí­pad smutný, smiutná je každá jeho kapitola. Neuveriteľná, no jedna­ko pravdivá, Keď sa pani Edita, (ako ju v tom­to príbehu budeme voilať) — vyda­la, nemohla ani len tušiť, aká ju očakáva manželská Odysea. Ani sa jej nepřisnilo, že byt, družstevný byt, na ktorý zložili ešte pár dní pred svadbou základný vklad spoločne, raz sa stane pred­metom špekulácie, že na tento byt, nadobudnutý pred rokom 1964, nesmierne doplatí nielen* ona, ale aj obe deti ... Zákon o vzniku práva spoločné­ho užívania bytu manželmi, pokiaľ ide o družstevný byt, hovorí: Ak právo na pridelenie družstevného bytu vzniklo ešte pred uzavretím manželstva, spoločné členstvo v družstve manželom nevznikne ... Manžel pani Edity teraz zo svo­jich práv vyťažil, čo sa len dalo, ba vo svojej ziskuchtivosti nevá­hal zájsť ešte ďalej, v.ed' zákony a predpisy, ako sa s tým možno bežne stretnúť v súdnej praxi, sa istému druhu ľudí často a s úspe­chom darí obchádzať, zneužívať vo vlastný prospech, zisk. Aby sme si rozumeli — pani Edi­ta vožila do základného vkladu na onen družstevný byt slušnú čiast­ku svojich vlastných úspor. Jej manžel — ako sa onedlho po svadbe ukázalo — si však peniaze na tento účel vypožičal... Zaťovu dlžobu potom v niekoľkých splátkach splatil svokor, otec pani Edi­ty. Všetky potvrdenky zneli však na meno dlžníka — zaťa. Pokial by išlo o nezneužitie tejto skutočnosti, mohli by sme pokojne povedať, že predmetný družstevný byt manžel pani Edity „vyženil“ a všetko by bolo v najlepšom poriadku. Lenže... Toto manželstvo sa vinou manžela pred štyrmi rokmi za­čalo rozpadávať a skončilo sa rozvodom. Byt, v ktorom sa narodili dve deti, v ktorom obe vy­rastali, zvykli si na prostredie, školu, spolužiakov, ten byt už dnes patrí definitívne otcovi a deti s matkou boli z neho nedávno „deložované“. Pani Edita sa márne snažila dovolať sa práva pre svoje deti. Predsedníctvo SBD bolo na strane bývalého manžela, hoci v kritickom čase, ako sa dostatočne preukázalo, mal bývalý manžel tých bytov viac, ako je pre občana tohto štátu vôbec predstaviteľné. Matka oboch deti — jedno navštevuje štvrtý ročník, mlad­šie druhý ročník základnej školy — si právom môže z „no­vého“ bytu zúfať, keď vraví: „0 tento byt však dati ani ja nemáme záujem, pretože máme morálne právo bývať v ton» byte, na ktorý som prispela slušnou čiastkou a cítili sme sa v ňom doma. Deti zrástli s miestnou školou. Dcéra úspešne navštevuje gymnastický výcvik pri ZDS na Teplickej, lenže teraz, práve pred záverom školského roka, im jediný surový a zištný krok „otca“ vážne porušil zvyčajný životný režim. Stanovisko školy „Pedagogická rada sa zaoberala sťažnosťou matky detí — I. B. a M. B. — ktoré navštevujú našu školu. Menovaná si sťažovala na neujasnené bytové pomery, ktoré má so svojím bývalým manželom, ktorý im brutálnym spôsobom narúša pokojný život a vyhráža sa aj v noci s deložovaním ich z bytu. Po rušivej návšteve otca sú deti nervovo šokované a nie sú schopné ani prísť do- školy. Učiteľky, ktoré žiačky učili, alebo učia, dosvedčia, že sú to žiačky v prospechu i v chovaní veľmi dobré. Starostli­vosť zo strany matky je príkladná, no nevítané návštevy otca jej sťažujú prácu. Prosili by sme vás vec prešetriť a za­kročiť v záujme detí a matky proti sústavnému narušovaniu pokoja a ponechaniu detí a matky v byte a prostredí, v kto­rom žijú.“ (Stanovisko z marca 1972) Stanovisko telovýchovnej jednoty: „Maloletá I. B., narodená 14. 12. 1963, je členkou oddie­lu športovej gymnastiky TJ Internacionál, kde pravidelne navštevuje tréningy v prípravke na Riazanskej ul., ZDŠ. Vzhľadom na to, že je maloletá, znamenalo by jej presťaho­vanie do inej častí mesta prerušenie a znemožnenie jej ďal­šej športovej činnosti, ktorá v tomto odvetví predpokladá rannú špecializáciu od útleho veku. Je v obojstrannom zá­ujme, aby po trojročnom tréningu mohla vo výcviku bez prekážok pokračovať.“ (Marec 1972) Lekárska snráva „V ošetrení nášho zdravotného strediska deti I. a M. B. trpia detskou neurózou a potrebujú takmer stále utišujáce lieky... Ked sme pátrali po príčinách neurózy, zistili sme traumatizujúce okolnosti v súvislosti s rozvodom rodičov a s následnou hrozbou deložovania matky a deti z bytu. Menované deti sú veľmi citlivo viazané na miesto dote­rajšieho svojho bydliska a ich násilné vytrhávanie z pro­stredia, v ktorom sa doteraz vyvíjali, by mohlo mat veľmi nepriaznivý vplyv na ich ďalší psychický vývin.“ Stalo sa. Otec vytrhol deti z prostredia, v ktorom vy rastali, prinútil ich zmeniť denný režim, zhoršil ich životné podmienky i prostredie, sťažil výchovu ich matke. Čo k tomu dodať? Právo detí na ich „rodný byt“ sa zdá byť morálne odô­vodnené. Dokonca zákonodarca v § 177 ods. 3 Zb. zák. ho­vorí: „Pri rozhodnutí o ďalšom uživení bytu vezme súd zre­teľ na záujmy maloletých detí,“ teda zákonodarca zmier­ňuje tvrdosť zákona s ohľadom na ne. Teda... E. lANČEKOVľi

Next