Večerník, február 1975 (XX/23-42)

1975-02-03 / No. 23

> > ; v­i ) 0) 'Č 4-J > a v<D i !­a : e . o -O !­o ! ^ >2 Lu» i­i­l » “ )•5 - •3 a i N/ • Zelená priratoedním triedam Na gymnáziá 1300 žiakov, odborné školy 1375 žiakov 9 Nová pedagogická ško la 9 2 učilišť odborníci s maturitou Bratislava (ej) — Polročné vysvedčenia, ktoré dostala v našom meste vyše 32 000 žiakov ZDŠ, gymnázii a strednýcb odborných škôl, sú dôležitým dokumentom k prihláške do vý­berových škôl najmä pre pätnásťročných — viac ako štyritisíc chlapcov a dievčat z deviatych tried ZDŠ. jedenásť bratislavských gym­názií môže z nich prijať podľa terajšieho plánu 1300 žiakov (z toho 770 dievčat). Ako nás informoval vedúci pedagogické­ho oddelenia odboru školstva NVB Viliam G r e k s a , v novom školskom roku 1975/76 pribud­­ne Bratislave v západnej časti — v Dúbravke na Bilíkovej ul. — nové gymnázium. Dovedna otvoria gymnáziá 36 prvých tried, pričom budú popri trie­dach s rozšíreným vyučovaním jazyka anglického, francúzske­ho, ruského či nemeckého a no­vých špeciálnych triedach pre­važovať triedy prírodovedného zamerania nad triedami huma­nitnými. Štyri špeciálne triedy príro­dovedného zamerania s rozší­reným vyučovaním jazyka an­glického pre tých žiakov, ktorí navštevujú ZDŠ s rozšíreným vyučovaním angličtiny, otvoria v Gymnáziu na Metodovej a Tomášikovej, dve triedy s roz­šíreným vyučovaním jazyka rus­kého na Gymnáziu Vazovova 6, triedy s rozšíreným vyučova­ním jazyka francúzskeho na Metodovej a Tomášikovej triedy s rozšíreným vyučovaním a jazyka nemeckého na Gymnáziu Ivana Horvátha a Makarenko­vej Pre mimoriadne talentova­ných matematikov otvorí Gym­názium A. Markuša na ul. ßA jednu triedu, Gymnázium na No­vohradskej zasa dve triedy s rozšíreným vyučovaním mate­matiky, fyziky a výpočtovej techniky. Gymnázium A. Marku­ša otvára aj jednu triedu s pe­dagogickým zameraním a Gym­názium na Borskej v Karlove] Vsi dve triedy s rozšíreným vy­učovaním telesnej výchovy a športu. Existujúce stredné odborné a odborné školy majú podlá plá­nu prijať 1375 žiakov nielen z Bratislavy, ale aj z iných kra­jov. Pritom v slovenských kra­joch bude študovať vyše 130 Bratislavčanov a na odborných školách v ČSR 49 žiakov našich ZDŠ. Vefký nedostatok učiteliek materských škôl v Bratislave, ako aj vlaňajší „výbuch“ popu­lácie si vynútili (od 1. septem­bra t. r.) otvorenie novej Peda­gogickej školy pre 60 dievčat, budúcich učiteliek v mater­ských školách. Z celkového kov, končiacich počtu deviata­povinnú škol. skú dochádzku, nastúpi v sep­tembri do 21 bratislavských od­borných učilišť a učňovských škôl približne polovica žiakov, pričom stovky z nich s perspek­tívou ziskat po 4—5-ročnom sú­vislom štúdiu maturitné vy­svedčenie ako vysokokvalifiko­vané robotnícke kádre. JEDNOU z dôležitých ka­tedier Príroda vedeckej fakul­ty Univerzity Komenského u Bratislave /e Katedra experi­mentálnef fyzi­ky umiestená v Mlynskej dolť ne. Okrem iných vedecko­výskumných úloh rieši jej najväčšie praco­visko I oddele­nie fyziky plaz­my,I hlavnú úlo­hu štátneho plánu „Plazmo­­dynamické pre­meny“. Sa ob­rázku ČSTK pracovnici od­delenia optiky dr. Vladimír MesároS n dr. Pavol Vojtek pri obsluhe rubínového lasera. víťazi známi So vzrušením i trémou zápo­lili cez víkend v OD P M KG družstvá žiakov z bratislav­ských obvodov v kvízovej čas­ti sútaže „Po­znaj svoje mes­to' Medzi naj­mladšími prvé tri miesta obsa­dili „zédôešky“ Gorazdova, Je­­láčlčóva a Céd­rová, v druhom stupni to boli Sibírska, felači­­čova a Jelenia, medzi najstar­šími pymnáziá na Borskej, Va­­zovovej a Mar­­kusovej Odpovede žia­kov solídnu dokázali úroveň Ich vedomostí o pamiatkach, histórii a revo­lučných tradí­ciách nášho mesta. Že toto podujatie priná­ša svoje plody, o tom puklejšie najvy­sved­čí skutočnosť, že vychovalo už viacero sprie­vodcov Brati­slavskej infor­mačnej služby, ktorí zložili prísne skúšky a osvedčujú sa v pra­xi. Niektorí z■ nich už opustili školy. Jedného „novopečeného“ sprievodcu, Patrika Guldana, zatiat žiaka Gymnázia na Borskej, sme stretli na súťaží ako časomerača. Pomohol připravit spo­lužiakov a iste má spoj podiel na tom, že jediní zo všetkých troch kategórií dosiahli plný počet možných bodov. -rea- Pondelok 3. február« 1975 9 R odmĺk XX. 9 23 (5471) Celoslovensky o literatúre • ••••••• I Bratislava (tm) — Dnes predpoludním otvorili v kon gresovej sále hotela Bratislava Celoslovenskú konferenciu ne tému .Oslobodenie Československa Sovietskou armádou v slo venskej a českej literatúre Hlavný organizátor SOV SZM spoločne so Zväzom sloven­ských spisovatelov na ňu po­zval delegátov okresných a krajských zväzáckych výborov i zástupcov knižníc, aby im po­skytol príležitosť zoznámiť sa cez ODBORNÉ REFERÁTU S LITERATÜROU ktorá vyrástla z podnetov ná­rodnooslobodzovacieho boja i m oslobodenia. Rokovanie svojim kultúrnym programom pozdravili účastnici Festivalu politickej piesne v Martine Mária Habovštia­­k o v á, Karel Zich, Marta B e­­n e i o v á, Miroslav Líčko a recitátorka Jana Akurátna s poéziou Pavla Koyša a Vojte­cha Mihálika Hlavné referáty o slovenskej a českej literatúre inšpirovanej oslobodením predniesli prol. dr Miloš T o m č i k, CSc., a prof dr. Hana H r z a 1 o v á, CSc. Zaj­tra konferencia pokračuje. 4L j£& ^ hol. Polygrafi k jubileu Bratislava (pb) — Dnes sa začal pre vyše štyristo žia­kov v Odbornom učilišti Polygrafických závodov nový štndijnj cyklus Na celoučilištnom slavnost nom zhromaždení sa zúčastnil vedúci tajomník SÚV ZCSSP dr. Karol Š a v e 1. Oslavy 30. výro­čia oslobodenia našej vlasti si pripomenú na slávnostnej aka­démii, ktorá bude 8. mája t. r. Zúčastnia sa na nej komsomolci a pedagógovia z Rigy, s ktorý­ mi učiliště vstupuje do 14. ro­ka družobných stykov. Riaditef OU PZ Tibor Kertész v príhovore vyzval zvazákov a žiakov dôsledne pristupovať k povinnostiam v novom študij­nom cykle. Cena ropy New fork (č| — Zvý šenie cien ropy krajinami ťažiacimi túto surovinu ne­má za cief „hospodársky oslabiť“ Západ, ale je odpo­veďou na rast cien vo vyspe­lých krajinách. Vyhlásil ta iránsky šach Mohammed Re­­záPahlaviv rozhovore sa spravodajcom americkej te­levíznej spoločnosti CBS Vražda či ne valí, že si ju vezmú, no keď pri­šlo dieťa na svet, každý si na­šiel dôvod, aby ju opustil. Takto priniesla ' na svet päť detí. Ked bolo na ces­­t e šieste, tajila sa so svo jím stavom pred ľuďmi, ani lekára nenavštívila. Praco­vala dp poslednej chvíle, nič ne dávala na sebe znať. No ked raz večer sa už začal hlásit no­vý život o slovo, vzala si z do­mu najnutnejšie veci a pobrala isa do nemocnice. Na ceste ju chytili prudké bolesti, do ne­mocnice by už nedošla. Rozhod­la sa zájsť na neďaleké rúba­nisko, kde dieťatko porodila. Počula ho trocha zaplakať, no sama sa nezmohla na nič. riieťa utíchlo, myslela si, ie m J je mŕtve. Zabalila ho do teplákov a silonovej tašky, a pobrala sa domov. Co robiť? K pôrodu sa priznať hanbila, pre to tašku s dieťaťom skryla v by­te na povale. Mŕtvolku našli a mesiac v rozklade. Pitvou sa zistilo, že smrť nastala uduse ním. Matka Katarína M. čaká na rozsudok. Zavraždila svoje die ta, alebo zavinila jeho smrť i nedbalosti? O tom rozhodne súd. —zbá— r ridsat osemročná Katarína M. z Vrakune žila od ma­lička v neusporiadaných rodin­ných pomeroch. Bola odkázaná sama na seba, preto sl aj pre svoj život vytvorila vlastné nor­my ... Dôverovala mužom, s ktorými sa zoznámila. Tí sľubo- Rím má prím Rím (č) — Rím je na pr­vom mieste medzi taliansky­mi mestami v prírastku oby­vateľov. Za ostatných desať rokov sa v Ríme narodilo 490 000 detí, v Neapole 348 000 a v Palerme 183 000. Z Južných zaostalých oblastí sa za tento čas prisťahovalo do Ríma 660 O00 fudí NÁŠ RIPORT ACH:; TIE VLAKY..m wyýchlik 508 do Bra­­£\ tislavy mešká asi 30 minút —• ozvalo sa dnes ráno na niekoľ­kých staniciach sme rom od Žiliny. Cestu­júci nervózne prešľa­pujú, podchvíľou sa pozerajú na hodinky. Podaktorí si polohlas­ne zahrešia. Taký is­tý pohľad sa nasky­tá v preplnenom vla­ku. Do Bratislavy sa vracajú študenti i pra­cujúci, ktorí st „od­skočili“ na dva dni domov, cestujú ľudia za nákupmt a inými povinnosťami, ale aj tí, čo sem do- školy, či za prácou prichádzajú denne. Poslední si na tridsať minút mešká nta už zvykli, no ner­vozita ich neopúšťa. Veď pravidelne, až na zriedkavé výnimky, prichádzajú na praco­viská neskoro. Iste by bolo zaujímaoé vyčís­liť, kotko strát to spô­sobí. Nie jeden z ces­tujúcich sa pohoršuje, že v informačnej kan­celárii sa nestretáva s, porozumením, ochotou a slušným správaním sa, keď požiada o po­tvrdenie, že vlak meš­kal, ktoré potrebuje na ospravedlnenie pre zamestnávateľa. Tlačenica dosahuje vrchol na nástuptš­­tiach a v podchodoch. Ktosi poznamenal, že to pripomína smútoč­ný sprievod. Rýchlej­šie sa 1st nedá. No o tom — potom. Dôleži­tejší vari je dôvod, prečo tie naše vlaky nie a nie prísť do de­lovej stanice načas. Hlavný revízor osob­nej prepravy Správy Východnej dráhy sú­druh Karol R a do - šovský „Meškanie vysvetľuje: spôsobujú predovšetkým výluky. Znamená to, že na nie­ktorých úsekoch je trať zlá, čiže opravu­je sa a vlaky musia znlžovat rychlost na 50 — 40 km za hodi­nu. Okrem toho, gra­fikon je postavený tak, že rýchliky na hlavných tratiach mu­sia čakat prípoje z od­bočných tratí.“ Len tak mimocho­dom, keď už je reč o tom, či si cestujúci má alebo nemá pýtat potvrdenie o meškaní vlaku súdruh Padošov­­ský potvrdil, že pra­covníci sú povinní vy­dať ho bez toho, aby sa vyhovárali, aleba odporúčali, najmä štu­dentom, aby si zo ško­ly telefonicky overi­li, či vlak mešká ... a „Konečne vzduch a viac priestoru,“ vzdychol ši nejeden t tých, ktorí sa ocitli pred stanicou. Malé uvoľnenie a potom ďalšie „nervózne mi­núty“, kým konečne, s druhým dychom, do letí do práce, aby as­poň trochu dobehol, čo vlak nestačil (ata)

Next