Večerník, júl 1975 (XX/127-149)
1975-07-01 / No. 127
o l-fcJ c 0i— ÖO -O o ř 1 s “ oU -M ► is O. T30 • x:O v 2ra 3CC 4)> C ,0 — VL* y =3 0 g ~ o >- c h> -C o 2 H« ^ ~ a — Q. £ ŕ® PRIJATIE Praha (č) — Clen Predsedníctva a tajemník ÚV KSC Vasil B i í a k přijal dnes v Prahe delegáciu sovietskej brannej organizácie Oosaaf, vedená maršalom letectva, trojnásobným hrdinom ZSSR Alexandrom I. Pokryškinum pri príležitosti joj návštevy v Československej socialistickej republike Bez ohľadu na uplakané po Časie musí finišovat partia elektrikárov a zámočníkov pn dokončovaní zastávok na trati do Karlovej Vsi. Na snímke M. Moyzesa sú Jozef Edel, Jozef Nagy a Karol Andel z Dopravného podniku mesta Bratislavy l.IA'í, A«0 »a sto O > N 9) 0 i Ní T M I n 0^5 Utorok 1. júla 1975 * Ročník XX. # 127 ( 5575) PODUNAJSKÝM STROJÁRŇAM CHÝBA UŽ 12,5 MILIÓNA KORÚN Keď chýbajú kolieska Bratislava (mir) — Podunajské strojárne, jeden x „nutorikov“, podnik, ktorý neplní plánované úlohy. Od začiatku roka dlhujú do spoločnej pokladnice už vyše 12,5 milióna korún. Nie je to maličkosť, zvlášť keď si uvedomíme, že celý výpad spôsobili v jednom z troch závodov — v Galove. „Pričiň je niekoľko“ — hovorí podnikový riaditeľ Michal S e b e ň. „Najväčšie manka máme pri výrobe pojazdných elektrických radiátorov EL 516. Je to sortiment, ktorým sme chceli obohatiť náš trh. Doteraz ich však nevyrábame. Chýbali kolieska a nikto v republike NEBOL SCHOPNÝ splnit naše požiadavky. Pustili sme sa teda do ich vývoja sami a od júla ich budeme vyrábať. Zatiaľ pre vlastnú po trebu, neskôr chceme byť aj ich veľkým dodávateľom“. Podobne ako kolieska, hatil výrobu i nedostatok tlejiviek, ktorých výrobcom je Tesla v Nových Zámkoch. Riešenie zatiaľ našli v dovoze z Juhoslávie, ale TO JE LEN PROVIZORIUM S rozširovaním sortimentu súvisí aj neplnenie vo výrobe klasických článkových radiátorov a garážových brán. Chýbajú im pracovné sily, ale výroba sa už rozbehla. A — je len jediná cesta ako nahradit chýbajúcich pracovníkov — technicko-organizačnými opatreniami.“ Snažíme sa zmechanizovať časť ručných prác, skúšame NOVf SPÔSOB ZVARANIA ocelových profilov. Zatiaf to však nie je úplne technicky doriešené. Ak by toto opatrenie nepomohlo, musíme hľadal ďalšie. Inej' cesty niet. V spo lupráci s OV KSS a ONV v Dunajskej Strede robíme i opatrenia v nábore pracovníkov a obmedzujeme fluktuáciu na minimum.“ Manko však z mesiaca na mesiac narastá. Po zavedení spomínaných opatrení sa možno zastaví, možno sa podstatne zníži, je v silách podniku zlikvidovať ho úplne? „V žiadnom prípade nepoviem nie“, hovorí na záver súdruh Šebeií. „Plán je pre nás zákonom, ktorý musíme splniť. A riešenie hfadáme nielen vo vecnom plnení, ale i v sortimente.“ t hat. y SÚDRUH COLOTKA v MirMHVon paláci Bratislava (em) •— Vzácuy zrekonštruovaný umelecko-historický objekt — Mirbachov palác, kde má svoje nové sídlo Galéria mesta Bratislavy, navštívil člen Predsedníctva ÚV KSČ, predseda vlády SSR Peter C o 1 o t k a. V sprievode prvého námestníka primátora Augustína M i c h a 1 i čk u a riaditeľa galérie Milana f a n k o v s k é h o si so záujmom prezrel stálu expozíciu bratislavských umelcov 17.—20 storočia t práve inštalovanú výstavu akademického maliara Eugena Lehotského. Súdruh Colotka s uznaním ocenil prácu Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, ktorý venuje vefkú pozornosť rekonštrukcii ochrane historických pamiatok a a objektov, napĺňa ich novou funkciou, aby ako kultúrnospoločenské stánky slúžili našej socialistickej spoločnosti. AJ DUNAJ JE VEĽKÝ, KEĎ SA NAPIJE Plné zuby vody Prúd spomaľuje chod lodí plaviacich sa proti nemu, na hornom toku sú úseky, kde sa nesmie plával práve vtedy, keď je vody veta. Zdá sa to byť paradoxom, ale je to bezpečnostné opatrenie. Bre. by nad plavebnými priehradami sú zdvihnuté nad úroveň terénu a vlnenie od lodí by ich mohlo narušiť. Katastrofa by v takom prípade postihla polia alebo aj ludí a Ich obydlia. Preto musia priehrady vodu prepúšťať. Okrera toho musíme stahovat niektoré plavidlá z voľného toku do zimných útočišť, lebo ak nám tu prlvázovacle zariadenia zaleje voda, nemohli by sme ich odpútať v prípade potreby. Máme tu navyše naložené uhlie určené do Llnzu, nasakuje vodou a ofažle. va. Ponor člnov dosahuje maxlmélne dovolenú hranicu. Máme tej vody už plné zuby. Príval obyčajne prináša celé kmene stromov, ktoré nám odtŕhajú vodné dopravné značky a tie sa ocitnú tam, kde nepatria. Pri rozliatej rieke sa môže potom stať, že dakto vybehne s loďou povedzme na lúku. D úfajme, že sa počasie zlepši. Po takýchto dažďoch hla. dina zasa klesne, no spravidla tak rýchlo, že pieskové nánosy »poza. búda« kade tade a zasa máme starosti. No hlavné je, aby už pre. stalo llaťl“ (ree) r lodníci, ktorí si s Dunajom M. takpovediac „tykajú“, hľa. dia teraz do kalnej vody nevraž! vo. „Robí nám problémy“ — po. vedal vedúci vodnej prevádzk) bratislavského prístavu Ladlslai D e p e š . „Večer pravdepodobne hladina prevýši šesť metrov. V Senci zajtra štartuje výstavba unikátneho závodu Umieráčik panelovým problémom? Hoci československé strojárenstvo dosahuje špičkové svetové parametre, je takmer na neuverenie, že doteraz neexistuje u nás organizácia, ktorá by sa zameriavala na výrobu technologických zariadení pre panelárne. Práve naopak, táto, mimoriadne dôležitú súčasť stavebnej výroby bral rezort ťažkého strojárenstva ako nutné zlo. A preto to aj v našich panelárňach tak vyzeralo a vyzerá: formy, v ktorých sa vyrábajú panely, sú nekvalitné, nepresné, panely z nich sú rozmerovo rozdielne, pokrútené. Aká potom môže byť kvalita novo postavených bytov? O to „historickejšia bude zajtra chvíľa, keď v Senci, vo vyčlenenom území pre príemy sei, slávnostne položia základný kameň nového, v poradí uä siedmeho závodů Strojstavu Bratislava. Bude sa výlučne zaoberať výrobou strojno-technologických zariadení pre panelárne. O rozhovor sme pri tej to príležitosti požiadali iech nického námestníka riaditeľa Strojstavu Ing. Bohuša H o r v á ta a vedúceho referenta investičnej výstavby Ing Ľudovíta H a 1 á s z a Obrovské počty bytov ktoré každoročne u nás pribúdajú (napr. vlani sa postavilo v SSR 43 372 bytov — pozn. red.), vylučujú možnosť, aby sme v budúcich rokoch prestali používať prefabrikovaný systém výstavby. Ruka v ruke s ním idú panelárne ... Ing. Hatász: Prefabrikáty sú Strojárenstvo je našou pýchou a predsa — # Konečne sa blýska na lepšie časy aj panelárňam # Teoretická produkcia: 20 tisíc kvalitných bytov ročne £ Cieľová rovinka december 1978 a ešte dlho zostanú najvýhodnejším spôsobom výstavby. Ide však o to, aby sa na maximálnu mieru znižovala prácnosť na našich stavbách. Na výstavbu jed ného bytu pripadá nateraz u nás 750 hodín; ale v roku líiftO sa uvažuje už len so 450 hodinami. Ide teda o to, aby sa čo najviac práce urobilo už v pa(Pokrač. na 4. str.) Mi*&*& + *&, 19* Z tlačovej porady na Slovenskej národnej rade Účet S VISAČKOU Bratislava jer) — Novi nári sa dnes zišli na tlačovej porade k 17. schôdzke Sloven skej národnej rady, ktorá bn de v pondelok a utorok na budúci týždeň. Viedol ju podpredseda SNR Jozef Gajdo šík O štátnom záverečnom účte Slovenskej socialistickej republiky za rok 1974 informoval námestník ministra financií SSR Ing. František Valášek, k správe vlády SSR o účasti národných výborov na ochrane socialistického poriadku, celospoločenských záujmov, práv a právom chránených záujmov občanov hovoril námestník ministra vnútra SSR Ing, Ján G o n d a. Dosiahnuté tempo rastu spoločenského produktu v uplynulom ruku (9,6 percenta) je DOTERAZ NAJVYŠŠIE v hospodárskom rozvoji SSR. Na prírastku národného dôchodku (o 10,8 pere.) najväčší podiel mala spoločenská produktivita práce. Dynamický rozvoj tvorby hmotných zdrojov umožnil ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva. Maloobchodný obrat sa oproti plánu zvýšil a v porovnaní s rokom 1.973 vzrástol o 9,2 percente. Štátny záverečný účet odpovedá na otázku, ako sa splnili zámery rozpočtovej politiky, V roku 1974 sa dosiahla mierna PREVAHA PRÍJMOV nad výdavkami vo výške 32,2 milióna korún. Vytvorené finančné zdroje zabezpečili v plnom rozsahu plnenie základných úloh a ciefov štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva v SSR a štátneho rozpočtu SSR. V čase našej uzávierky pokračovala porada informáciami námestníka ministra vnútra SSR Ing. Jána Gondu. K obom materiálom sa v najbližších dňoch vrátime. Šiesteho štart Bratislava (č) — Takmer tristo pionierov a zvázákov zo Západoslovenského kraja strávi časť tohtoročných prázdnin v letných táboroch ruského jazyka. Už šiesteho júla 160 žiakov ZDŠ nastúpi na dvojtýždňo vý turnus. RUŠNO NA NOVOHRADSKEJ 8 Prázdniny v .dvojke* Bratislava (ej) — Ob vodný dom pionierov a mládeže Bratislava II. patrí v našom meste medzi najagilnejšie, aj keď ja to len „dom v domče ku“ na Novohradskej 6. Cez letné prázdniny pripravil ko lektív pracovníkov vedený Erikou Palaekovou bohatý program pre iskry aj pionie rov, deti zo školských družín Každý utorok od 10. ■ hodiny (ak je pekné počasie) sú na programe vychádzky do prírody, streda je dňom premietania filmových rozprávok (od 10. a 13. hod.), štvrtok je kvízový, súťažný (od 10. a 13. hod.), piatky budú patriť mladým výtvarným talentom —* súťažiam v kresleni na rôzne témy (od 10. bod.). Herňu majú otvorenú donne od 10. do 12. bod. a popoludní od 13, do 16.30 hodiny Vo vysokoškolských internátoch je v týchto dňoch čulo ani v úil. Dievčatá a chlápci odchádzajú domov k rodičom a na prázdniny, no skôr zbalia internátnu bielizeň a ostatný inventár na odovzdanie. Tento záber nášho fotoreportéra M. Moyzesa je z internátu Mirka Nešpora.