Večerník, júl 1975 (XX/127-149)

1975-07-01 / No. 127

o l-fcJ c 0i— ÖO -O o ř 1 s “ oU -M ► i­s O. T30 • x:O v 2ra 3CC 4)> C ,0 — VL* y =3 0 g ~ o >- c h> -C o 2 H« ^ ~ a — Q. £ ŕ® PRIJATIE Praha (č) — Clen Pred­sedníctva a tajemník ÚV KSC Vasil B i í a k přijal dnes v Prahe delegáciu sovietskej brannej organizácie Oosaaf, vedená maršalom letectva, troj­násobným hrdinom ZSSR Ale­xandrom I. Pokryškinum pri príležitosti joj návštevy v Československej socialistickej republike Bez ohľadu na uplakané po Časie musí finišovat partia elektrikárov a zámočníkov pn dokončovaní zastávok na trati do Karlovej Vsi. Na snímke M. Moyzesa sú Jozef Edel, Jo­zef Nagy a Karol Andel z Do­pravného podniku mesta Bra­tislavy l.IA'í, A«0 »a sto O > N 9) 0 i Ní T M I n 0^5 Utorok 1. júla 1975 * Ročník XX. # 127 ( 5575) PODUNAJSKÝM STROJÁRŇAM CHÝBA UŽ 12,5 MILIÓNA KORÚN Keď chýbajú kolieska Bratislava (mir) — Podunajské strojárne, jeden x „nutorikov“, podnik, ktorý neplní plánované úlohy. Od začiatku roka dlhujú do spoločnej pokladnice už vyše 12,5 milióna korún. Nie je to maličkosť, zvlášť keď si uvedomíme, že celý výpad spôsobili v jednom z troch závodov — v Galove. „Pričiň je niekoľko“ — ho­vorí podnikový riaditeľ Michal S e b e ň. „Najväčšie manka máme pri výrobe pojazdných elektrických radiátorov EL 516. Je to sortiment, ktorým sme chceli obohatiť náš trh. Doteraz ich však nevyrábame. Chýbali kolieska a nikto v re­publike NEBOL SCHOPNÝ splnit naše požiadavky. Pustili sme sa teda do ich vývoja sami a od júla ich budeme vy­rábať. Zatiaľ pre vlastnú po trebu, neskôr chceme byť aj ich veľkým dodávateľom“. Podobne ako kolieska, hatil výrobu i nedostatok tlejiviek, ktorých výrobcom je Tesla v Nových Zámkoch. Riešenie zatiaľ našli v dovoze z Juhoslá­vie, ale TO JE LEN PROVIZORIUM S rozširovaním sortimentu súvisí aj neplnenie vo výrobe klasických článkových radiáto­rov a garážových brán. Chý­bajú im pracovné sily, ale vý­roba sa už rozbehla. A — je len jediná cesta ako nahradit chýbajúcich pracovníkov — technicko-organizačnými opa­treniami.“ Snažíme sa zmecha­nizovať časť ručných prác, skú­šame NOVf SPÔSOB ZVARANIA ocelových profilov. Zatiaf to však nie je úplne technicky doriešené. Ak by toto opatre­nie nepomohlo, musíme hľadal ďalšie. Inej' cesty niet. V spo lupráci s OV KSS a ONV v Du­najskej Strede robíme i opatre­nia v nábore pracovníkov a obmedzujeme fluktuáciu na minimum.“ Manko však z mesiaca na mesiac narastá. Po zavedení spomínaných opatrení sa mož­no zastaví, možno sa podstat­ne zníži, je v silách podniku zlikvidovať ho úplne? „V žiad­nom prípade nepoviem nie“, hovorí na záver súdruh Šebeií. „Plán je pre nás zákonom, kto­rý musíme splniť. A riešenie hfadáme nielen vo vecnom pl­není, ale i v sortimente.“ t hat. y SÚDRUH COLOTKA v MirMHVon paláci Bratislava (em) •— Vzácuy zrekonštruovaný ume­­lecko-historický objekt — Mir­­bachov palác, kde má svoje nové sídlo Galéria mesta Bra­tislavy, navštívil člen Predsed­níctva ÚV KSČ, predseda vlády SSR Peter C o 1 o t k a. V sprie­vode prvého námestníka pri­mátora Augustína M i c h a 1 i č­­k u a riaditeľa galérie Milana f a n k o v s k é h o si so záuj­mom prezrel stálu expozíciu bratislavských umelcov 17.—20 storočia t práve inštalovanú výstavu akademického maliara Eugena Lehotského. Súdruh Colotka s uznaním ocenil prácu Národného výbo­ru hlavného mesta SSR Bra­tislavy, ktorý venuje vefkú pozornosť rekonštrukcii ochrane historických pamiatok a a objektov, napĺňa ich novou funkciou, aby ako kultúrno­­spoločenské stánky slúžili na­šej socialistickej spoločnosti. AJ DUNAJ JE VEĽKÝ, KEĎ SA NAPIJE Plné zuby vody Prúd spomaľuje chod lodí pla­viacich sa proti nemu, na hornom toku sú úseky, kde sa nesmie plá­val práve vtedy, keď je vody ve­ta. Zdá sa to byť paradoxom, ale je to bezpečnostné opatrenie. Bre. by nad plavebnými priehradami sú zdvihnuté nad úroveň terénu a vl­nenie od lodí by ich mohlo na­rušiť. Katastrofa by v takom prí­pade postihla polia alebo aj ludí a Ich obydlia. Preto musia prie­hrady vodu prepúšťať. Okrera toho musíme stahovat niektoré plavidlá z voľného toku do zimných útočišť, lebo ak nám tu prlvázovacle zariadenia zaleje voda, nemohli by sme ich odpú­tať v prípade potreby. Máme tu navyše naložené uhlie určené do Llnzu, nasakuje vodou a ofažle. va. Ponor člnov dosahuje maxl­­mélne dovolenú hranicu. Máme tej vody už plné zuby. Príval obyčajne prináša celé kme­ne stromov, ktoré nám odtŕhajú vodné dopravné značky a tie sa ocitnú tam, kde nepatria. Pri roz­liatej rieke sa môže potom stať, že dakto vybehne s loďou povedz­me na lúku. D úfajme, že sa počasie zlepši. Po takýchto dažďoch hla. dina zasa klesne, no spravidla tak rýchlo, že pieskové nánosy »poza. búda« kade tade a zasa máme sta­rosti. No hlavné je, aby už pre. stalo llaťl“ (ree) r lodníci, ktorí si s Dunajom M. takpovediac „tykajú“, hľa. dia teraz do kalnej vody nevraž! vo. „Robí nám problémy“ — po. vedal vedúci vodnej prevádzk) bratislavského prístavu Ladlslai D e p e š . „Večer pravdepodobne hladina prevýši šesť metrov. V Senci zajtra štartuje výstavba unikátneho závodu Umieráčik panelovým problémom? Hoci československé strojárenstvo dosahuje špičkové sveto­vé parametre, je takmer na neuverenie, že doteraz neexistuje u nás organizácia, ktorá by sa zameriavala na výrobu tech­nologických zariadení pre panelárne. Práve naopak, táto, mi­moriadne dôležitú súčasť stavebnej výroby bral rezort ťažké­ho strojárenstva ako nutné zlo. A preto to aj v našich pane­­lárňach tak vyzeralo a vyzerá: formy, v ktorých sa vyrábajú panely, sú nekvalitné, nepresné, panely z nich sú rozmerovo rozdielne, pokrútené. Aká potom môže byť kvalita novo posta­vených bytov? O to „historickejšia bude zajtra chvíľa, keď v Senci, vo vyčlenenom území pre príemy sei, slávnostne položia základný kameň nového, v poradí uä siedmeho závodů Strojstavu Bratislava. Bude sa výlučne za­oberať výrobou strojno-techno­­logických zariadení pre pane­lárne. O rozhovor sme pri tej to príležitosti požiadali iech nického námestníka riaditeľa Strojstavu Ing. Bohuša H o r v á ta a vedúceho referenta inves­tičnej výstavby Ing Ľudovíta H a 1 á s z a Obrovské počty bytov ktoré každoročne u nás pribú­dajú (napr. vlani sa postavilo v SSR 43 372 bytov — pozn. red.), vylučujú možnosť, aby sme v budúcich rokoch prestali po­užívať prefabrikovaný systém výstavby. Ruka v ruke s ním idú panelárne ... Ing. Hatász: Prefabrikáty sú Strojárenstvo je našou pý­chou a predsa — # Ko­nečne sa blýska na lepšie časy aj panelárňam # Teoretická produkcia: 20 tisíc kvalitných bytov roč­ne £ Cieľová rovinka december 1978 a ešte dlho zostanú najvýhod­nejším spôsobom výstavby. Ide však o to, aby sa na maximálnu mieru znižovala prácnosť na na­šich stavbách. Na výstavbu jed ného bytu pripadá nateraz u nás 750 hodín; ale v roku líiftO sa uvažuje už len so 450 hodi­nami. Ide teda o to, aby sa čo najviac práce urobilo už v pa­­(Pokrač. na 4. str.) Mi*&*& + *&, 19* Z tlačovej porady na Slovenskej národnej rade Účet S VISAČKOU Bratislava jer) — Novi nári sa dnes zišli na tlačovej porade k 17. schôdzke Sloven skej národnej rady, ktorá bn de v pondelok a utorok na budúci týždeň. Viedol ju pod­predseda SNR Jozef Gajdo šík O štátnom záverečnom účte Slovenskej socialistickej repu­bliky za rok 1974 informoval námestník ministra financií SSR Ing. František Valášek, k správe vlády SSR o účasti národných výborov na ochra­ne socialistického poriadku, celospoločenských záujmov, práv a právom chránených záujmov občanov hovoril ná­mestník ministra vnútra SSR Ing, Ján G o n d a. Dosiahnuté tempo rastu spo­ločenského produktu v uplynu­lom ruku (9,6 percenta) je DOTERAZ NAJVYŠŠIE v hospodárskom rozvoji SSR. Na prírastku národného dô­chodku (o 10,8 pere.) najväč­ší podiel mala spoločenská produktivita práce. Dynamický rozvoj tvorby hmotných zdro­jov umožnil ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva. Maloob­chodný obrat sa oproti plánu zvýšil a v porovnaní s rokom 1.973 vzrástol o 9,2 percente. Štátny záverečný účet odpo­vedá na otázku, ako sa splnili zámery rozpočtovej politiky, V roku 1974 sa dosiahla mier­na PREVAHA PRÍJMOV nad výdavkami vo výške 32,2 milióna korún. Vytvorené fi­nančné zdroje zabezpečili v plnom rozsahu plnenie zá­kladných úloh a ciefov štátne­ho plánu rozvoja národného hospodárstva v SSR a štátne­ho rozpočtu SSR. V čase našej uzávierky po­kračovala porada informácia­mi námestníka ministra vnútra SSR Ing. Jána Gondu. K obom materiálom sa v najbližších dňoch vrátime. Šiesteho štart Bratislava (č) — Tak­mer tristo pionierov a zvázákov zo Západoslovenského kraja strávi časť tohtoročných prázd­nin v letných táboroch ruského jazyka. Už šiesteho júla 160 žia­kov ZDŠ nastúpi na dvojtýždňo vý turnus. RUŠNO NA NOVOHRADSKEJ 8 Prázdniny v .dvojke* Bratislava (ej) — Ob vodný dom pionierov a mláde­že Bratislava II. patrí v našom meste medzi najagilnejšie, aj keď ja to len „dom v domče ku“ na Novohradskej 6. Cez letné prázdniny pripravil ko lektív pracovníkov vedený Eri­kou Palaekovou bohatý program pre iskry aj pionie rov, deti zo školských družín Každý utorok od 10. ■ hodiny (ak je pekné počasie) sú na programe vychádzky do prí­rody, streda je dňom premie­tania filmových rozprávok (od 10. a 13. hod.), štvrtok je kví­zový, súťažný (od 10. a 13. hod.), piatky budú patriť mla­dým výtvarným talentom —* súťažiam v kresleni na rôzne témy (od 10. bod.). Herňu ma­jú otvorenú donne od 10. do 12. bod. a popoludní od 13, do 16.30 hodiny Vo vysokoškolských internátoch je v týchto dňoch čulo ani v úil. Dievčatá a chlápci odchádzajú domov k rodičom a na prázdniny, no skôr zbalia internátnu bielizeň a ostatný inventár na odovzdanie. Tento záber nášho fotoreportéra M. Moyzesa je z internátu Mirka Nešpora.

Next