Večerník, august 1977 (XXII/149-171)

1977-08-01 / No. 149

u N­ I j­t­o * 9-h­c 5 £ c­O -c > Q. CO­ D 9« 0 c •> 1­2 o 2 ."2 J Q) Q o o, o 2. ~ -<5 N* ^V) xt ^CO CC Q ““ z O -c­C­CO Q- 5 C CD Ct­role OD .«2 « 4-» V-2 a ■* 00 -v > 0) 4-ri 2 n i </> kCO . ¥ N • NA VYŠE ŠTYRISTOKILO­­METROVÚ (rasu pešieho pocho­du sa včera ráno vydala trinásť­­členná skupina ZO SZM pri Mest­skom múzeu. Po­chod oficiálne začali položením venca k pamätní­ku na námestí SNP a zakončia ho o jedenásť dní na vrchole Ry­sov. Bližšie o tej­to akcii píšeme v dnešnom Brati­slavskom ví­kende Študentská aktivita y druhom polčase Na stavbách i v zeleni Bratislava (ej)-Prvýme­siac prázdnin uplynul ako ked bičom plesne, no ním sa letná študentská aktivity v našom meste neskončila. Kým v júli pracovalo v rôznych podni­koch tisícosemsto študentov, z toho vyše sedemsto vyso­koškolákov a viac ako tristo zahraničných zo Sovietskeho zväzu, Poľska, Bulharska, NDR a MLR, dnes ich je o nie­čo menej - informoval nás predseda Štábu brigád pri MV SZM Alojz Rakovský. Ich pracoviská sú roztrúsené prakticky po celej Bratislave. Na Mierovom námestí, Pražskej, Br­nianskej a v Rači pomáhajú Do­­prastavu. Poslucháčov Prírodove­deckej fakulty UK nájdeme na stav­be internátu a svojej budúcej školy v Mlynskej doline. Filozofi budú pokračovať v diele, ktoré im zane­chali na prístavbe FFUK predchod­covia MIMOBRATISLAVSKi ŠTUDENTI gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska, ktorých je vyše tisícsto, majú svoje praco­viská poväčšinou na úseku zele­ne - v ZARES-e. Prácu oboch letných turnusov na Centrálnej stavbe Bratislava bu­deme môcť komplexne zhodnotit až v septembri PRVÝ TURNUS BRIGÁDNIKOV odpracoval na Fond solidarity jednu pracovnú smenú, augusto­ví brigádnici venujú na tento účel koruny, ktoré zarobia v sobotu 13. augusta. Vyvrcholením letnej aktivity bude brigádnický festival v dňoch 18.-21. augusta vo Svite. Snímka oam Pracujúci Chemických závodov Juraja Dimitrova ROKUJÚ 0 PLANE Bratislava (mir) — V závodnom klube Vernosť sa dnes schádza stra­nícky technicko-ekonomický aktív pracujúcich Chemických závodov Ju­raja Dimitrova. Predmetom rokova­nia je správa o hospodárskych výsled­koch podniku v prvom polroku, spô­soby, ako splnia úlohy druhého pol­roka; budú sa zaoberať aj prípravou plánu na nasledujúci rok. Dimitrov« prerokujú plnenie hlavných úloh XV. zjazdu KSČ v podmienkach podniku -i to, ako sa vyrovnali s volebným programom. Nazreli sme do budmerického Družstva socialistickej práce Ne m račte sa A k si dáte dobrú šunku alebo pe­­r\ čerté bravčové, istotne si bude­te pamätať, kde ste mäso kúpili. Ak vám zachutí, možno pochválite mäsiara, ob­chod. Sotva by ste však boli zvedaví, odkiaľ prasiatko pochádza, kto a ako hc dochoval. Nie je to na šunke napísané a uhádnuť sa to nedá. A možno je aj z Budmeric, kde v sú­časnosti chovajú sedemtisíc ošípaných. A to je už slušný počet. Tisíc osemsto kusov hovädzieho dobytka tiež čosi skonzumuje, ak porátame, že každý do­spelý kus má obsah žalúdka zhruba dvestopäťdesiat litrov. „Kiežbýnám teraz dobre napršalo na tých sedemsto hektárov krmovín "-po­vedal nám predseda družstva Pavol Ži­linský. „Aj na tých sedemsto hektárov kukurice a dvestopäťdesiat repy by sa zišlo!" na mrakv A j o vidíte, a mestský človek si prá­­»V ve teraz myslí, že pršalo už dosť Chcel by mať peknú dovolenku. Povedzme tú celozávodnú, ktorú si v poľnohospodárstve sotva možno predstaviť. Budmerické družstvo vďaka úsiliu svojich pracovníkov po celý rok, dosa­huje pekné výsledky. Nemalý podiel má na tom socialistické súťaženie, v kto­rom toto JRD hrá medzi ostatnými prím. Tajomník bratislavského OV Zväzu družstevných roľníkov Ing. Štefan Va­­gunda o tom povedal: „Titul Družstve socialistickej práce, ktorý im udelili ÚV ZDR a minister poľnohospodárstva a výživy SSR, dostali v Budmericiach ako prví na Slovensku, pretože prví spl­nili kritériá. To znamená, že tu väčšina družstevníkov súťaží o názov BSP. Je tc 22 kolektívov. Z nich šesť má už strie­bornú medailu. Aj vďaka súťaži dosiahli úspechy v hospodárení. Osobitne ich treba pochváliť za to, že si veľmi precíz­ne vyriešili problémy v živočíšnej vý­robe." 7 akže ak ste včera pri obede hromžili, že práve v nedeľu prší, pomyslite si dnes, že po daždi ten rezeň bude možno ešte väčší. A ktovie, či nie práve z Budmeric. .. (rea) Kde boli lode? Bratislavský „propeler“ má už tak­mer šesťdesiatročnú tradíciu a ne­odmysliteľne patrí k nášmu mestu Preto naši občania i hostia bolí azda trocha sklamaní, keď v nede­ľu do 14. hodiny loď nepremávala. Na oddelení osobnej prepravy Dunajplavby nám povedali, že ma­jú kdispozícii dve lode: Slavín a Tr­navu, pričom Trnava premáva do Petržalky a na Slavíne možno pre­žiť príjemnú hodinu vyhliadkovej plavby po Dunaji. Včera však Sla­vín premával na oslavy Csemado­­ku a Trnavu zas intenzívnejšie vy­užili preto, aby urobili radosť pio­nierom z Ašu a Východosloven­ského kraja a povozili ich po našej veľrieke. Túto zmenu všakoznámi­­li dopredu. Na Dunajplavbe sa snažia oby­vateľom Bratislavy i jej hosťom po­núknuť čo najkvalitnejšie služby. Ak vzniknú nejaké nedostatky, hlavná príčina je v tom, že majú málo osobných lodí, ktoré by boli k dispozícii plavbychtivým Brati­­slavčanom. (bj) Proti bombe Tokio (č) — Prípravy na výrobu neutrónových bômb v USA dôrazne odsudzuje rezolúcia, ktorú jednomy­seľne schválili členovia pŕefekturál­­neho zhromaždenia v japonskom K jote. Pripomínajú, že ešte 32 rokov po zvrhnutí amerických atómových bômb nad Hirošimu a Nagasaki umierajú na následky vtedajších jad­rových výbuchov ďalší ľudia. Vyzýva japonskú vládu, aby žiadala zastave­nie vývoja výroby všetkých americ­kých jadrových zbraní vrátane neu­trónových Mládež s CKM Praha (č) - V júli vycestovalo do zahraničia prostredníctvom Cestovnej kancelárie mládeže do osemtisíc mla­dých ľudí z ČSSR. Najviac ich bolo v socialistických štátoch, ďalší navští­vili Alžírsko, Fínsko, Francúzsko, Kubu a iné krajiny. m ■ m jjÍBÍpfet PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PONDELOK A ČSSR y 1. augusta 1977 ROČNÍK XXII. • 149(6115) • CENA 50 HALIEROV Rovnováha ZÁUJMOV r'as odmeral už druhý rok platnosti Záve­rečného aktu Kon­ferencie o bezpeč­nosti a spolupráci v Európe, podpísa­ného práve 1. au­gusta 1975. Sme svedkami, že sa ďalej darí prehlbo­vať presvedčenie o nevyhnutnosti práva takých noriem vzájomných vzťahov, aké stanovuje Záverečný akt, jednako sa proti nim stále -1 keď máme - aktivizujú sily. rozhodnuté podkopávať helsinské „desatoro mierového spolužitia“ Záverečný akt však podpisovali svojho času takmer bez výnimky najvyšší predstavitelia 33 európskych krajín, USA a Kanady, okrem iného aj „súc si vedomí... možnosti spojenia svojich úsilí s cieľom prekonávať nedôveru a zvyšovať dôveru“, ako to výslovne uvádza preambula Záverečného aktu. J e teda na mieste konštatovať, že uplynulé dva roky sa stali v tomto zmysle zodpovednou previerkou takto deklarovaného vedomia. Spo­ločenstvo socialistických krajín v nej obstálo bez výhrad. Medzi západoeu­rópskymi signatárskymi štátmi sa síce našli krajiny, ktoré dali doma priechod aj hlasom proti dôslednému dodržiavaniu Záverečného aktu, ale to jeho podstatu nijako nemohlo nahlodávať (hoci práve to bol motív zlovoťného konania proti Záverečnému aktu). Vôbec je uspokojujúce konštatovať, že vlastne žiaden signatársky štát otvorene nespochybnil Záverečný akt, a že za tie dva roky sa pre spolužitie európskych národov ani nenašla priliehavejšia alternatíva, než práve výsledky helsinskej konferencie. Pripomeňme si tu slová, vyrieknuté z helsinskej tribúny L. I. Brežnevom: „Je to víťazstvo rozumu. Prospech majú všetci... je to výhra pre všetkých, ktorí si vážia mier a beznečnosť na našej planéte“ preto, že čas nijako neubral na hodnote Záverečného aktu, že naopak, I skutočne potvrdil toto víťazstvo rozumu, túto rovnováhu záujmov signa­társkych štátov, treba budúcnosť Európy ešte väčšmi podoprieť predsavza­tiami zakotvenými v Záverečnom akte Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. „V narastajúcom vědomi možnosti žiť vedľa seba bez neustálej hrozby vojny“, vyhlásil v Helsinkách náš najvyšší predstaviteľ, prezident republiky Gustáv Husák, „nespočíva iba praktická potreba súčasnej Európy, ale aj veľká nádej pre jej budúcnosť a tiež príklad pre iných.“ Sú to zároveň slová zadosťučinenia pre Záverečný akt i nášho stále obnovovaného záväzku dôsledne ho dodržiavať. (mh) LETNÁ AKTIVITA MLÁDEŽE má aj takúto tvár. V ZARES-e na Zlatých pieskoch pri predaji vstupeniek na parkovisko brigádujú Ľubomír Macko z Gymnázia v Pezinku a Lívia Písečná z Gymnázia Lad. Novomeského v Bratislave. Cez pekný slnečný deň predajú až šesťsto parkovacích lístkov. Snímka -več- Príjemné s užitočným Ani po tieto dni ruch v študentských domovoch neutíchol. Tých, čo tu prežívajú chvíle po celý rok, vystriedali iní. Aj tohto roku zorganizoval SZM vý­mennú prax pre našich poslucháčov (eko nómov, technikov, medikov i farmaceu­tov) vyšších ročníkov so zahraničnými. Martin Aarts, študent architektúry v ho­landskom Delfte, tiež patrí k nim. Už nie­koľko dní dennodenne vchádza do budovy Stavoprojektu. S kolektívom mladých ar­chitektov pracuje na súbore projektov ob­čianskej vybavenosti v Petržalke-Starom háji. Môže teda uplatniť to, čo je pre každého architekta osobité: svojské poní­manie koncepcie. Nielen o prácu, ale i o veselé družné rozhovory v ateliéri nie je núdza. Ved jazykovú bariéru prekopali hneď v prvých dňoch. Na otázku, ako je u nás spokojný, ako samu páči práca, odpovedal síce struč­ne, no priam perfektne po slovensky — dobre, výborne. (eg) Učňovské strediská potravinárskeho obchodu potrebujú viac chlapcov Bratislava (iva) - Súčasnú situáciu v ob­chode treba riešiť a majú to na zreteli aj stranícke dokumenty. Malé potravinárske predajne neraz zbytoč­ne viažu pracovné sily a nemôžu ani ponúk­nuť kompletnú sorti­­mentnú škálu tovaru. V modernej samoob­sluhe sa aj lepšie pracu­je, čo môže najmä za­­vážiť u mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú pre budúce povolanie. Aká je však momen­tálna situácia s učňov­ským dorastom? Vy­brali sme si závod 08-01 Potravín a vedúca učňovského strediska Aurélia Erlichová nám povedala: „Plán určuje nášmu učňovskému' stredisku prijať v novom školskom roku 53 žiakov, z toho ôsmich chlapcov. V Bra­tislave sa nám však NAPRIEK NÁBORU na školách podarilo zís­kať iba pätnásť mladých ľudí a z nich je len jediný chlapec. Museli sme si pomôcť z ďalších okre­sov, z ktorých najväčší záujem o prácu v potra­vinárskom obchode ma­jú v Galantskom okrese (27 žiakov).“ Hlavný mesto Slo­venska v každom prí­pade potrebuje rezervu zdatných náhradníkov pre prácu v potravinár­skom obchode. V sú­časnosti tu máme, po­dlá slov pracovníka .spo­mínaného závodu Po­travín Júliusa Šándora TAKMER STO SAMOOBSLÚH všetkých potravinár­skych predajní je okolo 480. V školskom roku 1976-77 však medzi 175 žiakmi boli iba dvaja učni. Tento nepriaznivý trend pretrváva už nie­koľko rokov a keďže v pláne na najbližší školský rok je až osem chlapcov, azda by sa ešte našli v každom bratislavskom obvode dvaja-traja záujemci o toto zaujímavé povo­lanie Okolie pomáha BRATISLAVE

Next