Východoslovenské Noviny, január 1968 (XVII/3-26)

1968-01-04 / No. 3

Chepos expeduje do SSSR pivné tanky Košice (ČTK) — Prvých dvad saťdva obrovských 76 hektolitro­vých pivných tankov vyexpedovali predvčerom a včera z Východo­slovenských strojární v Košiciach pre nové pivovary, budované v So­vietskom sväze. Pivné tanky — cís terny majú špeciálny náter, zabra­ňujúci korózii a znehodnocovaniu piva. Do Rumunska vyexpedovali súčasne buchar KB-630. V najbiiž šich dňoch pripravujú na export stroje a zariadenia pre juhoame rické štáty Chile a Venezuelu, ná­hradné dielce pre viskózové zaria­denia do SSSR, náhradné dielce pre lis LS-160 do NDR, výmenní ky, nádrže a ďalšie zariadenia pre domácich zákazníkov. V prvom polroku vyvezie VSS do zahraničia tovar za niekoľko desiatok miliónov korún. f „Vlodek" a jeho kumpáni čakajú na súd Brno ICTKf — S činnosťou päťčlennej pašeráckej skupiny oboznámili včera v Brne zástup­covia verejnej bezpečnosti noví nárov. ' Parta udržiavala styk s dobre organizovanou skupinou poľských pašerákov. Vedúci čs. party 24- ročný V. V., známy o Poľsku pod menom „Vlodek“ a u Brne alebo na Slovensku pod inými menami, nezákonne vyviezol spolupráci s mnohými pomocník v mi tovar v cene viac ako 200 000 Kčs. Podľa dohôd a „čiernych kurzov“ mal za to získat 843 000 poľských zlotých — väčšinou v amerických dolároch. Sústredil sa predovšetkým na ..vývoz“ plyšu. Najprv previezol asi 60 metrov tejto látky pri zá­jazdoch do Poľska — „v drob­nom“. Nasledovali dodávky „vo veľkom": v júni roku 1966 asi 80 m plyšu, v júli 100 m, v sep tembri 200 m atď. To ui V. V. nadviazal styk s poľskými pa šerákmi. Posielal a preváíal cez hranice aj šuštiaky, kasilon, tri kotínové košele. Poľskí pašeráci malt za prepravu pevnú taxu: napríklad za 1 vak trikotlnových košieľ 1500 zlotých. Spôsob a čas dodania, ceny pa šeráci vopred dohodli. Hlavné cesty nezákonnej prepravy tova ru viedli okresmi Dolný Kubín a Poprad. Z okresu Poprad, kde pašeráci prenášali zásielky cez rieku Du najec v nepremokavých maskova cích oblekoch — v zime bielych .— došla vlani 7. januára prvá zpráva. Pašerákov tam vyrušili. Dva balíky umelého plyšu — 56 m — zostali na mieste. Skupina sa pokúšala túto zásielku pre viezť cez hranice ui dvakrát predtým. Sneh a zima to pre­kazili. Tretí raz pašerákov vy rušil vodič autobusu. Upozornil bezpečnost. Vedúci skupiny osob ným autom ušiel, jeho 26-ročný spoločník utiekol pešo. Ahsolvo (Pokračovanie na 2. strane.) Slá'a novinárska súťaž ku Dnu učiteľov Bratislava (ČTK) — Pove reník SNR pre školstvo a Sväz slo venských novinárov vypisujú stá lu novinársku súťaž o najlepšie publikované práce z oblasti výcho­vy mládeže a vzdelávania pracú júcich od 1. januára do 31. decen bra kalendárneho roku. Ceny a odmeny: 1. Kčs 5U00, 2. Kčs 3000, 3. Kčs 2000 a ďalšie:: päť odmien po Kčs 1000. Súťaž je anonymná. Môže sa na nej zúčastniť každý autor, najviac s dvoma prácami. Súťažné práce v dvoch exemplá­roch treba poslať do 31. januára na adresu Sväzu slovenských no vinárov. Quclßfa afar POST EXPO — rozhovor našich redaktorov s pod­predsedom Vsi. KNV Ing. J. Kubašovským o EXPO 67; RODIČIA S MALÝM „R“ — o tých, ktorí si nezaslú­žia, aby sa im hovorilo rodič; AKO MOŽNO ZAHLADIŤ ODSÚDENIE — je človek po zahladení, ako keby nebol odsúdený a o iných podobných otázkach sa dozviete z článku odbor­níka. ORGÁN YÝCHÓDOSIOVÉNSWEHQ KRAJSKÉHO VÝBORU KSS ŠTVRTOK 4. januára 1968 • Čís. 3. • Roč. XVII. • 40 hal. Začali s výstavbou prvej ortufovne v ČSSR Výnosná investícia R u d č a n y (ČTK) — Sláv nostný výkop pre výstavbu prvej v ortufovne v republike bol včera areúli nášho najväčšieho že leznorudného závodu v Rudňa noch. Nový závod celoštátneho významu, v ktorom sa efektívne využije rudné bohatstvo Spišsko­­gemerského rudohoria, si vyžiada investičný náklad 86 miliónov ko­rún. je to stavba z ekonomic­kého hľadiska vysokovýnosná s návratnosťou investícii za 6 ro- Úspešný rok poľnohospodárov Košice (kn) — Uplynulý rok bo>l v plnení plánu živo­číšnych produktov úspešný. Jednotlivé úlohy poľnohospo­dári Východoslovenského kra ja nielen splnili, ale aj pre­kročili. V na verejné nadpláne odpredali zásobovanie 1070 metrákov mäsa, milión 120 ti­síc litrov mlieka a pol druha milióna vajec. kov. Bude to aj stavba rekordná, plánovaná na 13 mesiacov so spustením skúšobnej prevádzky už v prvom kvartáli 1969. Rudnianska ortuťovňa bude spracúvať tetraedrítové koncén tráty s obsahom medi, ortuti, antimónu a ostatných stopových prvkov na hlavné produkty: tech nicky čistú ortuť a medený vý pražok. Nový závod v celom roz­sahu zabezpečí efektívne spra­covanie koncentrátov a svojou kapacitou pokryje cca 50 % roč nej potreby ortuti v ČSSR. Pod statne sa tým znížia devízové nároky, lebo dosial sme väčšie množstvo ortuti dovážali zo za hraničia. Ortuťovňu v Rudňanoch vybu­dujú Hutné stavby v Košiciach ako generálny dodávate! staveb ných prác a technologické za riadenie dodá zahraničná firma Mannesmann z Rotterdamu v Ho landsku. Závod bude stáť v spoločnom areáli s úpravňou rúd, čo je vel­mi výhodné z hľadiska využitia už existujúcich inžinierskych sie tí a nadväzných prevádzok. Stretnutia s pioniermi Michalovce lela>-Na prahu nového roku sa včera stretli v mi­chalovskom Klube poľnohospodá­rov pionieri s vedúcimi predsta viteľmi okresu. Po srdečnom prí­vete vedúceho tajomníka OV KSS jána Pirča bolo záverečné stret­nutie súťaže Družba medzi našimi a sovietskymi pioniermi. Včeraj­šie stretnutie vyhrali pionieri z Užhorodu. Rožňava (jg) — V Rožňave sa stretli vedúci politickí a hospo dárski pracovníci, ako aj starí ko munisti na spoločnej besede s pio niermi a najlepšími žiakmi zo všetkých stredných škôl okresu. Po slávnostnom prejave predsedu ¥ ONV a člena predsedníctva OV KSS Františka Dávida odovzdali prítomným deťom pekné knižné darčeky. Východoslovenské železiarne PO ÔSMICH ROKOCH Dnes je ôsme vý­ročie slávnostné­ho výkopu a zača­tia výstavby VSŽ — Dokázali ovlád­­nuftechnikui tech­nológiu — Ocelia­­ri, vysokopeciari a koksári najúspeš­nejší Košice (jmč) — Dnes — 4. januára 1968 — je tomu "Nrúve osem rokov, *Co neefale ko obce Šaca sa zišla skupin­ka ľudí, aby slávnostným vý­kopom začali výstavbu nášho najväčšieho hutníckeho kombi­nátu — Východoslovenských železiarní. Za uplynulých osem rakov sa okolie Šace zmenilo na nepoznanie. Rôzne plechy vyrobené vo Východoslovenských železiar­ňach našli uplatnenie nielen v strojárstve, ale i v spotrebnom priemysle a stavebníctve. V oceľových rúrach vyrobených v prevádzke VSŽ na Bočiari prú­di nafta a z oceľových kon­štrukcií z mostárne už posta­vili nejeden impozantný ob­jekt. Ak si dnes spomenieme na obavy, s akými sa začínala výroba v takmer každej pre­vádzke, zdá sa, že to už ani nie je pravda. Napríklad v oce­liarni Východoslovenských že leziarni pri spustení do pre­vádzky prvého konvertora do­konca i odborníci tvrdili, že potrvá roky, kým tento mladý kolektív sa naučí taviť oceľ slušnej akosti. Za necelé dva roky považujú oceľ vyrobenú v oceliarni VSŽ za jednu najkvalitnejších v ČSSR. Pod­z nikové značky ocele, KOHAL, KOSIL, KODYL, KODUR A KO­­NOX — výsledok tvorivej prá­ce technikov VSŽ — sú svojim štruktúrnym a chemickým zlo­žením pokladané za najvhod­nejšie pre výrobu pilecbov. Oceliari VSŽ mali v roku 1967 úlohu vyrobiť 975 000 ton oce­le týchto značiek. No už 16. decembra 1967 mohla smená „A“, ktorú viedol Ing. Barna­báš Czôwek, ohlásiť, že vyrobi­li milióntu tonu ocele roku 1967. Podobné obavy boli aj s koksovňou. A dnes sú koksári VSŽ rovnocennými partnermi kokšárom z Ostravska. Hoci ešte nie sú známe výsledky za uplynulý rok, predpokladá sa, že vo výrobe suchého koksu prekročili svoje úlohy asi o 24 000 ton. Plánované úlohy vysoko prekročili aj vysokope­ciari a to najmä zásluhou sku točne rekordného času, za kto rý dokázali urobiť strednú ge nerálnu opravu na vysokej pe ci č. 1. Trvala im presne 21 dní — ako si to vo svojom harmonograme predsavzali. Tieto a ďalšie úspechy, kto ré pracovníci Východosíoven ských železiarní dosiahli v uplynulom i predchádzajúcich rokoch, sú dôkazom, že za tento pomerne krátky čas do­kázali ovládnuť techniku a technológiu prinajmenej na chváíitebnú. Popradské poplatky OKLAMALI 15 283 HOSTI — V INTERHOTELI EURÓPA INKASOVALI, CO NEMALI — VYVODÍ OBCHODNÁ INŠPEKCIA AJ DÔSLEDKY? Poprad (em) — Interhotel, závod Európa v Poprade neoprav nene vybral v mesiaci január až august m. r. kúpeľné poplatky od domácich a zahraničných hostí. Štátna obchodná inšpekcia Výcho­doslovenského kraja dala im to presne vyčíslit. A čo sa ukázalo? Neoprávnene vyinkasovali poplat­ky od 15 283 domácich a zahranič­ných hosti v sume 30 476 korúu. Z tých peňazí si nik z jednotliv cov neprílepšil, odviedli ich do rozpočtu MsNV v Poprade. Lenže ani to nie je ospravedlnenie. Ne­oprávnené inkasovanie kúpeľného poplatku je prinajmenšom hanbou. Pre tých, ktorí smernice o kúpeľ­nom poplatku nepreštudovali, ale­bo chybne prečítali i pre tých, ktorí vyberanie poplatkov majú kontrolovať a včas zasíabnút, ak sa ľuďom deje krivda. Tu sa diala! Bolo by zaujímavé zistiť, kedy a ktorí pracovníci MsNV v Poprade kontrolovali správnost vyberania poplatkov v hoteli Európa. Neoprávnené inkasovanie kúpeľ ného poplatku v Interhotell Euro pa v Poprade je dnes už známe. Vie sa od koľkých i koľko sa vy­bralo. Všetky tieto fakty predloži­li sami pracovníci spomínaného hotela. Na ŠOI Východoslovenské­ho kraja sme si ich prezreli. Tým viac nás zaujíma, aké dôsledky vyvodí proti zodpovedným pracov­níkom Štátna obchodné inšpekcia, pretože asi po dve koruny vracať hosťom hotela nebudú. Alebo az­da áno? OPÄt DO ŠKOLY Roto: i. Mundik tit SSIA' f # // 2, í, /ť Konzultácia o tretej vysokej Košice doslovenských (ČTK) — Do Výcho­železiarni prišiel včera riaditeľ sovietskeho stav­bárskeho trustu Metalnrgstroj Dimitrij Nikolajevič Mamlejev. ktorý vedie výstavbu jedného z najväčších a najmodernejších so­v vietskych hutníckych kombinátov deropovci. Sovietsky odborník je v Košiciach hosťom Generál­neho riaditeľstva Priemyselaého staviteľstva. Na Východoaioven­­ských železiarňach kenznltnje vý­stavbo 3. vysokej pece, ktorú majú postavit v progresívnej le hate za 22 mesiacov — zhruba a polovicu skôr ako prvú. V Gerepovci však oveľa väčšiu pec stavajú za púhych 18 mesiacov. Riaditeľ horníkov Mamlejev oboznámi od v Košiciach s organi­záciou výstavby v Gerepovci, kde veľmi úspešne uplatňujú moder nő stavebná metódu kritickej cesty „CPM“. Komu niet rady... V telefóne sa ozval rozčúlený hlas. Volala súdružka Fe­­čiková z Okresnej komisie ľudovej kontroly v Košiciach. Žiadala nás, aby sme sa ujali prípadu • Anny Brobnovej. Sú s ňou vraj všade problémy. Dodala: —- To je už hrozné, čo si tá občianka dovoľuje. Vypi suje listy, zosmiešňuje úrady, uráža každého, dokonca i štát. Stále tvrdí, že si to vraj niekto za ňu odskáče. Z hlasu v telefóne bolo badat pobúrenie. Zašli sme pre­to na OKĽK, nasadili sme vecnejší: tón rozhovoru, sme sa porozumeli, o čo vlastne Anne Brobnovej ide. aby Na OKĽK majú o nej fascikel a v ňom sa hromy-blesky len tak sypú na hlavu každého z nás. Preklína sa najmä na­še zriadenie a úrady v Košiciach, ktoré sa vraj opová­žili . . . atď. r o ČO IDE Štyridsaťtriročné Anna Drob nová, bývajúca na Kalininovej ulici číslo 11, podlá najnov­šieho lekárskeho zistenia vážne chorá. Krajská posudko­je vá komisia sociálneho zabez­pečenia o nej vraví: — Podta vyšetrenia ako aj zdravotnej dokumentácie A. Drobnová trpí na stav po ope račnom odstránení žlčového mechúra a po dvojnásobnej ďalšej operatívnej revízii bru cha. Postúpila ich pre opaku júce sa kolikové záchvaty a a poruchy trávenia s chudnutím prvkami až agresivity, jej zdravotný stav sa nezteušil na toľko, aby mohla byť začlene­ná do orúce ako čiastočne in­validná. Ide o 100 percentnú invaliditu. Na základe tohto rozhodnu­tia, jej komisia poslala dotaz ník na priznanie dôchodku. ČO NASLEDOVALO Je pravda, že Anna Drobno­vá sa domáha len čiastočnej invalidity a práce. Celý svoj prípad podrobne popísala, pravda, aj s nadávkami. Vša­de však platí rozhodnutie zdra­votnej komisie. Ona s tým však nesúhlasí a celý prípad sa do­stal až na komisiu ľudovej kontroly. Žiaľ, ani tu si s ním nevedia rady. Vzhľadom na psychickú stránku, ktorá sa u nej pre iavuje v príliš neznášanlivom až útočnom chovaní, uráža aj kontrolný orgán. Že, vraj, ak sa hudú podobné veci opako­vať, podá trestné oznámenie na ľudí, ktorí... (Pokračovanie na 5. strane)

Next