Východoslovenské Noviny, august 1968 (XVII/182-209)
1968-08-01 / No. 182
Tito a Muhri jednotní v názoroch no ČSSR i. Russell vyzýva k našej podpore V i e d B ň (Spravodajca ČSTK) — Ústredný orgán Komunistickej strany Rakúska Volksstimme uverejnil včera rozhovor s predsedom KSR Franzom Muhrim, ktorý sa v utorok vrátil z Juhoslávie. Muhri vyhlásil, že mal s prezidentom Tltom rozhovory o medzinárodnom vývoji, v ktorých popredí stáli otázky svetového komunistického hnutia. „Dospeli sme k názoru,“ vyhlásil predseda KSR, „že nové vedenie KSČS si zasluhuje dôveru a plnú podporu a že v ČSSR nie je nijaké akútne nebezpečenstvo kontrarevolúcie.“ Mnhrl vyslovil mienku, že proces socialistickej demokratizácie v ČSSR by nemal byť sťažovaný zbytočným dramatizovaním. Komunistická strana Rakúska zastáva názor, vyhlásil Franz Muhri, že kritika Juhoslávie, obsiahnutá v záveroch konferencie 81 komunistických a robotníckych strán z roku I960, je nesprávna, a teda nielen de facto, ale jj formálne má byť revidovaná. Muhri zdôraznil, že jeho rozhovor s Titom prebiehal vo vermi srdečnom a priateľskom ovzduší. Londýn — Slávny britský filozof Bertrand Russell vyzval ľavicu na celom svete, aby okamžite organizovala podpisovú akciu pod petíciu, ktorá sa má poslať predsedovi Rady ministrov ZSSR Alexejovi Kosyginovi. My podpísaní socialisti a komunisti Vás naliehavo žiadame, eby ste verejne vyhlásili, že Sovietsky zväz nemá v úmysle použiť v Československu vojenskú silu. Staviame sa rozhodne proti akémukoľvek pokusu, aby sa v Československu znovu nastolil kapitalizmus alebo stalinizmns, hovor! sa v petici!. Predstavitelia tavioe na celom svete majú organizovat masovú podpisovú kampaú. O počte zhromaždených podpisov majú informovat Rnsseltovn mierovú nadácia, ktorá má sídlo v Londýne. Bukarest — Neobyčajný zánjem rumunskej verejnosti o vývoj v Československu a v týchto dňoch konkrétne o rokovanie medzi predstaviteľmi Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu uspokojujú tlač, rozhlas a televíziu obsiahlym spravodajstvom od stálych alebo osobitných spravodajcov. Spravodajstvo je rýchle a aktuálne. K zásadným článkom, ktorých vyšlo v orgáne ÜV Rumunskej komunistickej strany Scinteia k vývoju u nás nž niekoľko, okrem článkov v periodickej tlači, pribudol v stredu vážny hlas redakčnej state Scinteie priamo k rokovania v Čiernej nad Tisou. Článok zdôrazňuje, že Rumunská komnnistická strana a všetci rnmunskí pracujúci ľudia sa po Rumunská protestná nóta Poľsku Bah uteší (Spravodajca ČSTK) — Stredajšia rumunská tlač publikuje nótu, ktorú zaslala rumunská vláda vláde Poľskej ľudovej republiky na protest proti tomu, že v poslednom čase sa v Poľsku skreslene vysvetľuje rumunské stanovisko k vzťahom medzi socialistickými krajinami, k upevňovaniu svetovej socialis- Jicltej sústavy, k noimalizácll a ‘rozvoju vzťahov medzi európskymi štátmi a k zaručeniu európskej bezpečnosti. Uvádza sa konkrétne program varšavskej televízie, venovaný tézam k V. zjazdu Poľskej zjednotenej robotníckej strany. Pódia rumunskej nóty v ňom vedúci predstavitelia poľskej tlače tendenčne očierňovali a napá- Sopka pochováva San /osé f Č STK) — Costarická sopka Arenal, ktorej vjjbuch zrovnal o pondelok so zemou jednu dedinu, pochoval 52 ľudí a ďalších 90 je nezvestných, je naďalej v činností. Podlá správ očitých svedkov sa pri výbuchu 1600 metrov vysokého „drtemajúceho“ vulkánu zrútilo celé jedno úbočie hory. Množstvo žeravej lávy, kamenta a popola pokrylo okolitú krajinu. Popol zo sopečného výbuchu spadol aj o mestách, vzdialených až 250 kilometrov od sopky. Spolu z blízkosti sopky evakuovali 3500 ludí. Costarický prezident Trejos vyhlásil výnimočný stav a záchranné práce pokračujú. dali rumunskú zahraničnú politiku. Rumunská vláda konštatuje, že taký postup je zasahovaním do vnútorných vecí a je medzi socialistickými krajinami naprosto neprípustný. V nóte rumunskej vlády sa hovorí, že Rumunsko vychádza vo svojej zahraničnej politike zo životných záujmov rumunského ľudu a zo záujmov socializmu a rešpektuje stanoviská spoločne dohodnuté s bratskými stranami a štátmi, ako aj prijaté záväzky. „Súčasne sme toho názoru,“ hovorí sa v nóte, „že je a zostane neodňateľným právom každej strany a každého štátu, aby si sám vypracoval svoju vnútornú a zahraničnú politiku, a aby vlastným špecifickým spôsobom prispel k rozvoju a rastu vplyvu socializmu a k úsiliu o dosiahnutie mieru, priateľstva a spolupráce medzi národmi.“ Lietadlo príčinou požiaru W ashing ten (ČSTK) Tankovacie lietadlo americkýcl vzdušných ozbrojených síl typt KC-135 Stratotanker sa zrútilo ' utorok večer v hornatej oblasti ne daleko mesta Red Blufí v štáti Kalifornia ast 300 kilometrov se verne od San Francisca. v horia ctch troskách lietadla, ktorétn cena je niekoľko miliónov dolá tov a ktoré je vojenskou verziói známeho typu dopravného lietad la Boelng-707. zahynulo pravdepo dpbnp všetkých deväf členov po sádky. Po výbuchu lietadla sa vznietili pohonné látky a požiar zachvátil neskôr aj okolitý les. Výsadkovým jednotkám požiarnikov sa však po krátkom boji podarilo použitím chemických prostriedkov požiar zlikvidovať. Vražda pre štyridsať mariek Bonn t ČSTK) — Pred súdon v západonemeckom meste Wetder v Hornom Palcku sa začal u uto rok proces s dvoma príslušnlkm americkej armády v NSR — 24 ročným Thomasom S. O. Verkon a 20-ročným Larrym A. Míllerom ktorí v decembri 1967 zavraždil a olúpili taxikára W. Datzka : Ambergu. Obvinení sa chcel zmocnit auta a ulúpil taxikárov tržbu. Overko, predstierajúci náhle žalúdočné kfče, prinútil taxikára zastavit a usmrtil ho dvoma ranami zo služobnej pištole. Auto, ktorým sa obaja páchatelia snažili z miesta ujst, však začalo i vydávat poplašný signál, ktorý Overka i Mtllera prinútili na útek. Overko sa neskoršie k autu vrátil a obral zavraždeného taxikára o 40 mariek. zerajú na novátorské zmeny v Československu so sympatiami ako na prínos celej veci socializmu vo svete. Redakčný článok Scinteie vyslovuje presvedčenie, že jestvujúce (ažkosti, ktoré sa v Československu vyskytujú — ako vyplýva zo straníckych vyhlásení a dokumentov — prekoná strana sama. „Každý pokus o zasahovanie, každý zásah do československých záležitosti poškodzuje boj Komunistickej strany Československa za prekonanie ťažkostí a uskutočnenie socialistickej výstavby, neslúži jednote socialistických krajín.“ <§• Polícia v Los Angeles v stredu oznámila, že v utorok večer vybuchla pred budovou britského konzulátu v Los Angeles bomba, ktorá spôsobila značné hmotné škody. + Izrael včera znovu poprel, že deportuje alebo plánuje deportáciu arabských utečencov z utečeneckého tábora Jabalia v oblasti Gazy, ktorého počet sa odhaduje na 50 000 ľudí. SEKUNDr 3SSVETA Lode zo Suezského prieplavu? Londýn (Spravodajca ČSTK) — Rozhovory o uvoľnení 15 obchodných lodí, ktoré sú zatvorené v Suezskom prieplave od čias izraelsko-egyptského konfliktu, významne pokročili. Rokovania sa konajú v Londýne a zúčastňuje sa na nich za správu prieplavu dr. Hafnáví a za majiteľa lodí zástupcovia poisťovacej ftrray Lloyd. Oznámil to v stredu britský denník Times. Rozhovory sa týkajú len uvoľnenia lodí, ktoré už 14 mesiacov kotvia vo veľkom horúcom jazere a netýkajú sa všeobecných otázok znovuotvorenia Suezského prieplavu. V prieplave sú štyri britské lode, medzi ostatnými je aj jedna československá loď. Za uplynulých dvanásť mesiacov stratili britskí dokárl 500 000 libier šterlingov a ďalšie škody boli spôsobené na technickom stave lodí. Poisťovacia spoločnosť zaplatila majiteľom lodí hodnotu tovaru, ktorý sa skazil. Na lodiach je aj značný náklad kovov o iného tovaru. Léd! u Burgtbu Tnnis (Spravodajca ČSTK) — Nový československý veľvyslanec v Tuniska Ing. (an Ládi odovzdal včera poverovacie listiny tuniskému prezidentovi Hablbovi Borglbovi. Odovzdanie listin nového veľvyslanca ČSSR bolo oproti oča kávacin urýchlené a konalo sa r Bnrgibovom letnom sidle asi 15i km od Tunisn. Pozorovatelia osu dznjú, že príčinou je terajšia si tnácia v Československa, ktorí vzbudzuje živý záujem tnniskýcl politických kruhov aj verejnosti. V NDR stále proti Berlín (Spravodajca ČSTK) — Oficiálne miesta NDR vyslovujú v týchto dňoch želanie, aby tlačové oddelenie veľvyslanectva ■ ČSSR v Berlíne nevyhovovalo žia■ dostíam niektorých občanov NDR r a nedávalo im k dispozícii ne, raecký preklad stanoviska Pred- sedníctva ÜV KSŰS na varšavský > list piatich. Tie Isté miesta súí časne zasiahli v Dome českoslo. venskej kultúry v Berlíne a ener- gícky žiadali bezodkladné odstrár nenie pražských, novín „Volkszeitung“ z verejnej čitárne česko-slovenského kultúrneho zariadenia. V týchto dňoch začala rozhlasová stanica NDR „Radio DDR International“ pravidelne dvakrát denne vysielať v českej reči. Ide o spravodajské relácie a komentáre. Programy sú ostro zamerané proti vývoju v ČSSR. V stredajšom vysielaní polemizovala stanica s redakciou pražského rozhlasu na článok uvetejneáý v pondelňajšom čísle denníka Neues Deutschland, ktorý sa dovolával varovania z Terezina a Lidíc. (Dokončenie z 1. strany.) novtny a z nich aj tu na vás kričí titulok, v ktorom je meno, či slovo Dubček, a v ktorom je skratka Československej socialistickej republiky. Cestoval som po západných európskych krajinách ležadlovým vozňom. Vždy v noci. Neskoro večer, s pľuzgiermi na nohách, s hladným, prázdnym žalúdkom. Treba si niečo pripravil na variči. Zohrial si obsah guľášovej konzervy, alebo si odkrojil už zoschnutý chleb a natrtet si ho paštétou z konzervy, ktorá sa cez deň tak zohriala, že paštéta sa leje, akoby ju človek bol predtým ohrieval na rozpálenom vartól. Zapálite si štartku zo zásob, ktoré ste si doniesli v dostatočnom množstve z domu z Košíc, zapnete si tranzistorák a počúvate rozhlasovú stanicu Slobodnej Európy, lebo naše stanice za toho boha nechytíte. Zato chytíte východný Berlín češtine alebo v slovenčine, alebo ulapíie v Moskvu. Čert ako diabol. Tam skresľujú sprava, tam zľava. Ak by ste nepočuli, že teraz hovorí ten a ten rozhlas, ťažko by ste rozlíšili, či Slobodná Európa je Moskva, alebo MoskvčTJB Slobodná Európa. Nuž~ ako byt spokojným, ako môžete v pokoji pozorovat žtvot v Paríži, v Marseilli, alebo ako môžete bezstarostne vychutnávat výmenu oyparádenej stráže pred sídlom trpasličieho štátu monackého kniežaťa v Monte Carlu—Monacu, keď myseľ musí zabiehať domov, do tej krajiny, ktorá je stredobodom viac, ako veľkej pozornosti nielen západného Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, keď sa o Československu hovorí nielen aj vo svetoznámom kasíne o Monte Carlu, ale doslova v celom svete? V noci nemôžete zaspat. Zošuchnete sa z ležadla, vyjdete na chodbu rýchlika, ktorý uháňa s vami stoštyridsatkilometrovou rýchlosťou do Lúrd pod Pyreneje už neďaleko francúzsko španielskych hranie a kladiete si všelijaké otázky. Ako je možné, že došlo až k takým veľkým a vážnym nedorozumeniam? je niekto na tej druhej strane až príliš zle Informovaný, alebo je to obava, dokonca strach z nových jariem výstavby soctalisttekej spoločnosti, z takých fortém, ktoré druhej strane nevyhovujú iba preto, že aj keď tam vlaky chodia po koľajniciach širokého rozchodu, ale myslenie by sa vtesnalo medzi koľaje pionierskej železnice v Cermeľskom údolí? Hrozí tragédia, alebo rokovania, o ktorých je toľko protichodných a zveličovaných správ vo všetkých zámerne týchto zahraničných novinách, sa uskutočnia a prinesú pozttívne výsledky? Staneme sa novou Juhosláviou, alebo dôjde druhá strana k rozumu? Čo je ■ pravda a čo nie? Som v Miláne, je jedenásť hodín večer. Po Lurdoch a či Benátkach je to veľký rozdiel. V jednom meste sá desaťitsíce ľudí modlí k bohu a svätej Bernadette, chorí, telesne t duševne ťažko poznačení ľudia, ktorých tlačia na vozíkoch, zbožne mädlia v rukách ruženec a pijú „zázračnú“ vodu — v druhom takisto desaťtisíce ľudí obdivuje dóžací palác a chrám svätého Marka, prevážajú sa na gondolách a motorových člnoch. Na polU tiku a medzinárodnú situáciu myslia menej. Ale ty, občan československý, ak ti čo len trošku záleží na dobrom vlasti, myslíš na to všetko i tu. osude No v Miláne obzvlášť. Blíži sa k polnoci a na námestí pri la Scalle, čože je to vlastne? Demonštrácia? Bitka? Niel To iba Taliani — Milánčania ukrutne náruživo diskutujú o všetkom možnom z medzinárodnej situácie. Sú tu robotníci, remeselníci, úradníci, poslanci, komunisti, socialisti a čo ja viem príslušníci akých iných strán. Vymieňajú si tak hlasno a s takými gestikuláciami jeden druhému pred nosom akékoľvek názory, že má človek dojem, akoby sa už schyľovalo k tretej svetovej vojne. To je zvyk, to je tu miesto, kde si najradšej Milánčania povedia okomkoľvek a komukoľvek i čokoľvek svoje, čo si myslia. Slová Československo, Dubček, Breinev, Kosygin, Rusko, padajú z úst veľavravných a hlučnovravných Talianov tak rýchlo, že ich náš človek takmer vôbec nestačí sledovat. Čo je pravda a čo lož? Koľko je na týchto správach reálnosti, objektivity a koľko toho druhého? Ostávam ešte viac nespokojný a netrpezlivý. Prichádzam domov napnutý ako do krajnosti natiahnutá struna a koža na bubne. Sú naoza/ sovietske vojska ešte u nás doma, sú naozaj dokonca v pohotovosti i na celých našich západných hraniciach, sú západné vojská pripravené pri našich hraniciach, dá sa naša strana zastrašit, ustupuje z nastúpenej cesty? Z tej ťažko, urputne ťažko nastúpenej cesty? Len niekoľko málo hodin som doma. Sem na môj stôl z Čiernej nad Tisou prichádzajú všelijaké správy. Som však napriek lomu pokojnejší a šiastný, že som už doma vo vlasti. Cenzúru nemáme, svojim čitateľom pre dostlerame seriózne správy. Nemáme záujem na dráždení čitateľa a obyvateľa. Mame a musíme mať záujem všetci na tom, aby Sme takými formami, aké sme si predsavzali, postavili vskutku ľudský demokratický, humánny socializmus, spoločnosť. Napriek tomu, že to druhý partner chápe nielen podľa neho dko poblúdenie, ale zídenie z cesty socializmu. Čierna nad Tisou vari len pomôže veci správne pochopiť. Zahraničné novtny budú mat opäť senzácie. Náš človek môže potom spokojne stráviť štrnásť dní v kapitalistickom zahraničí. Štrnásť dní mu potom bude veľmi krátkych. / Stále bez záverečného vyhlásenia (Dokončenie z 1. strany.) io do večerných hodín. K rokovaciemu stoln potom opäf zasadlo celé Predsedníctvo ÜV KSČS a Politické byro KSSZ. Ako sme sa dozvedeli, na doterajšom rokovaní bola súdružská výmena názorov, hoci niektoré noviny priniesli správu o tom, že sa búchalo po stole. Nič takého sa vraj nestalo, aj keď sa občas zvýšil tón. Diskusia prebieha bez riadiaceho predsedu, diskutéři sa prihlasujú o slovo voľne. Obidve delegácie spávajú stravujú sa v železničných vaa gónoch v priebehu celého rokovania. V Čiernej na základe toho prevláda názor, že je to nedôstojné pre konferenciu na takejto úrovni. Keď sme na ulici stretli ponáhľajúceho sa kuchára, zastavili sme ho na slovo. Opýtali sme sa ho, čo mala naša delegácia dnes k obedu. Obedovali polievku s ryžou a s mäsom, potom cigánsku roštenku so zemiakmi, namiesto múčnika boli sušienky a káva. Na večeru mali pripravený syr, karbonátky a chlieb. Medzi rokovaním im podávajú občerstvenie. Niektorí členovia delegácie sa o tom vraj vyjadrili asi tak, „že im už tie párky lezú krkom ,.. “ Zásobovanie kuchyne, ktorá sa stará o stravu členov našej delegácie je dobré, hoci všetko musia dovážať. Varilo sa v hoteli Úsvit a stravu dopravovali do železničných vozňov. Včera večer na spestrenie jedálneho lístka pripravili päf opekaných prasiatok. Podľa správy z ČSTK, ktorú sme dostali pred polnocou, nevydali z rokovania v Čiernej nad Tisou žiadne správy a rokovanie dnes ráno pokračuje. Prídu sa presvedčiť? VSŽ POZÝVAJÚ HUTNÍKOV ZO ZSSR, POĽSKA, NDR, MAĎARSKA A BULHARSKA Košice (jmč) — Najväčší podnik v našom kraji — Východoslovenské železiarne dostáva po tieto dnt desiatky telegramov a rezolúcií najmä zo závodov v Sovietskom sväze, v ktorých sa zdôrazňuje naše priateľstvo, spečatené v boji proti fašizmu. Podnikový výbor VSŽ sa týmito telegramami zaoberal na svojom zasadnutí. Rozhodol, že druhého septembra t. r. pozvú do Východoslovenských železiarní predsedov Ústredného výboru kovopriemyslu ZSSR, predsedov odborových organizácií a družobných závodov v Sovietskom zväze, Poľsku, NDR, Maďarsku a Bulharsku a predsedov odborových organizácii zo všetkých závodov, ktoré im poslali telegramy a rezolúcie. Cieľom pozvania je presvedčiť zástupcov pracujúcich, že v Československu nikto nechce kontrarevolúciu a že nechceme ani upustiť od budovania socializmu v Československu. Pravda, socializmus chceme budovať v novom demokratickom duchu, bez zasahovania iných. Súdruh I. Jesenský, predseda PV ROH. toto pozvanie komentoval slovami: „Nech sa prídu na vlastné oči presvedčiť, že to, čo robíme, robíme pre lepši život našich pracujúcich.“ Podnikový výbor ROH pri VSŽ počíta s tým, že celkom pozve okolo 80 ľudí. Svojim hosťom umožnia navštíviť prevádzky a ho vorif s ľuďmi — robotníkmi. Pre všetkých pozvaných hostí poskytnú bezplatný pobyt. Vyhodnotili fotosúťaž----------------------„Prešov vo fotografii Tretia cena pre Štefana Košča Prešov — Deväťčlenné porota posúdila začiatkom tohto týždňa na MsNV v Prešove výsledky súťaže „Prešov vo fotografií“, do ktorej zaslalo 12 autorov vyše 400 snímok. Prvú cenu prisúdila porota Petrovi Oswaldovi za snímka „Prešovská strecha“. O tri druhé ceny sa delia: Milan Kaľavský za seriál farebných diapozitívov, Jozef Mundík za snímku „Večer v uliciach Prešova“ a Peter Oswald za fotografiu „Gotické okno“. Tretie ceny získali snímky „Prešovské korzo po daždi“ od Vladimíra Knapíka, „Pohľad z veže“ od M. Ka favského, „Starý dvor“ od P. Oswaída, „Historická cesta“ od nášho redaktora Štefana Košča, „Pohľad na renesančné domy“ V. Knapíka a „Dlažba histórie“ od Dionýza Dugasa, Porota konštatovala, že medzi zaslanými snímkami chýbajú zábery nového Prešova, fotografie nie ktoi^ch dominánt mesta a snímky v oblasti kultúry. Pre pripravovanú publikáciu „Prešov vo fotografii“ vybrala porota 65 čierno-bielych fotografii a seriál farebných diapozitívov. Teraz sa komisia za oberá prípravou výstavy fotografií v Prešove, ktorá bude na budúci rok súčasťou osláv 50. výročia vzniku Slovenskej republiky rád v Prešove. Na túto výstavu môžu ešte fotografisti zasiaf snímky o Prešove a jeho okolí riaditeľstvo Galérie výtvarného umenia v Prešove. Ing. M. Kormaník, predseda 0N¥ vo Vranove Michalovce (ela) — Včera zasadalo v Michalovciach plénum ONV. V súvislosti s realizáciou zákonného opatrenia Predsedníctva NZ zo dňa 11. júla 1968 o vytvorení nového ONV vo Vranove prerokúvali poslanci nutné organizačné a kádrové opatrenia. Vytvorením Vranovského okresu sa odčlenilo od Michalovského 40 obcí a 28 volebných obvodov ONV, čim sa znížil počet volebných ob vodov v Michalovskom na 72. Potom poslanci pléna jednohlasne poverlli do funkcie predsedu ONV Ing. Mikuláša Kormaníka, do funkcie tajomníka QNV Jozefa Haberu a Júliusa Cukala zvolili za predsedu komisie výstavby. Zasadnutie pléna ONV sa zúčastnil i tajomník OV KSS Ján Pirč, ktorý odstupujúcemu predsedovi RnPr. Jánovi Grumelovl odovzdal ďakovný list Predsedníctva OV KSS za doterajšiu prácu. V závere plénum schválil text rezolúcie na podporu politiky ÚV KSCS, ktorú odoslali priamo do Čiernej nad Tisou. Dnes zasadá plénum ONV vo Vranove, na ktorom zvolia nových funkcionárov. Oživený Riaditeľovi ľubovnianskeho múzea na hrade a jeho spolupracovníkovi podarilo sa objaviť v krakovskom múzeu bohatý písomný materiál, ktorý dokresľuje spišskú históriu. Vzácne rukopisy prefotografujú na film. V opravených priestoroch pod Ľubovnianskym hradom zriadili teraz depozitář pre múzeá východného Slovenska. Tre ba však povedať, že zachovalé miestnosti í ďalšie hradné priestory by mohli byť lepšie vyu hrad žité v záujme rozvoja turistického ruchu v tomto kraji. Hrad z roku 1280 i neďaleký Jarabinský prielom — chránený prírodný výtvor, sú dobrým „ťahákom“ pre návštevníkov z cudziny. Preto by bolo správne venovať hradu väčšiu pozornosť. Urýchlene upraviť cestu k hradu, Jednota by nemala len uvažovať, ale už zriadiť hradnú reštauráciu a podporu si zaslúži iniciativa mládeže — umiestniť na hrade klubovňu. J. KIŠ Proti kaviarenským.strakánY' V kritickej glose, uverejnenej v našich novinách dňa 12. júla pod titniom ROZPTÝLENIE, sme písali o neporiadku, ktorým sú postihimtí hostia kaviarni, ktorí by sa chcel! vn vorných chvíľach roztýlif čítaním novín a obrázkových časopisov. Išlo konkrétne o košickú kaviareň Slávia. Na poznámku sme dostali ohlas podnikového riaditeľstva Reštaurácií v Košiciach. Okrem iného uvádzajú presne, názvové a počtové, koľko novin a časopisov dochádza do spomínanej kaviarne. Mnsf sa uznať ich argument, že medzi návštevníkmi kaviarni je, žiaľ, vera prílišných „milovníkov“ číta nia, ktorí sí noviny a najmä obrázkové časopisy „prisvojujú“, teda po slovensky — ukradnú. Pritom všetkom v glose uvedený nedostatok prejednali so zamestnancami kaviarne.