Východoslovenské Noviny, máj 1971 (XX/102-126)

1971-05-01 / No. 102

ANDREJ PLÁVKA, národný umelec Májový spev , Z hôr 1 dolín, stepí, púští, májový sa vetrík pustil, ludí preberá t zo spánku i temnej dumy, pokiaľ z mysle nevyšumí strach a povera. Nad údely, nad osudy človek dvíha svoje súdy, vôľu, cit i um, zrakom lieta po blankyte jak po ceste odokrytej z bázne, tmy a dúm. Ku hviezdam cez času chmáry hviezdu ľudskú poslal žiariť, rozum jagavý — nad glóbusom rozprestretá trepoce sa nádej sveta rudej zástavy. Bozkáva ju vetrík mája, ten, čo všetkých ľudí spája, ľudí robotných — ; od Tichého oceánu po Atlantik ľudia vstanú na májový dych, k palmám, k ľadom Antarktídy, kam zrak ani nedovidí, k pólom obidvom — kým ston počuť v ľudskom plači, vôľu sveta májom značí kosák s kladivom. Pohli sa už púšte, stepi, čierny brat môj kosák štepí, žltý kladivá, aby nimi vybájený raj si ukul tu na Zemi sám a za živa. Cvendží kov a cvendžia kroky, za horizont modrooký zašiel ťažký dym — Už sa sveta proletáři pohli v pochod k novej jari spevom májovým! ORGÁN VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS Nech žije 1. máj, deň solidarity pracujúcich celého sveta! SOBOTA 1. mája 1971 • Cís. 102. • RoC. XX. • 50 hal. Som murár, a verte mi, že na­miesto slova k slovu radšej b; som prikladal tehlu k tehle a namiesto Článku vytiahol po­riadny múr. Ťažko sa mi píše, moja ruka je na to príliš tvrdá. Michal JERGA, Hrdina socialistickej práce a nositel Radu práce ale ak ide o prvomájový priho vor. o príhovor k Sviatku prá­ce, nemdžem povedal nie. A vô­bec, v mojom živote, najmä po oslobodení, nepamätám sa, aby som nieCo odmietol urobit, hoci išlo o ťažkú prácu. Keď som rozmýšľal, Cím by som mal zaCať, premietol sa mi v mysli celý môj život, zaspomí­nal som si i na svojho pradedka. Som telom i dušou nielen Ge­­merčan, ale i BetliarCan, tu som sa narodil, tu som prežil svojn mladost, svoje radosti i starosti, tu sa narodili i moje deti, tu ži­jem, tu sa cítim najlepšie. A viem, že kedysi ľudia od nás chodievali za tú „veľkú mláku“, hen, až do Ameriky. Z každej našej gemerskej dedinky tam niekto odchádzal za skyvou chleba. Bol medzi nimi aj môj dedo. Niekto, a tých bolo veľ­mi málo. vracal sa s mieškom dolárov, druhí tam zomierali, tam sklonili svoje hlavy. Po hroboch mnohých nezostali už ani stopy. Tam voľakde skonal aj môj nebohý dedo )án jerga. Celý môj rod sa od nepamäti zaoberal remeslom. Pradedko bol hutníkom v betliarskych hámroch na Maši n grófa An­­drášiho. Dedo bol hámornikom, (Pokračovanie na 2. strane.) Kreslil: Michal HAjNAL

Next