Východoslovenské Noviny, jún 1971 (XX/128-153)

1971-06-01 / No. 128

Nový hraničný priechod do PCR Stará Ľubovňa (pk) —Po otvorení osobne] dopravy na že­lezničnom priechode Plaveč Muszyha otvorili včera za účasti delegácii predstaviteľov Východo slovenského kraja a Krakowské ho vojvodstva v Mníšku nad Po­pradom nový diaľkový hraničný priechod do PĽR. Po prejave ve­dúceho tajomníka OV KSS v Sta­rej Ľubovni dr. Ondreja Olaha a vedúceho tajomníka OV PZRS v Noivoín Szoncu Alfréda Potočeka slávnostným prestrihnutím sym­bolickej pásky sa znovu oživil po­hraničný cestovný ruch na tom­to priechode, ktorý bol od roku 1948 uzavretý. Týmto priechodom sa obnovuje turistický ruch hlav­ne do 40-tislcového mesta Nowy Szonc, ktoré je od hranice vzdia­lené 22 km, a do známych re­kreačných stredísk Rzegesztuwka, Muszyna. Rožňov a kúpeľov Kry hlca. Po slávnostnom akte vystú­pili pred vyšeprítomnýml divák­mi s kultúrnym programom súbo­ry ĽUT. Priechod bude slúžlf na šlm a tranzitným turistom na všetky druhy dokladov. Hostia z Libanonu v našom kraji Košice (sič) — Do Košíc za­vítala delegácia Libanonskej ko­munistickej strany, ktorá sa zú­častnila rokovania XIV, zjazdu KSČ v Prahe. Vedie ju generálny tajomník Komunistickej strany Li­banonu. Vzácnych hostí prijal predpoludním člen OV KSC a ve­dúci tajomník Východoslovenské­ho krajského výboru Komunistic­kej strany Slovenska Ján Plrč. Popoludní odcestovala libanonská stranícka delegácia do Svidníka a na Duklu, kde navštívila Duklian­ske múzeum a k pamätníkom pad­lých položila vence vďaky. Včera navštívtla JRD Ondava v Strop­­kove Bábkari deťom Košice (roj — Pri príleži­tosti Medzinárodného dňa detí vy­stúpili včera v košickom Dome u­­menia umelci bratislavského Báb­kového divadla s estrádnym pro­gramom „Na nitkách“. Deťom košických škúl predviedli aj báb­z kovú hru „Zlatý kľúčik". Predsta­venia mali u detí veľký úspech. ± PREZIDENT REPUBLIKY Lud­vik Svoboda zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Tuniskej re­publiky Habíbovl Burglbovi pri prlležttoati štátneho sviatku jeho krajiny. A ŇA SLÁVNOSTNOM AKTÍVE odovzdal včera na ÚV KSS tajom­ník ŰV KSS Ing. Václav Vačok pamätné medaily pri príležitosti 50. výročia založenia KSČ 41 ak­tivistom podnikového a národo­hospodárskeho oddelenia OV KSS. A PREDSEDA VLÁDY dr. Luho mir Strougal zaslal kondolenčný telegram predsedovi vlády Turec kej republiky Nlhutovt Ertmovl v súvislosti s tragickými následka­mi zemetrasenia v oblasti mesta Bingol. ± VARUJEME VEREINOSŤ pred podvodníkmi, ktorí navštevujú sú kromnô byty a vyberajú na SOS u detskú dedinku, jediné konto 777 Štátnej sporiteľne y Prahe 2 zhromažďuje vaše dary v pro­spech združenia priateľov SOS detské dedinky. A VČERA PRI|AL tajomník OV KSS Ing Václav Vačok pracovni kov generálneho riaditeľstva Tá­ráiméi metalurgie — Koyohuty v Prahe na čele s generálnym rla dlteľtim Františkom Bryknerom. ORGÁN VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS P R O tET A 81 VŠETKÝCH KRÁJiW, S POJT t ŠÄj Í Najväčší počet mierových oh­ňov, dovedna vo viac ako 50 UTOROK 1. júna 1971 • Cfs. 128. • Roč. XX. • 50 hal. miestach, je hlásený v Západo­ ••«••»♦II•••• MIEROVÉ OHNE Brno (ČSTK) — Už po druhý raz vzplanú na našich západných hraniciach v súvislosti a oslava­mi Medzinárodného dňa detí mie­rové ohne, ktorých symbolom je vyjadriť protest mladej generácie proti agresívnej politike Imperia­listického sveta a ktoré sa stanú výrazom bdelosti proti západone­­meckému revanšlzmu. Osobitne v radoch obyvateľov pohraničných okresov, ktoré susedia a kapitalis­tickým svetom. Mládež spolu obrancami mieru sa na nich pri­s hlási k dokumentom a výsledkom XIV. zjazdu KSČ a k zodpovedné­mu Ich splneniu. českom kraji. VĎAKA NAŠEJ RODNEJ STRANE ICH SÚ VŠETKY DNI Dnes je Ich deň. Deň všetkých drobčekov, čo sa v detských jas­liach a materských školách ačia prvej abecede živote, ale aj od­­rastenejších školákov, počnúc od chutných štrbavých prváčikov po tých, čo sa práve nachádzajú na rozhraní života — dospievajúcich sebavedomých deviatakov. Dnes je lqh MDD a my, starli, ich dospelí priatelia, otcovia 1 dedo­via by sma sl mali položit rnka na srdce a pospytovaf si tak trochu svoje svedomie, čl sme pre ne, de­ti naše zlaté, urobili všetko, aby žil! štastne a spokojnejšie, ako sme kedysi žili my, aby sa s Ich detskými rokmi spájali radostné dni života poznamenané hojnosťou a blahobytom. V tej konečnej súvahe to nám. Star­ším, ktori osud našich detí máme vlastne v rukách, vychádza naozaj jednoznačne, že sme na našich ma­lých pamätali a pamätáme, a že za všetkým, čo sme pod vedením na­šej komunistickej strany — jubi­lantky urobili a plánujeme urobiť, sme videli v prvom rade ich — našu budúcu generáciu. Nech to nevyznie ako zdvihnutý prst alebo samochvála dospelého, ak si v tohtoročný MDD. ktorý sa oslavuje bezprostredne po takej vý­znamnej udalosti pre našu stranu a spoločnosť, ako je XIV. zjazd KSČ, zájdeme na malú exkurzia do minulosti. Napríklad v sotva polstoročnej histórie análoch šovského okresu stojí: „Za Trebi­prvej ČSR a za takzvaného slovenského štátu chodili deti do ošarpaných nevyhuvniiieirh škúl. nik nerahez­­pečoval Ich pravidelnú školskú do­chádzku a o pravidelnom stravo­vaní žiakov sa nedalo vôbec hovo­riť.“ Praha (ČSTK) — Z Prahy od­cestovali včera ďalšie delegácie komunistických a robotníckych strán, ktoré sa zúčastnili na XIV. zjazde KSČ. Ráno odletela osobitným lietad­lom spät do vlasti delegácia Viet­namskej strany pracujúcicb. Vie­dol ju člen politického byra ÚV Vietnamskej strany pracujúcich a podpredseda vlády VDR l,e-Thanh- Nglit. Na ruzynskom letisku sa s ňou rozlúčili člen Predsedníctva ÚV KSČ Jozef Lenárt a členovia ÚV KSČ Pavel Auersperg a Evžen Er­­ban. Do Bukurešti odcestovala včera delegácia Rumunskej komunistic­kej strany, vedená členom výkon­ného výboru a tajomníkom ÚV RKS Dumitro Popescom ny Z Prahy odcestoval a| generál­tajomník Dominikánskej ko­munistické! strany Narciso Isa Conde. To je ta nedávna história, to je vlastne detstvo nás, dospelých, A čo dnešok? Od Vítězného feb­ruára 1948 postavili v Trebišov­skom okrese 48 nových školských hodov, je medzi nimi dvadsaf plne organizovaných ZDŠ s 258 trieda­mi, 16 malotriednych a 12 mater­ských škSI. Do nových moderných škôl chodia žiaci v Trebišove, Vo­janech. Čiernej nad Tlson, Sečov­ciach. Michaľanoch, Hrani i v ďal­ších obciach. Materské školy novými objektmi majú v Trebišove, s Krátovskom Chlmcl, Lelese, Čier­nej nad Tison, Sečovciach, Bačke, Zemplíne, Svinici. Samotaře a inde. Taký je objektívny obraz sku­točnosti iba z jedného okresu. O nič menej však nemali svoje deti radi ani v ostatných okresoch náš­ho kraja. Výpočet novopostavených škôl, školských družín, športových ihrisk, kultúrnych zariadení atď. by tu nemal konca-kraja. Preto si radšej urobme malý krajský már. V štatistike je to čierne sn na bielom, že národné výbory vo Vý chodoslovenskom kraji investovali v rokoch 1960 -1170 do školstva, kultúry a osvety 1 miliardu 778 miliónov korún. Za toto bolo postavených vyše 200 obdobie vše­obecnovzdelávacích škôl, niekoľko stredných odborných a učňovských škôl a to poväčšine s potrebnými ubytovacími a stravovacími zaria­deniami. Nuž, ako vidíte naši malí. nutne sme mnsell narábaf s miliardami, ak sme vám chcali čo I len sčasti ukázať snehu nás, dospelých, vy naloženú pre vaše lepšie a radost­nejšie detstva. Pravdaže, myslime aj na to, aby ste v budúcnosti ži­li ešte plnšfm životom. TI odraste­Další hostia, ktorí sa včera roz­lúčili s Prahou, boli: Delegácia Africkej strany nezá­vislosti Gulney-Bčssau a ostrovov Zeleného mysu na čele s členom jej vedenia Loulsom Cabralom, delegácia Francúzskej komunis­tickej strany vedená členom jej politického byra Raymondotn Guyotom. člen politického byra a tajom ník ÚV Martinickej komunistickej strany Philibert Duféal, delegácia Tuniskej komunistic­kej strany na čele s tajomníkom (ej ústredného výboru Muhamma dom Harmalom, delegäcia Komunistickej strany Nórska, vedená členom politické­ho byra ústredného výboru Rol tom Nettumom, ho člen politického byra Ústredné výboru Komunistické) strany Dánska Jürgen Jensen, (Pokračovania na 2. strane. 1 nejšf z vás, ktorí už navštevujú vyššie ročníky, sl mohli v týchto dňoch prečítal v novinách, že Ko­munistická strana Československa vytýčila na svojom XIV. zjazde v Prahe veľmi smelé úlohy pre ob­dobie najbližších piatich rokov. Ohrnne sa v rakoch piatej päťroč­nice preinvestuje do nášho národ­ného hospodárstva 520 miliárd ko rún. Fantastická suma, však? A v nej je zahrnutá aj výstavba ďal­ších škôl. moderných kabinetov, školských jedální, ihrísk a ostat­ných zariadení, ktoré bndú slúžiť {Pokračovanie na 2. 3trane.) Košice — Pracujúci vý­chodného Slovenska sledovali rokovanie XIV. zjazdu KSČ velkou pozornosťou. Presvedči­s li sme sa o tom z hlásení zjaz­du, v ktorých informovali o pl­není svojich záväzkov 1 v roz­hovoroch na pracoviskách a z listov, ktoré nám zaslali. Súdruh t. Prokipčák. predseda ÚV KZUP: „CheeJ by som v mene Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich vy|adrlf našu ochotu maximálne prispieť svojimi silami k plneniu úloh, ktoré nám uložil XIV. zjazd- KSČ. Svoju hlavnú po­vinnosť vidíme predovšetkým vo formovaní socialisticky mysliaceho človeka. Chceme, aby naše základ né organizácie boli aktívnymi spo lutvorcami kultúrneho diania na našich dedinách, aby všetkými pro striedkami pôsobili na myslenie ľu­dí, rozvíjali iniciatívu a širokú úč.asť pracujúcich ukralinske) ná­rodnosti na hospodárskom, politic­kom a kultúrnom rozvoji našej spo ločnostt. Chceme pôsobiť na mysle nie ľudí, ktoré |e ešte poznačené malomeštiactvom. formalizmom, pasivitou, pohodlnosfou. Ďalšiu povinnosť, vyplývajúcu zo správy ÚV KSČ pre náš kultúrny zväz vidím vo výchove našich ľndi k láske a dôvere ku komunlstlčke) strane a nášmu socialistickému Československu Nikdy žiadna po­litická strana nedala tofko vymo ženosfl pre našu ukrajinskú ná­rodnostnú menšinu ako KSČ. Sme spolutvorcami, všetkého, čo sa pás vybudovalo, podieľame sa pro­u stredníctvom národných výborov na riadení svojho života a sme pi ne zodpovední za osud našej vlas­ti." Súdruh Pavol Kantorek, trézár. Vagónka Poprad: „Potešila ma naj­mä správa súdruha Ľ. Strougala, ktorý hovoril o sľubných perspek­tívach nášho národného hospodár­stva. Sú reálne, ale aby sme Ich dosiahli, treba ešte veľa vylepšo­vať v pracovnej disciplíne. Tešíme sa, že zjazd zdôrazni! nerozbor­­nost so Sovietskym zväzom a ostat­nými socialistickými krajinami.“ Súdruh Ladislav Ivan. riaditeľ ZDŠ. Odborárska č 1. Košice: „Hl­boko nás na našej škole zaujal re­ferát súdruha Gustáva Husáka, otvorenosť a vôbec ľudský prístup v ňom. Vidíme to na našich žia­koch, aký obrovský kus práce uro­bila strana v konsolidačnom pro­cese. t keď základné deväťročné školy — a tak tomu bolo aj na na­šej — poväčšine neposkytovali zá­zemie pre pravicovooportunlstické tendencie, predsa sme vtedy mohli vysledovat nesprávne, dezoriento­vané názory v myslení deti. Dnes Je to celkom lnák. Naši žia­ci rozmýštajú triezvejšie a vecnej­šie, ha’ pre v5e*k-' to. čo strana robí. bádať u nich nemalé odušev­nenie. Robíme všetko pre to, aby sme im veľké myšlienky, vyslove­né na zjazde čo najviac sprístup­nili a vysvetlili. Zjazd našej strany ako aj jej 50. výročie založenia sa (Pokračovanie na 2. strane.) Rozlúčka s dalšimi hosfomi ▼ Rokovanie XIV. zjazdu KSC sledované s velkou pozornosťou Obrovský kus práce strany Našich pracujúcich potešilo, že zjazd zdôraznil nerozbornosť Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami so Vyše dvadsaťtisícový kolektív pracovníkov Východosloven­ských železiarní venoval rokovaniu XIV. zjazdu KSČ ne­všednú pozornost, čo ich podnecovalo k zvýšenej pracovnej Iniciatíve. Na obrázku pracovníci závodu údržba pri oprave brámových nožníc. Foto: ČSTK „Vital, Belko, ty sf sa dnes po­ponáhľal. si prvý, aspoň ml nebude smutnot“ Este mt Belko nestačil porozprával novosti dnešného rá­na keď zacupotalt ďalšie detské krôčky. To Milka larmilka. In­­grláka a Andrlanka radostne ozna­­mulú. le sú už tu Rýchlo povy­zliekajú kabátiky a svetre preobu­­lú sa, odlntla veci v šatni a s úsmevom no tvári a výrazným „Práci česľ“ vstupuiú do triedy. Po krátkom rozhovore so súdružkou učiteľkou ponáhľajú sa k svoltm známym bábikám. Pestujú sl Ich celkom tak ako mamička doma ma­lí bábätko S menšími obmenami začína sa takto livot v materskej škole den­ne po celý rok ráno o šiestej končí popoludní. Do ôsmej hodiny a ráno je u nás ako vo veľkej pra­covnej dielní. Stavebné, montážne, konštruktívne činností a rôzne tvo­rivé hru len tak hýria svojou nápa­­dltosfou rozmanitostem A čo sú­družka učiteľka? . Súdružka učt teľka, mám to nekné?“ - oýfv sa malý Ľubko, ktorý práve stihol do­končit architektonteky pozoruhod ný domček zo stavebnice z umele) hmoty. — Súdružka učťeľka mô leme sl navliekal korálky? — pý ta sa skupinka dievčat. — Môžeme kresltf, môžeme sa hrat s loptou? A ešte to nie je všetko. Skupinke chlapcov treba poradil, ako st ma­lú staval garál na autá. druhej za­se ako sa hraf s loptami, aby lus tre ostali vlstef hore le ich tu najmenej tridsat. ale pre každého musí byt dost času, primerané vľúdne slová, pochvala, povzbudenie, rada. poučenie a len za vážnejší priestupok taktné po­karhanie. lanka dries prišla ne skoršte a otecko čaká v šatnt. — Súdružka učiteľka, bol som s lan­kou u lekára, preto sme poslední. Má pravidelne užíval lieky, prosím vás. buďte taká dobrá, podajte jej z nich pred obedom jednu lyžičku. Ako ten čas letí. Čoskoro je ko­niec školského roka a z tých naj starších nemajú všetci správnu vý­slovnost. Jožkovi a Milke robí taž kosti „r“. Mllankovl okrem toho aj s-š, c-č a Marika je dost málovrav­ná. slovenskú reč počuje vari len v materskej škole Kedy s nimi rvľ'll: kedy ctbrtf neskúsený det ský jazýček? Len ráno počas voľ ných hier alebo popoludní, keď sa vysnia, kým po nich neprídu rodí čia Ste zlaté, úprimné, každé svojím spôsobom zvláštne a zaujímavé, ale niekedy ma privádzate k zamysle­niu. Nestačím rovnako pre každé­ho, koľko by bolo treba. Neviem čl ja som nešikovná, alebo vás je trocha priveľa. IDúfam. že vy mail to nebudete čítat). čím nás len dnes prekvapí naša súdružka učiteľka? Má v ruke obrázkovú knihu. Bude to nejaká nová báseň, rozprávka, alebo bu­deme čítat podľa obrázkov ako žla ci v škole z písmen? Pozri, dnes nesie harmoniku, asi nás naučí peknú novú pleseň Mož­no to budú hudobné hádanky, len čo troška zahrá, ja hneď uhádnem, ,ktorá je to pesnička a potom ju sám zaspievam všetkým detom. Keď budeme všetci dobrí, poslušní, iste nám dovolí, aby sme si aj za­tancovali. — Deti, šikovne sa prezlečte do telocvičného úboruI — zaznie Zvuč­ný hlas súdružky učiteľky. — Hu­­rát — ozve sa z niekoľkých hrdiel radostný výkrik, dnes budeme dl­ho cvičit. Výkresy, štetce, farbičky sú na stole. Sláva, budeme malovat, ale čo? O chvíľku sa to dozvieme, len už všetet ticho. Je to biele, modré, červené. — Zástava naša, českoslo-venskd. slovenská — ozýva sa na­raz s radostou niekoľko detských hláskov, ja si namaľujem ai prvý máj a dlhänsky sprievod, húta v duchu lanko. — Súdružka učiteľ­ka, \a som vtdel také zástavy meste, tam kde chodia električky. o — Viem. dett, bolo to nedávno keď sme oslavovali našel vlasti Sovietskou oslobodenie armádou památáte sa ešte, čo sme sl roz­právali? Tak vidíte, ani tie denné pre­chádzky ulicami mesta nie sú bez­účelné. Sú nielen prirodzeným pro­striedkom otužovania, ale aj rozu­mového a telesného vývoja dtetata. Zanechávajú neraz hlboké dojmy a cenné zážitky. Všimnite st. ako to naši najmenší vo výtvarnom preja­ve v rôznych farbách vyjadrili Ke­hi/ s le niečomu celkom nerozumeli spýtajte sa. najlepšie nám to vy­svetli súdružka učiteľka Ináč ve­rím. že výstavky výtvarných pri príležitosti Dňa učiteľov prde vám tiež pomôžu nazrieť troška do žf­­vota a práce našich najmenších. (Pokračovanie na 2. strane.) Poďte sa hrať N«d jednou z úloh vytýčených XIV. zjazdom KSČ Miško je v zbere krmovín Na pohľad by sa zdalo, že vý­roba a zber krmovfn je oveľa ľahšou záležitosfou ako výroba a zber obilnin. Nie je to tak — po vie každý skúsený a len trochu vzdelaný agronóm a mechanizá­­tor. Takého názoru je aj eko-nAm, ktorý sa na krmoviny pozerá z hľadiska ekonomiky a efektívne* ti výroby a zberu. Vo Východoslovenskom kraji sa za posledných 6 poľnohospodárskej rokov urobil v výrobe veľký skok vpred. Vyriešil sa v pod state obilninársky problém. V kr­movinárstve sme však stále poza du za vyspelejšími krajmi, a to nam spôsobuje mnohé fažkosti. Ťažkosti takého rázu, že to ide aj do peňazi, ale hlavne spôso­buje bolenie blavy pri saobsta rávaní krmív na zabezpečenie vý robnych úloh. Rezolúcia XIV. zjazdu KSČ zdô raze ujo „Ďalší rozvoj poľnohos podárstva je nevyhnutnou pod mienkou proporcionálneho a efek tivneho rastu národného hospo därstva. Hlavnou úlohou poľno­hospodárstva je kryt prírastok spotreby základných potravín . . S tým vetini úzko súvisi aj o­­tázka krmovín x vlastnej výroby. V Košickom okrese sa týmto prob­lémom zaoberajú riadiace orgány poľnohospodárstva už viac rakov. Opýtali sme sa preto hlavného Inžiniera VPS Ing. )ána Čajku, čo robia tohto roku, aby mali dosta­tok krmovfn. „Výroba a zber krmovín je ove­ľa ťažšia úloha ako obilnln&rstvo. O jej zvládnutie nám teraz ide. Pred zberom robíme všetko, aby v celom okrese ani steblo nevyš­lo nazmar e hlavne, aby sme zber a uskladneniu krmovín za bezpečiu pri maximálnej kvalite. Neúnavne pracujeme medzi orga­nizátormi výroby v teréne a hlav­ne všetkými silami presadzujeme zber novou, progresívnou techno lógiou. Senážovanie aj iný spô­sob konzervovania, ktorý umožni nielen včas, ale aj kvalitne u­­skladnif úrodu pri najnižších ná­kladoch. V obilnlnárstve sme zber vyrie­šili, ale nedá sa to povedať prt krmovinách vo všetkých hospodárskych podnikoch. poľno­Naprí­klad ŠM vo Valalikoch aj v Tur­nianskom Podhradí, vo Veľkej Ida aj niektoré |RD majú otázky zbe­ru doriešené a nemajú vážnejšie ťažkosti. Viacero družstiev však s touto úlohou ešte zápásf. Preto sme pred pár dňami usporiadali „Deň novej techniky“ v |RD Se­na a ukázali názorne, ako zber organizovat a uskutočňoval.“ Podobného názorn, že zber kr­movín je fažšia úloha ako zber obilia, je ej Ing. Michal Kovalfk. ekonóm VPS v Michalovciach. „ja sa na zber pozerám z eke nomického hľadiska, jednak na náklady a na zberové straty. Tiež na to, či kŕmia )RD vlastnými alebo nakupovanými krmivami, či majú v kvalitu, alebo sú „balastom“. Aj našom Michalovskom okrese podnikáme všetko, aby sme krmi­vá mali nielen v množstve, ale aj v kvalite a hlavne, aby bolí lacnejšie ako v predošlých ro­koch. Teda zálež) nám na tom. áby zber bol progresívny a bez strát..." S oboma názormi treba súhlasiť a práve dnes, keď sa rozhoduje o úspechoch či neúspechoch vý­roby mlieka, mäsa; a iných pro­duktov, ich treba mat na zrete li. Začína zber krmovín a nemô­že nám byt ľahostajné, ako sa skonči. Vlani tiež bolo dosť kr­movín a jedny ich dokázali zo­brať kvalitné a včas,, kým iné družstvá a ŠM zbeiMi';, „balast“ alebo im na poUacI|'zhniIi lajdácky prístup JáMratUvcov pre k zberu. Napríklad ^H^rešovskoni okrese boli prípa^^H dve druž­stvá v tesnom su^Ktve v rov­nakých podmienkach nedokázali rovnako zabezpečil úlohy zberu. Kým jedno malo dost aj kvalit­nejších krmovín, druhému druž­stvo väčšia časť krmív zhnila už na poli. Nie pre vplyv počasia, ale pre nedostatky v organizácii práce a pre pohodlnost jednôtliv cov. Podobne to bolo na SM vo Vra­nove. Na jednom hospodárstve dokázali zobrať krmoviny včas a kvalitne a na druhom hospodár­(Pokračovanie na 2. strane.)

Next