Východoslovenské Noviny, jún 1971 (XX/128-153)
1971-06-01 / No. 128
Nový hraničný priechod do PCR Stará Ľubovňa (pk) —Po otvorení osobne] dopravy na železničnom priechode Plaveč Muszyha otvorili včera za účasti delegácii predstaviteľov Východo slovenského kraja a Krakowské ho vojvodstva v Mníšku nad Popradom nový diaľkový hraničný priechod do PĽR. Po prejave vedúceho tajomníka OV KSS v Starej Ľubovni dr. Ondreja Olaha a vedúceho tajomníka OV PZRS v Noivoín Szoncu Alfréda Potočeka slávnostným prestrihnutím symbolickej pásky sa znovu oživil pohraničný cestovný ruch na tomto priechode, ktorý bol od roku 1948 uzavretý. Týmto priechodom sa obnovuje turistický ruch hlavne do 40-tislcového mesta Nowy Szonc, ktoré je od hranice vzdialené 22 km, a do známych rekreačných stredísk Rzegesztuwka, Muszyna. Rožňov a kúpeľov Kry hlca. Po slávnostnom akte vystúpili pred vyšeprítomnýml divákmi s kultúrnym programom súbory ĽUT. Priechod bude slúžlf na šlm a tranzitným turistom na všetky druhy dokladov. Hostia z Libanonu v našom kraji Košice (sič) — Do Košíc zavítala delegácia Libanonskej komunistickej strany, ktorá sa zúčastnila rokovania XIV, zjazdu KSČ v Prahe. Vedie ju generálny tajomník Komunistickej strany Libanonu. Vzácnych hostí prijal predpoludním člen OV KSC a vedúci tajomník Východoslovenského krajského výboru Komunistickej strany Slovenska Ján Plrč. Popoludní odcestovala libanonská stranícka delegácia do Svidníka a na Duklu, kde navštívila Duklianske múzeum a k pamätníkom padlých položila vence vďaky. Včera navštívtla JRD Ondava v Stropkove Bábkari deťom Košice (roj — Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí vystúpili včera v košickom Dome umenia umelci bratislavského Bábkového divadla s estrádnym programom „Na nitkách“. Deťom košických škúl predviedli aj bábz kovú hru „Zlatý kľúčik". Predstavenia mali u detí veľký úspech. ± PREZIDENT REPUBLIKY Ludvik Svoboda zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Tuniskej republiky Habíbovl Burglbovi pri prlležttoati štátneho sviatku jeho krajiny. A ŇA SLÁVNOSTNOM AKTÍVE odovzdal včera na ÚV KSS tajomník ŰV KSS Ing. Václav Vačok pamätné medaily pri príležitosti 50. výročia založenia KSČ 41 aktivistom podnikového a národohospodárskeho oddelenia OV KSS. A PREDSEDA VLÁDY dr. Luho mir Strougal zaslal kondolenčný telegram predsedovi vlády Turec kej republiky Nlhutovt Ertmovl v súvislosti s tragickými následkami zemetrasenia v oblasti mesta Bingol. ± VARUJEME VEREINOSŤ pred podvodníkmi, ktorí navštevujú sú kromnô byty a vyberajú na SOS u detskú dedinku, jediné konto 777 Štátnej sporiteľne y Prahe 2 zhromažďuje vaše dary v prospech združenia priateľov SOS detské dedinky. A VČERA PRI|AL tajomník OV KSS Ing Václav Vačok pracovni kov generálneho riaditeľstva Táráiméi metalurgie — Koyohuty v Prahe na čele s generálnym rla dlteľtim Františkom Bryknerom. ORGÁN VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS P R O tET A 81 VŠETKÝCH KRÁJiW, S POJT t ŠÄj Í Najväčší počet mierových ohňov, dovedna vo viac ako 50 UTOROK 1. júna 1971 • Cfs. 128. • Roč. XX. • 50 hal. miestach, je hlásený v Západo ••«••»♦II•••• MIEROVÉ OHNE Brno (ČSTK) — Už po druhý raz vzplanú na našich západných hraniciach v súvislosti a oslavami Medzinárodného dňa detí mierové ohne, ktorých symbolom je vyjadriť protest mladej generácie proti agresívnej politike Imperialistického sveta a ktoré sa stanú výrazom bdelosti proti západonemeckému revanšlzmu. Osobitne v radoch obyvateľov pohraničných okresov, ktoré susedia a kapitalistickým svetom. Mládež spolu obrancami mieru sa na nich pris hlási k dokumentom a výsledkom XIV. zjazdu KSČ a k zodpovednému Ich splneniu. českom kraji. VĎAKA NAŠEJ RODNEJ STRANE ICH SÚ VŠETKY DNI Dnes je Ich deň. Deň všetkých drobčekov, čo sa v detských jasliach a materských školách ačia prvej abecede živote, ale aj odrastenejších školákov, počnúc od chutných štrbavých prváčikov po tých, čo sa práve nachádzajú na rozhraní života — dospievajúcich sebavedomých deviatakov. Dnes je lqh MDD a my, starli, ich dospelí priatelia, otcovia 1 dedovia by sma sl mali položit rnka na srdce a pospytovaf si tak trochu svoje svedomie, čl sme pre ne, deti naše zlaté, urobili všetko, aby žil! štastne a spokojnejšie, ako sme kedysi žili my, aby sa s Ich detskými rokmi spájali radostné dni života poznamenané hojnosťou a blahobytom. V tej konečnej súvahe to nám. Starším, ktori osud našich detí máme vlastne v rukách, vychádza naozaj jednoznačne, že sme na našich malých pamätali a pamätáme, a že za všetkým, čo sme pod vedením našej komunistickej strany — jubilantky urobili a plánujeme urobiť, sme videli v prvom rade ich — našu budúcu generáciu. Nech to nevyznie ako zdvihnutý prst alebo samochvála dospelého, ak si v tohtoročný MDD. ktorý sa oslavuje bezprostredne po takej významnej udalosti pre našu stranu a spoločnosť, ako je XIV. zjazd KSČ, zájdeme na malú exkurzia do minulosti. Napríklad v sotva polstoročnej histórie análoch šovského okresu stojí: „Za Trebiprvej ČSR a za takzvaného slovenského štátu chodili deti do ošarpaných nevyhuvniiieirh škúl. nik nerahezpečoval Ich pravidelnú školskú dochádzku a o pravidelnom stravovaní žiakov sa nedalo vôbec hovoriť.“ Praha (ČSTK) — Z Prahy odcestovali včera ďalšie delegácie komunistických a robotníckych strán, ktoré sa zúčastnili na XIV. zjazde KSČ. Ráno odletela osobitným lietadlom spät do vlasti delegácia Vietnamskej strany pracujúcicb. Viedol ju člen politického byra ÚV Vietnamskej strany pracujúcich a podpredseda vlády VDR l,e-Thanh- Nglit. Na ruzynskom letisku sa s ňou rozlúčili člen Predsedníctva ÚV KSČ Jozef Lenárt a členovia ÚV KSČ Pavel Auersperg a Evžen Erban. Do Bukurešti odcestovala včera delegácia Rumunskej komunistickej strany, vedená členom výkonného výboru a tajomníkom ÚV RKS Dumitro Popescom ny Z Prahy odcestoval a| generáltajomník Dominikánskej komunistické! strany Narciso Isa Conde. To je ta nedávna história, to je vlastne detstvo nás, dospelých, A čo dnešok? Od Vítězného februára 1948 postavili v Trebišovskom okrese 48 nových školských hodov, je medzi nimi dvadsaf plne organizovaných ZDŠ s 258 triedami, 16 malotriednych a 12 materských škSI. Do nových moderných škôl chodia žiaci v Trebišove, Vojanech. Čiernej nad Tlson, Sečovciach. Michaľanoch, Hrani i v ďalších obciach. Materské školy novými objektmi majú v Trebišove, s Krátovskom Chlmcl, Lelese, Čiernej nad Tison, Sečovciach, Bačke, Zemplíne, Svinici. Samotaře a inde. Taký je objektívny obraz skutočnosti iba z jedného okresu. O nič menej však nemali svoje deti radi ani v ostatných okresoch nášho kraja. Výpočet novopostavených škôl, školských družín, športových ihrisk, kultúrnych zariadení atď. by tu nemal konca-kraja. Preto si radšej urobme malý krajský már. V štatistike je to čierne sn na bielom, že národné výbory vo Vý chodoslovenskom kraji investovali v rokoch 1960 -1170 do školstva, kultúry a osvety 1 miliardu 778 miliónov korún. Za toto bolo postavených vyše 200 obdobie všeobecnovzdelávacích škôl, niekoľko stredných odborných a učňovských škôl a to poväčšine s potrebnými ubytovacími a stravovacími zariadeniami. Nuž, ako vidíte naši malí. nutne sme mnsell narábaf s miliardami, ak sme vám chcali čo I len sčasti ukázať snehu nás, dospelých, vy naloženú pre vaše lepšie a radostnejšie detstva. Pravdaže, myslime aj na to, aby ste v budúcnosti žili ešte plnšfm životom. TI odrasteDalší hostia, ktorí sa včera rozlúčili s Prahou, boli: Delegácia Africkej strany nezávislosti Gulney-Bčssau a ostrovov Zeleného mysu na čele s členom jej vedenia Loulsom Cabralom, delegácia Francúzskej komunistickej strany vedená členom jej politického byra Raymondotn Guyotom. člen politického byra a tajom ník ÚV Martinickej komunistickej strany Philibert Duféal, delegácia Tuniskej komunistickej strany na čele s tajomníkom (ej ústredného výboru Muhamma dom Harmalom, delegäcia Komunistickej strany Nórska, vedená členom politického byra ústredného výboru Rol tom Nettumom, ho člen politického byra Ústredné výboru Komunistické) strany Dánska Jürgen Jensen, (Pokračovania na 2. strane. 1 nejšf z vás, ktorí už navštevujú vyššie ročníky, sl mohli v týchto dňoch prečítal v novinách, že Komunistická strana Československa vytýčila na svojom XIV. zjazde v Prahe veľmi smelé úlohy pre obdobie najbližších piatich rokov. Ohrnne sa v rakoch piatej päťročnice preinvestuje do nášho národného hospodárstva 520 miliárd ko rún. Fantastická suma, však? A v nej je zahrnutá aj výstavba ďalších škôl. moderných kabinetov, školských jedální, ihrísk a ostatných zariadení, ktoré bndú slúžiť {Pokračovanie na 2. 3trane.) Košice — Pracujúci východného Slovenska sledovali rokovanie XIV. zjazdu KSČ velkou pozornosťou. Presvedčis li sme sa o tom z hlásení zjazdu, v ktorých informovali o plnení svojich záväzkov 1 v rozhovoroch na pracoviskách a z listov, ktoré nám zaslali. Súdruh t. Prokipčák. predseda ÚV KZUP: „CheeJ by som v mene Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich vy|adrlf našu ochotu maximálne prispieť svojimi silami k plneniu úloh, ktoré nám uložil XIV. zjazd- KSČ. Svoju hlavnú povinnosť vidíme predovšetkým vo formovaní socialisticky mysliaceho človeka. Chceme, aby naše základ né organizácie boli aktívnymi spo lutvorcami kultúrneho diania na našich dedinách, aby všetkými pro striedkami pôsobili na myslenie ľudí, rozvíjali iniciatívu a širokú úč.asť pracujúcich ukralinske) národnosti na hospodárskom, politickom a kultúrnom rozvoji našej spo ločnostt. Chceme pôsobiť na mysle nie ľudí, ktoré |e ešte poznačené malomeštiactvom. formalizmom, pasivitou, pohodlnosfou. Ďalšiu povinnosť, vyplývajúcu zo správy ÚV KSČ pre náš kultúrny zväz vidím vo výchove našich ľndi k láske a dôvere ku komunlstlčke) strane a nášmu socialistickému Československu Nikdy žiadna politická strana nedala tofko vymo ženosfl pre našu ukrajinskú národnostnú menšinu ako KSČ. Sme spolutvorcami, všetkého, čo sa pás vybudovalo, podieľame sa prou stredníctvom národných výborov na riadení svojho života a sme pi ne zodpovední za osud našej vlasti." Súdruh Pavol Kantorek, trézár. Vagónka Poprad: „Potešila ma najmä správa súdruha Ľ. Strougala, ktorý hovoril o sľubných perspektívach nášho národného hospodárstva. Sú reálne, ale aby sme Ich dosiahli, treba ešte veľa vylepšovať v pracovnej disciplíne. Tešíme sa, že zjazd zdôrazni! nerozbornost so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami.“ Súdruh Ladislav Ivan. riaditeľ ZDŠ. Odborárska č 1. Košice: „Hlboko nás na našej škole zaujal referát súdruha Gustáva Husáka, otvorenosť a vôbec ľudský prístup v ňom. Vidíme to na našich žiakoch, aký obrovský kus práce urobila strana v konsolidačnom procese. t keď základné deväťročné školy — a tak tomu bolo aj na našej — poväčšine neposkytovali zázemie pre pravicovooportunlstické tendencie, predsa sme vtedy mohli vysledovat nesprávne, dezorientované názory v myslení deti. Dnes Je to celkom lnák. Naši žiaci rozmýštajú triezvejšie a vecnejšie, ha’ pre v5e*k-' to. čo strana robí. bádať u nich nemalé oduševnenie. Robíme všetko pre to, aby sme im veľké myšlienky, vyslovené na zjazde čo najviac sprístupnili a vysvetlili. Zjazd našej strany ako aj jej 50. výročie založenia sa (Pokračovanie na 2. strane.) Rozlúčka s dalšimi hosfomi ▼ Rokovanie XIV. zjazdu KSC sledované s velkou pozornosťou Obrovský kus práce strany Našich pracujúcich potešilo, že zjazd zdôraznil nerozbornosť Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami so Vyše dvadsaťtisícový kolektív pracovníkov Východoslovenských železiarní venoval rokovaniu XIV. zjazdu KSČ nevšednú pozornost, čo ich podnecovalo k zvýšenej pracovnej Iniciatíve. Na obrázku pracovníci závodu údržba pri oprave brámových nožníc. Foto: ČSTK „Vital, Belko, ty sf sa dnes poponáhľal. si prvý, aspoň ml nebude smutnot“ Este mt Belko nestačil porozprával novosti dnešného rána keď zacupotalt ďalšie detské krôčky. To Milka larmilka. Ingrláka a Andrlanka radostne oznamulú. le sú už tu Rýchlo povyzliekajú kabátiky a svetre preobulú sa, odlntla veci v šatni a s úsmevom no tvári a výrazným „Práci česľ“ vstupuiú do triedy. Po krátkom rozhovore so súdružkou učiteľkou ponáhľajú sa k svoltm známym bábikám. Pestujú sl Ich celkom tak ako mamička doma malí bábätko S menšími obmenami začína sa takto livot v materskej škole denne po celý rok ráno o šiestej končí popoludní. Do ôsmej hodiny a ráno je u nás ako vo veľkej pracovnej dielní. Stavebné, montážne, konštruktívne činností a rôzne tvorivé hru len tak hýria svojou nápadltosfou rozmanitostem A čo súdružka učiteľka? . Súdružka učt teľka, mám to nekné?“ - oýfv sa malý Ľubko, ktorý práve stihol dokončit architektonteky pozoruhod ný domček zo stavebnice z umele) hmoty. — Súdružka učťeľka mô leme sl navliekal korálky? — pý ta sa skupinka dievčat. — Môžeme kresltf, môžeme sa hrat s loptou? A ešte to nie je všetko. Skupinke chlapcov treba poradil, ako st malú staval garál na autá. druhej zase ako sa hraf s loptami, aby lus tre ostali vlstef hore le ich tu najmenej tridsat. ale pre každého musí byt dost času, primerané vľúdne slová, pochvala, povzbudenie, rada. poučenie a len za vážnejší priestupok taktné pokarhanie. lanka dries prišla ne skoršte a otecko čaká v šatnt. — Súdružka učiteľka, bol som s lankou u lekára, preto sme poslední. Má pravidelne užíval lieky, prosím vás. buďte taká dobrá, podajte jej z nich pred obedom jednu lyžičku. Ako ten čas letí. Čoskoro je koniec školského roka a z tých naj starších nemajú všetci správnu výslovnost. Jožkovi a Milke robí taž kosti „r“. Mllankovl okrem toho aj s-š, c-č a Marika je dost málovravná. slovenskú reč počuje vari len v materskej škole Kedy s nimi rvľ'll: kedy ctbrtf neskúsený det ský jazýček? Len ráno počas voľ ných hier alebo popoludní, keď sa vysnia, kým po nich neprídu rodí čia Ste zlaté, úprimné, každé svojím spôsobom zvláštne a zaujímavé, ale niekedy ma privádzate k zamysleniu. Nestačím rovnako pre každého, koľko by bolo treba. Neviem čl ja som nešikovná, alebo vás je trocha priveľa. IDúfam. že vy mail to nebudete čítat). čím nás len dnes prekvapí naša súdružka učiteľka? Má v ruke obrázkovú knihu. Bude to nejaká nová báseň, rozprávka, alebo budeme čítat podľa obrázkov ako žla ci v škole z písmen? Pozri, dnes nesie harmoniku, asi nás naučí peknú novú pleseň Možno to budú hudobné hádanky, len čo troška zahrá, ja hneď uhádnem, ,ktorá je to pesnička a potom ju sám zaspievam všetkým detom. Keď budeme všetci dobrí, poslušní, iste nám dovolí, aby sme si aj zatancovali. — Deti, šikovne sa prezlečte do telocvičného úboruI — zaznie Zvučný hlas súdružky učiteľky. — Hurát — ozve sa z niekoľkých hrdiel radostný výkrik, dnes budeme dlho cvičit. Výkresy, štetce, farbičky sú na stole. Sláva, budeme malovat, ale čo? O chvíľku sa to dozvieme, len už všetet ticho. Je to biele, modré, červené. — Zástava naša, českoslo-venskd. slovenská — ozýva sa naraz s radostou niekoľko detských hláskov, ja si namaľujem ai prvý máj a dlhänsky sprievod, húta v duchu lanko. — Súdružka učiteľka, \a som vtdel také zástavy meste, tam kde chodia električky. o — Viem. dett, bolo to nedávno keď sme oslavovali našel vlasti Sovietskou oslobodenie armádou památáte sa ešte, čo sme sl rozprávali? Tak vidíte, ani tie denné prechádzky ulicami mesta nie sú bezúčelné. Sú nielen prirodzeným prostriedkom otužovania, ale aj rozumového a telesného vývoja dtetata. Zanechávajú neraz hlboké dojmy a cenné zážitky. Všimnite st. ako to naši najmenší vo výtvarnom prejave v rôznych farbách vyjadrili Kehi/ s le niečomu celkom nerozumeli spýtajte sa. najlepšie nám to vysvetli súdružka učiteľka Ináč verím. že výstavky výtvarných pri príležitosti Dňa učiteľov prde vám tiež pomôžu nazrieť troška do žfvota a práce našich najmenších. (Pokračovanie na 2. strane.) Poďte sa hrať N«d jednou z úloh vytýčených XIV. zjazdom KSČ Miško je v zbere krmovín Na pohľad by sa zdalo, že výroba a zber krmovfn je oveľa ľahšou záležitosfou ako výroba a zber obilnin. Nie je to tak — po vie každý skúsený a len trochu vzdelaný agronóm a mechanizátor. Takého názoru je aj eko-nAm, ktorý sa na krmoviny pozerá z hľadiska ekonomiky a efektívne* ti výroby a zberu. Vo Východoslovenskom kraji sa za posledných 6 poľnohospodárskej rokov urobil v výrobe veľký skok vpred. Vyriešil sa v pod state obilninársky problém. V krmovinárstve sme však stále poza du za vyspelejšími krajmi, a to nam spôsobuje mnohé fažkosti. Ťažkosti takého rázu, že to ide aj do peňazi, ale hlavne spôsobuje bolenie blavy pri saobsta rávaní krmív na zabezpečenie vý robnych úloh. Rezolúcia XIV. zjazdu KSČ zdô raze ujo „Ďalší rozvoj poľnohos podárstva je nevyhnutnou pod mienkou proporcionálneho a efek tivneho rastu národného hospo därstva. Hlavnou úlohou poľnohospodárstva je kryt prírastok spotreby základných potravín . . S tým vetini úzko súvisi aj otázka krmovín x vlastnej výroby. V Košickom okrese sa týmto problémom zaoberajú riadiace orgány poľnohospodárstva už viac rakov. Opýtali sme sa preto hlavného Inžiniera VPS Ing. )ána Čajku, čo robia tohto roku, aby mali dostatok krmovfn. „Výroba a zber krmovín je oveľa ťažšia úloha ako obilnln&rstvo. O jej zvládnutie nám teraz ide. Pred zberom robíme všetko, aby v celom okrese ani steblo nevyšlo nazmar e hlavne, aby sme zber a uskladneniu krmovín za bezpečiu pri maximálnej kvalite. Neúnavne pracujeme medzi organizátormi výroby v teréne a hlavne všetkými silami presadzujeme zber novou, progresívnou techno lógiou. Senážovanie aj iný spôsob konzervovania, ktorý umožni nielen včas, ale aj kvalitne uskladnif úrodu pri najnižších nákladoch. V obilnlnárstve sme zber vyriešili, ale nedá sa to povedať prt krmovinách vo všetkých hospodárskych podnikoch. poľnoNapríklad ŠM vo Valalikoch aj v Turnianskom Podhradí, vo Veľkej Ida aj niektoré |RD majú otázky zberu doriešené a nemajú vážnejšie ťažkosti. Viacero družstiev však s touto úlohou ešte zápásf. Preto sme pred pár dňami usporiadali „Deň novej techniky“ v |RD Sena a ukázali názorne, ako zber organizovat a uskutočňoval.“ Podobného názorn, že zber krmovín je fažšia úloha ako zber obilia, je ej Ing. Michal Kovalfk. ekonóm VPS v Michalovciach. „ja sa na zber pozerám z eke nomického hľadiska, jednak na náklady a na zberové straty. Tiež na to, či kŕmia )RD vlastnými alebo nakupovanými krmivami, či majú v kvalitu, alebo sú „balastom“. Aj našom Michalovskom okrese podnikáme všetko, aby sme krmivá mali nielen v množstve, ale aj v kvalite a hlavne, aby bolí lacnejšie ako v predošlých rokoch. Teda zálež) nám na tom. áby zber bol progresívny a bez strát..." S oboma názormi treba súhlasiť a práve dnes, keď sa rozhoduje o úspechoch či neúspechoch výroby mlieka, mäsa; a iných produktov, ich treba mat na zrete li. Začína zber krmovín a nemôže nám byt ľahostajné, ako sa skonči. Vlani tiež bolo dosť krmovín a jedny ich dokázali zobrať kvalitné a včas,, kým iné družstvá a ŠM zbeiMi';, „balast“ alebo im na poUacI|'zhniIi lajdácky prístup JáMratUvcov pre k zberu. Napríklad ^H^rešovskoni okrese boli prípa^^H dve družstvá v tesnom su^Ktve v rovnakých podmienkach nedokázali rovnako zabezpečil úlohy zberu. Kým jedno malo dost aj kvalitnejších krmovín, druhému družstvo väčšia časť krmív zhnila už na poli. Nie pre vplyv počasia, ale pre nedostatky v organizácii práce a pre pohodlnost jednôtliv cov. Podobne to bolo na SM vo Vranove. Na jednom hospodárstve dokázali zobrať krmoviny včas a kvalitne a na druhom hospodár(Pokračovanie na 2. strane.)