Východoslovenské Noviny, august 1971 (XX/181-206)

1971-08-02 / No. 181

PONDELNÍK PONDELOK 2. augusta 1971 • Cis. 181. • Roč. XX. • 50 hal. Okolo 1500 poslucháčov komic­kých a prešovských vysokých škBI pracuje cez prázdniny pri výstavbe dôleiltých stavieb vo Východoslovenskom krail. Vy­še 220 medikov sa zúčastňuje na brlqádach na pomocných prácach pri výstavbe fakultnej v nemocnice a Lekárkej fakulty Košiciach. Okrem centrál­nych s'avteb slovenského vyso­koškolského ústredia SZM po­máhajú vysokoškoláci z vý­chodu aj pri stavbe vodného dtela Bukovec a na mnohých ďalších miestach. Na snímke: Dnes ešte poslucháči ľ. roč­níka a brigádnici na stavbe fakultnej nemocnice — o nie­koľko rokov Iste ako lekári — Kveta Buchtlakouá a Jozef Ze­­leňák Foto: ]. Válko — ČSTK V Ke morku riešia problémy občanov Podtatranská trojica Kežmarok s 27 tisíc obyvateľmi — Aby bo­lo kde stavať — Ďalší rozvoj služieb — Viac možností pre rozvoj kultúry Kežmarok (šg) — V Kež­marku sa zišli na spoločnom rokovaní zástupcovia MsNV so zástupcami okresne] plánovacej komisie v Poprade, Stavoprojek­­tu v Košiciach a zainteresova­ných podnikov, kde rozhodli o „Smernom územnom pláne sí­delného zoskupenia — Kežma­rok—Ľubica—Malý Slavkov". Už dlhší čas si vývo] tohto podtat­ranského Inesta a priľahlé] ob­lasti vyžadoval vyjasnenie vzfa­­hov a väčšiu možnosť územno­­technických podmienok pre by­tovú a priemyselnú výstavbu. Rozširovanie výrobnej zóny mesta k Malému Slavkovu si žiada spojenie tohto územia ako a] rozšírenie zástavby Ľubi­ca—Kežmarok. Toto rozhodnu­tie vychádza zo sídelnej štruk­túry, postavenia mesta ako síd­la: druhého stupňa a z rozvoja potravinárskeho priemyslu. Výhľadovo sa počíta so sta­vebným splynutím sídlisk a s administratívnym pripojením Ľubice a V. Slavkova ku Kež­­lnarku. Takto vznikne jeden ad­ministratívny celok, nevyhnut­ný pre zabezpečenie harmonic­kého rozvoja tejto oblasti po stránke hospodárskej a politic­kej. Do roku 2000 sa má zvýšiť počet obyvateľov na vymedze­nom území na 27 tisíc. V súvis­losti s tým sa bude budovať ob­čianska vybavenosť — nákupné strediská a zariadenia služieb, školy a jasle, dom kultúry a amfiteáter. Zlepší sa aj zdravot­nícka a sociálna starostlivosť, vyrieši sa problém verejného stravovania a rekreačných mož­ností. Stretnutie mládeže socialistických krajín Po stopách SNP Košice (ab) — Včera pri cestovali do Košíc delegácie mládeže zo Sovietskeho zväzu. NDR a PĽR, aby sa spolu s československými zväzákmi po štyroch dňoch pobytu vo Výcho­doslovenskom kraji vybrali po Odborári protestujú Vranov (bk) — Pracujúci Bukózy vo Vranove, zídení na polročnej konferencii ROH s pocitom hlbokého rozhor­čenia odsúdili posledné uda lostl v Súdáne. „Správy o hanebných činoch, spáchaných na vodcoch Komu­nistickej strany Sudánu a od borov sú pre nás viac ako otrasné. Prenasledovanie komu nistov, odborových a ďalších predstaviteľov mierového hnu­tia je nebezpečenstvom pre roz­voj Sudánu a ohrozuje 1 bez­pečnosť na Strednom východe. Žiadame zastavenie prenasle­dovania a popráv pokrokových vlastencov," — píšu v liste veľ­vyslanectvu Sudánu v Prahe. stopách Slovenského národného povstania. Toto stretnutie mlá­deže socialistických krajín or­ganizuje OV SZM v spolupráci so SÜV SZM a KV SZM Výcho­doslovenského a Stredosloven­ského kraja. Zúčastní sa ho aj zástupca SFDM súdruh Mate­­la Ireneus. Večer sa delegácie stretli v kine Osmev, kde ich privítal predseda Vsi. KV SZM súdruh Michal Zozuľák. Na slávnost­nom otvorení sa zúčastnili aj predstavitelia ÜV SZM a SOV SZM, zástupcovia KV KSS i KV ZPB. Rekord v Milhcsti Košice /bkj — Mimoriad­ne rušná sobota a nedeľa bo­la na Česko Slovensko-maďar­skom hraničnom prechode v Milhostt v Košickom okrese. V sobotu ním prešlo 1260 áut a autobusov. V nedeľu len do popoludňajších hodín zazname­nali vyše 2600 áut oboma smer­mi. čo je na tomto hraničnom prechode tohtoročný rekord. V sobotu to boli prevažne naši turisti, cestujúci na víkend do blízkych maďarských kúpeľov v Tapolczl a včera bolo naj­viac Poliakov, ktorí cez našu republiku prechádzajú na Bal­kán. Príťažlivé Tatry Vysoké Tatry (ČSTK) — Ešte ani jedno leto nebol o Vy­soké Tatry taký záujem ako tohto roku. V sobotu a v nedelu Ich navštívilo vyše 30 000 turistov. Ho­tely, ubytovne a rekreačné stre­diská sú plne obsadené. Grand, Bellevue a Park v Starom Smo­­kovcl. Panoráma na Štrbskom Ple­se a Grand — Praha v Tatranské) Lomnici mali všetky miesta obsa­dené a hostili väčšie 1 menšie skupiny z NDR, Holandska, Ma­ďarska, Anglicka, USA, Rakúska, Poľska, Francúzska a samozrej­me a) z celého Československa. Najviac turistov bolo na Štrbskom a na Skalnatom Plese a najviac obdivovateľov mala Veľká studená dolina. Novinka z Bukózy Výskumy priniesli úspech — Záujem o xylocel — Nová krmovina dobre slúži Po dlhých výskumných prácach a laboratórnych pokusoch zameraných na ekonomické využitie hydrolizátu vo vranov skej Bukóze dosiahli pracovníci oddelenia technického rozvoja pod vedením Ondreja Bukovanského významné úspechy. Od pad, ktorý pri vypúšťaní znečisťoval vodné toky, sa po ehe mickom spracovaní stáva výdatnou krmovinou pre dobytok V Bukóze už začali s jeho výrobou, i keď ešte vždy je v po­kusnom štádiu. Nový výrobok mč názov Xylocel. Ide o prvé spracúvanie hydrolizátu v našej republike pre naše hospo dárstvo a úspech pracovníkov Bukózy je preto o to váčší. V zariadeniach, ktoré sú v Bukóze Vranov v poloprevádz ke, vyrábajú Xylocel pre Štátny majetok vo Vranove a Strop kove. Vykrmujú ním býčky, a ako sa ukazuje, nová krmovi­na im veľmi dobre slúži. Aj okolité jednotné roľnícke druž­stvá skúšajú kŕmiť dobytok novým výrobkom a všeobecne ho pochvaľujú. Po dokončení skúšobného obdobia a zavedení plnej výroby nového krmiva sa ukáže plný dosah úsilia pra covníkov Bukózy pri využívaní odpadu, ktorý vznŕká pri spra cúvaní dreva, a docení sa zaiste aj pomoc, ktorú im poskyt la Veterinárna fakulta VŠP v Košiciach. j. FELBERT Keď som sa rozlúčil so súdru­hom Pavlom Martákom, hlavným mechanizátorom Štátneho majetku v Michalovciach, dlho mi vŕtalo v hlave, čo sú to za ľudia, ako asi vyzerajú, keď ich prácu všade chvália, o ich húževnatosti a prí­kladnej iniciatíve hovoria len v superlatívoch. V tej chvíli som veľmi zatúžil stretnút sa s nimi. Aspoň s dvo­­ma-troma, potriasť im ruky, poroz­prával sa. Ale kam ís(? Kde ich nájsť? — Hoci by ste prišli ráno o pol piatej, nenájdete na dvore z nich ani jedného, — prihovoril sa nám vedúci hospodárstva SM v Žabia noch, súdruh František Václavský. — Všetky tri osádky soviet­skych kombajnov sú ui dávno na poli. Ale poradím vám. Dvaja z nteh by malt byt teraz na láne ML 39—40. Het, a aby ste neza­budli, jeden sa volá Michail Mi chatlovič Fučko, vynikajúci chla pík, až zo serednlanskeho kol chozu. Ui tretíkrát pomáha na našom štátnom mafetku pri žatve .. . Slnko úmorné pripekalo. A hoci sme mali na flatke všetky okná pootvárané, teplomer ukazoval 60 stupňov Celzia. — Môžu tí ľudia v takom pekle robit? — pýtam sa sám seba. Ale zbytočné boli moje obavy, zbytočné myšlienky, že preto tak načas ráno ustávajú, aby potom cez páľavu sklonili hlavy do chlád­ku alebo sa ovlažili v blízkej Ší­rave. Jeden, dva, tri, štyri — áno, všetci sú tu, aj dvaja naši medzi nimi. Po jednom zastavili a z toho prvého zoskočil čiperný chlapík. — Komandlr? — pýtam sa. — Nie komandu, ale volám sa Michail Michailovič Fučko, — rez­ko odvetil s úsmevom. Pritom sa striasol a spakruky si utrel čelo t ústa. Najmenej „kilo“ prachu sa z neho zosýpalo. — Ako ste tu už dlho? — Osem dni. — A čo robota, ako ide? — Výborne sa mi pracuje s na­šimi kombajnistamt. To sú na­ozajstní chlapíci. ČI Stefan Kuruc, Jozef Grábel alebo Donald facko — priatelia, družia. . . Dopesto­vali ste prekrásnu pšenicu. Vaši poľnohospodári sú naozajstnými majstrami vysokýqh úrod. Nteke-dy sa mt zdá, akoby som so svo­jím strojom plával po chlebovom mori.,. Ivan Michailovič Judek, kombaj­­ntsta z Užhorodu ml najprv podal ruku. — A vám sa ako tu páči? Veta roboty? — Mám ohromnú radost z vašej bohatej úrody. Tešíme sa z nej všetci spoločne. A pritom sa mi zdá, ako keby som bol doma, me­dzi svojimi... Pravda, nenechal som na poko­ji ani ostatných. Donald jacko pracuje s nimi od samého začiat­ku. Nevte si vynachválil ich po­moc, keď sa mu na stroji niečo pokazí. Zastavia a všetci ponúknu pomocnú ruku. Z priateľstva, z bratstva. Súdruh Stefan Polomčäk, technik rastlinne! výroby st zase vysoko ceny ich precíznu, vysoko­kvalitnú prácu. Ant to nemusel zdôrazňovať. Sami sme videli. .. Na michalovskom štátnom ma­jetku už osem dní pomáha osem sovietskych osádok v žatve. Uro­bili pekný kus práce. Veď len za jeden .deň v prierpere zožali po osemdesiat hektárov. Podfa slov hlavného mechanizátora súdruha Pavla Marťák’a, ich pomoc zname­nala pre štátny majetok obrovský prínos. Bolt to práve oni, ktorí strhli aj našich kombajntstov k maximálnym výsledkom. Fridrich LAINCZ Z PRIATEĽSTVA, Z BRATSTVA Ivan Michailovič |udek Michail Michailovič Fučko Foto: VN — F. LAINCZ Ospravedlnenie čitateľom Ak sa Ti milý čita eť dnešné Východoslovens ké noviny dostali nesko ’o, nestalo sa tak vinou *e­­dakcie Včera od 1915 hod. zostala redak< ia i Východoslovenské t a­­čiarne bez elektrické ho prúdu. Jeho dodávka bila obnovená až o 22.45 hnd. Brigádnici pomáhali Čierna nad Tisou (ČSTK) — Včera nastúpilo na překladišti v Čiernej nad Tisou 96 brigádnik »v. Preložili i 37 sovietskych vel to­­priestorových vagónov 2304 on cementu do 90 vagónov ČSD. ch práca si zaslúži vysoké ocenei te, lebo sa vzdali nleleo voľna a m Jž­­nestl rekreácie, ale obetavo pra :o­­vali napriek horúčave, ktorá v u la­­vretých vagónoch dosahovala nad 40 stupňov Celzia. Plynula sa i pracovalo i pri prekladaní sov et­­skeho obilia, umelých hnojív, lo­­leznej rudy. čiernych kovov, dre ra, strojov a ďalšieho tovaru. Oceliari najúspešnejší Košice (ČSTK) — Mei zt tých. ktorf sobotu a nedeľu e­­strávtli pri vode, ale na svoji :h pracoviskách, patria aj pracuj’ ci Východoslovenských železiar It. Napriek horúčavám sa im pri ca darila. Na všetkých pracoviská A prekročili denné plány. Mimorl: d­­ne úspešní boli oceliari, ktorí i fi­ll o 3 tavby navyše. Vinári pred sezónou Košice Jčtj — O sto perceit zvýšia fľašovanie vína v koš c­­kých Vinárskych závodoch vďa :a rekonštrukcii a modernizál U. V týchto dňoch tu montujú no lé strojové zariadenia — umývt ct stroj z NDR a plniaci a zátkové ci strof z Nemeckei spolkovéf repi b­­liky. Kapacita fľaškovanla sa ti m zvýši na 6000 fliaš za hodit u. Modernizácia si vyžiada asi rt milióny korún. Tohto roku mc ú košické Vinárske závody nakú\ If 840 vagónov hrozna. Oroda vdaka priaznivému počasiu uk i- a zuje dobrá. STOTISÍC BULHAROV NA BUZLUDŽI Ostávili výročie vodkyne Sofia (ČSTK) — Pod zástavou marxizmu­­leninizmu postupovala Bulharská komunistickú strana od svojho vzniku neochvejne správnou cestou a zo všetkých skúšok vyšla zocelená, ideovo čistá a nezmieriteľná k buržoáznej ideo­lógii. Uviedol to včera na oslavách 80. výro­čia založenia revolučnej marxistickej strany bulharských socialistov prvý tajomník GV BKS a predseda Štétnej rad y BĽR Todor Živkov. Na jubilejných oslavá ch na vrchu Buzludi t v Balkánskom pohorí sa zúčastnilo vyše si t tisíc ľudí z celého Bulharska. Prítomní bo i predseda Rady ministrov BĽR Stanko Todoro f, predseda Ľudového zhr omaždenia Georgi Tra - kov, členovia a kandidáti Politického byra G J BKS, ministri, generáli a dôstojníci bulharskí j fudovej armády. Na tribúne, ktoré) priečelie zdobili portréty V. 1. Lenina a zakladateľa Bulharskej ko­munistickej strany Dimitra B!a-goeva, zaujali miesto aj pred­stavitelia diplomatických misií socialistických krajín v BĽR. Ako zdôraznil Todor Živkov, deň zrodu bulharskej ŕevoluč nej marxistickej strany, 2. au gust 1891, bol zároveň dňom zrodu bulharského komunistic­kého hnutia. Už v prvom prog­rame, prijatom na ustanovuji - com buzludžskom zjazde, i i strana vytýčila cieľ oslobod ( robotnícku triedu a nastoliť st - cialistické zriadenie. Veľkým šťastím pre stran i bolo, že ju tridsať rokov vit • dol Dimitr Blagoev, prvý teort • (Pokračovanie na 2. strane.) Žatva ide na sevei Košice (tk) — Žatevné práce sú v plnom prúde už aj na Spiši, vo Svldnlckom a Bardejovskom okrese. Denný prírastok zožatého a vymláteného obilia je až 7percentný, ktorý sa do­teraz nedosiahol ešte ani jeden rok o tomto čase. Doteraz vy­mlátili v kraji 52 perceht všetkého obilia a žatva tým vstúpila do druhej polovice. Na východnom Slovensku pracuje 1482 kombajnov, ktoré sa v sobotu a v nedelu postupne presúvali z južných do sever­ných okresov. Štyridsať sovietskych kombajntstov, ktorí veľmi prispeli k urýchleniu žatvy, odchádza z Michalovského do Prešovského a Košického okresu. V súfažl kombajntstov je na prvom mieste František Kočan, ktorý zobral a vymlátil úrodu z 211 hektárov. Bardejovskí obuvníci úspešne Milióny párov obuvi Bardejov (tk) — Úspešné plnenie plánu prvého polroka za znamenali v Závodoch 29. augusta v Bardejove. Plán výkonov splnili na 102 percent a z celoročnej úlohy 7 000 000 párov obuvi vyro bili za šesť mesiacov 3 800 000 pá rov dámskej, pánskej, a ehlapčen skej koženej obuvi vo vyše 60 módnych vzoroch, z čoho export predstavoval 80 percent. Najväč ším odberateľom topánok z Bar dejová je Sovietsky zväz, ktorý svoje požiadavky z roka na rok zvyšuje, ale s kvalitou sú rovna­ko spokojní aj odberatelia zo všetkých socialistických í z mno­hých kapitalistických krajín, kam Bardejovčania svoje výrobky vy­vážajú. Výroba obuvi v bardejovských Závodoch 29 augusta zazname­náva v posledných rokoch prudký vzostup. Rozšírením starých a vy­budovaním nových prevádzok, do ktorých len za posledných päť rokov Investovali 38 miliónov ko­rún a sústavným zlepšovaním technologického zariadenia, zvýši­la sa výroba z 2 600 000 párov v roku 1960 na 7 000 000 párov v ro­ku 1971. Koncom piatej päťročnice budú vyrábať už 11 miliónov pá­rov kožených topánok ročne.

Next