Východoslovenské Noviny, január 1972 (XXI/1-25)
1972-01-14 / No. 11
vjjWATpK jfe ja»o4fa 1973 Éí»^:**oíL */•'* '*. * 111,1 * '* ..........v ■' 11 * .'» ľ «' i h i» Vi> r Ví* >V* Vb V vV ÖRGÁH VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS Dnes si pripomíname 20. výročie vzniku Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich. Táto významná organizácia ukrajinského obyvatelstva vznikla ako organizácia kultúrno-osvetová, ktorá popri štátnych kultúrno-osvetových inštitúciách a spoločenských organizáciách Národného frontu mala za úlohu napomáhať rastu vzdelanosti ukrajinského obyvatelstva na východnom Slovensku. Okrem sprístupňovania kultúrnych hodnôt našich národov i národov ZSSR ukrajinskému obyvateľstvu svojou kultúrno-výchovnou a propagandistickou činnosťou mobilizovala ukrajinské obyvatelstvo do aktívnej výstavby socializmu ČSSR. A robí to v dodnes. Nevyhnutnosť založenia organizácie KZUP-u vyplývala z tej leninskej zásady, že národné zvláštnosti budú existovať ešte dlho i po víťazstve socializmu, stieranie a prekonávanie týchto zvláštností je a bude dlhším historickým procesom ako stieranie triednych rozdielov. V. I. Le-nin ďalej v tejto súvislosti povedal, že proces zbližovania národov a národností musí prebiehať nie násilne, ale demokratickou cestou. „Nie silou palice, nie násilím, ale dobrovoľným súhlasom, solidárnosťou pracujúcich“ (V. I. Lenin, Spisy 1 23. str. 15 ukraj. vyd.). Tento dobrovoľný súhlas a solidárnosť pracujúcich v našich československých podmienkach musí preto vychádzať z boja práve proti tomu, čo naše národy a národnosti v minulosti rozdeľovalo a rozhodujúcou úlohou je presadzovať do života, do vedomia ľudí všetko, čo nás v minulosti i dnes spojovalo a spojuje. Ide ďalej o to vzájomne sa poznať, ide 0 poznanie kultúrnych pokrokových hodnôt, o spoločný boj za víťazstvo pokroku a socializmu. Toto poslanie KZUP-u zdôrazňujeme najmä preto, že už pri vzniku tejto organizácie boli niektorí funkcionári a sily, ktoré jej pripisovali iné úlohy, poslanie a charakter. Považovali ju za „všenárodnú“ politickú, hospodársku a kultúrnu organizáciu, ktorá by mala hájiť záujmy ukrajinského obyvateľstva v Československu. Boli to snahy, názory a tendencie prinajmenšom cudzie, odparujúce záujmom ukrajinského pracujúceho ľudu i leninským zásadám chápania a riešenia národnostnej otázky. Vo svojej podstate išlo o názory netriedne, nacionalistické, oslabujúce internacionálnu jednotu našich národov a národností. V roku 1952 došlo k stretnutiu medzi silami obhajujúcimi správne národné a internácionálne pozície v obsahovej náplni a činnosti KZUP-u a silami, ktoré túto organizáciu zvádzali na nacionalistickú, výstavbe socializmu škodlivú platformu. Sily, ktoré obhajovali správna pozície, sa grupovali poväčšine z mladej rodiacej sa miestnej ukrajinskej inteligencie, svojím pôvodom hlboko a silne spätej s ukrajinským pracujúcim ľudom. Sily, obhajujúce nacionalistické pozície, 1 keď tvorili menšinu, boli nebezpečnejšie o to, že sa vo svojej prevažnej väčšine grupovali z pozostatkov starej politickej buržoáznej reprezentácie rôznych nacionalistických smerov Fencika, Brodyho, Voljšina a sčasti i pooktúbrovej emigrácie zo sovietskej Ukrajiny. Nepriaznivým vývojom v novotvoriacej sa organizácii KZUP-u sa v júni 1952 zaoberalo Predsedníctvo DV KSS, ktoré nezdravé javy v jej vývoji označilo vo svojej rezolúcii za buržoázne-nacionalistickú úchylku. Spomenutá rezolúcia však nezodpovedala objektívnej analýze dejinného vývoja ukrajinskej menšiny v ČSR, nerešpektovala leninský prístup k riešeniu takej vážnej a citlivej problematiky, prevažovali v nej administratívne prvky riešenia tohto problému. Viedla preto k tomu, že i dnes sa značná časť ukrajinskej inteligencie veľmi vehementne dožaduje riešenia niektorých pálčivých problémov, ako je školský, jazykový a iné cestou administratívnou, čo je vonkoncom nesprávne a nemôže priniesť žiaden úžitok ani republike, ani Ukrajincom samotným. Komunisti-funkcionári tak ukrajinskej, ako aj českej a slovenskej národnosti by mali pochopiť a držať sa slov V. I. Lenina, sformulovaných v rezolúcii politbyra i orgbyra OV RKS (b), týkajúcej sa sovietskej vlády na Ukrajine (projekt písal V. I. Lenin): „Nakoľko na pôde mnohovekého útlaku sa medzi zaostalou častou ukrajinských más prejavujú nacionalistické tendencie, členovia RKS (b) sú povinní stavať sa k nim s najväčšou citlivosťou, protiargumentovaf im slovami súdružského vysvetľovania totožnosti záujmov pracujúcich más Ukrajiny a Ruska.“ (V. I. Lenin, Spisy T 30 str. 141.). V našich podmienkach to znamená totožnosť záujmov Čechov, Slovákov i Ukrajincov a iných národností. Na základe rezolúcie OV KSS z júna 1952 došlo v Prípravnom výbore DV KZUP k zásadným personálnym zmenám. Stranícke a štátne orgány, spoločenské organizácie začali boj proti buržoáznemu nacionalizmu a jeho nositeľom. Boj bol nevyhnutný, chyba však spočívala v tom, že sa viedol jednostranne, že nebol zameraný proti buržoáznemu nacionalizmu ako ideológii škodlivej záujmom výstavby socializmu, proti in-' ternacionálnej jednote našich pracujúcich, družbe a priateľstvu so Sovietskym zväzom, Poľskou ľudovou republikou a ostatnými krajinami, kde žijú ukrajinské menšiny, ale proti osobám, ktoré tieto názory trpeli, nebojovali proti nim, proti osobám, ktoré v dôsledku stáročného národnostného útlaku a národnej obmedzenosti, úzkoprsosti a přecitlivělosti nevedeli rozoznať, kde končí správne národné povedomie, národná hrdosť a kde začínajú prejavy škodlivého nacionalizmu. Menej sa však bojovalo proti tým, ktorí boli vedomými nositeľmi nesprávnych buržoázno-nacionalistických tendencií. (Pokračovanie na 7. strane.) ako rovní jednotne, medzi rovnými Michal KUDZEJ Dnes v čísle: ■ POCHOD CEZ VEĽKÉ BLATO - na tranzitnom plynovode sa bojuje s nečasom ■ Z TVORBY UKRAJINSKÝCH SPISOVATEĽOV - tematická strana ■ VZÁCNY ČLOVEK — spomienka na 60. výročie IV. všeruskej konferencie v Prahe ■ DOHADY OKOLO STAROBYLOSTI BARDEJOVA - príspevok k 725. výročiu vzniku ■ NEFOTOGRAFOVAŤ, BUDÚ NEPRÍJEMNOSTI — blížia sa OH v Mníchove, ale práve v tomto meste naďalej provokujú cudzie vysielačky ■ POKORENÉ DUNY — púšť Karakum sa podarilo skrotiť. ■ MARTA FEUCHTWANGEROVÁ a GOYA — o filme, ktorý zaujal aj vdovu po veľkom spisovateľovi ■ HUMOR, FEJTÓN, KRÍŽOVKA, TEST — a ďalšie zaujímavosti. V polovici januára 1945 začala Sovietska armáda severne od Karpát mohutnú zimnú ofenzívu. Nepriateľ začal ustupovať i z priestoru východného Slovenska. A tak 18. januára o 06.00 vyrazil I. čs. zbor od rieky Ondavy, kde bol v prechodnej obrane, k prenes Vdova n iu protivníka. Prvá brigáda mala za úlohu zmocniť sa mesta Zborová a 3. brigáda Bardejova. Jednotky oboch brigád si viedli skvele. Bez ohľadu na dvadsaťstupňové mrazy energicky prenasledovali nepriateľa. Vo dne i v noci. Za dva dni oslobodili 41 obcí, -mestá Bardejov a Zborov, a tým značne prispeli k oslobodeniu Prešova a Košíc. Za tejto operácie utrpel nepriateľ veľké straty, kdežto my sme zaznamenali len dvoch padlých, troch nezvestných a štyridsať štyri ranených. Nočný útok 3. brigády na Bardejov bol taký rýchly a prekvapivý, že hitlerovci stačili vyradiť len jeden betónový most a na bojisku zanechali spústu vojnovej techniky. Tak isto 1. brigáda, ktorej velil plukovník Sátorié, sa zmocnila mesta Zborová nočným bojom. Rozkazom sovietskeho vrchného velenia č. 234 boli obidve naše brigády na pamäť týchto bojov nazvané „Prešovské“. Od Zborová a Bardejova sa zbor premiestnil k Prešovu a pokračoval v prenasledovaní nepriateľa v smere Levoča — Liptovský Mikuláš — Ružomberok. V príbehu dopoludňajších hodín — 27. januára 1945 — sme v rámci 18. armády oslobodili okresné mesto Levoču. Zaslúžila sa o to 3. brigáda, ktorá za to bola menovaná v rozkaze J. V. Stalina. Tým sa razom zmenila úloha pre 1. brigádu, ktorá podporovala čelný útok 4. brigády na Levoču zo severovýchodu. Bez ohľadu na to, že bola doterajšími bojmi značne vyčerpaná, začala nepretržitý postup na Kežmarok. Úloha: nočným bojom mesto oslobodiť. Podarilo sa to predovšetkým zásluhou 3. práporu, s ktorým vpredu postupoval veliteľ brigády plukovník Sátorié, ktorý nočný bo] o mesto riadil. Okolo polnoci 1. brigáda Kežmarok oslobodila. Ako prvá vnikla do mesta jednotka vedená neobyčajne statočným a odvážnym poručíkom Bojkom. Spolu s 3. práporom a jednotkou poručíka Bojka do tohto okresného mesta vnikol spravodajský dôstojník 2. práporu, donedávna jeden z najlepších veliteľov rôt v zbore, nezraniteľný nadporučík Arnošt Steiner. A v Kežmarku len že neprišiel o život. Ako sa to prihodilo? toto. Nadporučík Steiner sliedil po všetkých kútoch izby, až sa zastavil pri posteli s naukladanými perinami. Odhrnul roh periny a ajhľa: čierne nablýskané čižmy. Trubce stoja opäť v zákryte, nbaľovačka funguje a plynovod rastie. Napriek ťažkým podmienkam, napriek nástrahám, ktoré pripravila tohtoročná Východoslovenská nížina staviteľom plynovodu. Bližšie o ich práci si prečítajte reportáž „Pochod cez veľké blato“, vnútri čísla. Foto: Róbert BERENHAUT PRlLlS DLHÝ SPÁNOK. — Predvolebná aktivita, ktorá priniesla mnohé dobré výsledky a nesporne prispela i ku skvelému víťazstvu kandidátov Národného frontu o novembrových volbách, holá vysoko hodnotená i ústrednými straníckymi orgánmi. Sem patrí i pestrá paleta nápadov vo výbere foriem názornej agitácie a propagandy, ktorá v mnohých našich okresoch v tomto období nadobudla naozaj úctyhodných rozmerov. Výstavky v agitačných strediskách, príťažlivé pútače a heslá, nástenné noviny, ktoré oboznamovali voličov s dosiahnutými úspechmi v budovaní miest, dedín a celých okresov, urobili veľký kus propagačnéj práce. Voľby sa skončili a na mnohých miestach súdruhovia poverení týmito úlohami akoby zaspali na vavrínoch. Bol som napríklad na prechádzke v košickom Čermeľskom údolí a ešte dnes som tam videl svietiť v plnej kráse tabule, čo vyzývajú k voľbe kandidátov NF. Aj početné nástenné propagačné skrinky a panely na chodbách podnikov a úradov (ako napr. na MsNV v Košiciach) volajú občanov k volebným urnám. Čo robia výbory straníckych organizácií a súdruhovia, poverení propagáciou a agitáciou? Či nemáme dosť a dosť nových úloh, ktoré by si zaslúžili vynaliezavou formou mobilizovať ľudí za plnenie uznesení XIV. zjazdu strany? Podceňovanie tejto oblasti straníckej práce nie je vôbec na mieste. Ľudia majú oči a nechodia okolo seba nevšímavo. A o týchto zabudnutých prostriedkoch agitácie si nemyslia určite nič lichotivé. fišf PREDAVAČKA RÝB. Na Majakovského ulici v Košiciach, mimo živého pouličného ruchu, je učupená maličká predajňa akváriových rybičiek. Sotvakedy zíva prázdnotou. Martu Fischerové tu nájdete aj v sobotu, nedeľu či na sviatky. Vtedy, pravda, nepredáva, no jej prítomnosť si vyžadujú mečúne, gozby, malinézie či iné pitoreskné sfarbené rybky. Musí im zakúriť, vyčistiť akváriá, dať sa napapkat. V predajni pracuje od roku 1956, keď začala predávať rybky z vlastného chovu. Denne ich predala za 50 korún. Dnes vykupuje rybky od osvedčených akvaristou a fajnovejšie dostáva lietadlom z Bratislavy. Záujem o akvaristiku je veľký. V predajni stretnete robotníkov zo železiarní, ľudí zo Strážskeho, Svidníka, Prešova, ba chodia sem akvaristi až z Banskej Bystrt- IPokračovanie na 3. strane.) ZIMNÁ OFENZÍVA Veľmi vyčerpaný vstúpil do jedného z prvých domov a požiadal domácu o trochu teplého čaju. Žena ani v najmenšom neprejavila z jeho príchodu radosť. Ani s pohostením sa dvakrát neponáhľala. Bola nervózna. Steiner ju pozorne sleduje a vidí, že „hostiteľka“ stále odbieha od Sporáka, kam neochotne postavila konvicu na čaj, do vedľajšej miestnosti. Keď to urobila v niekoľkých málo minútach už tretíkrát, Steiner nelenil a išiel sa do izby pozrieť. Otvoril skrine — nič. „Tak poďte, pán dôstojník,“ volá domáca z kuchyne a hlas sa jej chveje. „Čaj je už na stole. Aby vám nevychladol, ste iste poriadne premrznutý.“ Steiner nepočúval. Rozhliadal sa ďalej po izbe. „Tak poďte, poďte, pane,“ znovu nabádala domáea nevítaného hosťa. Steinerovi sa táto komédia vôbec nepáčila. „A prečo ste, ženská, taká nervózna?“ Neodpovedala. Rumenec z jej tváre nadobro zmizol, bola bledá ako krieda. Steinerovi bolo okamžite jasné, že v tom dome nie je niečo v poriadku. Všade slovenský ľud nadšene prijímal, vítal a hostil našich a sovietskych vojakov — svojich osloboditeľov. A tu naraz Okosom pozrel otvorenými dvermi na ženu. Práve sa križovala. „Ten čaj vám vychladne, pane,“ snažila sa znovu odlákať pozornosť od postele. Vedela dobre, prečo. Spravodajský dôstojník Arnošt Steiner vytiahol z postele — esesáka. Urobil to tak maj(Pokračovanie na 3. strane.) Obraz akademického maliara O. Dobosa „Oslobodenie Košíc“. Repro: R. BERENHAUT