Východoslovenské Noviny, máj 1972 (XXI/102-126)
1972-05-01 / No. 102
PRPtgtAft VSCTttCH SPOJTE QMM VfCHÖÖOSlQVJEHSKÉHC KRAJSKÉHO VV80R0 KSS Už od roku 1890 naši pracujúcich považujú 1. máj za svoj sviatok, za deň solidarity robotníkov celého sveta, za bojovú prehliadku sily a jednoty proletariátu. Stalo sa tak na základe rozhodnutia ustanovujúceho parížskeho kongresu II. internacionály. Na pamäť chicagského štrajku (4. mája 1886) za osemhodinový pracovný čas, pri ktorom provokatéri hodili bombu medzi policajtov a tí začali palbu do robotníkov. Osem predstaviteľov robotníckej organizácie zatkli, štyroch obeseli, dvoch odsúdili na doživotný žalár, jedného na pätnásť rokov a ďalší spáchal samovraždu. Utýrali ich, ale nezlomili. Ich nevina obviňuje americkú justíciu dodnes. Proletariát celého sveta považuje nevinné obete za svojich hrdinov, jeden z nich O. Speis, náš jasnozrivý, triedny brat pred odchodom na popravu vmieta do tváre americkej justície tieto revolučné slová: — Ak si myslíte, že naším povesením udusíte robotnícke hnutie, v ktorom milióny utláčaných vidia svoju záchranu, potom nás vešajte, ale horí zem, po ktorej chodíte. Než mu stihli založiť oprátku, ešte raz preriekol: Eugen MÝTNIK — Príde čas, keď naše mlčanie bude omnoho čujnejšie než hlasy všetkých našich vešateľov. V posledných chvíľach života podobne vraví aj jeho bojový druh G. Engel: — Verím, že nastane čas, keď nad všetkou nerovnosťou, nespravodlivosťou, zlobou a predajnosťou vyjde slnko rovnosti, pravdy a spravodlivosti, aby svojimi mohutnými lúčmi objalo oslobodený svet!“ Desaťročia odvtedy odšumeli, telá hrdinov spráchniveli, ale ich odkaz ostal stále živý. Nezmazateľne sa vpísal do sŕdc a myslí miliónov proletárov a prechádza z pokolenia na pokolenie. Už v začiatkoch klíčil a zjednocoval šíky. Rozkošatil sa, rady mohutneli, bojových skúseností pribúdalo, i keď ešte často dlažbu v májových dňoch zaliala krv, preliata za lepší a spravodlivejší svet. Bývalo tak neraz' v minulosti v Košiciach i v Prešove, Michalovciach aj v Poprade, Rožňave aj v Krompachoch ... Všelikde. Aj medzi zatínskymi či seňanskými želiarmi, aj medzi spišskými piliarmi, margecanskými nádenníkmi... A keď sa pohár hnevu vrchovaté naplnil, zmenil sa v sopku. Vyšľahla z Októbra 1917 a na šestine sveta roztavila okovy útlaku, tyranstva a biedy. Zúrili burzoví kšeftári, tyrani národov vrhli svoje soldatesky na prvú víťaznú robotnícku moe a spriadali úklady na život jej vodcu — V. I. Lenina a jeho boľševických druhov. Nepochodili! Odtiahli s väčšou hanbou ako kedysi Napoleon. A mocichtivý kaprál, ktorý si z toho nevzal ponaučenie, fanaticky sa naparujúc, ako si bleskové podmaní krajinu Sovietov, dostal od nej také údery, že sa jeho fašistické hordy pod nimi rad radom zrútili. Nakoniec keď videl, že mu z tretej ríše neostane ani vlastný podzemný bunker, sám sa dobrovoľne spratal zo sveta. Zbabelo, preklínaný a opovrhovaný, pretože vojna, ktorú si svojou svorkou rozpútal, stála 55 miliónov ľudských životov! Povojnové májové dni vdýchli miliónom ľudí na celom svete ďalšiu silu a odhodlanie meniť život a svet. Jedným z hlavných výsledkov tohto úsilia, v epoche, o ktorej sníval už G. Engel, je vznik a upevnenie svetovej socialistickej sústavy. Jej politická a ekonomická sila každým rokom rastie a stále viac ovplyvňuje smer a priebeh svetového vývoja. * Socializmus uvoľnil obrovské tvorivé sily oslobodených národov z jarma kapitálu. Len podiel socialistických krajin na svetovej priemyslovej výrobe predstavoval vlani už 38 percent. Dnes a denne sa potvrdzuje, že prechod od kapitalizmu k socializmu v celosvetovom meradle určuje charakter súčasnej epochy. Dnes už nik nie je schopný zastaviť vývoj k socializmu. Imperializmus stratil značnú časť svojej nadvlády, preto vzrástla jeho ag-resivita. Stále podniká pokusy získať späť svoje predošlé pozície. Po druhej svetovej vojne rozpútal vyše tridsať vojen a podnikol stovky ozbrojených akcií. Mnohé ešte trvajú. Už od roku I960 USA bojujú proti Frontu národného oslobodenia Južného Vietnamu. Vyše jedenásť rokov bojuje Portugalsko proti Angole, desať rokov proti Portugalskej Guinei, osem rokov proti Mozambiku. Od roku 1970 Spojené štáty americké vedú agresiu proti Kambodži a od roku 1965 sa každodennými zosilnenými bombovými náletmi pokúšajú zraziť na kolená Vietnamskú demokratickú republiku. „Pripomeňme si v tej súvislosti, čo prízvukoval Ho Či Min: — ... chceme, aby nás Američania nechali na pokoji a umožnili nám, aby sme si sami zvolili svoju cestu a išli po nej. A dokiaľ na nás Američania útočia a pokúšajú sa vnútiť nám svoju vôľu ozbrojeným násilím, hovoríme NIE! Ako dlho bude táto vojna trvať, to záleží na Američanoch. Skončí, až ju oni zastavia. Takejto reči nerozumel Truman, Eisenhower, Kennedy, Johnson a nerozumie jej ani Nixon. Tajné dokumenty Pentagonu, Uverejnené vlani, práve týchto mužov odhalili ako - bezprostredne zodpovedných za agresívnu vojnu v Indočíne, ktorá sa vedie prostriedkami prekonávajúcimi najbrutálnejšie a najobludnejšie činy hitlerovského fašizmu. Revolučný proletariát na celom svete sa presvedčil a presvedčuje, že svetová socialistická sústava je hlavnou silou nrotiimperj»-listického frontu. Preto jej ďalšie rozvíjanie a upevňovanie zodpovedá životným záujmom ľudových más celého sveta. „Každému z nás ju prichodí posilňovať — je to naša internacionálna povinnosť. Úspešné plnenie záverov XIV. zjazdu našej strany, naše ďalšie úspechy v závodoch a na poliach, v kultúre, vo vede, technike a všetkých iných úsekoch sú naším ďalším príspevkom k úsiliu o rast svetového ( socializmu, o európsku i svetovú bezpečnosť. Je to práve Sovietsky zväz a s ním vedno naše socialistické krajiny, čo v jednote pôsobíme ako mocný pretvárajúci faktor súčasnosti, ako spoľahlivý pilier medzinárodnej istoty v boji proti silám reakcie. Naše socialistické spoločenstvo získava na svoju stranu stále viac stúpencov, pretože odstránilo sociálny a národnostný útlak, zlikvidovalo biedu a nezamestnanosť, pomáha všestrannému rozkvetu kultúry, blahobytu a šťastiu ľudí. Ukazuje tak budúcnosť všetkému ľudstvu. Neviem to krajšie vyjadriť a tým menej pôsobivejšie, než to urobil sovietsky hudobný skladateľ Dmitrij Šostakovič, keď o našom ponímaní človeka hovorí: — Človek sa narodil, aby načúval tónom klavíra a huslí a flauty, aby sa tešil z nádhernej symfónie života a tvorivej práce — a nie aby ho ohlušovali výbuchy bômb a oslepovali atómové blesky. Človek sa narodil, aby plne žil, aby sa tešil zo života, tak ako sa teší vták z letu, a to bez ohľadu ha to, či sa narodil ako syn americkej robotníčky alebo ruskej roľníčky. Človek sa narodil na to, aby bol šťastný. Za toto šťastie, ktoré už máme my a nemajú iní, ideme manifestovať do prvomájových sprievodov. Dnes už pre temer polovicu obyvateľstva Zeme je 1. máj dňom slobody, radosti a nových predsavzatí. My v socialistických krajinách s hrdosťou sa pozrieme na výsledky dosiahnuté pri výstavbe socialistickej spoločnosti. Kolektívne sa im potešíme, ale súčasne i zamyslíme, ako si rýchle osvojiť takú zručnosť a majstrovstvo, akým sa trebárs už môžu pochváliť kolektívy valcovačov Ladislava Krážela a Juraja Ševca z VSŽ či z deliacej linky pod vedením predáka Marcela Jakabčina alebo poperovci z otryskávacej linky teplej valcovne. Takých majstrov socialistickej práce máme v dosahovaní vysokých hektárových úrod pšeníc či jačmeňa vo Vinnom, Falkušovciach i inde. Máme ich v rôznych profesiách v Čiernej nad Tisou, vo VSS, medzi obrancami našej socialistickej otčiny, ale i medzi vynikajúci, učiteľmi a profesormi. S nimi nám prichodí všetkým držať krok. Vynikajúcou prácou prispievať k svetu bez vojen, v ktorom slovo priateľstvo a mier sa bude skvieť na zástavách všetkých národov. Vtedy bude človek šťastný a k šťastiu iným statočne pomáhať, ak všestranne pomôže k splneniu aj tých túžob, aké mal na mysli G. Engel. Aby bo! človek šíastný... Vladimír Majakovskij Májová pieseň [Úryvok) Ffozzelenali sa listy predjarné dni. Ideme ránom čistým i ja, i ty, i my. Všade sa roztrblietal májový plam. Červené vlajky letia výš a výš k výšinám! V nový šat kraj sa odel, jarou umytý. Len kráčaj vpred, náš oddiel, » my, i ja, t ty. KRESUL: M. HAJNAL