Východoslovenské Noviny, jún 1972 (XXI/127-152)
1972-06-23 / No. 146
PIESOK. Sta guma prváčika vymazal nám čas spomienky na pieskové hrady, všakové koláčiky, tunely od výmyslu sveta, na vedierko či lopatku. Veru dávno, dávno sa nám minul svet detí, no zavše, či práve preto sme radi, keď si ho môžeme vyčarit. Ktože by odolal prosbe sestričky v detských jasliach v Košiciach na Železníkoch pre tú čemrvu neodviezt fúrik piesku od brány jaslí na pieskovisko. A tak celučičký týždeň vidíte oteckov „rajzovaí“ s fúrikom sem a tam a vždy s plným. Tam sa ide s pieskom a spät, nuž akože ináč, s detvákom: Čoskoro, za pomoci rodičov, dostanú detské jasle a škôlka krajší háv. Tak sa spojilo užitočné s dobrým, lebo naozaj nezaškodí tým objemnejším oteckom fúriková rozcvička a jasle majú vo vrecku o pár korún viac. Prirodzene — opát pre naše deti, frt) CO NÁS PÁLI, MUSÍME HASIŤ. Poniže jednej dedinky, hneď za Košicami sedeli v tráve sotva trinástročné dievčatká a fajčili až sa hora prestala udivený pohľad zelenat. Na roztopašné rozhodili rukami. Táto príhoda by mohla pokračovat hoci ďalšou. V parku pristavila skupina rôznorodá oblečených a vyzerajúcich staršieho mu popálili muža. Cigaretou bradu. Tento muž pokladal za rozumnejšie vzdialit sa. A pokračujme hoci fotografiami desiatich únoscov a vrahov kapitána Mičicu. Pri pohľade na tieto portréty mi ešte dosiaľ každý povedal, že išla z nich hrôza a strach. Je naozaj znepokojujúce, ako sa čast našej mládeže chová. Domnievam sa, že to nie je len problém generácie, ale celej skupiny osôb bez rozdielu veku, ktorým práca nevonia. Zároveň je u nás až príliš mnoho ľahostajnosti k prejavom alkoholizmu a porušovaniu pracovnej morálky. A je už celkom nepochopiteľné, že niektorí ľudia môžu slušne a dobre žít pri takom spôsobe života, keď sa viac flákajú ako pracujú. Zrejme bude treba včas ostrejšie zakročit tam, kde nás to páli. Skôr ako bude neskoro. Lebo, zdá sa mi, že existuje medzi nami akási falošná solidarita, v živote t na pracoviskách, dôsledky ktorej sa nám odrážajú pri výchove mladej generácie. Môže sa nám totiž ľahko stat, že o pár rokov nám syn, či dcéra povie: „Však keď ste ma nechali napospas svojmu osudu.“ Chcel by som poznamenat, že do tohto okruhu patria aj výchovné pôsobenia v rodine. Aby sa z rodín „vysokopostavených“ osôb negrupovali indivíduá razenia Adamíca a spol. (dkr) TRADÍCIA. Filmový festival pracujúcich má v Košiciach už svoju peknú tradíciu. Tradične vyhrávame v návštevnosti, v dobrej organizácii festivalových podujatí a v inom. Tradične však aj pred otvorením týchto slávností celuloidového pásu šturmujeme. Ako teraz, s úpravami amfiteátra, vstupného areálu, parkoviska áut, nástupišt'a električiek, či s riešením dopravnej situácie, je to vari v našej náture ponechat všetko na posledné chvíľky, hoci máme múdre porekadlo — čo môžeš spravit dnes, neodkladaj na zajtra. Niekoľko mesiacov pracovisko na slučke električkovej trate zívalo prázdnotou, dnes sa tu horúčkovito pracuje, dobehäva zameškané. Ako pred rokom čosi iné, teda tradične. Ešte štastie, že máme i druhé porekadlo: koniec dobrý — všetko dobré. Len či bude dobrý aj teraz, to sa nám už veru nevidí. No nechajme sa príjemne překvapit. Jednako — ctí nás takáto tradícia? (rt) „CO JE TU VLASTNE NORMÁLNE? SKÖR TAK ZNIE OTÁZKA,“ S POKOJOM TECHNOLÓGA POZNAMENAL ING. VÁCLAV TICHÝ, VEDÚCI ODDELENIA TECHNOLOGIE KOMPRESOROVÝCH STANÍC. Nuž a i z tohto technologického vyznania je jasné, be 'pre laika je to viac zložité, ako treba, či, ako Je únosné. Lebo kompresorová stanica vo Velkých Kapušanoch i ktorákolvek iná z celkového počtu 7 na na šom území je vlastne od A až po Z novum. Hlavný inžinier výstavby kompresorovej stanice Zoltán Macho tento celý komplex pri rovnal k akémusi srdcu, pulzujúcemu srdcu,, nech sa lekári za tieto „haustermíny“ nehnevá jú, ktoré bude stláčať, presú vať, chladiť plyn. Nuž a ten sa vydá na púť niekolkotisíc kilo metrov dlhú. Samozrejme, na trase tých ďalších 6 kompresorových staníc rozmiestnených pravidelne po celej dĺžke bude mat tú istú úlohu. Len tak pre zaujímavosť ročne prejde cez kompresorovú stanicu asi 30 miliárd kubíkov plynu. Ten sa samozrejme na hraniciach delí pódia predtým uzavretých dohôd. Odoberať ho bude okrem iného Taliansko, Rakúsko, západné Nemecko, NDR. Československo ako tranzit bude poberať asi 3,5 miliardy ročne za 30 rokov. Čo to pre nás znamená, to si iste viete predstaviť sami. Iste ste ešte nepochopili, čo všetko je základnou povinnosťou takej kompresorovej stanice. Predovšetkým musí stlačiť plyn na príslušné množstvo atmosfér, asi na 75—76 atmosfér. K tomu slúži 10 turboagregátov. Stláčať budú však len tri, ale ktorýkofvek sa môže z tých desiatich prepnúť, alebo nahradiť povedzme piaty tým dalším. Naozaj zabezpečené na tristo percent. A k tomu tlaku si stačí poznamenať, že napríklad váš vodovod má asi zhruba 3—5 atmosfér. Porovnajte si to s tlakom, ktorý treba na kompresorovej stanici dosiahnuť a isto si dokážete predstaviť ohromnú dôležitosť tohto perpetuum mobile, či pulzujúceho srdca, ktoré nikdy neprestane „tĺcť“. Ani nemôže. Dnes je miesto stavby naozaj pekný lán, vlastné budova potrebuje poriadne zabezpečenie, potrebuje odborníkov, potrebuje dôkladnosť. Ale po dokončení to bude na pohľad úhľadná pevnôstka, o ktorej každý nezainteresovaný s istotou bude tvrdiť, že je to prevádzka výrobného družstva exkluzívnych výrobkov. Z jednej strany sa už budova aj obkladá materiálom zvaným sidelvar. Je to niečo natoľko krásne a exkluzívne, čo človek len tak ľahko neuvidí. Aj to čosi koštovalo. Ale kompresorová stanica nie je investícia na desať, či dvadsať rokov. Celý systém bude ovládaný velínom napojeným na ústredné výpočtové stredisko v Prahe. Počítač v Prahe bude vyhodnocovať a dávať povely na režim. Je v tom poriadny kus automatizácie. Niekde som sa dočítal, že kompresorová stani-ca bude riadená na diaľku, čo nie je pravda. Niečo podobné urobili na transamerickom plynovode a boli z toho samé zmätky. Pri takejto mohutnosS a dôležitosti je to vec — to riadenie na diaľku — takmer neriešiteľná. Nakoniec taký velín budú obsluhovať 2—3 ľudia, čo tiež hovorí veľa o racionalizácií. Hádam o žiadnej stavbe by sme nemohli povedať to, čo o tejto. „Čím bude viac hotová, tým ju bude menej vidieť,“ to je tak medzi nami bratmi holá nelogičnost, ale je to tak. sa Vedúci inžinier Zoltán Macho nechal v priebehu nášho zaujímavého rozhovoru zner vóznit. Nie našimi laickými otázkami, ale telefónom. Dostal linku priamo do Košíc a s ne únavnou pravidelnosťou sa čísi hlas pýtal raz na ten podnik, raz na poštu. Spoločne s Ing. Milanom Strakom, vedúcim sta vebnéj časti kompresorovej stanice aj túto nevďačnú úlohu zvládli. A podarilo sa im „vmestiť“ nás do rytmu ich myslenia, čo bolo ďaleko zložitejšie, ako s tým telefónom, ale... ... ale hlavné je, že sme spoločne mohli konštatovať — termín odovzdania nie je ohrozený. Aj napriek tomu, že nejaké to meškanie tu bolo. A tak sme sa od tých konkrétností dostali k začiatkom, keď sem títo „pionieri“ prišli. Holé priestranstvo, takmer žiadne skúsenosti s kompresorový mi stanicami. Všetko sa robilo na pochode, a na kolene. Bolo to práve pred rokom. Do zeme sa zahryzli ľudia aj stroje. Zo začiatku ťažkosti s mechanizmami, nebolo áut, nebolo materiálu na výstavbu. Dielenské výkresy si robili sami. V kancelárii sedia traja od horníci, trochu unavení aj tro cha šťastní. Ten veľký kameü im už odpadol zo srdca. Dnes je ten rytmus pravidelnejší, režim dôslednejší. Každý mesiac sa robia kontrolné dm. Stavebná časť, ktorá zhruba predsta vuje sumu 160 miliónov je z jednej tretiny preinvestovaná. Ale celá táto stavba sa pred stavuje pekne vyše pol miliardy. Čiže práce je tu ešte dost a dost. Veľkým prínosom bolo, že Sovietsky zväz vyšiel v ústrety budovateľom kompresorovej sta nice a umožnil dodávku turbín zvaných „Ladogy“ na požado vaný tlak 6 megawattov. Ďalšou zvláštnosťou tejto stavby je plynotesnosť stien v prípade úniku medzi turbínou a kompresorom a medzi halou. Okrem toho kompresorová stanica bude používať plyn z potrubia, náhradné elektrické zdroje, ktoré v prípade poruchy za minútu naskočia. Život je veru príhoda. Pred rokom sme nemali odborníkov na kompresorové stanice. Dnes ich už máme. Na tejto stavbe pracujú ľudia od Žiliny, Barde jova, z okolia Veľkých Kapu šian. A Romanova partia z Ostravy, zložená napodiv zo samých Slovákov. Majú pekné ubytovne, priestrannú jedáleň spoločenskú miestnosť. Ani si veľmi neťažkajú. Myslia skôr na to, ako obstáť v súťaži s kompresorovou stanicou v Kouřimi. I keď pri našej návšteve mali krivé oko na distribúciu dennej tlače. Liga vrcholila, a fandovia sú tu rôznorodí. Domnievam sa, že takáto maličkosť je v silách zodpovedných. Bez novín (í noviniekj je dnešný človek, ako bez chleba, Á do mesta je daleko. I tak sme sl mysleli; škoda, že taká veľká spoločenská miestnosť neslúži tak po večeroch hoc aj premietaniu nejakého filmu. I za takúto kultúrnu zábavu je človek po práci vďačný. Zvedavosť novinárov je nedozierna. Tí dotieraví ľudia zabúdajú, že je obed, svoj objekt záujmu nepustia, kým Ich zvedavosť nie je ukojená. A to je niekedy aj dobre. Lebo len tak medzi rečou sme sa dozvedeli, že tých 2,4 milióna kilokalórií tepla, (to je také predbežné číslo), pôjde tak povediac svätému Petrovi do perinky. Tým množstvom by bolo možné vykúriť celé Kapušany, alebo vy-* užiť ho na vykurovanie skleníkov. Zatiaf však toto množstvo tepla nikoho „nevykúrilo“ zo zadumania, ani k nápadu. 0 toto teplo nikto nemá záujem! Z MNOHÝCH ZVLÁŠTNOSTI SME SA DOSTALI K JEDNEJ, ČO JE RELATÍVNE EŠTE USPOKOJIVÉ. JE TO NAJVÄČŠÍ PLYNOVOD NA SVETE, STAVBA STOROČIA. ŤAŽKO TU NÁJSŤ NIEČO NORMÁLNE, POVEDANÉ SLOVAMI ING. VÄCLAVA TICHÉHO. PRETLMOČENÉ DO „TERMINUS LAICUS“ — ZVLÁŠTNOSŤ NAD ZVLÁŠTNOSŤ A VŠETKO JE ZVLÁŠTNOSŤ. EŠTE AJ ĽUDIA. Dušan KONČEK Foto: František NAGY Róbert BERENHAUT Perpetuum mobile Takto sme začínali. ... a do konca tohto mesiaca bude oceľová konštrukcia hotová. Dvadsať rokov kovospracujúceho družstva TECHNIKA Šesť zlatníkov z košickej prevádzky zlatníckeho družstva Lesk sa v roku 1952 rozhodlo založiť samostatné družstvo. Krajský národný výbor činnosť nového družstva Klenota povolil a tak sa začalo s výrobou detských náušníc, tradičným to výrobkom košických zlatníkov. Takýto je začiatok výrobného družstva. O rok neskôr sa zaviedla malosériová výroba zlatých retiazok, v roku 1954 družstvo prebralo zlieváreň farebných kovov. Začiatkom ďalšieho roku bola zriadená hodinářská opravovňa na Šrobárovej č. 2, o tri roky neskôr v roku 1958 vzniká* auto- elektro-diesel servis na Havlíčkovej ulici. Družstvo prijíma názov TECHNIKA, ľudové družstvo pre spracovanie kovov. Na začiatku to vôbec nevyzerá na zlatnícku dielňu, skôr na alchymistickú zo 17. storočia. A zlato je kde? Nikde ho totiž nevidím a tak začínam byť nedôverčivá. Mladý chlapec drží v rukách „špinavé“ prúty a presvedčuje ma, že to je zlato. Neverím. Nuž, neostáva im nič iné, len ma presvedčiť. Zlato dostávajú v prútoch, to sa valcuje, prežehuje a natáča na pružinu. Potom sa reže na očká. Keď sme pri tých očkách, nesmieme zabudnúť, že sa to robí využívaním vybrúseného hodinového pera, ktorý je celoštátne uplatnený ako zlepšova cí návrh Imricha Gregora majstra Ammera. Potom sa tiea to očká ručne navliekajú do retiazok. Dve a dve očká sa spoja a potom sa letujú so zlatou pájkou. Nad plameňom ohňa, takmer neviditeľným sa spoja. Jedna pracovníčka touto mravčou robotou za deň spojí i pätnásť retiazok. Keď sú už retiazky pospájané, čistia sa chemicky alebo mechanicky. Chemicky je to v kyanide draselnom, ktorý im ^dodáva krásny zlatý lesk. Čiže, konečne zlato! Retiazky sa teda už dostanú k zákazníkovi? Kdeže! Teraz sa začína ich púť. Každý jeden zlatý výrobok sa posiela do Skúšobného ústavu pre drahé kovy v Bratislave, kde tomu musia dať punc Kontroluje sa, či je to toľko karátové zlato, ako udávajú, či má správnu váhu i spracovanie. A za zmienku stojí i to, že retiazky z Techniky Košice sú vyhľadávané nielen na domácom, ale i na zahraničnom trhu. Momentálne vyrábajú dva druhy vzoriek retiazok — tyčinkové a pilované v rôznych obmenách podľa váhy. dĺžky, hrúbky. Všetkých 32 prevažne mladých zlatníkov má veru čo robiť, aby stačili kryť dopyt. Veď len za rok sa tu spracuje takmer 60 kilogramov zlata. Viete, že v Košiciach a blízkom okolí sa denne vypije 50 tisíc litrov sódy. A že jedna taká malá bombička obsahuje 7,5 gramu kysličníka uhličitého a má tlak až 60 atmosfér? Možno to viete a možno nie Čo keby sme teraz zavítali do takej bombičkárne Techniky, ako to tam vlastne vyzerá? Predtým tu boli kasárne, dnes tam pre „sódychtivýcb“ občanov plnia bombičky a pre Východoslovenské železiarne vyrábajú jxalety ako podložky pod zvitky plechu. Košíková ulica v Košiciach a bývalé Hur banove kasárne. Vedúci hospo dárskeho strediska 32 ján Kle ma nám trochu prekvapený stíska ruky a vedie tam. kde chceme. Hluk siedmich plnia cich strojov, buchot kovu a sú stredené tváre 22 žien. Vedúca prevádzkárne Mária Kunovján Ková nám to začala ukazovať pekne od začiatku. Hlavice prázdnych bombičiek, ktoré prichádzajú z predajní, sa musia najprv odskrutkovaf Potom sa vyberajú poškodené hliníkové fólie a dávajú sa nové „Hlavička“ sa trochu priskrut kuje k v,tielku“ a takto pripravené bombičky putujú k naplňováním strojom, ktoré pod silným tlakom naplňajú ich kysličníkom uhličitým. Denne takto naplnia 30 tisíc bombičiek, ktoré opustia túto bom bičkáreň. To však nestačí, pre tože do konca tohto roku má byť plniacich strojov dvanásť a to len preto, aby stačili uhasiť smädné hrdlá ľudí. Ešte jednu zaujímavosť chystajú. Výrobu šľahačkových bombičiek. Namiesto kysličníka uhličitého bude v bombičke kysličník dusný, tzv. rajský plyn. Namiesto sódy potečie teda šľahačka. Tretie stredisko kovospracu lúceho družstva Technika, ktoré som navštívila, bol autoservis Škoda na Prešovskej ceste. Od roku 1969 robia autoopra várenskú a servisnú činnosť špecializovanú na znaŕkv Ško da a Tatra Pra'iije in 90 ord vážne mladých ľudí kio'í uro bla mpsačne on>-»v\ ■/« vv**milión korún. A ako skoro v každom autoservise majú aj oni problémy s náhradným materiálom. Zásluhou obetavej práce celého kolektívu toto stredisko dnes šíri dobré meno družstva. Na budúci rok sa má začať s dostavbou jednej haly asi za 6,5 milióna korún, čo ešte chystajú nové v rozširovaní služieb motoristom? V tomto roku začnú výstavbu autoopravovne pre sovietske a poľské vozidlá v Barci. V Novom Meste v Košiciach v roku 1974 sa začne stavať expresservis na drobné rýchloopravy. Motoristov však čaká aj jedna nepríjemnosť. Autoservis na Hollélio ulici v rámci asanácie a výstavby sídliska JUH III budú musieť zrušiť. V čom sú najväčšie nedostatky ich autoservisov? Predovšetkým v karosárskych prácach. Na motorárske by aj stačili... Navštívili sme tri strediská kovospracujúceho družstva Technika v Košiciach. Tohto roku na svojej 20. výročnej schôdzke zhodnotili doterajšiu prácu a vytýčili ďalšie úlohy. Na prvom mieste v súlade s celospoločenským rozvojom investičnej výstavby budú aj nadchádzajúcom období upredv nostňovať tie činnosti, ktorých ťažisko je v poskytovaní slu'•ieh obyvateľstvu a produkcia výroby pre malci^hodnú sief. Jarmila DŽURBALOVÄ Zlato, bombičky a pokazené autá