Východoslovenské Noviny, apríl 1974 (XXIII/77-101)
1974-04-23 / No. 95
UTOROK 23. apríla 1974 • Cis. 95. • Roč. XXIII. • 50 hal. Mobilizujúci rok Cieľavedomá politická práca ktorú od apríla 1969 uskutoč- A uje vedenie KSČ, priniesla pozitivně výsledky aj v rozvoji poľniihospodárskej výroby a celého agrokomplexu v našom kraji. Hrubá poľnohospodárska produkcia v spoločných chovoch družstiev a štátnych majetkov vzrástla oproti roku ,1970 o 39,5 percenta, z toho rastlinná produkcia o 58,7 a živočíšna o 22 percent. Poľnohospodári úspešne splnili svoje úlohy pre trhové fon dy vo všetkých druhoch rastlinnej i živočíšnej výroby. Doka zuje to aj skutočnosť, že za uvedené obdobie odovzdali v nadpláne do štátnych fondov 20133 ton obilia. 8 B60 ton mäsa, 24 480 litrov mlieka a 18 750 konzumných vajec. Twto výsledky dosiahli preto, že riešenie obilninárskeho programu a zlep šovanie úrovne chovu, najmä hovädzieho dobytka, stalo sa zá. kladnou črtou masovopolitickej práce a hospodárskej politiky strany pri dôslednej realizácii úloh XIV. zjazdu — kryť pri rastok spotreby základných potravín z vlastnej produkcie. Analýza doterajšieho vývoja v poľnohospodárstve za 3 roky tejto päťročnice ukázala, že sa úspešne podarilo splniť rozhodujúce ukazovatele plánu v poľnohospodárskej prvovýrobe. Pravda, posledné vlaňajšie pléna CV KSC v novembri, OV decembri KSS v 1973 i plénum Vsi. KV KSS orientujú všetky stranícke i hospodárske orgány a organizácie, všetkých pra eovrtíkov v poľnohospodárstve na využívanie rezerv, ktoré existujú v poľnohospodárskej prvovýrobe a negatívne pôsobia na ekonomickú situáciu poľnohospodárskych podnikov. Štátny vykonávací plán na rok 1974 ráta s týmito rezervami. Majú prispieť k zvýšeniu hrubej poľnohospodárskej produkcie oproti roku 1973 o 10,6 percenta, z toho v rastlinnej produkcii o 14,6 percenta a živočíšnej o 6,4 percenta. Pián ukladá dosiahnuť 33,5 q obilnín z jedného hektára, po 60 metrických centov kukurice v zrne a 180 q zemiakov. Náročné úlohy sú v živočíšnej výrobe v raste stavov hospodárskych zvierat, predovšetkým kráv, ich úžitkovosti a reprodukcii. Podobne je to ai v dojnosti kráv, kde máme dosiahnuť 2840 litrov mlieka na dojnicu a rok. Splnenie týchto i ďalších parametrov v poľnohospodárskej výrobe si vyžaduje viac ako doteraz diferencovaný prístup v riadení poľnohospodárskej výroby. Podrobné analýzy ukazujú, že i v najlepšom roku 1973 bolo 4a poinohospudárskvch podnikov, ktoré dosiahli pod 20 metrákov pšenice z hektára. V živočíšnej výrobe, napr. v odstave prasia! v roku 1973, je 48,1 percenta (165) poľnohospodárskych podnikov pod hranicu 15 kusov odstavených prasiat na jednu prasnicu. Zo 100 kráv počiatočného stavu v roku 1973 sa narodilo v spoločných chovoch JRD a ŠM len 71,7 teľaťa a na ŠM dokonca len 64,9 teľaťa. V kraji uhynulo 8,7 percenta teliat, pričom na ŠM 10,4 percenta. K týmto problémom, ktoré môžeme právom nazvať hlavnými, treba sa stále vracať na úrovni každej výrobnej jednotky. Podľa toho, ako sa nám podarí tieto neduhv vo výrobe odstrániť, tak sa bude realizovať základná smernica pri zvyšovaní úrovne zaostávajúcich podnikov. Popri rezervách medzi jednotlivými podnikmi, ktoré hospodáriá v rovnakých podmienkach, existujú ešte vnútorné rezervy v každom podniku. Napríklad niektorí ošetrovatelia prasnic pri priemernom odstave prasiat 18—20 na prasnicu dosahujú odstav 15—16 kusov i menej. Nízky odstav prasiat na prasnicu, a to žiaľ. každoročne, vyvoláva napätú situáciu v produkcii odstavčiat do výkrmu. Podobná situácia je i u ostatných dôležitých produktov v prvovýrobe. To sú ešte negatívne javy, ktoré nevymizli z každodennej praxe v našich poľnohospodárskych podnikoch, aj keď väčšina statočne zmýšľajúcich ľudí na našej dedine si zodpovedne plní úlohy a ich iniciatíva sa uberá smerom k zlacňovaniu výroby. Osobitná pozornost riadiacich orgánov v kraji, v okresoch 1 v poľnohospodárskych podnikoch sa v súčasnosti venuje prehodnoteniu stavu poľnohospodárskych kultúr, hlavne jarného výsevu, vyplývajúceho z kritického sucha, ktoré postihlo všet(Pokračovanie na 2. str.) mestský a Západoslovenský krajský výbor KSS a Ústredný výbor NF SSR slávnostný večer v Slovenskom národnom divadle. Cestné miesta v hradisku zaPraha (ČSTK) — Na počesť tarlátu Vladimíra Iljiča Lenina Vladimíra Iljiča Lenina bolo usporiadali včera ústredný, včera večer — v deň 104. výročia narodenia veľkého revolucionára v mestskej sieni Obecného domu v Prahe slávnostné zhromaždenie. Na čestných miestach zasadli generálny tajomník ÜV KSČ Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal, dalšl členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Bilak, Karel Hoffmann, Antonín Kapek a Josef Korčák, kandidát Předsednictva ÜV KSČ Václav Hůla, členovia Sekreta riátu ŰV KSČ Jan Fojtík, Miroslav Moc, Baryi, Jan František Ondřich a Oldřich Švestka. Po hymnách Československé] socialistickej republiky a Sovietskeho zväzu predniesol slávnostný prejav člen Predsedníctva OV KSČ Karel Hoffmann, Bratislava — Pri príležitosti 104. výročia narodenia vefkého vodcu svetového proteKošice (vr) — V týchto dňoch si pracujúci Stavoprojektu v Košiciach pripomínajú 25. vý PRIEKOPNÍCI soausan adcdiiekiorv OSLÁVILI SME 104. VÝROČIE NARODENIA V. I. LENINA HOID VODCOVI PROLETARIÁTU JUBILEUM KOŠICKÉHO STAVOPROJEKTU Byty pre tretinu obyvateľov kraja — Pozoruhodné úspechy v projektovaní účelových budov — Hodnotný socialistický záväzok ujali členovia Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt a predseda vlády SSR Peter Colotka, Predsedníctva ÚV KSČ, kandidát tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič, členovia Predsedníctva ÚV KSS Ladislav Abrahám, Ján Jaročie vzniku tejto socialistickej projektovej Organizáció. Oslavy vyvrcholia v piatok na slávnostnej celoústavnej schôdzi v Dome umenia v Košiciach. Košický Stavoprojekt zaznamenal za štvrťstoročia viac pozoruhodných áspechov, predovšetkým projektovou pripravon komplexnej bytovej výstavby a urbanistickými riešeniami. Ústav má v súčasnosti 460 pracovníkov a doteraz vyprojektoval byty pre takmer tretinu obyvateľov Východoslovenského kraja, stovky škôl a ník, Ľudovít Pezlár, Gejza Šlapka a Miroslav Válek. Po čs. a sovietskej štátnej hymne vystúpil so slávnostným prejavom predseda ŰKRK KSS Viliam Šalgovič. Zdôraznil význam diela politika, revolucio(Pokračovanie na 2. str.) mnoho iných účelových objektov. Pripravuje projektovú dokumentáciu pre okresy Poprad, vrátane Vysokých ■ Tatier, Spišskú Novú Ves, Rožňavu, Trebišov, Starú Ľubovňu a čiastočne I Michalovce. V súvislosti s vývozom kapacít pracuje teraz aj pre Bratislavu, Trnavu a urbanistické riešenia vypracúva pre okresy Rimavská Sobota, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubln. Pracovnici ústavu boli a sú predovšetkým priekopníkmi so(Pokračovanie na.2. str.) Nase zábery sú zo včerajších osláv 104. výročia narodenia V. I. Lenina v Košiciach. Vľavo pri slávnostnom prejave tajomník Vsi. KV KSS Ing. Rudolf Netík. Foto: VN—R. BERENHAUT Kolektív výpočtového strediska závodu Vihorlat v Snine už dva roky súíaží o titul BSP československo-sovietskeho priateľstva. Že sú v súíaži úspešní, svedčí o tom i rýchle zvládnutie úloh spojených s vytvorením programu pre numericky riadené stroje, používané v závode. Na fotografii vidíme časí pracovníkov strediska s vedúcim kolektívu Jánom Kucerom /druhý zľavaj pri ladení programu materiálnych foriem. Foto: Peter STEN Delegácia ŰKRK KSČ v Bulharsku NA VÝMENE SKÚSENOSTÍ Sotia (ČSTK) — Delegácia Ústrednej kontrolnej a revízne] komisie na čele so svojím predsedom RSDr. Milošom Jakešom pricestovala včera na návštevu do Bulharska. Po prílete povedal súdruh Miloš Jakeš sofijskej spravodajkynl ČSTK, že delegácia sl v Bulharsku vymení skúsenosti z práce kontrolných a revíznych orgánov BKS a oboznámi sa s plnením úloh, ktoré vytýčila nedávna celoštátna konferencia strany 1 s úsilím bulharského ludu pri výstavbe socializmu. Popoludní sl uctili československí hostia pamiatku Georgl Dimitrova položením venca k jeho mauzóleu na námestí 9. septembra v Sofii. Členovia delegácie potom navštívili ÚV BKS, kde sa stretli s vedením Ústrednej kontrolnej a revízne] komisie BKS. K eď som sedel v kancelárii súdruha Petra Fronku j na obrázku), predsedu družstva umeleckej výroby javorina v. Spišskej Belel, mal som o úmysle podozvedať sa o práci rezbárov, o Ich pracovných úspechoch. Veď svojrázne výrobky takýchto Šikovných ľudových umelcov dnes poznajú nielen u nás. ale aj ďaleko za hranicami naSej vlasti. Súdruh predseda mal čosi súrne vybavit, nuž som ho čakal o jeho kancelárii s poznámkovým blokom a prezeral st interiér miestnosti, ktorý tlel vyrobili zručné ruky umelcov drulstva javorina. Keď sa moje oči nabažili nábytku a vlakových drevorezieb a suvenírov, pohtad ml padol na stenu. kde visel zarámovaný diplom „Za zásluhy o výstavbu' . . ■ PodISlei som bltžšte, zvedavý, koho prezident poctil takým vy so kým vyznamenaním. Stálo tam: Petrovi Frankovi za výrazný podiel na socialistickej prestavbe poľnohospodárstva pri príležitosti 20. výročia. Komunista Peter Fronko je skromný a nenápadný. Človek by nikdy nepostrehol, že vo svojom živote už toľko prežil, tak mnoho vykonal. A keďže väčšinu svojho života pracoval na úseku poľnohospodárstva a národných výborov, naša reč sa krútila okolo toho. te — Ť.ažko sl vy mladí dnes viepředstavit, koľko úsilia strana musela vynaložit, aby ste llll takým plným životom — hovorí komunista Franko. — Spomínam si, ako sme v pätdestatych rokoch zakladali družstvá. V tom čase som pracoval ako vedúci odboru poľnohospodárstva na bývalom ONV v Kežmarku. Ľudia na dedlnách nechceli ani počut o JRDI Neraz, keď sme 'v niektorej podtatranskej dedine presviedčali zatvrdilých gazdov o prednosti socialistického poľnohospodárstva, vytiahli ku zbraň. na nás kadejakú sedliacAj vidlami nás hnali, aj pneumatiky rezali, okná vybíjali. Ct sme sa mail vtedy vzďat? Lepšie to nebolo ani v prvých dňoch po založení JRD. Stávalo sa, ie keď cez deň gazdovia — to už ako družstevníci — sústredili hovädzí dobytok do spoločných maštali, v noci Ich 1Í Istí ľudia poodvädzall domov .. . Alebo vých tie nezmyselné krádeže v prtýždňoch spoločného gazdovania. Ťažko — prefažko si ľudia uvědomovali novotyI Aj hlúpa kampaň príslušníkov porazených tried farárov a ostatných nám narobili veľa škôd. Prvé družstvo o bývalom okrese Kežmarok som zakladal vo Veiket Lomnici. Dnes sú poľnohospodári v tejto obci pýchou Popradského okresu. — A čo v Sesídesiatom ôsmom, súdruh predseda, nestretli ste sa s prípadmi vystúpenia z JRD? — vyzvedám sa d ale j. — Hm, vlastne Je to zaujímavé. Samého ma to tak trochu prekvapilo. Kdesi v kútiku srdca ma žrala obava, že po tej rafinovanej kampani, ktorá sa, ako viete, viedla na viacerých frontoch, nájdu sa gazdovia, ktorí budú z družstiev vystupovat... A predstavte si: Popradskom okrese, ako viem, pov žiadal o vystúpenie z JRD Iba jeden-jediný gazda. Ten dotyčný prišiel práve v šesťdesiatom ôsmom za mnou — robil som vtedy tajomníka MsNV v Spišskéj Belej — začal ml vulgárne nadávat a vyhrážal sa. Nečudoval som sa mu, iba som ho ľutoval. Nevedomých treba len ľutovat, čo Iné s nimi? Súdruh Peter Fronko, komunista, člén OKRK KSS v Poprade, nositeľ mnohých vyznamenaní, pracoval 27 rokov na úseku národných výborov. Za tieto roky urobil veľa pre svojich spoluobčanov v Sp. Belej. Len tak úchytkám, na čom má zásluhu: výstavba škôl, družiny, materskej škôlky, mestských lizácie parkov, komunikácii, kanaa vodovodnej siete, zriadenie múzea J. M. Petzvala a mnoho ďalších potrebností. Od roku 1972 pracuje súdruh Peter Fronko ako predseda meho družstva Javorina» v Sp. znáBelej, kde šikovné ruky ľudových majstrov vyrábajú dekoratívne, darčekové a úžitkové predmety dreva, drevorezby, Investorský náz bytok, zariadenie interiérov, bytových doplnkov a realizujú stavebno-stolárske práce. Svoj um a dlhoročné skúsenosti uplatňuje teraz na tomto poste. Komunista súdruh Fronko ani tu népoľavuje. Stanovené úlohy v minulom roku družstvo Javorina vysoko prekročilo a aj tohto roku sú predpoklady. že sa tak stane. Garantom toho je práve komunista, súdruh Peter Fronko. Ktež by mail naše podniky, závody a družstvá ešte viac takýchto obetavých a činorodých ľudí! Ján VALLUS NENÁPADNÝ ČLOVEK... JAR 1974 k 21. aprílu ZAVLAŽUIEME Z plánovanej plochy 11636 ha sme zavlažili 5275 ha prvou dávkou a 2499 ha pôdy druhou dávkou. Za posledné štyri dni bol prírastok 597 ha po prvej a 126 ha po druhej dávke. Doteraz na)vlac využili možnosti závlah v Trebišovskom okrese. Prvou dávkou zavlažili 2344 ha. druhou 723 ha. SEJBA KUKURICE Z plánovanej osevnej plochy kukurice na zrno sme zasiali 5540 ha — 43,6 percenta. V poslednom týždni bol prírastok v sejbe 4984 ha. Najviac zasiali v Trebišovskom okrese — 2422 ha, v Michalovskom 1360 a v Košickom 1251 ha. Dobre pokračuje aj sejba kukurice na siláž. VÝSADBA ZEMIAKOV Do skončenia výsadby zemiakov na plocho 20 658 ha chýba až len 362 ha. V poslednom týždni výsadbu tejto plodiny skončili v okresoch Poprad a Stará Ľubovňa. SEJBA STRUKOVÍN Do skončenia sejby jedlých strukovín chýba ešte zasiať 910 ha faznie. Agrotechnický termín ešte nedovolil vysiať teplomilné plodiny. CHVÁLIME Pestovatelia kukurice na zrno st za posledný týždeň vyslúžili verejné uznanie za usilovnosť a vytrvalosť v práci. (vm) i