Východoslovenské Noviny, november 1975 (XXIV/257-281)

1975-11-01 / No. 257

SOBOTA 1. novembra 1975 • Cfs. 257 • Rop. XXIV. • 50 hal. Pracujúci Vsi. kraja v ústrety XV. zjazdu KSČ Na konto výzvy Zvýšia produktivitu prevádzkového rušňa — Menej prestojových hodín — Pokles fi­nančných výdavkov Košice (ČSTK) — Podťa sá väzkov, ktoré prijali na počest výzvy Ústredných orgánov pracn­­jóci Vsi. kraja, vzrastie v prie­mysle výroba o 109 miliónov ko­rún, materiálové a iné náklady kiesnó o vyše 25 miliónov a vý­roba tovaru sa prekročí o ďalších 56 miliónov korún. Stavbári vý­chodného Slovenska zvýšia zá­kladnú stavebnú výrobu takmer o 3 milióny korún, zisk o 2,5 milió­na a na nákladoch t iných ma­teriáloch usporia 1,6 milióna ko­rún. Na úseku poľnohospodárstva sa prekročí výroba o 5,3 milióna ko-rún. Podobná situácia je aj na úseku obchodu a služieb. Podľa predbežných výsledkov splnili priemyselné podniky kra­ja svoje výrobné úlohy za septem­ber na 101,5 percenta a od za­čiatku tohto roka na 101,3 per­centa. Na plněni plánu má záslu­ha predovšetkým lakmer 12 tisíc brigád socialistickej práce a ko­lektívov súťažiacich o tento li­­tnl, 342 KRB a kolektivy uplatňu­júce ďalšie nové pokrokové formy a metódy práce Len v prvom pol­roku 1975 zabezpečila 570 stotisíc­­károv v kraji ekonomický prfnus vyše 55 miliónov korún. Košice (ata) — Kolektiv Prevádzkového oddielu Košice pri­jal na počesť 30. výročia oslobo­denia Československa slávnou So­vietskou armádou socialistický zá­väzok v hodnote 10 miliónov ko­rún. Na počesť XV. zjazdu KSČ a na podporu Výzvy ústredných or­gánov tento socialistický .záväzok ešte spevnil. Napríklad pSvoaný prísľub v tvorbe priamych otlosie­­lateľských vlakov prekročia o ďal­ších 7 percent, produktivitu pre­vádzkového rušno o 4 percentá, znížia prestojové hodiny na diese­lovej trakcii o ďalších 5 percent, finančné výdavky znfžia spolu o 8 percent a k pôvodnému prísľu­bu zlepšiť grafikon vlakovej do­pravy o jedno percento pridali ďalšie percenta. K Mean ČSSP Košice (ČSTK) — Fes­tival sovietskych filmov pri­pravila na tohtoročný Me­siac čs.-sovietskeho prlatel­­stva v Košiciach Mestská správa kín v spolupráci s Mestským výborom ZČSSP. V týždni od 10. novembra uvedú v piatich košických kinách 17 sovietskych fil­mov, z toho 6 v premiére. V panoramatickom kine Družba bude slávnostná pre­miéra 70-railimetrového fa­rebného filmu „Bojovali za vlasť“, spracovaného podľa románu M. Solochova. V tom istom kine uvidia divá­ci aj premiéru farebného filmu „My sa vrátime“, o fucloch, ktorí vo Velke] vlas­teneckej vojne statočne če­lili nepriateľovi. Ďalším pre­miérovým filmom, ktorý u­­vedú v kine Tatra, bude „Dumka o Kovpakoví“ — le­gendárnom velitelovi z dru­hej svetovej vojny. Na pro­grame festivalu sú aj vese­lohry, hudobné filmy, ako aj reprízy filmov o luďoch z Veľkej vlasteneckej vojny 1 filmy zo súčasného života sovietskych fudí. PRED ZAVŔŠENÍM PIATEJ PÄŤROČNICE STAVBÁRSKY ROK Riaditelia stavebných podnikov Vsi. kraja hovorili o plnení úloh — Využiť rezervy — Plánované byty odovzdať užívateľom — Prvo­radú pozornosť venovať dokončovaniu priemyselných objektov Košice (vr) — Za účasti vedúceho tajomníka Vsi. KV KSS J. Pirča, zástupcu vedúce­ho oddelenia ĎV KSS Júliusa Morvaya, ministra stavebníctva SSR Ing. Jána Brósku, vedúce­ho oddelenia Vsi. KV KSS Ing. Fedora Tchíra 1 dalších pra­covníkov krajského orgánu strany, bola včera porada ria diteľov podnikov a predsedov CZV KSS z úseku stavebníctva Východoslovenského kraja. Riaditelia na tejto- porade re­ferovali o plnení úloh piatej päťročnice, diskutovali o vznik, nutých proíJlémoch, ostreniach prijatých v zmysle záverov no-vembrového pléna OV KSC a o Ich plněni. Zároveň hovorili o sjievňovanf socialistických zá­väzkov na počest XV. zjazdu KSC, k čomu pracujúcich pod­nietila výzva 0V KSC, vlády ČSSR, ÜRO a 0V SZM. V diskusii vystúpil aj minis­ter stavebníctva SSR Ing. Ján Bróska, ktorý medzi iným po­vedal, že „stojíme na rozhráni päťročníc a a| stavbári Vsi. kra|a musia vyvinúť všetko úsi­lie pre splnenie úloh posled ného roka i celej piatej päť­ročnice“. Zdôraznil, že stavbá­ri musia venovať v posledných dvoch mesiacoch roka mimo­riadnu pozornosť odovzdáva­niu bytov, pretože za tri štvrť­roky odovzdali Iba 60 percent z ich plánovaného počtu v SSR. Hovoril aj o rezervách, ktoré v stavebníctve sú. Dokumento­val ich na ftríklade plnenia plánu zisku, ktorý slovenskí stavbári tohto roku môžu spl­niť, napriek tomu, že oproti Vlaňajšku má vzrásť indexom 137. Zástuj>ca vedúceho oddelenia OV KSS Július Morvay zdôraz­nil, že na pripravovaných vý­ročných členských schôdzach strany, treba vo všetkých pod­nikoch hovoriť o odhaľovaní rezerv, ktoré sú predovšetkým j Pokračovanie na 2. strane.) Foto: Pavel MARTONÍK Pohľad na účastníkov včerajšej celokrajskej porady riaditeľov stavebných organizácii na pô­de Vsi. KVe KSS v Košiciach. • Foto: VN—R. BERENHAUT Na prahu Mesiaca ČSSP a 58. výročia Veľkého októbra, v skleníku poľnohospodárstva VSŽ prvý raz rozkvitol „strom družby“. Strom družby naočkovala v Košiciach v marci 1971 Ľudmila Makarovna Dmitrenková pracovníčka Vedeckový­skumného ústavu sadovníctva a záhradníctva v Soči a člen­ka tamojšej mestskej mierovel rady. Na obr. sprava Bibiana Miartušová členka PV KSS, jarmila Veľká ošetrovateľka a pestovateľka stromu družby a Ing. Ľudmila Šandorová, člen­ka PV ROH pri prehliadke prvých kvetov stromu družby. T / ari každý chlapec rojči o L tom, aké krásne je pre­' pravovat vlaky mocnými rušňami, vládnuť nad oceľovými tátošmi, prekonávať diaľky, po­znávať nové miesta, ľudí. Ma­lý Emil Harman túžil po tom o to viac, že býval s rodičmi o domku pri trati v Spišskej No­vej Vsi a otec železničiar ho zoznamoval s dopravou. Ako od­rastal dostávali jeho túžby kon­krétnejšiu formu, no nezmenili svoju podstatu. Spoznal, že ruš­ňovodičom môže byf len vyuče­ný strojný zámočník, alebo sú­stružník, človek, ktorý rozumie železu a oceli. Lenže práve vtedy, keď to on potreboval, v spišsko novoves kom depe učňov nebrali. Vyučil sa teda sústružníctvu v Sloven­ských elektrotechnických závo­doch a tam aj pracoval, kým ho nezavolali aby splnil svoju brannú povinnosť. Keď sa vrátil skúšal to zase s prijatím v depe a mal šťastie. Potrebovali sústružníka. Bolo to pred dvadsiatimi rok­mi, keď sa intenzívne aktivizo­váli komunisti v depe a viedli k tomu aj odborárov a mládež. Emil sa mnohé dočítal o cie­ľoch strany, pozdávali sa mu, a jeho druhým veľkým želaním bolo pomáhať k ich naplneniu. Preto spolu s ďalšími uvedome­lými mladými ľuďmi založili v depe mládežnícku organizáciu a on, Harman stal sa jej pod­predsedom. Organizácia sa po­stupne stala príkladom pre ostatnú mlaď v okrese. Napo­kon predseda ZO SZM v rušňo­vom depe Ing. Ján Sotter pre­vzal vedenie okresnej mládež­níckej organizácie a Emil Har­man sa stal predsedom Uzlové­ho výboru a aj členom Krajské­ho výboru SZM. To už nie iba v depe, ale aj na stanici, ozna­movacej a zabezpečovacej i tra­ťovej dištancii v Spišskej Novej Vsi usmerňoval spolu s výbo­rom činnost mládežníckych or­ganizácii a aktívne pôsobil aj v krajskom meradle. Obidve túžby Emila Harmana sa splnili po troch rokoch. Stal sa dvojnásobným kandidátom: do KSC i na rušňooodičstvo. Obidve skúšobné obdobia boli náročné. Vzdelával sa, vytvoril mládežnícku brigádu tažkoto­­nážnikov a sám bol príkladom v tomto hnutí. Ej, či sa natrá­pili, pokým sa fučiaci a bolest­ne ochkajúci parný rušeň vyte­­rtgal s ťažkým vlakom na Slan­­čík, a to -aj keď na konci sú­pravy výdatne tlačili často aj dve, v tých časoch najmocnej­šie lokomotívy. Po desiatich ro­koch práce „na pare“ preškolil sa Emil Harman na elektrické rušne a keďže jazdil po tie dlhé roky úplne bezpečne, bez naj­menšej nehody, zverili mu osob­né vlaky a rýchliky. Rušňovo­­dičská brigáda, ktorej bol čle­nom, patrila medzi najlepšie v depe. Vďaka tomu nestalo sa nič ani vtedy, keď nočný rých­(Pokračovanie na 3. strane.) Splnené túžby Montéri žijú s domovom Berlín (ČSTK) - Po dvnjroB- nej výstavbe odovzdali včera čes­koslovenské podniky v rustockom prístave v NDR do používania po­lovicu tankovacleho zariadenia na skladuvanie ropy. Jeho celková hodnota bude po dokončonf pred­stavoval vyše 400 miliónov korón. Csnsch socialistickej práce me­dzi ČSSR a NDR oslávili mítin­gom, na ktorom vyznamenali naj­lepších pracovníkov. Súčasno vy­hlásán nové záväzky, aby celé dielo bolo dokončené na počesť XV. zjazdu KSČ a IX. zjazdu SED mesiac pred plánovaným termí­nom. 'V/ : Družobná návšteva Vranov nad Topľou (sab) — Včera prišla Antobu som družby ua návštevu Vra­novského okresu 35-členná de legácia najlepších robotníkov, učiteľov a funkcionárov z dru žobného okresu Veľké Berezné v Zakarpatskej oblasti USSR ktorú vedie tajomník OV KSU súdruh Micliaílov Michailovič Rusin. Delegáciu prijal za účastí popredných funkcioná­rov okresu, vedúci tajomník OV. KSS vo Vranove nad Topťon, súdruh Juraj Tužák. Oboznámil vzácnych hosti s úspechmi, ktoré občania Vranovského ok­resu dosiahli za 30 slobodných rokov budovania socializmu. Sovietski hostia navštfgia po čas troch dni n. p. Bukézo vo Vranove nad Topľou, ZDS v To várnom, Sačurove a Bystrom nad Topľou a prezrú si Vra novský okres. Od stroja k stroju Košice I ČSTK J — Po mesač­nom pobyte vo Východosloven­ských železiarňach odcestovala včera do Sovietskeho zväzu 10- člénná delegácia pracovníkov Oce­liarskeho kombinátu Zapnrnžstaľ. Sovietski hutnici strávili lento me* siav na odbornej praxi v rámci ak­cie „Od stroja k stroju”, ktorú pre čo najširšiu výmenu skúsenosti medzi podnikmi socialistických krajin organizuje v spolupráci so sovietskymi odbormi Ústredná ra­da odborov. Pobyt zóporožských hnlnfkov vo VSŽ významne prispel k prehĺbe­niu tradičného priateľstva a spo­lupráce medzi obidvoma kombi­nátmi. Prvý raz za obdobie spoločného hospodárenia Rozhodný krok k ispechn OZIMINY ZASIATE VČAS, NA PLÁNOVANEJ PLOCHE A KVALIT­NE - ZBER KUKURICE POSTUPUJE DOBRE - V SAČUROVE NAŠU SPÔSOB - KOMBAJNY DOMINUJÚ V ZBERE Košice |vm| — Vážny a roz­hodujúci krok k dosiahnutia úspe­chu v pastovaní obilia v budúcom roku urobili poľnohospodári Vý chodoslovenského kraja už teraz v jeseni. Prvý raz v histórii spo­ločného hospodárenia dokázali vo všetkých okresoch nielen zasiať plánovanú plocha ozimín, nie do držať agrotechnický termín výse­vu, ako aj kvalitu sejby. K vče rajšiemo dňn bolo v kraji zasiato 106 597 ha ozimnej pšenice, čo predstavuje 101 percent z pláno­vanej plochy. Pritom všetky okre­sy plán sejby splnili a mnohé aj prekročili. V najprndnkčnejšfch obilnlnár­­skych okresoch Trebišov, Micha lovce a Košice, ktoré o obllninár­­skom úspechu v budúcom roka rozhodnú, presiaii túto plodinu a v sejbe ešte pokračujú. Tak isto dobre splnili úlohy v Prešovskom, Vranovskom, Humenskom, Barde javskom i Rožňavskom okrese. V Svldnlckom okrese, kde sa dobre dari raži, na úkor pšenice prešla 11 raž a dobre si počínali aj v ostatných severných okresoch. Ak sa v porastoch ozimín aj po tejto úspešnej jeseni prejavia niektoré nedostatky, tak chyby bude mož­né pripisovať iba na vrah jednot­livým agronómom a skupinárom, že neustrážili kvalitu prácel Aj zber kukurice na zrno pre­bieha dobre. Po prehliadkach sa spresnila zberová plocha kukuri­ce na zrno a k včerajšiemu dňu (Pokračovanie na 2. strane.) Pracovníci Slo­venských škro­bární v Sp. No vej Vsi majú po tieto dni plné ruky práce. Nie je tomu ani div, veď zemiaky na spracovanie ne­dajú na seba dl­ho čakať. A tak sa v škrobár­ňach pracuje aj cez soboty a ne­dele. Tohto re­ku covať majú spra­1300 va­gónov zemiakov na škrob, 350 vagónov na ze miakovú kašu. Oproti vlaňaj­šku je teraz vý­roba v závode inovovaná o 3 výrobky. Sú to zemiaková kaša. slovenské ha­lušky v prášku a amilotex škrob pre textilný priemysel. Foto: M. MACEJÄK

Next