Východoslovenské Noviny, marec 1976 (XXV/69-77)
1976-03-22 / No. 69
PONDELOR 22. marca 1976 • Cis. 69 • Roß. XXV • 50 hal. Poľskí občania volili v Poprade Hlasy pre socializmus Poprad f kr) — Závudný klub ROH popradského Tatramatu sa v sobotu stal miestom významnej udalosti. Zišli sa tu občania Poříkej ľudovej republiky, ktorí pracujú alebo sú služobne vo Východoslovenskom kraji a časti stredného Slovenska. Za účasti pracovníka Generálneho konzulé tu PĽR v Bratislave a člena volebnej komisie Tadeusza jurzika pristúpilo 346 poľských občanov k volebným urnám, aby odovzdalo svoj hlas kandidátom Frontu národnej jednoty do najvyššieho zákonodarného zboru PĽR t- Sejmu a vojvodských národných rád. Účastníci slávnostného volebného aktu v Poprade boli poväčšine pracovnici poľských firiem, ktoré na základe vzájomných dohôd medzi ČSSR a PĽR pomáhajú pri výstavbe objektov v popradskom Tatramate, Preglejky v Kráľovej Lehote, pri oprave zariadení Elektrárne vo Vojanoch a vo vý robných prevádzkach bardejovského JAS-u a kežmarského Tat raľanu. Svojimi hlasmi podporili volebný program Frontu národ nej jednoty, ktorého základ tvuria závery VII. zjazdu Poľskej zjednotenej robotnickej strany. Rožňava (bl) — Zaslúžilý člen KSČ, nositeľ štátneho vyznamenania Za zásluhy o výstavbu súdruh Ján Švec z Ochtinej Rožňavskom okrese dožil sa včev ra 75 rokov. Pri tejto príležitosti navštívila jubilanta delegácia OV KSS na čele s vedúcim tajomníkom Ing. lánom Gáliom a odovzdala mu pozdravný list OV KSS, pamätnú plaketu V. I. Lenina a spomienkový dar. Súdruh Ján Svec je členom KSČ od roku 1924, bol priamym účastníkom SNP a po oslobodení zastával rôzne stranícke a verejné funkcie. Má veľké zásluhy aj na socializácii dediny v tejto oblasti Gemera. Jubilanta pozdravila aj delegácia MNV a zboru pre občianske záležitosti. Mimoriadna smená: ISO tisíc Kčs Prešov (CSTK| — Hodnotu vyše 150 tisíc korún na počesf XV. zjazdu KSČ a bez nároku na ntzdn vytvorilo v sobotňajšej mimoriadnej smene 140 žien a zväzákov v prešovskom závode Autobrzdy. V rámci brigády, ktorú zorganizovala základná organizácia SZZ a SZM montovali brzdiace zariadenia na autá Škoda, ako aj tlmiče na automobily Avia-30 a Škoda 1203. Okrem toho vyrobili ■j rôzne dielce potrebné na montáž výrobkov. V rožňavskej elektrodielni, ktorá sútaií o Cestný titul BSPOSSP, pracujú aj Imrich Vasas a Imrich Vojda. Dosahujú dobré výsledky. Ich výkony značne však brzdí nedostatok prevíjacieho materiálu na elektromotory, Na snímke renovujú elektromotor. Foto: Milan MACEJÁK MÍiSSÍnG # ‘/’"ŐS/ Každému Komunistovi konkrétnu úlohu Novembrové plénum ÜV KSC v roku 1974 zdôraznilo, Že kvalita vnútrostraníckeho života, aktivita každého komunistu je základnou podmienkou účinného pôsobenia strany v širokých masách. Každý Člen a kandidát strany je povinný v duchu stanov aktívne pracovať a v praxi presadzovať politiku strany a usilovať sa o plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení straníckych orgánov. Túto zásadu podčiarkla i krajská konferencia KSS. Stranícka organizácia a stranícke skuniny môžu najlepšie hodnotiť podie) členov a kandidátov strany na celkovej práci základnej organizácie, starať sa o ich ideovo-politický rast, pomáhať ím v politickej i verejnej činnosti. ZO KSS môžu najlepšie posudzovať, ako ich členovia plnia svoje povinnosti na pracovisku, ako pra čujú v rôznych spoločenských organizáciách, vo verejných funkciách a takto vytvárať základné predpoklady ’ pre správne a účinné riadenie činností komunistov. V základnej straníckej organizácii Hutných montáží na výstav be VSŽ venujú tejto problematike veľkú pozornosť. Už po výročnej členskej schôdzi pri rozpracovaní prijatých uznesení sa prihliadalo na to, aby každý člen a kandidát strany mal konkrétnu úlohu a aktívne sa podieľal na realizácii stanovených úloh. Už na prvej členskej schôdzi po VC'S referovali vedúci jednotlivých Vyvarovať sa samoúčeinosti — V ZO KSS pri Hutných montážach vedia, ako na to — Mladí sa preverujú v práci straníckych skupin o tom, aké konkrétne úlohy uložili svojim členom a ako stranícka skupina zabezpečuje ich realizáciu. Avšak už predtým výbor ZO KSS určil smery, aby táto práca plne vystihovala náročnosť úloh, ktoré, základnú organizáciu čakajú pri opravách a montáži agregátov VSŽ, aby to nebolo samoúčelné ukladanie úloh, ale významný konkrétnych nástroj výchovy komunistov. Tak je tomu napríklad v straníckej skupine súdruha jána Čer[ Pokračovanie na 2. str.) Na návšteve u jubilanta Kultúrno-osvetoví pracovníci pred XV. zjazdom KSČ Úzko spätí so životom Množstvo podujatí výchovného charakteru — Zvýšil sa počet borov a krúžkov — Pozornosť ekonomickej propagande Predzjazdové obdobie je v celej našej vlasti, a teda aj v Trebišovskom okrese charak terizované zvýšenou pracovnou aktivitou všetkých našich pracujúcich, prejavujúcou sa prijímaním nových socialistických záväzkov. Vychádzaiúc z priaznivých podmienok dalšie-ho rozvoja výrobných síl v, okrese a po uskutočnení podrobnej analýzy stavu plnenia úloh plánu na rok 1976 prijali pracujúci nášho okresu ako odpoveď na Výzvu ŰV KSČ vládv ČSSR, ÚRO a ÚV SZM na počesť XV. zjazdu KSČ a 55 výročia založenia KSČ pre obdobie roku 1978 celookresný socialistický záväzok, ktorý predstavuje hodnotu 124,5 milióna korún. Aj naši kultíirno-os větoví pracovnici bilancovali vykonanú prácu a vytýčili si úlohy na ďalšie obdobie, v ktorom sa budeme zameriavať predovšetkým cieľavedomé na a plánovité uskutočňovanie ekonomické! propagandy. V uplynulom období bolo našou hlavnou úlohou prehlbovať vplyv a vedúcu úlohu strany, zintenzívniť výchovný proces pracujúcich a mládeže. Zariadenia národných výborov, ROH a ostatných spoločenských organizácií prijali konkrétne opatrenia proti šíreniu nesocialistickej kultúry a táto práca sa úspešne rozvíja. Úlohy j. uznesení okresnej konferencie boli rozpracované do plánov hlavných úloh kultúry na jednotlivé roky. Ich vyhodnotenie vždy prerokúva predsedníctvo OV KSS a rada ONV. Všetky podujatia, zamerané na rozvi lanie revolučných tradícií. boli úzko späté s budovatelskými výsledkami, ktoré náš okres dosiahol od oslobodenia. Výchovné pôsobenie u(Fokračovanie na 2. str.J Jedným z bodov socialistického záväzku, ktorý pri jala na počest XV. zjazdu KSČ BSP majstrov odborného výcviku z OU Žele zorudných baní v Rudňanoch, je zb/er kovového od aj pádu. Na obrázku vidíme členov brigády Otta Hrona, Jána Bendíka, Ladislava Čecha a vedúceho kolektívu Jozeja Mihóka pri zbere farebných ko vov a liatiny. Foto: Emil Mokoš su- Delegát na zjazd KSS V jeho rodinnej knižnici je niekotko zväzkov, napísaných sovietskymi veteránmi druhej svetovej vojny. V každom nich nájdete jeho meno. A v z niektorých aj fotografiu. Ba dokonca keď sa chce rozpomenút na svoju partizánsku prísahu, má k dispozícii fotokó piu jej textu i svojho podpisu. V dedinke Bjeljajovka na Kryme býval v roku 1943 vo jak slovenskej armády Alexán der Gira. Domácou mu bola postaršia žena, ktorá sa sta rala o šest detí. Rodák z Rozkován od Prešo va je ročník 1921. Nuž musel narukovat do slovenskej armády. Narukoval. Ale s ňou ne boioval. Svedomie mu nedovolovalo byt na mieste, kam ho postavili. Takého človeka, ako on, netreba dlho presviedčat. Súdru hovl Alexandrovi Girovi stačilo v Bjeljajovke vylúštit jednu tajničku a... — Keď som sa vtedy pozrel na deti svojej domácej, nešlo mi do hlavy, ako je to možné, že je ich šest a všetky sú skoro rovnakého veku — spomína dnes. A babka pochopila. Napokon vyšla s pravdou von: — Tie deti nie sú moje. Ostali po rodičoch, čo padli v boji. Nemal sa o ne kto postarat, nuž som tch vzala k sebe. Ja nevládzem ani na front, ani r o biť pre front. O pár dní sa po prvýkrát stretol s partizánskou spojkou. Stretnutí pribúdalo a množstva informácii pre sovietskych partizánov tiež. Lenže aj s bezpečnosťou Alexandra Gtru začalo byt všelijako. Krymskí partizáni to však vedelt oveľa skôr ako on. Prišli pre neho včas. A v uniforme vojaka sloven- Parašutistický balón vo výcvi kovom stredisku druhej parade santnej brigády bol iba pokra čovaním. Vyskočil. Akože inak Napokon ho vybrali do dôstoj níckej školy. Aj tú absolvoval s úspechom. Ak človek vie čo chce a postavia ho tam, kde najviac treba, nemôže predsa dlho rozmýšľal. Koná ako najlepšie môže — rečie Alexander Gira, dnes predseda ZO KSS na studenej valcovni VSŽ. A to sa snaží vštepiť hlavne mladým ľuďom. — Vždy, keď sa zamýšľam nad dnešnou mládežou, príde ml na um tých šest detí z Bjeljajovky — hovorí Alexander Gira. — Mám ich hneď pred očami. Neželám nikomu, aby prežil to, čo my. Ale pochopit treba. Každému. Hlavne mláde ži. Teraz je tridsatfeden rokov po vojne. A ja si želám, aby tá, v ktorej sme my bojovali, bola posledná. Aby v mieri uplynulo po nej aj sto, dvesto, či tisíc rokov. Ján VARCHOL Raz mu doniesli večeru a skej armády im potom ešte šest hladných krkov sa na ne- veľakrát pomohol. Mal vtedv ho pozeralo s takými očami, odvahu, o ktorej dnes sám ho že... Dal tm vtedy všetko a vorí s rešpektom. Raz privie povedal, že nie je hladný. dol „jazyka“, inokedy zasa pre Odvtedy tm nosil, čo mohol, šiel tade, kde ani mucha ne Našli sa aj vojenské košele a kadečo iné, aby deti neboli ani hladné ani uzimené. mohla bez kontroly preletieí jeden odvážny čin sa vtedi v jeho živote snúbil s druhým Nielen jeho želaeie Slobodu politickým väznom Praha (ČSTK) — V Chile je r súčasnosti žalářovaných a mučených okolo sedem tisíc politických väzňov. Okolo dvesto tisíc . Čilanov muselo emigrovať do zahraničia. Teror, vraždy, zatýkanie a mučenie, to sú metódy „vlády" čílskej junty. O jej zločinoch sú naši pracujúci informovaní prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie 1 z rozprávania očitých svedkov. Na základe týchto svedectiev stále dôraznejšie žiadajú okamžité zastavenie všetkých represií voči pokrokovému čílskému iudu, navrátenie ústavných slobôd a práv. Podobného znenia je aj rezolúcia pracovníčok závodu Tepláreň Košice, zaslaná Čs. výboru na obranu práv čílskeho Iudu v Prahe. Strieborná ruža do Dobšinej Detva (ČSTK) - Víťazkou súťaže amatérskych spevákov na jubilejnom 10. ročníku slovenského festivalu amatérskych interpretov a noviniek populárnej hudby a držiteľkou Zlatej ruže 1978 sa v sobotu stala Lýdia Korimové z Fiľakova. Striebornú ružu získala za druhé miesto Anna Gottgardtová z Dobšinej a na 3. mieste skončila Alena Šagátová z Myjavy, ktorá sl odváža bronzovú ružu. Pred nástupom do jarných prác Pre dobré úrody Len výkonná odrody — Na urýchlenie prác zabezpečujú presuny strojov — Vyškolili viac ako 80 ochranárov pre boj so škodcami a burinami Michalovce (ČSTK) — Na 5 tlsté ha vysejú t. r. poľného« podárl okresu Michalovce jerný jačmeň. Budú siať odrody Favorit. Elgina, Ametyst a Triumph. Okrem toho zasejú na 6D0 ha uvos, na BB00 ha kukuricu na zr- Prvé exponáty v Brne zo ZSSR Brno (ČSTK| — Siedmy nie dzinárodný veltrh spotrebného to varu v Brne otvorí brány návštev nikom už o mesiac — 22. apríla. Potrvá do 29. apríla a predstaví sa na ňom do 1000 vystavovateľov z Brazílie, Bulharska, ČSSR, Egypta, Fínska, Francúzska, Holand' ska, Indie, írska, Japonska, Juhoslávie, Kostariky, Kuby, Cypru Maďarska, Malty. Maroka, NDR, Nigérie, Nórska, NSR, Poľska, Portugalska, Ra-kúska, Rumunska, Španielska, Švédska, Švajčiarska. Talianska, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu. Prvé exponáty prišil do Brna zo Sovietskeho zväzu. Ostredným heslom veľtrhu Je „Mier a vysokú životnú úroveň všetkému ľudu“. Hlavným odborom je strojársky spotrebný tovar. no, kukurica na siláž na 4600 ha, hrach na 180 ha a fazuľu na 2BO ha. Pozornost budú venovať kŕmnym strukovinám a zasejú ich I na 1090 ha. V dôsledku nepriaznivého počasia začnú siať v južných častiach okresu až po 25. marci. Na jarné práce sú poľnohospodári dobra připraveni. Usporiadali školenia a porady traktoristov, sknpinárov a a pracovníkov pre obsluha sejačiek rozobrali na nich konkrétne úlohy. Strojový park pre prvú a druhú etapu jarných prác majú už opravený. Najlepšie sú pripravené JRD v Trhovištl, Bracovciach, Budkovciach, Palina, vo Vinnom. Dobre si počínajú 1 M ďalších družstvách. Poľnohospodári Michalovského okreso rátajú s presunom strofového parku zo severnej časti okresu na juh a opačne, aby mechanizačné prostriedky boli naplno využité. V okrese majú i dostatok priemyselných hnojív. Prihnojili už viac ako 9 tisíc ha písnice, B tisíc ha trvalých trávnych porastov a 3 tisíc ha viacročných krmovín. V päťdňových kurzoch vyškolili viac ako 80 pracovníkov, ktorí budú robiť postreky chemickými látkami proti škodcom, chorobám rastlín a burinám. Zaujímavá výstava Rožňava (bi) — V závod nom klube Lykových textilných závodov v Revúcej otvorili včera výstavu „Cesta k hviezdam", kto rú na počesť XV. zjazdu KSČ inštalovali pracovníci rožňavskej hvezdárne Urania. Rozsiahla ex pozícia informuje návštevníkov o úspechoch sovietskej vedy pri výskame vesmíru i spolupráci našich vedcov pri tomto výskume. Na výstave sú aj pozoruhodne detailne vypracované makety rôznych sputnikov, prvých kozmických lodí, 1 lunochodu až po vesmírne lode Sojuz-Apollo, ktoré sa spojili v kozmickom priestore. O výstavu je veľký záujem, najmä medzi pracujúcim! závodu a mlát dežou.