Východoslovenské Noviny, jún 1976 (XXV/129-154)

1976-06-01 / No. 129

UTOROK 1. júna 1976 • Čís. 129 • Roč. XXV • 50 hal. le to túžba miliónov deti celého sveta, detí rôznych ná­rodností a rás, ktoré predstavujú budúcnosť našej planéty. z Svoj spoločný sviatok deti oslávia toho roku už 26-krát, iniciatívy Medzinárodnej demokratickej federácie žien. je to vlastne veľká detská slávnosť, plná radostí, hier a stret­nutí. Pravda, takto svoj sviatok oslavujú iba deti zo socia­listických krajín, ktoré dnes nepoznajú, čo je to hlad, bieda, alebo nálety ťažkých bombardérov. Radostné sú prípravy na tento sviatok i u nás. Hlavným or­ganizátorom sviatku je aj teraz Pionierska organizácia SZM. organizácia detí, ktorá rozvíja bohatú všestrannú činnosť, aby každé dieťa mohlo nájsť svoje uplatnenie, aby malo možnosť sa prejaviť a sebarealizovať. 1. jún sa preto zvyčajne vyzna­čuje hrami a zábavami, od najmenších iskier až po najstar­ších. Aj pritom majú deti možnosť rozvíjať svoje umenie a svoje organizačné schopnosti. Z klubov medzinárodného pria­teľstva sú odosielané tisíce pozdravných listov do celého sve­ta. Deti okrem pozdravov informujú svojich priateľov o práci, o tom ako sa plnia ich túžby a predsavzatia. Dnes sa stalo už samozrej­­mosťou, že u MIER DEŤOM gSl I ŕ j ■ dostatok. Ani si CGlGho sveta « Dušan U Ž Á K, predseda Vsi. KV SZM krajiny, v kto­rých od hladu, podvýživy zo­miera každé druhé diéta vo veku do 7 ro- ' kov. Našim deťom nie je známe slovo negramotnosť. Každý môže získať okrem základného vzdelania odborné, vysoko­školské, má možnosť sa uplatniť v ktorýchkoľvek oblastiach práce. V deťoch je budúcnosť, a preto Komunistická strana Česko­slovenska, ako i celá naša spoločnosť venuje ich výchove veľ­kú pozornosť. Všade sa stavajú nové, moderne vybavené ško­ly, klubovne, ihriská. V našom kraji je 33 dompv pionierov a mládeže, kde chlapci a dievčatá majú bohatý program a mož­nosť rozvíjať záujmy v tej-ktorej oblasti činnosti. V let­nom období tisíce detí sa rekreujú v pionierskych táboroch, ktoré okrem oddychu majú náročný výchovný program. De­ti majú možnosť poznať život a prácu i v ostatných socialis­tických krajinách jednak cestou dopisovania, ale i priamymi stretnutiami pri rôznych oslavách alebo v letných táboroch. Tieto stretnutia vyvolávajú nezabudnuteľné citové zážitky, spo­mienky a sú prejavom radosti, vďaky a spokojnosti. Deti si vedia ceniť túto starostlivosť, snažia sa pomôcť tam, kde ich detské ruky a um to dokážu. Poznajúc situáciu svo jich rovesníkov v kapitalistických krajinách, v krajinách, kde vládne fašistická junta, prejavujú svoju pomoc organizovaním verejno-prospešnej práce. Získané finančné prostriedky zasie­lajú na Fond solidarity s cieľom pomôcť svojim rovesníkom, aby mali lieky, učebné pomôcky, aby mohli žiť tak, ako u nás, aby im slnko vždy svietilo, aby nepoznali nikdy, do je to boj o každodenný chlieb. To je myšlienka a želanie našich detí, detí krajiny mieru a rozkvetu, krajiny, kde už 31 rokov vlád­ne mier. Vďaka za tieto dni, roky patrí predovšetkým prvej socialistickej krajine na svete — Sovietskemu zväzu a jeho ko­­(Pokračovanie na 2. str.) majú všetkého NEÚPROSNÝ ZÁPAS S PRÍRODOU MUSÍ VYHRAŤ ČLOVEK Dvojjediná úloha týchto dní — Počasie sa poľnohospodárom neprispôsobí — Pružne a pohotovo meniť formy Košice (vm) — Ani jednu stavbu nemožno postaviť bez stavebného materiálu a pre poľnohospodárov sú dôležitým „stavebným materiálom“ krmo­viny. V súčasne] dobe prebieha vážny btf) na poliach. Malú „žatvu“ prerušili dažde a ten istý problém nedovolí uskutoč­niť kultivačné práce v cukrovej repe a ostatných okopaninách. Poľnohospodári sa na zber krmovín pripravili a vedia si poradiť i so silážovanim. S tou­to alternatívou rátali v pláne a chtiac-nechtiac ju budú mu­sieť praktizovať. Názorné ukáž­ky na dňoch nove] techniky vo Vranove a v Studenci ukázali, že silážovanie krmovín je rov­nako účelné. Počasie sa polno­­hospodárom neprispôsobí, naopak — poľnohospodári ale sa musia prispôsobiť počasiu. Prehtad o zbere krmovín v kraji ku včerajšku však uka­zuje, že tá prispôsobivosť je dosť nepružná. Jedine v Trebi­šovskom okrese sa začalo so silážovaním. Zo 69 ha zasilážo­­vali 552 ton krmovín. Ani teplo vzdušné sušičky nie sú ešte plne využité. Z celkového (Pokračovanie na 2. strane.) Dnes deti celého pokrokového sveta oslavujú svoj sviatok. A/ deti z košických škôl — pri skladaní pionierskeho slubu —- patria k šťastnému mladému pokoleniu Československej socia­­• listickej republiky. ’ Foto: VN Prvý tajomník Veľvyslanectva ZSSR u ČSSR Georgij Michaj­­lovič Kostrub (uprostred), po privítaní v Dome českoslo­­vensko-sovietskeho priateľstva v Košiciach. Vľavo tajomník Vsi. KV KSS a predseda Vsi. KV ZČSSP Rudolf Blaho. \ Návrat do vlasti Košice I. U.Sx'K J - Prečistí* MsNV v Košiciach Pavol Gomboš prijal včera 36-Člennú skupinu vojnových veteránov zo Zakarpat­skej oblasti USSR, ktorú viedol generálmajor Michail Petrovič Ľalko, účastník bojov na Dukle. Súdruh Gombos oboznámil soviet­skych priateľov s povojnovým rozvojom mesta a hovoril aj o je­ho perspektívach v šiestej päť­ročnici. Potom si hostia — účast­níci Autobusu družby — prezreli historickú časť i nové štvrte Ko­šíc a odcestovali späť do vlasti. Blahoželanie do Tuniskej republiky Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blaho­prajný telegram prezidentovi Ha­­hĺbovi Burgibovi k štátnemu sviat­ku Tuniskej republiky. Pri tej istej príležitosti poslali blaho­prajné telegramy predseda vlády ČSSR Lubomír Strougal predse­dovi vlády Tuniskej republiky Ha­dímu Nuirovi a minister zahra­ničných vecí ČSSR B. Chnoupek ministrovi zahraničných vecí Tu­niskej republiky Habíbovi Šattí­­mu. Deň na Gemeri Revúca (ČSTK) — Skupin» sovietskych odborárov z Vlaku družby, ktorá je vo Východoslo­venskom kraji, strávila včerajší deň na Gemeri. Najprv si v Revú­cej prezrela výrobe vžívaných ko­bercov zo syntetických vlákien v Lykových textilných závodoch, ktoré obtúbené koberce Rekos do­dávajú v značnom množstve aj do Sovietskeho zväzu. Hostia sa obo­známili s postupom výroby, aj finálnou úpravou kobercov. Na be­sede potom hovorili o práci od­borovej organizácie v rovUckom závode, kde väčšinu osadenstva tvoria ženy. V popoludňajších hodinách nav­štívili snvietski hostia, pracovní­ci z ósekn obchodu a miestneho hospodárstva jaskyňu Domicu a cestou do Košíc sa zastavili v ob­rúbenej výletníckej oblasti v Zá­­dielskej doline. Rušno v košickom Dome ČSSP Hoci Dom česknsiovunsko-sovietskeho priateľstva v Košiciach ja v činnosti fba niečo vyše roka, už sa stal vďaka dobre organi­zovaným podujatiam, peknému vybaveniu a príjemnému prostrediu obrúbeným miestom zastavenia všetkých družobných delegácii, ktoré zavítajú do Košíc. Chýr o ňom sa už rozletel aj za hranice našej vlasti. Minulý týždeň tu zavítala de legácia veteránov II. svetove vojny zo Zakarpatskej oblasti USSR, ktorá bola na niekoľko­dňovom pobyte vo Východoslo. venskom kraji. Po prehliadke výstavy „Socialistické Košice“ ktorá je práve vo výstavných priestoroch inštalovaná, si hos­tia prezreli jeho priestory stretli sa na besede so súdru a hóm Ing. Jozefom Krčíkotn, pracovníkom Vsi. KNV, ktorý ich podrobne Informoval o roz­voji a perspektívach nášho kraja. Vzápätí riaditeľka Domu družby, súdružka Marta Olajo­­šová, privítala na jeho pôde vzácneho hosťa, prvého tajom­níka Veľvyslanectva ZSSR v ČSSR a predsedu Spoločnosti sovietsko-českosiovenského pria­teľstva súdruha Georgija Michaj­­loviča Kostruba, ktorý tu prišiel v sprievode tajomníka Vsi. KV KSS súdruha Rudolfa Blahu. Keď sa delegácia veteránov do­zvedela o prítomnosti -súdruha Kostruba v Dome družby, srdeč­ne sa s ním zvítali ako starí známi. Súdruh Kostrub totiž pôsobil v Zakarpatskej oblasti. Vzácny hosť si tiež prezrel priestory Domu československo­­sovietskeho priateľstva a vy­jadril sa o nich veľmi pochvalne. Na záver návštevy zotrval v krátkej besede s vedúcim ta­jomníkom Vsi. KV ZCSSP Géj­­zom Pokorným a riaditeľkou Domu družby Martou Olajošo­­vou. Ing. A. JIROUŠEK Foto: autor V toku času aj volebné ob­dobie do zákonodarných zborov uplynie akoby bi­čom plasol. Tak či tak čas po­­obhliadnutia, bilancovania je tu. Národné výbory nesporne vykonali veľký kus práce. Na každom úseku. Nech išlo o by­tovú výstavbu, o bezprašné ces­ty, moderné predajne, kultúr­ne, sociálne a športové zaria­denia, o rozvoj služieb alebo o vylepšovanie životného prostre­dia. Napokon všetko, čo národ­né výbory — skutočná vláda ľudu — za širokej spoluúčasti občanov doteraz urobili, před­čí vládnutie bývalej buržoáznej triedy. VOLEBNÉ PROGRAMY — ťažisko Činnosti O rukolapnosti výsledkov práce národných výborov na východe republiky môžeme sa presvedčiť na každom kroku. Tak je tomu aj v Rožňavskom okrese. Tu možno vyzdvihnúť práve to, ako sa vytvárajú stále už­šie a užšie kontakty medzi ná­rodnými výbormi a občanmi, ako sa dávajú do činorodého pohybu orgány a organizácie Národného frontu predovšet­kým ROH. SZM, SZZ, ako spájajú svoje sily so závodmi a pod­nikmi, ak ide o združovanie fi­nančných prostriedkov, organi­zovanie a riešenie spoločných akcií pri výstavbe miest a obcí. Doterajšie plnenie volebných programov v Rožňavskom okre­se prinieslo vefmi pozitívne vý­sledky, materiálne a duchovné hodnoty. Napríklad občania Hrušová a Silickej Jabionice v akcii Z dokázali — ako sa ho­vorí — divy. V Hrušové sa pý­šia novou budovou MNV, ma­terskou školou, klubom dô­chodcov, požiarnou zbrojnicou, ale aj kolkárňou. V Silickej Jablonici ukončili reguláciu po­toka, vyasfaltovali ulice, posta­vili požiarnu zbrojnicu, nový obchod a hostinec. Príznačné pre túto pracovnú iniciatívu sú slová predsedu MNV, člena ra­dy ONV Gejzu Polgáryho: „Daj­te nám ďalšie milióny, my ich prestaviame.“ Povedal to so žartovným zafarbením, lebo vie, že aj štátna kasa má dno a pro­striedky sa musia regulovať. Vo vyratúvaní bolo by mož­no pokračovať, no zmieniť sa treba najmä o niektorých po­zoruhodných akciách. Vo Vla­cjtove v „zetke“ postavili kú­palisko (23 stupňov prirodze­ne teplá voda), v Gemerskej Hôrke je to krytá plaváreň s nafukovacou strechou, v Ple­šivel pribudol dom smútku, ma­terská škola pre cigánske deti a občania sa pripravujú na vý­­výstavbu kultúrneho domu. V Gečove sa pustili do výstavby stánku kultúry a obchodov. No nič sa samo nenavrhne ani ne­postaví, í ked ide o združené investície. V tejto obci treba po­ukázať zvlášť na dobrú činnosť DO KSS a na organizátorskú prácu poslancov. AKTÍVNI POSLANCI — POZORUHODNÉ VÝSLEDKY Osobitne možno hovoriť Dobšinej, o mestečku s vyše o päťtisíc opyvateľmi, ktoré toh­to roku oslávi svoje 650. naro­deniny. Oblieklo sa do nového šatu, aby si dôstojne pripome­nulo nielen toto jubileum, ale predovšetkým ako dokázalo v zrealizovať svoje plány práve rozvinutom socialistickom zriadení. „Veľnji vela záleží od maso­­vopolitickej práce poslancov,“ zdôrazňuje súdruh Viktor Čer­venka, predseda MsNV. „U nás v Dobšinej poslanci, pravidelne chodia do svojich obvodov, priamo do domácností, kde sa stretávajú s voličmi, ktorých in­formujú o činnosti orgánov a získavajú od nich podklady pre prácu národného výboru.“ O systematickej, koncepčnej prá­ci poslancov svedčí tiež to, že za minulý rok iba v v3 prípa­doch sa občania obrátili na MsNV so svojimi písomnými Sťažnosťami. Pripomienky, ná­vrhy, ale i sťažnosti .sa riešia na plenárnych zasadnutiach a •na verejných schôdzach s ob­čanmi. Veľmi dobre pracujú aj komisie. Priamy styk s voličmi, otvorenosť a dôslednosť v prá­ci poslancov sa vypláca. Nie je výnimkou, že. občan 1 na úkor dovolenky ide na brigádu. Nie div, že za osem mesiacov v Dobšinej postavili dom smútku, ktorý chodia okukávať aj iných okresov a netaja sa otáz­z kou: ako to vôbec bolo možné? Odpoved je v ľudoch a najmä v činnosti tých 35 dobšinských poslancov. „Ozaj, ľúto sa bu­de s niektorými rozísť,“ pozna­menáva súdruh Červenka, „veď sme sa mohli na nich vždy spoľahnúť.“ Povedal to, keď bola reč o budúcich volbách, o kandidátoch, o vekovom zlo­žení, o ženách a vôbec o kri­tériách. Dobšiná sa môže pochváliť domom služieb, rekonštrukciou vodovodu, prístavbou ústavu národného zdravia, verejným osvetlením, budovou Zväzarmu, domom smútku, ale í dobre rozloženou obchodnou sieťou. Ai. ide o „nedovážanú“ kultú­ru, i v tej Dobšinčania napre­dujú. V mestečku sú dve dy­chovky, jedna pionierska, dru­há patri Východoslovenským štrkopieskom a kameňolomom — závodu Azbest, okrem toho Slovenský zväz žien sa prezen­tuje nielen dobrou politicko­­výchovnou činnosťou, ale aj spevokolom. Mládež si nemusí ťažkať na telovýchovné a špor­tové vyžitie. Má k dispozícii štyri telocvične, klzisko a ly­žiarsky vlek. (Pokračovanie na 3. strane.) HODNO 0 NICH HOVORIŤ Činnost ZPOZ v Dobšinej je na vysokej úrovni. Dôstojné bolo prijatie zaslúžilých členov KSČ a účastníkov SNP na Mestskom národnom výbore.

Next