Východoslovenské Noviny, august 1976 (XXV/182-207)

1976-08-02 / No. 182

PONDELOK 2. augusta 1976 • Čís. 182 • Rofi. XXV • 50 hal. Zo žatevných polí vo Vranovskom okrese SILU KOMBAJNOV ZNÁSOBUJÚ ĽUDIA U nositeľov Radu prá­ce — Kombajnisti re­kordéri — Poprední i „zaostávajúci" myslia už na novú úrodu — Zásah po kontrole *Í vo Vranovskom okresa sa žatva dostala do plného tempa Všetky poľnohospodárske podniky žijú a dýchajú so zberom boha tej úrody. Ale nielen poľnohospo­dári, aj brigádnici pomáhajú rýchlif práce na poliach najmä pri slame, pri manipulácii s obi llm a pri orbe. Celý „horný Zem­plín“ sa usiluje prácou naplniť obsah Výzvy ÜV KSC ... IRD SOĽ — NOSITEĽ RADU PRÁCE. Zo 680 hektárovej plochy obilia pozberali do soboty odpo iudnia už vyše polovicu. Pri zbc te pracuje 9 kombajnov — šosť vlastných a tri im prišli na po­moc z Hniezdneho. Ku zberu slamy má družstvo k dispozícií aj tridsať mladých príslušníkov ČSĽA a 34 silných chlapcov špor­tovcov sa tiež pasuje so slamou, aby rýchlo uvoľnili plochy lánov pre oráčov. Sušička obilia beží * 2 na tri smony bez prestávky. Pri nej sa striedajú směnoví majstri Bartolomej Kmec, vedúci, Jozef Berta a Dušan Kriška. Výkon je úctyhodný — 20 vagónov zrna vysušia za pracovný deň. Lenže ani toto množstvo nestačí... — Za sobotu ,,kombajnisti uro­bili Tekord“ namlátili 44 vagónov obilia. Napríklad kombajnisti Pa­vel Ružbašan a Michal Hojstrlč z Hniezdneho urobili za ten deň osobný rekord 735 q pšenice. Je­ho druh Silvester Roman a Milan Savel mali za smenú len o 34 q menej (701 q), kým z domácich kombajnistov na stroji E-512 Pa­vel Cisläk s Jozefom Ocilknm ma­li poruchu a preto dokázali ,,iba“ 600 q .. . — dokumentuje pred­seda JRD Andrej Demčák a uka zuje ako pracovali ďalší. — Aj Ján Tokár na Nive namlátil 570 q a Bačišin a Ján Benčik na SK-4- kách mali výkon po 360 q. V ro­ku 1973 dosiahlo naše JRD naj­vyššie úrody v histórii vôbec, ale vtedy E-512 nedokázala namlátíť viac ako 560 q. Očakávame pre­to, že tohtoročná úroda v našom družstve by mala byt ešte vyš­šia ... — usmieva sa predseda a venuje sa expertovi Viktorovi A. Menšovovi, ktorý prišiel ako zá­stupca z Rostova nad Donom (vý­robca kombajnov Niva) vedno s (Pokračovanie na 2. strane.) ■ V sobotu svietilo slnko a dalo sa aj člnkoval... Foto: VN — R. BERENHAUT Výzvu ÜV KSC a vlády ČSSR sme prijali s pocitom veľ­kej zodpovednosti. V okrese ju rozpracovali a prerokovali v každom poľnohospodárskom podniku, v orgánoch národ­ných výborov, v spoločenských a masových organizáciách i v patronátnych podnikoch a závodoch s konkrétnou vyme­dzenou účinnou pomocou. V každom poľnohospodárskom podniku spresnili si žatevné plány a prijali opatrenia na zvládnutie a hladký priebeh žatevných prác, nákupu obilia do Štátnych fondov, zberu a uskladnenia krmovín. Mimoriadnu pozornosť sme venovali zberu a konzervova­niu objemových krmovín, Z pr­vej kosby máme v okrese za­­senážované 22 364 ton hmoty z výmery 2874 ha. JRD a SM si vyrobili 10527 ton sena a 2477 ton úsuškov. Ďalej skvalitňovať zber krmovín to je úloha kaž­dého podniku. Otázku krmovi­­novej základne kladieme na pr­vé miesto. Boli pokosené aj priekopy a priestranstvá pri vodných tokoch a zdrojoch. Najťažšou úlohou bude zasilá­­žovanie kukurice z výmery 5983 ha i značného množstva letných miešaniek. Po linke národných výborov sa na zber krmovín z prvej kos­by organizovali celookresné smený, počas ktorých sa poko­silo 816 ha krmovín a uskutoč­nil sa aj zber z 1619 ha trva­lých trávnych porastov. Mimoriadne suché počasie prinútilo ľudí uviesť do pre­vádzky v jednotlivých poľno­hospodárskych podnikoch a zá­vodoch všetky dostupné zavla­žovacie zariadenia, okrem iných aj cisterny, zy i protipožiarnu fekálne vo­záujme eliminovania techniku v nedostat­ku vlahy. Takýmto spôsobom sa denne zavlažujú viacročné kr­moviny, cukrová repa, všetky druhy zeleniny a iné plodiny náročné na vlahu. Využívajúc uvedené zariadenia dosial sa v okrese zavlažilo 1589 ha poľno­hospodárskych plodín prvou a 2337 ha druhou dávkou vody. V záujme rýchleho a bezstra­­tového zberu obilia národné vý­bory, spoločenské a masové or­ganizácie, patronátne podniky, závody i občania okresu s veľ­kou vážnosťou poskytujú po­moc JRD a ŠM v tohtoročnej žatve. Na pomoc nastúpilo 176 poľnohospodárom odborníkov na kombajny a traktory cez celé obdobie žatvy. Patronátne pod­niky a závody denne uvoľňujú pomocné sily a dopravné pro­striedky pre zvoz slamy, aj od­borníkov na opravy poľnohos­podárskej techniky. Národné (Pokračovanie na 2. strane.J * x* Konkrétna odpoveď Michalovcanov na Výzvu UV KSC ŽATVA VECOU VŠETKÝCH OBČANOV - PROTI SUCHU RÔZ­NYMI PROSTRIEDKAMI - AJ ODPAD JE KRMIVO Najväčší pestovatelia ozimnej repky u nás, pracovníci Štátneho majetku Valaliky v Košic­kom okrese už ukončujú zber tejto dôležitej plodiny. Na hospodárstve v Slanskom Novom Meste vymlátili na 25-hektárovom láne „Čudák“ 783 metrákov repky, čo znamená 31-metrá­­kový priemer. Na zábere kombajnisti Jozef Gerhard a Ján Kandráč so svojimi osádkami. Foto: VN — R. BERENHAUT Predvolebné zamyslenie Chvíľa mi ešte ostávala do od­chodu vlaku a tak som si sadol do popradského parku pri želez­ničnej stanici. Dvaja bafkajúci ujkovia spomínali: — A či vieš, ako si sem kedy­si ani nik nesmel sadnutí* ^šet­­ko bolo ohradené, len panstvo si sem chodilo medzi stromy... A teraz už pribudne aj moderná stanica . . — Veď tak je, mení sa ten ži­vot rýchlejšie ako za našich čias. Tof sme so synom spominali, že teraz za päť rokov sa v Poprade viac vykoná ako za celý môj ži vot... Pravdu vyjavím — dóbre mi to padlo. Sám tak v Poprade zmýš­ľam, mám rád tohto junáka — krásavca, ktorému ešte akoby aj Tatry mladosť závideli. Ale ne­preháňal ten starší baťko so za­­pekačkou? Naozaj sa za päť ro kov tak veľa vykoná? Nebol som si náčistem. A tak som sa hneď zaránky vybraJ pozisťovať, ako sa veci majú. A viete, že tí starie kovia mali pravdu? Veit v Popradskom okrese za posledných päť rokov hrubú prie­myselnú výrobu zvýšili z 2 454 273 na 4 120 683 korún. Ver mi sa o to pričinili fabriky Tatra svii, Vagónka, Tatraran, Tatra mat i Chemosvit. Dnes už v Po­pradskom okrese len v týchto fabrikách robí 17 142 rudf. Vyzve dal som sa aj na ich zárobky. Vzrástli z 1846 (v roku 1970) na 2205 vlani. Vo Vagónke však prie­merný mesačný zárobok činí 2531 korún, v Chemosvite 2450 Kčs . .. Buduje sa tu hojne, vidieť to v každej štvrti okresného sídla, v mestách i vieskach pod Tatrami. Napríklad v roku 1971 prestavali vyše 700 miliónov korún. Vlani však na investičnú výstavbu v Popradskom okrese dali 955,4 mil. Kčs. Z tohto je napríklad vyše 1100 nových bytov každý rok! Aj iné pribúda a nielen v moder­ných fabrikách. Za tých posled­ných päť liet je to aj 131 učební ZDŠ, aj o 24 tried vyššia kapaci­ta v materských školách. Veru, dobre som si i tu vši­mol: ľudia sa učia, dbajú aby aj deti v múdrych vyrastali. Ktože to kedysi chyroval, aby v tomto jedinom okrese bolo totko škôl ako teraz. Materských je už de­väťdesiat, základných deväťroč­ných 85, tri gymnáziá a sedem odborných stredných škôl. Ešte aj učebná stredisko viacerých vy­sokých škôl tu majú. Či si uve­domujete? ■— škola ide za pracu­júcim! Keď som sa už lak pustil do jedného, hneď sa núkalo aj drti hé. V Poprade nebolo nikdy veta lekárov a v okrese ich tiež nebý vala hojnosť. Chorôb zato býva­lo neúrekom! Aj keď tu boli Ta­try, sanatóriá prostému ľudu ne­patrili. Tam len slúžiť mohol, na iné mu peňazi nezvyšovalo. A te­razí Ešte v roku 1970 bolo v okrese 184 lekárov. To už bol veľký pokrok. Dnes je ich 283 a na tisíc obyvateľov pripadá v ne­mocniciach a pôrodniciach 8,7 lôž­ka. Nová nemocnica s poliklini­kou si tréni nad mestom ako ce lokrajský pamätník nového živo­ta. Za päť rokov sa počet osôb ňa jedného lekára znížil zo 650 na 450! To sá už tromfy! Nie div, že to tí dvaja starkf vo volných chvíľach s takou pýchou premie­tali. Preveia buduje štát, ale aj ob­čania sa majú k spoločnému vo voľnom čase. Budujú, rozširujú, skrášfujú. Konkrétne za okres je to 47 kilometrov vodovodov a ka­nalizácií. Za päť posledných ra­kov. Zásluhou dobrovoľnej práce občanov v nich pribudlo aj 286 miest pro deti v materských ško­lách, šest kultúrnych domov, päf osvetových zariadení, 57 kilomet­rov chodníkov a miestnych komu­nikácií, 8857 metrov štvorcových predajnej plochy ... Ekonómovia vyrátali, že hodnota diela xa päť liet v akcii „Z“ predstavuje 172 miliónov korún. Nech už sme odkiaľkoľvek z na šej socialistickej domoviny, nad takým niečím musí nám radosfon srdce zaplesať, I cudzinci z kapi talistlckébn sveta krútia často udivene hlavami nad tým, že to všetko pribúda pre pracujúceho človeka a že vyrastá z jeho prá­ce. Nuž, socializmus predsa nie je hromadenie výroby pre výrobu, obkladanie sa tovarom až do zatknutia, lež cieľavedome budo­vané dobro pre človeka tak, aby mu bolo príjemne v živote, aby mal všetko potrebné, aby sa mu radostne žilo a pracovalo, i deti aby v dostatku rástli v charakter­ných ľudí, ktorým sú cudzie zlo­zvyky kapitalistickej spoločnosti. V nejednej pionierskej skupine sa môže každý presvedčil akí ľu­dia nám vyrastajú z najmladších ubčanov. Skveli hudobníci, bota­nici, športovci. Predovšetkým však budúci chemici, strojári, pietárky, výskumníčky, ľudia čo i pod Tatrami budú ešte zrýchľo vať tempa života. A doista, keď už v roku 2050 budú sedávať, s fajôčkou pri zbrusu novej stani­ci si tiež povedia: Už im ani au­tá nestačia, po helikoptérach im rozum chodí. Inžiniersky titul za nič nemajú, ak nie si doktorom vied, vravia, že pre život veta úžitku neprinesieš. Nuž, tak ako­si to bude určite. Cítime to kaž dý, veď ide a ovocie našich rúk, uskutočňovania spoločných plá­nov. Ako Je dobre byť občanom za socializmu! — začul som minule konštatovať oboch dedkov so za­­pekačkami. My, mladšf to nž pre­žívame. Ale aj ich zásluhou, veď predsa oni nám kliesnili cesta k dnešku. Eugen MÍTNIK Ovocie našicíi rok Súdruh G. Husák sa vrátil z dovolenky Praha f ČSTK) — Generálny tajomník ÚV KSÚ a prezident ČSSR Gustáv Husák, ktorý trávil na pozvanie ŰV KSSZ dovolenka v Sovietskom zväze, sa včera vrá­til do vlasti. Blahoželanie Praha (ČSTK) — Minister ná­rodnej obrany ÚSSR armádny ge­nerál Martin Dzűr poslal v sobo­tu členovi Politického byra ÚV KSSZ a ministrovi obrany ZSSR armádnemu generálovi Dmitrijo­vi Fiodorovičqvi Ustinovovi blaho­prajný list k jeho vymenovaniu za maršala Sovietskeho zväzu. Autobus družby Humenné (ČSTKJ — Au­tobusom družby zavítala v so­botu do Humenského okresu 32-členná skupina pracujúcich z okresu Perečín zo Zakarpat­skej oblasti USSR. Na čs.-so­vietsky ch hraniciach vo Vyš­nom Nemeckom sovietskych priateľov privítal vedúci ta­jomník OV KSS v Humennom Michal Roháč. V Lesohospodftr­­skom závode v Ullči besedova­li s vedúcimi pracovníkmi o výsledkoch, ktoré závod dosa­huje pri plnení úloh 6. päť­ročnice. Včera si sovietski hostia položením vencov pri pamätníkoch na Dukle a v Ka­linové uctili pamiatku oslobo­diteľov našej vlasti. Navštívili Medzilaborce, JRD Oľka a pre­zreli si Chemlon v Humen­nom. Dnes odcestujú späť do vlasti. Protestná nóta Praha (ČSTK) — Dna 31. jú­la t. r. o 9.05 hud. narušilo fis. vzdušný priestor na západnej hranici civilné lietadlo typu Dor­­nier-27, oznaüené znakmi NSR. Cs. vzdušné sily vyzvali lietadlo ihneď po preniknutí na fis. úze­mie na pristátie, pilot však ne­poslúchol. Federálne ministerstvo zahra­ničných vecí ešte v ten deň odo­vzdalo chargé d'affaires veľvysla­nectva NSR nótu, ktorou protes­tovalo proti hrubému narušeniu fis. vzdušného priestoru. Súčasne vyslovilo očakávanie, že prísluš­né miesta NSR urobia také opat­renia, aby k podobným prípadom v budúcnosti nedochádzalo. Potešiteľné zlepšenie vo výchove odborárov na Gemeri NA MASOVÚ ZÁKLADNI Rožňava (f 1) — Predsed­níctvo Okresnej odborovej ra­dy v Rožňave sa zaoberalo vy­hodnotením politického a eko­nomického vzdelávania členov ROH na odborových úsekoch a v školách socialistickej prá­ce. Konštatovalo, že vo výcho­ve odborárov nastalo v uply­nulom školskom roku podstat­né zlepšenie, zabezpečili sa ciele, ktoré stanovil VIII. vše­­odborový zjazd v oblasti škole­nia funkcionárov a vzdelávania členov ROH. Revolučné odboro­vé hnutie sa stalo významnej­ším pomocníkom našej komu­nistickej strany pri výchove pracujúcich. Politicko-ekonomické vzdelá­vanie sa rozvinulo na masovej základni. Zúčastnilo sa na ňom 16 433 členov ROH v 86 základ­ných organizáciách. Najlepšie výsledky dosiahli v Okresnom veterinárnom zariadení v Rož­ňave, v SMZ Jelšava, v SlaVo­­šovských papierňach, na Do­movej správe v Rožňave, v Psychiatrickej liečební v Ple­šivel a na Prednej Hore, v ŽB Nižná Slaná, LTZ Revúca, na Okresnej správe spojov v Rož­ňave a v Lokomotívnom depe ČSD v Plešivci. Z odborových zväzov najlepšie'výsledky do­siahli vo zväze pracovníkov školstva a vedy. V Rožňavskom okrese už druhý rok, pôsobia školy socia listickej práce. Ide o najvyššiu formu vzdelávania členov ROH v základných organizáciách. V ROH stále významnej­ším pomocníkom ko­munistickej strany pri výchove pracujúcich — 937 poslucháčov v laviciach škôl socialis­tickej práce — Galé­ria najlepších okrese je celkom 37 škôl socia­listickej práce, ktoré v uplynu­lom školskom roku navštevo­valo celkom 937 poslucháčov z rozhodujúcich výrobných zá­vodov. Prvý ročník dokončilo záverečnou besedou 553 poslu­cháčov, druhý 384 poslucháčov. Školy socialistickej práce sú určené predovšetkým pre čle­nov BSP, vyznamenaných a vzorných pracovníkov. Najlep­šie výsledky zaznamenali: ško­la socialistickej práce pri 2B v Nižnej Slanej, pri SMZ v Jel­šave a Lubeníku, P.NZZ v Rož­ňave, v Slavošovských papier­ňach, v rožňavskom Agrostave a na Okresnej správe spojov v Rožňave. Vo víkendové dni pomáhali na hospodárstve michalovské­ho Štátneho majetku v Novosade brigádnici z OPS v Tre­bišove pri zvoze a ukladaní slamy do stohov. , Foto: A. HAŠČÁK — ČSTK

Next