Čas, december 1946 (III/291)
1946-12-29 / nr. 291
CAS , i Cesta Dr. L ettricha splnila svoje vznešené poslanie Americký pobyt v zrkadle tamojšej krajanskej tlače — Slušnosť komunistov — Sjednocujúei príklad i pre amerických Cechov — Slová, ktoré napísalo srdce Br a tiel a v a, — Costa predseda Slovenskej národnej rady Dr. Jozefa Lett, f* c h a po najdôlež>Lejáích strediskách slovenskej Ameriky a Kanady bola vyni. kajúcim štátnickým dielom a utvrdila dn chovné spoloéenstvo medzi rodnou yl«sfoti • krajanmi za morom. Takto na ňu hľad oli a hľadia Slováci v Amerike a v takomto zrkadle ju zobrazila aj naša amor Loká krajanská slovenská a česká tlač, ktorá sa s pobytom Dr. Jozefa Lettricha v Amerike veľmi často zaoberala a, na *v«jich stĺpcoch jeho návštevu žiyo komentovala. Máme v rukách výstrižky americkej českej i slovenskej tlače naj rozličnejšich politických a náboženských •merov a vidíme, že americká cesta Dr. Jozefa I^ettrioha čestne Splnila svoje veľké poslanie á pozitívne prispela k veľké mu cieľu: sjcdnotlf k spoločnej práci a k spoločnému cieľu všetkých bratov za oceánom, ktorí cítia v hrudi slovenské •rdce a ktorí nám v našom novom živote chcú so všetkými silami pomáhať. V zrkadle amerlcko-slovenskej tlače vidím e aj to. k akej nízkej úlohe sa podujali (f, ktorí chodili hádzať polená pod nohy Dr. Lettrioh na jeho americkej ce^te, ale Vidíme i to, že sa lm ani táto ich odsúd en lahodná snaha nepodarila. Americká tlač vidoJa predsavzaté •plnené poslami« cesty Dr. Jozefa Lett- 1 rich a v troch smeroch: vyrovnanie íesko-slovenského pomeru, utuženie ôs. Itátoej jednoty a posilnenie amerisko-čs, spolupráca a vzájomnosti. Kto na každom ťUetku tejto práce vy koma] toľko, ako Dr. LnWrich. ten vykonal dielo štátnické. Tomu primerane treba americkú cestu Dr. Lettricha hodnotiť. Bola to služba slovenskému národu. Československej republike a posilneniu americko-českcsloven- Ékých vzťahov. Predovšetkým triba uviesť na pravú Bnieru tvrdenia, ktoré hneď po odchode predsedu Dr. Jrzefa Lettricha rozširovala na Slovensku komunistická tlač, že totiž delegácia bez komunistického zástupcu nie j*3 dosť reprezentatívna, ba noth ý bal y ani náznaky, že iide vraj za daných ojkolností. len o súkromný podnik. Viaceré americké časopisy uverejnil y prípis povereníka L. Novomeského, ktorý sa pôvodne tiež mal na americkej ceste súôaetnit. Novomeský v liste, adresovanom predsedovi „Národného výboru za pomoc Slovensku” V. S. P 1 á t e k o v i, vysvetlil h dôvody svojho zaneprázdnenia na Slovensku a potom píše; „Pri uvážení toho dôvodu, že vy v USA ste na prijatie delegácie pripravení, nikto ri<5 nenamietal (Proti tomu, aby predseda Lettrich do USA išiel, keďže aj on je očakávaný.” Teda: na jedinej strane nič nenamietali a na druihnj strane ich tunajšie Časopisy dopustlly sa hromady ncslnšoostí hneď vo chvíli, alko Dr. Lettrich opustil naše územie... Na druhej strane je iste hodné pozor* ooíti, že aj americké komunistické časopisy, menovite v Pittsburghu vychádzajúci „Ľudový denník", zachovalý sa slušne voči ceste Dr. Lettricha. Ľudový denník uverejnil 22. novembra n.a prvej strane Veľkú podobizeň predsedu Dr. Lettricha S výzvou Národného výboru za pomoc Slovensku, aby americkí krajania v hojnom »počte prednášky predsedu Dr. Lettricha podporili a aby sa manifestačné zúčastnili na jeho shromaždeniach v Amerike 1 Kanade. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé citovať, čo napísal o vítaní £ redsedn Slovenskej národnej rady Dr. ettricha v Ohioaam tamojší 軫opis „Don/ní hlásateľ”. V číslo zo dňa 20. novembra na str. 2 čítame: „Slnžerne tých, ktorí prišli uvítať Dr. Lettricha, bolo tiež pozoruhodné. t Každý nestranný pozorovateľ mohol vidieť, že tn vítali americkí Slováci Slováka zo starej vlastí, ktorý hrá zodpovednú vedúcu úlohu v snráve a budovaní Slovenska v rámci ČSR. Dr. Tettrieha, predsedu Slovenskej demokratickej strany, ktorá v prevažnej väčšine vyhrala na Slovensku voľby, vítali v Chicago aj slovenskí komunisti popri rislušníkoch rorlicnvoh politických » teologických smerov." AJ v Inom smere účinkovala cesta Dr. Lettricha slovenskou Amerikou sjednooujúoim spôsobom na našich zámorských bratov. Ten istý časopis v ďalšom píše: -Napokon, kto vie o sporoch, ktoré sa počas odboja medzi Slovákmi v Spojených štátoch vyvinuly v otvorený rozkol medzi smerom Benošovým a Hodžovým V odboji a ktorý sa zvlášť okaté prejavil v Chicago, ten v utorok ráno na Union Stadion, kde bol vítaný D r. I>ettrioh. musel mat dojem, že staré rozdiely miznú a že medzi Slovákmi zavláda dohrá vôľa. Táto skutočnosť môže len viest k záveru, že výber v osobnosti Dr. Lettrioha za posla Slovákov do USA bol veľmi šťastný. Jeho prednášková činnosť v Amerike môže sjednotit všetkých Slovákov od ľavice až po najkrajnejšiu pravicu. V tomto môže byt Lettrichov americký pobyt užitočný aj pre mnohých, rozdelených amerických Cechov." Krajanská tlač v Amerike venovala ceste Dr. Lettricha obsiahle referáty a zaoberala sa aj osobnosťou podpredsedu SNR. Z článkov tohto druhu : vyberáme pre našich čitateľov, ako prijal predsedu SNR v Pittsburghu vychodiaci „Slovenský hlásnik”. V čísle zo dňa 7. novembra píše tento časopis na prvej strane: „Slovensko vysiela svojho vodcu Dr. Jozefa Lettricha. predsedu Slovenskej národnej rady, skutočnej vlády Slovenska, pozdraviť amerických Slovákov. Predseda SNR Dr. Lettrich hneď na začiatku druhej svetovej vojny pripravil založenie Slovenskej demokratickej strany a za ,t>ovstania v septembri roku 1944 strana vystúpila verejne a Dr. Lettrich sa sial jej podpredsedom. Na prvom celoslovenskom sjazde Slovenskej demokratickej strany sa stal jej predsedom a pod jeho vedením dosiahla táto strana takéto vítazstvo, ako žiadna strana na Slovensku dosiahnu t nemohla a nedosiahla. 62*/* Slovákov jej «verilo »voje hlasy a tým podľa amerického postoja — majority rules — dalo celé Slovensko Dr. Lettriohovi mravnú legitimáciu, že on Je jodiný, ktorý je oprávnený hovoriť v mene Slovenska a toto politicky za. atupovaf ako jeho oprávnený a právoplatný zástupca." Niektoré prejavy amerických »opisov z príležitosti cesty predsedu SNR Dr. J. Lettrioha e ú až dojemná Tak napr. ten istý časopis „Slovenský hlásnik” zo dňa 28. novembra uverejňuje na prvej strane člá/nok Štefana Zemana, ktorý v ňom okrem iného hovorí: „T^ď som po prvý raz mohol na lodi Noruľnn stisnúť ruku Dr. Lettriohovi, pocítil som niečo v mojom erdei, ako keby som vítal strateného syna. Cítil som. že tohto muža »i vybral národ pod Tatrami podľa vnuknutia božieho pre toto veľaváine posolstvo. Pre-toÍ3 Je Dr. Lettrich ešte človek primerane mladý, už vykonal pre svoj párod toľko dobrého, že si ho tento národ obľúbil, a to celkom správne. Nielen že bol tento muž žal á rov an ý a prenasledovaný, ale bral živú účasť v boji m slobodu národa s jeho spoločníkmi partizánmi, medzi ktorých patril i jeden môj synovec. A preto pooit, ktorý som v ton čas mal, a dojem, aký na mňa urobil tento muž, bol neopísateľný 1 preto, lebo skromnosť a milá slovenská tvár, ako i odhodlanosť nrobiť za svoj národ všetko, v ňom predstavovala osobnosť, zriedka rodí. Takýto dojem ktorá ss len nrobál na mpredtým len jeden muž, a to bol Franklin D. Roosevelt.” Kto pozná, akým intenzívnym citovým životom žijú americkí Slováci, keď ide o spojenie s ich rodnou vlasťou, ten dobre vie, že tieto slová nie sú novinárskymi ľrázami. ale že ich písalo srdce, slovanaké srdce tam ďaleko za morom... C Predseda SNR Dr. J. I^trlch klad’e ve-Oiee na pomník Lidiciam — S ním je ôs. gem konzul v Chieagu ing. L. Kino. Predseda SNR Dr. J. Lettrich s predstaví teľmi krajanských spolkov — Čs. nár. n> iia, ťxs. Sokola a iných — pri pomníku Lidiciam. dy, Českého már. sďruženia, Dušan O* Pamií cÁO biskupa Dr. Juraja Janošku (K 90. výročiu jeho narodenia.) Pred 90 rokmi 25. decembra 1850 narodil sa v Dolnom Kubíne generálny biskup evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, dlhoročný redaktor a neúnavný prispievateľ Cirkevných listov a obľúbeného Tranovského ev. kalendára, úchvatný rečník a kazateľ, neohrozený obránca naži ch národných práv v minulosti Dr. Juraj Janoška. Jubileum biskupa Janošku dáva nám vítanú príležitosť v pietnej úcte sprítomniť si životné dielo muža, ktoré znamenalo kus našej národnej borby v minulosti. Rodák z Oravy, ktorá odchovala národu viac vynikajúcich mužov a dejateľov, odchovanec slávneho veľkorevúckeho ! gymnázia a vehlasných vtedy evan- j jelických učilišt vo Viedni a v Roz točku, zprvu učiteľ dolnokubínsky, neskôr farár sielnickv, jaseňov?'/ a vrbiokasvätamikuláásiky, naposledy j generálny biskup evanjelický a biskup jej Východného dištriktu. Tc v krátkosti životná púť Janoškova. Život na roky a prácu vskutku požehnaný. Keď kedykoľvek spomíname meno Janoškovo, tu nemôže sa nám nevynoriť pred naším zrakom 35 ročníkov núra redigovaných Cirkevných Listov, ktorých redakciu prevzal r. 1886, keď zanikla Jánom Leskom a Michalom Boorom vydávaná Korouhev na Sionu. Vydával *4ch až do r. 1921, keď dôverou evanjelického ľudu zvedený bol za prvého biskupa evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku. Cirkevné Listy stály sa v čase krutej maďarskej perzekúcie nepostrádateľrv u duchovnou stravou evanjelickej časti nášho národa. Tu sa môže mladšie pokolenie učiť, ako sa kedysi bojovalo, pracovalo vedecky 1 prakticky a ako sa pre národnú vec i nevinne trpelo. Kto chce poznať dôkladne kus pred- a poprevratovej histórie, ju vedecky a Objektívne spracovať, bez tak dôležitého prameňa ako sú Janoškove Cirkevné listy, sa zaobist nemôže. Janoška so svojimi vernými spolupracovníkmi zachytil v -úch ako v Seismograf e jemné záchvevy trpiaceho veriaceho ľudu a reagoval na mocné otrasy zvonku i zdnuká. Jeho šikovné redaktorské pero uplatnilo sa 1 pri redigovaní v evanjelických rodinách tak obľúbeného Tranovského ev. kalendára. Oboje, i Cirkevné listy, aj Tranovský kalendár vydával nim r. 1898 založený vydavateľský spolok Tranoscius, ktorý na poli našej spisby až dodnes koná neoceniteľné dielo. Avšak popri duchovnej strave pre náš ľud, mal na starosti i tých, ktorí potrebovali aj telesnú ona téru: o chorých a o opifttené siroty. Mikulášsky sirotinec je tiež ovocím jeho krásnej a požehnanej činnosti. Ako opravdivý pastier a misionár pracoval i na sblížení a vzájomnom dorozumení všetkých kresťanských cirkví. Pracoval, dopracoval, bojoval, dobojoval* Už od 27. januára 1930 leži pochovaný vedľa stánku milovaných sirôt, po boku veľkého predchodcu v kňazskom úrade Michala Miloslava Hodžu pod nebotyčnými Tatrami, ktoré tak ako on, patrily a patriť budú všetkým nám Teror súdruhov v našich kúpeľoch Z Piešťan dostávame tento list: —- Slovenské kúpele boly vojrvcu ťažko zasiahnuté. Pomerne naimenej škody utrpely Piešťany. To nám umožnilo, že sme už vlani ako-tak mohl'i prijímať chorých hosti. Mohli sme však dospieť omnoho ďalej, keby riaditeľstvo kúpeľov bolo sverené schopne] osobé a keby starý závodný výbor bol robil viac pre podnik, ako pre Komunistickú stranu. Ťažko nám Je opisovať ttrannfeky teror, ktorému sme od začiatku vystavení. Komunistickí mocipáni rozhoduiú o našom chlebe len na základe politické] leq'timécie bez ohľadu na odbornosť a'ebo potrebu podniku. V tomto s! aranžéri z0 závodného výboru veľmi dobre kontrulú t Dánom dočasným riaditeľom Hýiom. Pán Hýl, aby utíšil pochybné hlasy o svo'ei minulosti, robí 'm cadháftača. Spolu vymýšľaiú stále nové a nové zám'enky pre š’kanovan'« a preoúšťanle našich naloavedčene'šlch pracovn'kov a ťažko nahr»d!teľných odborníkov. Robia to systemM'cky premyslene tak, aby zastrešil! ostatných. Nedávne prepustili skoro všetkých členov výboru podnikovo] organizácie DS. len veľké rozhorčenie medzi zamestnancami Ich donútilo k ústupu. Teraz to robia taktickejšie: odstraňujú nés po Jednom. Máme ústredné riaditeľstvo v B rat'slave. Tam sa však ochrany nedovoláme, lebo tam už tiež sedia páni zjavne alebo skryte ich politického zafarbenia. V lete t r. sa :m intrigami podarilo i toto dostať do svojich rúk. Zo strateného ľstu. ktorý pisai náš preverovateľ súdr. šoltýs, predtým Schlosmann, súdruhovi g en e rá'nemu tajomníkovi KSS Bašťovanskému, vidíme, že sa dlho radili „...aká by bola možnosť upevniť pozície našich súdruhov v kúpeľníctve vôbec." Chceli mať zaistenú moc I v ústredí, aby tak mohli zlomiť krky tým, ktorí v Piešťanoch a Inde začínali „...vyvíjať protičinoosť závodných rád a riaditeľstiev, na ktorých čele stoja naši súdrhovla". Pomocou Istých pánov dosiahli teda i toho a výsledok cítime teraz na svoje] koži. Sme prepúšťaní pod zám'erkou; že sme „prebytoční" a že podnik je v zlej finančnej situácii. Pýtame sa však súdruha dočasného riaditeľa, ako ie možné, že sú prebytoční práve najviac demokrati, keď iným sú vyplácané hedirsy nadčas a aj dovolenky? Hovoríte, že podnik z'e stoil finančne. Prečo? Ako sa teda hospodárilo, keď toho roku bol taký nával hostí, aké Piešťany neoamätuiú? Ako le možné, že rôzne oddelené produkty boly u tsiých dodávateľov kupované drahšie, ako J* úradné cena u Iných firiem? V Preševe súdruh Hýl kúpil sa 285 685 Kčs vlne. Výskumné ústavy ho však nedovoltty predávať a zapečatlly he, lebe |e faxované. Kto mal záuiem na kúpe tohto vlna • kto nahradí podniku škodu, čo z toho vyplynie? Ako vysvetli riaditeľstve kúpu 506 záhradný chrámov po 426 Kčs, keď iná firma Ich núkala po 160 Kčs? Rozdiel' medzi drevom (červený smrek a sosna) Je len nepatrnou časťou rozdielne] sumy! Takto by sme mohli spomínať iné a Iné nákupy za desať- a státislee. Ako mohol ale pri tak zlom finančnom stave súdruh slobodný dočasný riaditeľ Hýl žiadať 12 800 Kčs mesačného plátu 4-izbový byt attf.» Za čo? Či snáď za také obchody a pripadne za člokovanie a zábavy? Toto však necháme a prejdeme inam. My, S'ováci, demokrati sme prepúšťaní, zatiaľ čo súdruhov Maďarov a Nemcov ponechávajú v službách. Prečo závodný výbor a riaditeľstvo tak húževnaté držaly v podniku napr. súdruha Wonďr scheka, člena DP, ktorý s! bašoval známym spôsobom v predajni bahna? Pamätáme sa, ako sa závodný výbor zastával bývalého záhradníka, ktorý nevedel vysvetliť, kde sa podely veľké hodnoty e k sprenevere mnohých sa sám priznal. Vieme veľmi dobre, ie v týchto a Iných prípadoch politické legitimácia vyvažovala absolútné nedostatky kvalifikácii. Voláme už dlhé mesiace po ochrane pred takouto svojvoľou. Nebudeme už naďalej trpieť dosavédny teror a nezodpovedné hospodárenie v našich najväčších kúpeľoch Prosíme zodpovedných činMeľov o rozhodný zákrok a defitrtívne upravenie pomerov v našom kúpeľníctve. Stojíme pred novou sezónou s neschopným a rozoštvaným ve den!m, ako v na V ch kúpeľoch, tak i v ústredí. Pri výbere vedúcich osôb hraly v zákulisí rolu momenty politické mesto odborných. Vedeli sme to velml dobre a v stratenom liste súdruhovi Bašfovanskému Je fo čierne na bielom. Veríme, že v záu'me dobrého mena a hospodárskej prosperity našich kúpeľov naša volania búda vypočuté. Zamestnanec kúpeľov.