Československý Svět, červenec-prosinec 1956 (XI/27-52)
1956-07-05 / No. 27
v v praze 5. Července 1956 ROČNÍK XI. . CENA 60 HALÉŘŮ RESEARCH * tlfc&APv 1 2. JUL! 1366 KRAJANSKÉ NÁVŠTĚVY V ČSR V tyto dny žijeme ve znamení početných krajanských návštěv. Slavné dny prožívala Bratislava. Na krajské veřejné cvičení TSO Sokol přijelo na dvě stě cvičících Sokolů z Vídně a přes osm set krajanských hostů z Rakouska. Byli srdečně pozdraveni bratislavským občanstvem a stali se rázem středem pozornosti. Krajané přijeli ve dvou skupinách. Jedna z nich - větší část, přes 600 krajanů a krajanek - přijela lodí „Javorina" po Dunaji, druhá vlakem přes Marchegg a Devínskou Novou Ves. Krajané, kteří přijeli lodí v pálek večer do bratislavského přístavu, byli očekáváni mnoha sty bratislavských občanů. V přístavu je jménem města Bratislavy uvítal místopředseda ústředního národního výboru Jano Šrámek a za Československý ústav zahraniční generální tajemník Karel Oliva. Za krajany poděkoval za uvítání Oskar Blažek, ředitel krajanských škol ve Vídni. 2a Bunajpiavbu promluvil ke krajanům její ředitel Jozef Grejtak, který si s lodi pro krajany dojel do Vídně. Přes Marchegg a Devínskou Novou Ves přijela do Bratislavy vlakem skupina cvičících Sokolů, footbaliový klub Slovan Vídeň a další krajané. Na hranicích je přivítala delegace ústředního a krajského výboru TSO Sokol, jejichž jménem promluvil předseda ústředního výboru TSO Sekol Josef Abrahám, a delegace Československého ústavu zahraničního. , Všichni krajané, jichž bylo přes 1100, byli ubytováni ve studentském domově „Mladá garda", největším vysokoškolském internátu ve střední Evropě, klerý byl nedávno dohotoven a je vybaven vším pohodlím. Současně s krajany byli v „Mladé gardě" stravováni i cvičenci TSO Sokol z Plzně a Ostravy, kteří se zúčastnili veřejného sokolského cvičení. Celkem bylo ve studentském domově ubytováno na 2 tisíce lidí. V sobotu dne 30. června byla přijata delegace vídeňského Sokola a krajanů předsedou ústředního národního výboru v Bratislavě Františkem Čápem, který Sokolům a krajanům popřál příjemného pobytu v Bratislavě. V přátelské besedě pak poděkoval za krajanskou delegaci a vídeňský Sokol krajan Oskar Blažek. Téhož dne večer byla pro krajany uspořádána estráda v hradním amfiiheairu v Bratislavě, na které vystoupili přední lidové soubory, umělci, gymnasté a zahrála i šumavská lidová kapela z Plzně. V neděli 1. července se cvičenci vídeňského Sokola zúčastnili společně se Sokoly bratislavskými, plzeňskými a ostravskými průvodu Bratislavou, lt. ” ia přihlíželo mnoho bratislavských občanů a rovněž krajané z Rakouska. Odpoledne pak vystoupili vídeňští Sokolové společně s ostatními na krajském veřejném cvičení a byli srdečně pozdravováni obecenstvem. Krajané, přihlížející cvičení, zaplnili značnou část hlavní tribuny. Závěrem krajského veřejného vystoupení sehráli footbatlisié Sokola se Slovanem Vídeň přátelský zápas, o jehož průběhu píšeme na sportovní straně listu. V neděli večer se krajané v Bratislavě zúčastnili zvláštního představení opery Jána Cikkera „Juro Jánošík" v Národním divadle a či- nohry „Švanda dudák" v divadle P. O. Hviezdoslava. V pondělí 2. července se krajané, kteří zůstali v Československu, rozjeli ke svým příbuzným a známým, aby u nás prožili další dny příjemného pobytu. 29. června uvítali jsme na hranicích Československa v Břeclavi krajanské děti z Rakouska. Přijelo jich letos na prázdniny na 200. Již v Rakousku byly rozděleny podle věku do tří táborů: Brezové pod Bradlom, Louček u Křižanova a Seče v Chrudimi. Na břeclavském nádraží přivítali děti zástupci místních úřadů i jednotlivých táborů a autobusy je hned rozvezli do jednotlivých táborů. 30. června jsme uvítali v Mikulově Soubor Sdruženi Čechů a Slováků z Rakouska, který byl pozván krajským národním výborem Gottwaldově k vystoupení na strážv nických slavnostech. Naši mladí krajané z Rakouska předvedli ve Strážnici na třech pódiích pořad valašských písni a tanců. Své pásmo zakončili písní Anežky Gorlové „Dobré je, že už není pána". Pásmo mělo u obecenstva velký ohlas, za výbor strážnických oslav poděkoval krajanům primáš dr. Slávek Volavý. O vystoupeni Souboru Sdruženi Čechů a Slováků referovaly kladně všechny československé deníky i Československý rozhlas. Jak naše zprávy dokazují, všechny krajanské podniky, o nichž jsme v minulém čísle československého světa psali, se vydařily. Blíže píšeme: o příjezdu krajanských dětí na sír. 4., o vystoupení souboru Sdružení Čechů a Slováků z Rakouska na str. 6 a programu rakouských krajanů v Bratislavě věnujeme reportáž na straně 8. 27 ČESKOSLOVENSKÝ v-r TÝDENÍK ČESKOSLOVENSKÉHO ÚSTAVU ZAHRANIČNÍHO Uveřejňujeme snímek krajanských dětí z Rakouska, které přijely 29. června do Československa na prázdniny. Na obrázku již tančí některé z nich kolečko v Brezové pod Bradlom. Mezi krojovanými objevili se letos ve Strážnici i naši mladí krajané z Vídně, kteří českými písněmi a tanci okouzlili strážnické obecenstvo. Nástupná l:vcjské ír fejné cvičení „Sckota” v Bratislavě. DUCH ŽENEVY SA UPEVŇUJE Ladislav P or je s Nežičlivci myšlienky mierového spolunažívania sa usilovali po ženevskej konferencii ministrov zahraničných vecí nahovoriť verejnosti, že vraj „duch Ženevy“, vytvorený dobrou atmosférou a smernicami šéfov vlád štyroch veľmocí, sa rozplynul. No významné medzinárodné udalosti, ktoré sa od toho času odohrali, svedčia o pravom opaku. Duch Ženevy — nádejné zmiernenie medzinárodného napätia — sa nielen nerozplynul, ale vďaka sústavnej mierovej iniciatíve sovietskych štátnikov a ďalších pokrokových predstaviteľov „pásma mieru“, nielen žije, ale sa stále viac upevňuje a prehlbuje. Vo svojom poslednom komentári som hovoril o prínose, ktorým naša československá zahraničná politika prispieva k zlepšovaniu medzinárodného ovzdušia. Od toho času sa uskutočnilo nemálo významných akcií. Dnes môžeme konštatovať nepopierateľný fakt, že prínos Československa k zmierňovaniu napätia sa stal trvalým činiteľom vo svetovom dianí. V uplynulých dňoch sme hostili v našej republike šiestich významných predstaviteľov politického života Veľkej Británie. Návšteva troch popredných poslancov konzervatívnej strany: Sira Wawella Wakefielda, brigadiera Terencea Clarkea a Montgomery Hydea i troch predstaviteľov Labour Party Michaela Stewarta, Arthura Skeffingtona a Frederica Leea, bola sice neoficiálna, no jej význam pre prehĺbenie československo-britských stykov je nesporne veľký. Britskí hostia sa zoznámili s našimi mestami i obcami, so životom našich pracujúcich, organizáciou nášho národného poistenia, odborárskej práce i zdravotníctva, s prácou našich národných výborov, školstva i chodom našich závodov. Mali možnosť na vlastné oči sa presvedčiť o vysokej životnej a kultúrnej úrovni nášho ľudu, o vynikajúcej kvalite výrobkov nášho znárodneného priemyslu. Na záverečnej tlačovej konferencii, kde odpovedali na otázky našich i zahraničných .novinárov, britskí poslanci objektívne priznali a zhodnotili vymoženosti našich pracujúcich. Všetci vyslovili nádej a presvedčenie, že sa československobritské vzťahy budú v kultúrnej i obchodnej oblasti rozvíjať na prospech oboch krajín. Bolo už často zdôraznené a opakované, že vzájomné návštevy zbližujú národy. Túto pravdu potvrdila aj návšteva britských poslancov. A súčasne tiež ukázala, prečo sa emigrantské kruhy a podohní odporcovia medzinárodnej spolupráce na tejto i druhej strane oceánu usilujú odrádzať popredných predstaviteľov i prostých občanov západných krajín od návštevy Československa. Ukazuje sa totiž, že očití svedkovia nášho života líčia pomery u nás celkom ináč ako profesionálni ohovárači. To potvrdil tiež poslanec britskej konzervatívnej strany pán Terence Clarke, keď na tlačovej konferencii povedal: „Bola to pohostinnosť naozaj príkladná. Viete, my síce doma čítame noviny, ale predsa len skutočnosť je celkom iná, keď sa na ňu človek díva vlastnými očami.“ Toto „dívanie sa vlastnými očami“, tento vlastný názor, zaznieva tiež z konferencie ministerských predsedov členských štátov britského Commonwealthu v Londýne. O tom svedčia aj problémy, ktoré sú na rokovacom poriadku. Niektoré z nich, ako napr. „premena studenej vojny na mierové spolunažívanie na základe hospodárskeho súťaženia“, ďalej otázka odzbrojenia, priznania zákonných práv ľudovej Číny v Organizácii spojených národov a podobne, svedčia o tom, že iniciatíva Sovietského sväzu nachádza všade veľký hlas. Heslo „Miesto zbrojenia — obchod“, ktoré presadzujú krajiny socialistického tábora, prijímajú s veľkým pochopením nielen široké vrstvy, ale aj vplyvné obchodné a priemyselné kruhy v západných štátoch, ktoré pociťujú následky horúčkovitého zbrojenia a nezmyselnej diskriminačnej politiky tzv. „Battle-actu“ predovšetkým na vlastnom vrecku. Je pochopite”né, že práve preto svetová verejnosť veľmi pozorne sleduje rokovania v Londýne. Všetky kladné podnety z tejto konferencie k vyriešeniu súčasných pálčivých problémov by mohli podstatne prispieť veci spolunažívania a spolupráce medzi národmi. Tejto ušľachtilej myšlienke slúži tiež spoločné komuniké juhoslovanských a rumunských štátnikov, ktoré vydali v Bukurešti. Po normalizácii vzájomných stykov je tento dokument ďalšim dokladom, že uplatňovanie piatich zásad mierového spolunažívania v praxi je najlepším spôsobom prehlbovania „ducha Ženevy“. Zhoda v názoroch na najdôležitejšie medzinárodné problémy a jednomyselné želanie ďalej prehlbovať všestrannú spoluprácu medzi Rumunskom a Juhosláviou je markantným dôkazom tvorivej aplikácie zásad koexistencie medzi národmi v praxi. Po bok tejto udalosti sa dôstojne radia aj ďalšie príspevky našej republiky. V týchto dňoch sú hosťami našej vlády vedúci predstavitelia Jemenského kráľovstva — na čele s korunným princom, podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Seif ul-Islám Mohammed el Badrom. Nadchádzajúce rokovania ďaleko presahujú zdvorilostný ráz. Jemenská vládna delegácia prichádza do Československa, aby rokovala s našimi vládnymi činiteľmi o upevnení a rozvoji priateľskej spolupráce medzi oboma krajinami. Naše styky s Jemenom neboli v minulosti rozsiahle. Obmedzovali sa na sprostredkované obchodné styky. No teraz sa rysujú v rozvoji vzájomných hospodárskych vzťahov vzájomne výhodné perspektívy. Naše hospodárstvo má záujem o tradičné vývozné položky Jemenu: mokka, ovocie, kože, črevá krmoviny a poľnohospodárske výrobky, kým kapacita a vyspelosť nášho priemyslu môže na druhej strane plne uspokojiť snahu jemenských predstaviteľov o zavedenie zavlažovacieho systému, stavbu ciest a výstavbu niektorých tovární. Takáto výmena by bola nesporne na prospech oboch strán. Aj tento názorný príklad ukazuje, že mierová spolupráca je najlepšou cestou k upevneniu nezávislosti štátov a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Uplynulý týždeň priniesol veci porozumenia a dôvery mnoho dobrého. Ako vidno, „duch Ženevy“ žije a upevňuje sa, aj napriek intrigám jeho nepriateľov. I