Demokrat, február 1948 (IV/27-45)

1948-02-22 / nr. 45

Veselý je život námorník °v C A SSS frgán Demokratickej strany Roč. IV. - i. 45 - Centis 3*BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIEBEZ DEMOKRACIE NIET SLOBCDYI Košice, nedela 22. febr. 1948 Rušný deň na pražskom Hrade Prezident Br. E. lenes zárkon demokracie a právneho poriadku NEDEMOKRATICKÁ POŽIADAVKA Toto želunie vyznieva v smysle, aby demisia členov vlády všetkých troch politických strán, ktorí demisiu podali, bola pritatá a aby nová vláda bola doplnená zo zástupcov celonárodných organizácií, ktoré dávajú záruku, že úsilie o obnovu a budovanie štátu bude úspešne pokračovať, aby sa dosiahol cieľ. aby v novej vláde zostal m jej čele doterajší predseda Gottwaid, ktorý má dôveru pracujúceho ľudu a aby ministri, ktorí demisiu podali, neboli do vlády prijatí za žiadnych okolností. NIJAKÁ ÚRADNÍCKA VLÁDA NEBUDE Prezident Republiky odpovedal; Na vašú otvorenú reč chcem vám povedať rovnako, úplne otvorene: Od chvíle, kedy kríza začala, vynorila sa odkiaľsi zpráva, že vraj bude úradnícka vláda. Len čo som to počul od predsedu Gottwalda, kategoricky som vyhlásil, že úradnícka vláda pre mňa neexistuje a že úradnícku vládu nebudem nikdv nienovaf. Prosím, aby ste to vzaU na vedomie. Pre mňa neexistuje nič takého, ako úradnícka vláda. Máme parlament, parlamentný režim a nebude nijaká úradnícka vláda. Toto stanovlsko platí pre mňa dnes a to platí 1 bude platiť i pre budúcnosť. Prosím. aby ste to, čo som vám práve povedal, s naprostou rozhodnosťou tlmočili rovnako rozhodne ľuďom, ako som to povedal. Nič, čo by sa podobalo úradníckej vláde, v na-šcm parlamentnom režime prijmem. Neskoršie som sa dozvil od predsedu vlády Klementa Gottwaldte vraj má .byť podniknutý pokus, aby kopistl boli prinútení podaf demisiu. Ani tŕ pokus neprijímam podobne, ako pokuífvý neprijmem. S niečím podobným k« j? nikto prísť nesmie. Vašu demisiu, povjl som kolegovi Qottwalďovi, by som rfijal. Ďalej som mu povedal: Vy ste miterský predseda, bez vypočutia vášho stíska nič neurobím. Ja, pravda, môžem M tiež svoje star novisko, ale musím po# stanovisko ministerského predsedu. JVt právo k takým veciam niečo povedať. *by sa po strane snáď dialy nejaké poty vyštavať vás z vlády, pre mňa vláda iz komunistov neexistuje. A ešte niečo- Budúcvláda nebude nielen bez komunistov, i nebude ani bez Oottwalda. Gottwald jeredsedotn najsilnejšej strany a keď bude enovaná nová vláda, tak ju povedie Gotftld. To je mi jasné. POTREBA SPOLUPR/E BEZVYHRADNÄ A ak hovoríte, aby alebo Ini vo vláde neboli, to ide pravda Jej. J o som s ministrami, ktori podali ddísiu. vôbec ešte nehovoril. Majú iste sv</ dôvody, ale nemôžete na mne žiadať, ý som sa nž nepred, vyslovoval. Ako prezent som povinný nú- Prezident republiky priv sobotu 21. februára DM* predsedu vlády Klementa Gottwalda a ministra vnútVáclava Noska. Ďalej prijal pán prezident podpredsedu vlády Františka Tymeša Jsedu čs, soc. demokracie Bohumila Laušmana a jej generálneho tajomníka Blažeja im“. ako 1 5-člennú deputáciu pražských, kladenských a Vedúci tejto deputáci^dseda pražskej ÚRO B. Kozelka tlmočil želanie všetkých zamestnancov, ako povedpražských, kladenských a plzeníských závodov, ktorí dnes predpoludním zastavprácu a išli manifestovať na Staromestské námestie. tlf ľudí a politické strany, aby od seba neodkláňaly, od seba sa neodlučovaly a všetkým musím hovoriť; Vy musite spoločne a spolu pracovať. Keby podali demisiu komunisti, musel by som žiadať, aby to neurobili a aby doterajšiu prácu s ostatnými udržali. Na pochybností členov delegácie či to povede k cieľu, pán prezident vyhlásil: HROZBAMI SA SPORY NEODSTRAŇUJÚ Spory sa však neodstraňujú takým spôsobom. Mám povinnosť spory odstraňovať a nie Ich v akejkoľvek forme udržovať. Spomeňte si, koľkoráz Išli na mňa ešte pred AJnfchovom a akým spôsobom na mňa útočili, ale musel som všetko vydržať a ďalej spoločne pracovať. Vylučovanie kohokoľvek z čohokoľvek — to je spôsob, akým to nej- « de. Ak niekto robí justament, ja žiadne robiť 5 nemôžem. 1 Členovia delegácie pripomenuli, že želanie veľ- s kel väčšiny pracú iúceho ľudu ie, abv sa od -tu- 1 pivší ministri už nevrátili do vlády a že teda t prezident musí sa tomuto prianiu podvolil, pán I ♦ŕrezldeirt povedal: i „Ja nesmiem povedať, že ten alebo onen nž « nesmie do vlády a Ja nesmiem povedať, že ten l alebo onen musí do vlády. Bude tu predseda vlá- 1 dy a ten bude členov novej vlády navrhoval. Ja som vždy stanovisko predsedu vlády brat vážne v úvahu. Opakujem, že nechcem postaviť lustament. Chcem vám len povedať, že sa, musíme na celý tento problém dívať objektívne a mojou povinnosťou je snažiť sa, aby som strany dostával dohromady k spolupráci a nie proti sebe.“ „Chápem vašu situáciu — hovoril pán prezident ďalej — ale vy musíte zase chápať moju ťažkú situáciu. Na mňa môžete sa spoľahnúť, že by som ani teraz, ani v budúcnosti neprijal nič v žiadnej situácii, čo by znamenalo vylučovanie tej alebo onej skupiny z časti na vlády. Povedal som, nech nikto nepomýšľa na to. že by komumlsti mohli byť vylúčení v vlády. To je vec, ktorú by som nepodpísal. Prosím, aby ste s tým počítali pre dnešok a a] pre budúcnosť. Na tom trvám, ale prosím tiež, aby všetci pamätali na ťažkosti, ktoré máme a aby ste ml pri prác! pomáhali.“ Popoludní odcestoval pán prezident do Lán. Zrkaúlo dňa OST A MOST. Dva názvy a predsa nezna■IV* menajú }edno a to Isté, ba sfi gl svojou náplňou protichodné. Asi pred 4 týždňami podala ministerka priemyslu Ing. Jankovcová referát o hespodárení a podnikaní v Stalinových závodoch v Moste. V referáte spomenula, že v Stalinových závodoch bola prevádzková réžia nehospodárna a že záujem znárodneného priemyslu si vyžaduje reorganizáciu tohto podniku, čím štát získa ročne stovky mlllónof korún. A dnes ozýva sa znovu Most. Most, v ktorom do 7.000 zamestnancov Stalinových závodov išlo demonštrovať proti roz. hodnutiu vlády v otázke úpravy platov štátnych a verejných zamestnancov. Demonštrovali v tom smysle, že nedopustia aby takýmto spôsobom bol pripravený štát o veľké milióny. Nuž, toto nás rozhodne prekvapilo. Prečo tých 7000 zamestnancov nedemonštrovalo pred 4 týždňami, keď sa dozvedelo, že neodborné vedenie v Stalinových závodoch zapríčiňuje v podniku straty niekoľko miliónov stovák miliónov korún ročne? Vte1'' ti zamestnanci mlčali, lebo nemohli sa ozvať proti futfom, ktorí svojou neodbornosťou pripravili podnik a tým aj štát o také obrovské straty. Dnes? Išli demonštrovať čisté len preto, že im to nakázalo ÚRO a tak zo zákulis aj strana, ktorá má tenor v ÚRO a ROM. Čudné, všakže? V ÚD CHCE MIFR, POKOJ A PRÁC Ľ V so*-* botu sme mali možnosť sledovať v predpoludňajších hodinách záujem ľudu o veciach okolo vládnej krízy. Sledovali sme a shovárali sme sa s príslušníkmi najširších vrstiev národa, čí to bol holič- kovorobný robotník, živnostník, obchodník, šofér, stolár, úradník alebo právnik, každý jeden z nich mal iba jedno želanie, ktoré bez váhania povedal: „Prečo nám nedajú pokoj, prečo nám nedajú žít v mieri a pri práci, aby sme mohli pracovať, žiť a tvoriť hodnoty pre seba, národ a štát. Prečo vždy, len čo sa trošičku skonsolidujú pomery, prichádzajú rozliční politickí štréberi s hrozbami a často aj násilím a protiústavným spôsubom domáhajú sa práv, ktoré Im národ nedal a nechcú sa podrobiť záujmom väčšiny národa- Prečo to naše Československo je vždy stredobo. dom záujmových križovatiek a prečo nám upiera, jú možnosť žiť v duchu veľkých myšlienok Masaryka a nášho prezidenta Dr. Beneša, žiť pre vlastnú rodinu a národ, žlť bez strachu o zajtrajšok!!... Veru, takéto želania majú naši statoční ľudia, z ktorých mnohí práve včera, keď sa dozvedeli o vládnej kríze, plakali, >ebo nejde to tak, ako sa to sľubovalo, po dennkraiicky. ľudsky a po kresťansky. To je opravdivý hlas ľudu a hlas ľudu je hlas Boží a nie nakoniandované masy, ktoré sú naučené vykrikovať a skandovať heslá. Daj Bože, aby napokon zvíťazila múdrosť a rozvaha nášho národa. .(+). Povereník Ing jzef Styk vyznám nal účastníkov Povstania v PreSove Šarl&kí legionári a odbojnfci nikdy nezradia demecratlckú ČSR a svoiho orezldenta Beneia Prešov, 21. ffuára. — Zatiaľ, čo západný vietor prinášal hlučné heslá, volanie na hanbu a iné výkriky, sišlo sniekofko desiatok statočných legionárov a odbojníkov zo šarišského a priľahlého kraja, aby mhestovall dôstojne, ale tým srdečnejšie a dojlmavejšie za večnú, demokratickú Republiku českoslctnskú, za Ideály, vytýčené a uskutočňované slávnym legionárskym trojhvlezdlm Masaryk—Štenik—Beneš. To neboly len prázdne heslá a slová, to dýchaly obete, životy, práca, veľká prác trvajúca pomaly už tridsať rokov. Šedinami pokryté hlavy príslušníkov legionárskeho bratsB strledaly sa s napriamenými Čelami bojovníkov II. odboja. Tí, a! oni mail svätý zápal v srdci, ápal za veci národa a štátu, ktorý práve v tieto dni prežíva nežiadúce kritické chvíle, v ktorýchde o demokratický charakter našej vlasti. Nech slúži prešovskej odbočke CsOL, poťažne práce zaženému odboru historickej družiny „Obrana národa” kn cti, že sa vedela povstaviť za jasné ele svojich niekdajších i terajších vodcov! V pekne vyzdobiej Sokolovni zasadli účastní ci zakladajúceho alného shromaždenia družiny , Cbrana národa“ tí odbojnící, ktorých v mene prezidenta Repubky, Dr- Eduarda Beneša a v mene predsedu lovenskej národnej rady, Dr. Jozefa Lettricha prišiel vyznamenať povereník pôdohospodárstvam pozemkovej reformy, Ing. Jozef Styk. Pritom boli aj zástupcovia prešovskej posádky a delegá okolitých legionárskych jednôt. Valné shromaženie otvoril predseda CSOL v Prešove, Dr. Netor D e m k o v ktorý vysvetlí! cieľ historickej lupiny „Obrana národa“ a vrelými slovami pívítal povereníka Ing. Stýka a náčelníka odboja na Šariši, gen. biskupského tajomníka Neckár:, aj ostatných prítomných. Žatým podal orgaiizačný referát školský inšpektor Július Štrba, ŕ ktorom zhodnotil aj legionársku tradíciu, ktorá a tak mocne prejavila aj v druhom odboji, či už šlo o ten domáci alebo o zahraničný. Pri voľbách bli jednomyseľne zvolení do čestného predsedníctva: námestník predsedu vlády Dr. Štefan Kočvara, povereník Ing. Jozef S t y k, gen. tajomník Pavol Neckár, predseda Kraj. výboru CSOL, Jozef Bahurinský a min. radca Ing. Ladislav D á r e r. Predsedom sa stal- Dr. Kornel Mačuha, podpredsedami: Dr. Vojtech Vagašský, poslanec ÜNS a Jozef Stanovský, jednateľml: Ján Petrovlč a Július Štrba pokladníkom Ladislav Gregor, revízormi: pplk. Richard Matéjka a Karol Mikiének, členmi výboru: Dr. Nestor Demk o v, J. Strnisko, Andrej Sokolík, Ing. A m a n s k ý, mjr. Andrlík, Hrubý, škpt. P o n č á k. Boštlk a S 1 e z 1 a k. Novozvolený predseda D:. Kornel Mačuha o. J. priklincoval že do čestného predsednícka dostali sa skrz naskrz osvedčení bojovníci za slobodu národa, ktorí tu na východe organizovali a pracovali, radili aj pomáhali. Valné shromaždeníe stojačky vypočulo tú časť prejavu, v ktorej sa predseda poklonil svetlej pamiatke tých, ktori sa nedočkali ovocia svoje] práce: Dr. Cyrila Dax. nera, Juraja Ištoka, Petra Židovského aj ostatných. „Vážení hostia drahí priatelia. Prichádzam dnes medzí vás s posolstvom radostným, vďačným. Mám poslanie nad iné milé a pekné. Prišiel som vám v mene drahej, obnovenej vlasti československej poďakovať za všetku pratú» , ' -----podstúpil!» aby mohla byť vzkriesená, oživená a k rozkvetu v nej žijúcich bratských národov, českého 1 slovenského, zveľaďovaná. Azda budete namietať, že ocenenie vašej práce, vašich obetí nechalo dlho na seba čakať. No, z dekrétov osvedčujúcich vaše vyznamenanie rozličnými radmi vysvitá, že boly vystavené dávnejšie, že však nebolo doteraz vhodnej príležitosti vám ich odovzdat Budú tomu bezmála štyri roky, čo sum sa spolu pripravovali zavŕšiť dielo podzemnej práce a vystúpiť na povrch dejín s otvoreným oslobodzovacím bojom. Po takomto odstupe možno už presnejšie a vecnejšie hdnotiť túto prácu, jej klady i nedostatky lebo sme sa už oprostili od romantického zápalu revolučných a porevolučných dní a oprosťujeme sa aj od nánosu, ktorý každý takýto počin prináša so sebou. Som úprimne rád, že mám poverenie vyznamenať dnes príslušníkov takýchto skupín, ktoré smelo možno zaradiť medzi prvé v československom oslobodzovacom boji. Nech toto konštatovanie slúži ku ctí všetkým dnes vyznamenaným, íebo bolo vyrieknuté po zásluhe, i keď mnohým nežičlivý osud nedoprial, aby sa mohli zúčastniť na Slovenskom národnom povstaní so zbraňou v ruke. Nie vašou vinou ostalo východné Slovensko osihotené, nie vašou vinou dostaJ sa tento kraj ako prvý pod najkrutejšiu okupáciu germánskej soldatesky, aj ju sprevádzajúcich gef tapákov a esesákov. Východné Slovensko splnilo svoju c; '-'hu, ktorú mu národ sveríl. Držal! ste «-a všetci statočne, ozaj hrdinsky. Nepoznali ste sraelt, mati ste pred očami len svätý boj za slobodu a za demokraciu. Váš zápal sa neniesol v duchu ro'ítíckých hesiel, Jež v duchu úprimnej svornosti; vaša práca nerozlišovala katolíkov a evanjelikov, komunistov ľPnUrnAcn-nvip. nn. 2. strane.) Washington o situácii v ČSR Americké vládne kruhy v súkromných rozhovoroch neskrývajú zdesenie nad politickou kiízou v Československu. Vyhlasujú, že malý už od niekoľkých mesiacov podozrenie, že sa komunisti Dripravujú prevziať celú vládu do svoilch rúk. Zároveň však vyslovujú nádej, že nekomunistické strany, ktoré tvoria väčšinu, zabránia utvoreniu takého režimu, aký majú v Maďarsku, na Balkáne a v Poľsku. Americký pražský veľvyslanec Laurence A. Steinhardt, ktorý bo! niekoľko týždňov chorýn. vrátil sa teraz do Prahy avšak iediné čo môže Amerika y československej kríze podniknúť. Ie. ako sa zdá, povzbudenie nekomunistických strán. Podľa náhľadu washingtonských kruhov je stále jasnejšie, že nezávislosť. Honi sa v ČSR podarilo udržať vo vnútornej politike a v niektorých zahranično-politlckvcb otázkach, ie teraz v podstate ohrožená.