Demokrat, február 1948 (IV/27-45)

1948-02-22 / nr. 45

Veselý je život námorník °v C A SSS frgán Demokratickej strany Roč. IV. - i. 45 - Centis 3*­BEZ SLOBODY NIET DEMOKRACIE­­BEZ DEMOKRACIE NIET SLOBCDYI Košice, nedela 22. febr. 1948 Rušný deň na pražskom Hrade Prezident Br. E. lenes zárkon demokracie a právneho poriadku NEDEMOKRATICKÁ POŽIADAVKA Toto želunie vyznieva v smysle, aby de­misia členov vlády všetkých troch politic­kých strán, ktorí demisiu podali, bola pri­­tatá a aby nová vláda bola doplnená zo zá­stupcov celonárodných organizácií, ktoré dávajú záruku, že úsilie o obnovu a budova­nie štátu bude úspešne pokračovať, aby sa dosiahol cieľ. aby v novej vláde zostal m jej čele doterajší predseda Gottwaid, ktorý má dôveru pracujúceho ľudu a aby ministri, ktorí demisiu podali, neboli do vlády prijatí za žiadnych okolností. NIJAKÁ ÚRADNÍCKA VLÁDA NEBUDE Prezident Republiky odpovedal; Na vašú otvorenú reč chcem vám povedať rovnako, úplne otvorene: Od chvíle, kedy kríza za­čala, vynorila sa odkiaľsi zpráva, že vraj bude úradnícka vláda. Len čo som to počul od predsedu Gottwalda, kategoricky som vyhlásil, že úradnícka vláda pre mňa neexi­stuje a že úradnícku vládu nebudem nikdv nienovaf. Prosím, aby ste to vzaU na vedo­mie. Pre mňa neexistuje nič takého, ako úradnícka vláda. Máme parlament, parla­mentný režim a nebude nijaká úradnícka vláda. Toto stanovlsko platí pre mňa dnes a to platí 1 bude platiť i pre budúcnosť. Pro­sím. aby ste to, čo som vám práve povedal, s naprostou rozhodnosťou tlmočili rovnako rozhodne ľuďom, ako som to povedal. Nič, čo by sa podobalo úradníckej vláde, v na-šcm parlamentnom režime prijmem. Neskoršie som sa dozvil od predsedu vlády Klementa Gottwaldte vraj má .byť podniknutý pokus, aby kopistl boli prinú­tení podaf demisiu. Ani tŕ pokus neprijí­mam podobne, ako pokuífvý neprijmem. S niečím podobným k« j? nikto prísť ne­smie. Vašu demisiu, povjl som kolegovi Qottwalďovi, by som rfijal. Ďalej som mu povedal: Vy ste miterský predseda, bez vypočutia vášho stíska nič neuro­bím. Ja, pravda, môžem M tiež svoje star novisko, ale musím po# stanovisko mi­nisterského predsedu. JVt právo k takým veciam niečo povedať. *by sa po strane snáď dialy nejaké poty vyštavať vás z vlády, pre mňa vláda iz komunistov ne­existuje. A ešte niečo- Budúcvláda nebude nie­len bez komunistov, i nebude ani bez Oottwalda. Gottwald jeredsedotn najsilnej­šej strany a keď bude enovaná nová vlá­da, tak ju povedie Gotftld. To je mi jasné. POTREBA SPOLUPR/E BEZVYHRADNÄ A ak hovoríte, aby alebo Ini vo vláde neboli, to ide pravda Jej. J o som s mini­strami, ktori podali ddísiu. vôbec ešte ne­hovoril. Majú iste sv</ dôvody, ale nemô­žete na mne žiadať, ý som sa nž nepred, vyslovoval. Ako prezent som povinný nú- Prezident republiky priv sobotu 21. februára DM* predsedu vlády Klementa Gottwalda a ministra vnútVáclava Noska. Ďalej prijal pán prezident podpredsedu vlády Františka Tymeša Jsedu čs, soc. demokracie Bohumila Laušmana a jej gene­rálneho tajomníka Blažeja im“. ako 1 5-člennú deputáciu pražských, kladenských a Vedúci tejto deputáci^dseda pražskej ÚRO B. Kozelka tlmočil želanie všetkých zamestnancov, ako povedpražských, kladenských a plzeníských závodov, ktorí dnes predpoludním zastavprácu a išli manifestovať na Staromestské námestie. tlf ľudí a politické strany, aby od seba ne­­odkláňaly, od seba sa neodlučovaly a vše­tkým musím hovoriť; Vy musite spoločne a spolu pracovať. Keby podali demisiu komu­nisti, musel by som žiadať, aby to neurobili a aby doterajšiu prácu s ostatnými udržali. Na pochybností členov delegácie či to po­­vede k cieľu, pán prezident vyhlásil: HROZBAMI SA SPORY NEODSTRAŇUJÚ Spory sa však neodstraňujú takým spôso­bom. Mám povinnosť spory odstraňovať a nie Ich v akejkoľvek forme udržovať. Spo­meňte si, koľkoráz Išli na mňa ešte pred AJnfchovom a akým spôsobom na mňa úto­čili, ale musel som všetko vydržať a ďalej spoločne pracovať. Vylučovanie kohokoľvek z čohokoľvek — to je spôsob, akým to nej- « de. Ak niekto robí justament, ja žiadne robiť 5 nemôžem. 1 Členovia delegácie pripomenuli, že želanie veľ- s kel väčšiny pracú iúceho ľudu ie, abv sa od -tu- 1 pivší ministri už nevrátili do vlády a že teda t prezident musí sa tomuto prianiu podvolil, pán I ♦ŕrezldeirt povedal: i „Ja nesmiem povedať, že ten alebo onen nž « nesmie do vlády a Ja nesmiem povedať, že ten l alebo onen musí do vlády. Bude tu predseda vlá- 1 dy a ten bude členov novej vlády navrhoval. Ja som vždy stanovisko predsedu vlády brat vážne v úvahu. Opakujem, že nechcem postaviť lusta­ment. Chcem vám len povedať, že sa, musíme na celý tento problém dívať objektívne a mojou po­vinnosťou je snažiť sa, aby som strany dostával dohromady k spolupráci a nie proti sebe.“ „Chápem vašu situáciu — hovoril pán prezident ďalej — ale vy musíte zase chápať moju ťažkú situáciu. Na mňa môžete sa spoľahnúť, že by som ani teraz, ani v budúcnosti neprijal nič v žiadnej situácii, čo by znamenalo vylučovanie tej alebo onej skupiny z časti na vlády. Povedal som, nech nikto nepomýšľa na to. že by komumlsti mohli byť vylúčení v vlády. To je vec, ktorú by som nepodpísal. Prosím, aby ste s tým počítali pre dnešok a a] pre budúcnosť. Na tom trvám, ale prosím tiež, aby všetci pamätali na ťažkosti, ktoré máme a aby ste ml pri prác! pomáhali.“ Popoludní odcestoval pán prezident do Lán. Zrkaúlo dňa OST A MOST. Dva názvy a predsa nezna­­■IV* menajú }edno a to Isté, ba sfi gl svojou ná­plňou protichodné. Asi pred 4 týždňami podala ministerka priemyslu Ing. Jankovcová referát o hespodárení a podnikaní v Stalinových závodoch v Moste. V referáte spomenula, že v Stalinových závodoch bola prevádzková réžia nehospodárna a že záujem znárodneného priemyslu si vyžaduje reorganizáciu tohto podniku, čím štát získa ročne stovky mlllónof korún. A dnes ozýva sa znovu Most. Most, v ktorom do 7.000 zamestnancov Sta­linových závodov išlo demonštrovať proti roz. hodnutiu vlády v otázke úpravy platov štátnych a verejných zamestnancov. Demonštrovali v tom smysle, že nedopustia aby takýmto spôsobom bol pripravený štát o veľké milióny. Nuž, toto nás rozhodne prekvapilo. Prečo tých 7000 zamestnan­cov nedemonštrovalo pred 4 týždňami, keď sa dozvedelo, že neodborné vedenie v Stalinových závodoch zapríčiňuje v podniku straty niekoľko miliónov stovák miliónov korún ročne? Vte1'' ti zamestnanci mlčali, lebo nemohli sa ozvať proti futfom, ktorí svojou neodbornosťou pripravili podnik a tým aj štát o také obrovské straty. Dnes? Išli demonštrovať čisté len preto, že im to nakázalo ÚRO a tak zo zákulis aj strana, ktorá má tenor v ÚRO a ROM. Čudné, všakže? V ÚD CHCE MIFR, POKOJ A PRÁC Ľ V so­­*-* botu sme mali možnosť sledovať v predpo­ludňajších hodinách záujem ľudu o veciach okolo vládnej krízy. Sledovali sme a shovárali sme sa s príslušníkmi najširších vrstiev národa, čí to bol holič- kovorobný robotník, živnostník, obchodník, šofér, stolár, úradník alebo právnik, každý jeden z nich mal iba jedno želanie, ktoré bez váhania povedal: „Prečo nám nedajú pokoj, prečo nám nedajú žít v mieri a pri práci, aby sme mohli pra­covať, žiť a tvoriť hodnoty pre seba, národ a štát. Prečo vždy, len čo sa trošičku skonsolidujú po­mery, prichádzajú rozliční politickí štréberi s hrozbami a často aj násilím a protiústavným spô­­subom domáhajú sa práv, ktoré Im národ nedal a nechcú sa podrobiť záujmom väčšiny národa- Prečo to naše Československo je vždy stredobo. dom záujmových križovatiek a prečo nám upiera, jú možnosť žiť v duchu veľkých myšlienok Masaryka a nášho prezidenta Dr. Beneša, žiť pre vlastnú rodinu a národ, žlť bez strachu o zajtraj­šok!!... Veru, takéto želania majú naši statoční ľudia, z ktorých mnohí práve včera, keď sa do­zvedeli o vládnej kríze, plakali, >ebo nejde to tak, ako sa to sľubovalo, po dennkraiicky. ľudsky a po kresťansky. To je opravdivý hlas ľudu a hlas ľudu je hlas Boží a nie nakoniandované masy, ktoré sú naučené vykrikovať a skandovať heslá. Daj Bože, aby napokon zvíťazila múdrosť a roz­vaha nášho národa. .(+). Povereník Ing jzef Styk vyznám nal účastníkov Povstania v PreSove Šarl&kí legionári a odbojnfci nikdy nezradia demecratlckú ČSR a svoiho orezldenta Beneia Prešov, 21. ffuára. — Zatiaľ, čo západný vietor prinášal hlučné heslá, volanie na hanbu a iné výkriky, sišlo sniekofko desiatok statočných legionárov a odbojníkov zo šarišského a priľah­lého kraja, aby mhestovall dôstojne, ale tým srdečnejšie a dojlmavejšie za večnú, demokratickú Republiku českoslctnskú, za Ideály, vytýčené a uskutočňované slávnym legionárskym trojhvlez­­dlm Masaryk—Štenik—Beneš. To neboly len prázdne heslá a slová, to dýchaly obete, životy, práca, veľká prác trvajúca pomaly už tridsať rokov. Šedinami pokryté hlavy príslušníkov le­gionárskeho bratsB strledaly sa s napriamenými Čelami bojovníkov II. odboja. Tí, a! oni mail svä­tý zápal v srdci, ápal za veci národa a štátu, ktorý práve v tieto dni prežíva nežiadúce kritické chvíle, v ktorýchde o demokratický charakter našej vlasti. Nech slúži prešovskej odbočke CsOL, poťažne práce zaženému odboru historickej družiny „Obrana národa” kn cti, že sa vedela pov­­staviť za jasné ele svojich niekdajších i terajších vodcov! V pekne vyzdobiej Sokolovni zasadli účastní ci zakladajúceho alného shromaždenia družiny , Cbrana národa“ tí odbojnící, ktorých v mene prezidenta Repubky, Dr- Eduarda Beneša a v mene predsedu lovenskej národnej rady, Dr. Jozefa Lettricha prišiel vyznamenať povereník pôdohospodárstvam pozemkovej reformy, Ing. Jo­zef Styk. Pritom boli aj zástupcovia prešovskej posádky a delegá okolitých legionárskych jednôt. Valné shromaženie otvoril predseda CSOL v Prešove, Dr. Netor D e m k o v ktorý vysvetlí! cieľ historickej lupiny „Obrana národa“ a vre­lými slovami pívítal povereníka Ing. Stýka a náčelníka odboja na Šariši, gen. biskupského ta­jomníka Neckár:, aj ostatných prítomných. Ža­tým podal orgaiizačný referát školský inšpektor Július Štrba, ŕ ktorom zhodnotil aj legionársku tradíciu, ktorá a tak mocne prejavila aj v dru­hom odboji, či už šlo o ten domáci alebo o zahraničný. Pri voľbách bli jednomyseľne zvolení do čest­ného predsedníctva: námestník predsedu vlády Dr. Štefan Kočvara, povereník Ing. Jozef S t y k, gen. tajomník Pavol Neckár, predseda Kraj. výboru CSOL, Jozef Bahurinský a min. radca Ing. Ladislav D á r e r. Predsedom sa stal- Dr. Kornel Mačuha, podpredsedami: Dr. Vojtech Vagašský, poslanec ÜNS a Jozef Stanovský, jednateľml: Ján Petrovlč a Július Štrba pokladníkom Ladislav Gregor, revízormi: pplk. Richard Matéjka a Karol Mikiének, členmi výboru: Dr. Nestor Dem­­k o v, J. Strnisko, Andrej Sokolík, Ing. A m a n s k ý, mjr. Andrlík, Hrubý, škpt. P o n č á k. Boštlk a S 1 e z 1 a k. Novozvolený predseda D:. Kornel Mačuha o. J. priklincoval že do čestného predsednícka dostali sa skrz naskrz osvedčení bojovníci za slobodu národa, ktorí tu na východe organizovali a pra­covali, radili aj pomáhali. Valné shromaždeníe stojačky vypočulo tú časť prejavu, v ktorej sa predseda poklonil svetlej pamiatke tých, ktori sa nedočkali ovocia svoje] práce: Dr. Cyrila Dax. nera, Juraja Ištoka, Petra Židovského aj ostatných. „Vážení hostia drahí priatelia. Prichádzam dnes medzí vás s posolstvom ra­dostným, vďačným. Mám poslanie nad iné milé a pekné. Prišiel som vám v mene drahej, obno­venej vlasti československej poďakovať za všetku pratú» , ' -----­podstúpil!» aby mohla byť vzkriesená, oživená a k rozkvetu v nej žijúcich bratských národov, českého 1 slovenského, zveľaďovaná. Azda budete namietať, že ocenenie vašej práce, vašich obetí nechalo dlho na seba čakať. No, z dekrétov osvedčujúcich vaše vyznamenanie roz­ličnými radmi vysvitá, že boly vystavené dávnej­šie, že však nebolo doteraz vhodnej príležitosti vám ich odovzdat Budú tomu bezmála štyri roky, čo sum sa spo­lu pripravovali zavŕšiť dielo podzemnej práce a vystúpiť na povrch dejín s otvoreným oslobodzo­vacím bojom. Po takomto odstupe možno už presnejšie a vecnejšie hdnotiť túto prácu, jej kla­dy i nedostatky lebo sme sa už oprostili od ro­mantického zápalu revolučných a porevolučných dní a oprosťujeme sa aj od nánosu, ktorý každý takýto počin prináša so sebou. Som úprimne rád, že mám poverenie vyzname­nať dnes príslušníkov takýchto skupín, ktoré sme­lo možno zaradiť medzi prvé v československom oslobodzovacom boji. Nech toto konštatovanie slúži ku ctí všetkým dnes vyznamenaným, íebo bolo vyrieknuté po zásluhe, i keď mnohým ne­žičlivý osud nedoprial, aby sa mohli zúčastniť na Slovenskom národnom povstaní so zbraňou v ru­ke. Nie vašou vinou ostalo východné Slovensko osihotené, nie vašou vinou dostaJ sa tento kraj ako prvý pod najkrutejšiu okupáciu germánskej soldatesky, aj ju sprevádzajúcich gef tapákov a esesákov. Východné Slovensko splnilo svoju c; '-'hu, ktorú mu národ sveríl. Držal! ste «-a všetci statočne, ozaj hrdinsky. Nepoznali ste sraelt, mati ste pred očami len svätý boj za slobodu a za demokraciu. Váš zápal sa neniesol v duchu ro'ítíckých hesiel, Jež v duchu úprimnej svornosti; vaša práca ne­rozlišovala katolíkov a evanjelikov, komunistov ľPnUrnAcn-nvip. nn. 2. strane.) Washington o situácii v ČSR Americké vládne kruhy v súkromných rozhovoroch neskrývajú zdesenie nad politickou kiízou v Československu. Vyhlasujú, že malý už od niekoľkých mesia­cov podozrenie, že sa komunisti Dripravujú prevziať celú vládu do svoilch rúk. Zároveň však vyslovujú nádej, že nekomunistické strany, ktoré tvoria väčšinu, zabránia utvoreniu takého režimu, aký majú v Maďarsku, na Balkáne a v Poľsku. Americký pražský veľvyslanec Laurence A. Steinhardt, ktorý bo! niekoľko týž­dňov chorýn. vrátil sa teraz do Prahy avšak iediné čo môže Amerika y českoslo­venskej kríze podniknúť. Ie. ako sa zdá, povzbudenie nekomunistických strán. Podľa náhľadu washingtonských kruhov je stále jasnejšie, že nezávislosť. Honi sa v ČSR podarilo udržať vo vnútornej politike a v niektorých zahranično-politlckvcb otázkach, ie teraz v podstate ohrožená.

Next