Elán, 1937-1938 (VIII/1-10)
1937-09-01 / nr. 1
Mesačnik pre literatúru a umenie • Rediguje Ján Smrek • Vydáva L. Mázáé v Prahe I Valentín Beniak ______ Andrej Uf ráz T. €r. Masaryk Dnes v mysliach svojich pripomíname si veľký historický dej a jeho nositela. Sledujte závratnú životnú dráhu T. G. Masaryka! Sledujte od detských chvíľ syna chudobných panských robotníkov, jeho voľbu medzi povolaním kováčskym a učením, odhodlanú chuť mladého študenta žiť múdre a s pravdou, potom jeho učeneckc začiatky a do široká sa rozrastajúci pracovný záujem. Docentúru na viedenskej univerzite, potom profesúru na obnovenej českej univerzite pražskej a Masarykovo tvorivé a živelné vrastanie do českého života. Rokom 1882, keď sa Masaryk presťahoval do Prahy, český život dostáva mocnú posilu, veľkého iniciátora, bojovníka, ukazovateľa nových ciest, milovníka svojich dobrých snáh a nepriateľa škodlivých a zaostalých zjavov v českom živote. Nemôžeme na tomto mieste vyratovať, ako Masarykovo dielo zavážilo v českom živote, čo stvoril a čo podnikol na jeho prospech, čo miloval a proti čomu bojoťažko by nám bolo i zvažovať vý - v mnohostrannej Masarykovej činŕ.ao> eíuu i.-.s i ■ o . ■ ,isii služieb národu vyvrchoľovalo v 'io akcii v rokoch svetovej vojny. Svoj i odhodlaním odísť do vyhnanstva a za ať organizovať činnosť, smerujúcu za r i zbitím Rakúsko-Uhorska, Masaryk spečaťuje svoju dovtedajšiu činnosť a manifestačné ukazuje, aký ona mala základný smysel. Jej úspech a pozitívny výsledok je svedectvom, že to bola práca premyslená, bezpečne rozpoznávajúca historické sily, nebolo v nej improvizátorstva a nahodilosti. Masaryk tvrdou robotou, svojimi intelektuálnymi schopnosťami poznal a uvedomil si cieľ svojho účinkovania a cieľ usilovania svojho národa; i vedel voliť najlepšie prostriedky, ako tento cieľ realizovať. Predseda našej vlády v svojej reči, oceňujúcej význam a zásluhy Masarykove, prenikavo upozornil na výraznú črtu Masarykovej osobnosti a našich pomerov v republike. Masaryk a my všetci pred vojnou pestovali sme v sebe negativistické city a tendencie oproti štátu a jeho inštitúciám. To preto, lebo museli sme žiť v štáte cudzom, ktorý bol proti nášmu rozvoju kultúrnemu, národnému a sociálnemu. Ale náš deštruktivizmuS; obrátený proti cudzej moci o cudziemu štátu, zmenil sa v sily konštruktívne. keď nám prišlo budovať vlastný štát a spravovanie svojich vecí mat vo vlastných rukách. Chvíle, v ktorých sa lúčime s veľkým predstaviteľom nášho boja za slobodu a našej štátnej samostatnosti, nedávajú nám možnosť v celom rozsahu zopakovať si poznanie o závažnosti Masarykovho životného diela pre našu minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Zo zázračne víťazného dejstvovania Masarykovho môžeme v týchto chvíľach vytrhávať len niektoré typické znaky, ktoré nás zapaľujú svojou krásou i veľkosťou. Prosím, znovu prežime, hlboko a opravdove, čo Masaryk znamená pre vznik nášho štátu. Myslím, netreba vyzdvihovať veľkosť jeho zásluh na tomto poli ani poukazmi na minulosť, vyzdvihovaním, z čoho nám pomohol vyslobodiť sa. Dnešné mladé Slovensko už nezažilo a nepocítilo v svojich osudoch kliatbu otroctva. Ale keď listujeme v starých slovenských vydaniach, keď pozorujeme a vážime, v akých pomeroch sa u nás pred vojnou žilo, aký mocný bol náš nepriateľ a aký slabý bol náš národný organizmus, mratcniet odsúdení na smrť. 'loto p< o, .u. ukazuje jednu stránku významu našej štátnej samostatnosti a Masarykovho podielu pri jej stvorení a druhá stránka ie v tom. čím žijem b es. duchu a i n ;;í . y; .p. yv... • šn va-trei \ r i i ocami, pre ochránenie ružových ilúzii neklameme samých seba, ale vieme a poznávame mocne i bezpečne, že náš štát, pri všetkých vnútorno-politických i zahraničných ťažkostiach, úspešne si buduje také formy života, ktoré znásobujú, čo je v nás kladné, zdravé a víťazné. Masarykovo poňatie demokracie a sociálnych problémov, jeho poňatie vecí ideologických vtelilo sa v každodenný život nášho štátu a stvorili sme si tak základy pre mocný a tvorivý vývin i do budúcnosti. Znovu a znovu chceli by sme pripomínať, čím nám je Masaryk v oslobodenom štáte a čo z jeho prezidentských prác i zásad svieti nám radostne na cestu životom. Ale Alasaryka-prezidenta vždy si budeme doplňovať i Masarykom učencom, profesorom a verejným pracovníkom z čias predvojnových. Medzi Masarykom prezidentom a profesorom i reformátorom verejného života nehľadajte veľkých rozdielov. Sám vyznal v Hovoroch s Karlom Oapkom, že za vvvrcholenie svojho života pokladá to, že nemusel ani ako hlava štátu nič podstatného odvolať a zaprieť z toho, v čo veril a čo miloval ako chudobný študent, ako učiteľ mládeže, ako nepohodlný kritik a ako i i mi ý po lit k. ' ' ‘ *'"w ''y' *“■ »;»• .viasar kov o a -Asi c riase, i základných hodnôt nášho života. Veď Masaryk nebol človekom pohodlného a shovievavého prejímania vžitých zásad a predsudkov. Masaryk v dejinách je typ bojovný a bojujúci. Hlásateľ a uskutočňovateľ pravdy. V ktoromsi svojom spise odvoláva sa na Kristových apoštolov. Boli len dvanásti, ale verili v svoje poslanie a v svoju pravdu, preto zvíťazili. I Masaryk najprv chcel poznať pravdu, a keď bol presvedčený, že ju poznal, hľadel ju uviesť do života, hoci sám, opustený a nenávidený. Pritom aká zvláštna povaha! Často sa spomína Masarykova hrdinskosť v súvise s dokazovaním, že Královédvorský a Zelenohorský rukopis sú falzá. Ale všimnite si Masarykov pomer k tejto otázke. Nie je nič zvláštneho, a je každodenným a normálnym zjavom, že učenec, keď na základe svojich odborných výskumov zistí pravdu, priečiacu sa doterajšiemu presvedčeniu, vysloví ju mužne a otvorene. To je akosi základná evidentnosť vedeckého usilovania. Tak v prípade dôležitých českých literárnych pamiatok pokračoval Gebauer, ktorý má najväčší podiel pri dokázaní, že sú ony falzá a že vznildy pričinením Hankovým, tak pokračoval Goll, Hanuš, Vlček a ostatní. Proste pre nich osvetlenie vzniku povest- Prezident-OsloboditeC roku 1931 v Tur č. Svätom Martine skláňa sa nad hrobom Vajanského TGM Ja nebudem vám bubnovať, regiment tamburášov vo mne sa vzbúril a zmlknul a moje srdce v mrákotách zvolalo: môj Pane, Ježiši Kriste, jak si k nám prišiel I Celá zem táto je domom žiaľu a smútku, celá zem táto prehýba sa v bolestiach, hĺbkou duní od srdca k srdcu, od zvona k zvonu, povetrím Anjel smrti lieta a mocne zatrháva. Slza môjho zraku stretla sa so slzami bratov a sestár, valí sa jak guľa silou centripetálnou, pije potoky a rieky, nieto sily ju rozliať, nieto dážd’a ju zvetrať, nieto vetrov vysušiť ju do hĺbky. Ja nebudem vám bubnovať, regiment tamburášov vo mne sa vzbúril a zmlknul a moje srdce v mrákotách zvolalo: Majstre môj, Ježiši Kriste, v preťažkej chvíli si prišiel I Ja čakal som Ta ako pútnika, ktorý si pri starej studni prisadneš k nemu a riekneš: „Zdrav buď synu a brat môj, do noci si ma hľadal, volať neustal, ja sám som si ťa našiel. Žehnám krotkému duchu pokoja, ktorý veje krajinou touto, od jej dverí odvrátiš, Otče, skazu a vojny. Žehnám matkám a synom, otcom a dcéram, ktorých vychoval Muž tento spravodlivý a chrabrý, ktorý bojoval s Tebou dľa litier Starého testamentu, duchom však sedel ti v lone, pokojný a istý, na hrade mocnom, na kapitánskom môstku. A dnes mu prišlo usnúť v tichej sláve I" Ja nebudem bubnovať, regiment tamburášov vo mne sa vzbúril a zmlknul a moje srdce v mrákotách zvolalo: môj Pane, Ježiši Kriste, v preťažkej chvíli si prišiel, na svete nieto sirôt väčších, zotrvaj s nami! OBSÄH: Andrej Mráz: T. G. Masaryk — Val. Beniak: TGM —- Janko Silan: Panychída — Ján Kostra: Báseň — Ján Smrek: Básnik-ajtóstól a bojovník-gentleman — Andrej Mráz: Rázusov Pavel Beňo hladá svoj svet — P. G. Hlbina: Benátky, Nizza — Stan. Mečiar: Bezideovosi v literatúre — R. Diiong: Tri básne z Riviéry — A. Veselý a ŠI. Bednár: Obrazy Jána Miidrocha — Dr. Bartek: Pohľady do minulosti — Ján Ľupták: Venovanie — Jano Okáľ: Chlapec chcel byt mníchom — Dr. Cl. Haraoui: Filozof Descartes a jeho učenie — Adam Brázda: Jastarňa — Helena Riasnická: Ozvena práčok v doline — Ján Sedlák: Anton Biele/:, spisovateľ a publicista — K. K. Geraldini: Slepý organista — A. Prídavok: Dolce jar niente — R. Slriezenec: Iso'a bella — Sv. J ezek: Film spojivom Slovákov doma i za hranicami — Prehľad — Knihy — Divadlo — Film (Súmrak nad Detvou)