Kónya Péter - Annamária Kónyová (szerk.): Mezővárosok Magyarországon a koraújkorban (Prešov, 2022)
Annamária KÓNYOVÁ: SLÁVNY RODÁK MOLDAVY NAD BODVOU, MARTIN CSOMBOR SZEPSI
SLÁVNY RODÁK MOLDAVY NAD BODVOU, MARTIN CSOMBOR SZEPSI ným faktorom pre rozvoj Moldavy bol obchod, nakoľko cez mestečko prechádzala obchodná cesta spájajúca Moldavu s Jasovom smerom na Spis, a druhá viedla západovýchodným smerom spájajúca Gemerskú, Turniansku a Abovskú stolicu.4 Z etnického hľadiska mestečko v stredoveku vo veľkej miere obývalo nemecké obyvateľstvo, čo dokladajú aj mená richtárov, prísažných. V prvej polovici 15. storočia tam bol hrad, ktorý ovládal Ján Jiskra, keď bol roku 1449 porazený vojskami Jána Hunyadyho, bol hrad zbúraný.5 Podľa súpisu dane z roku 1427 bolo v Moldave 180 port a po mestečku Gönc, ktoré malo 190 port, bolo druhým najväčším zemepanským mestečkom stolice. Správy o náboženskom vývine v mestečku pochádzajú z pomerne neskorého obdobia. Prvý kazateľ, istý Mikuláš, sa spomína v roku 1329. V tomto období sa spomína aj fara, ako aj rímskokatolícky kostol. Farnosť patrila pod ostrihomské arcibiskupstvo. Najstaršia správa o škole pochádza z roku 1458.6 Od 16. storočia prešlo mestečko mnohými zmenami. V dôsledku osmanského vpádu do Uhorska sa zvýšila migrácia obyvateľstva smerom do severnejších častí Uhorska, čo malo za následok postupné zvyšovanie maďarského obyvateľstva aj v Moldave. V polovici 16. storočia malo mestečko 107 port, na základe čoho sa mohol počet jeho obyvateľov pohybovať okolo 1500.7 Po Rozgonyivcoch sa novými majiteľmi zemepanského mestečka stali Bátoryovci z Ecsedu, neskôr po ich vymretí rodina Nyári. Zrejme sa s týmito rodmi spája aj postupné prijatie nových reformačných učení, najprv luterského, neskôr kalvínskeho smeru. Presný rok prijatia švajčiarskej reformácie nie je známy, ale niektorí autori túto udalosť kladú okolo roku 1558, kedy ostali zachované listiny dokladajúce majetok miestnej kalvínskej farnosti. Prvý po mene známy protestantský kazateľ, istý Lukáš Körösi pôsobil v mestečku v rokoch 1587 až 1607. V tom čase mala farnosť už Tamže s. 248. BOROVSZKY, Samu (ed.). Magyarország vármegyéi és városai. Abaúj-Torna vármegye és Kassa. Budapest: Apollo, 1896, s. 350 - 351. https://www.arcanum.com/ hu/online-kiadvanyok/Borovszky-borovszky-samu-magyarorszag-varmegyei-esvarosai-l/abauj-torna-varmegye-es-kassa-2/abauj-torna-varmegye-tortenete-1241/ szepsi-129C/. Vlastivedný slovník obci II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, s. 269. MAKSAY, Ferenc (ed.). Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén. Budapest : Akdémiai kiadó, 1976. 177