Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)
1971-04-03 / nr. 14
CÍSĽO u2 „NEPÍŠEM domov veľa. Co st myslite, Bo mám písať? Ze mdm osem bojových letov denne a že keby som bol býval na pristávacích plochách So len raz zostal o páľ sekúnd dlhSte, bol by som ut mŕtvy?“ Tak sa statoval jeden z mnohých amerických pilotov helikoptér nasadených v laoskej Invázii korešpondentovi amerického týždenníka Newsweek. Bol to Iba jeden z mnohých sklamaných, nespokojných, prestrašených vojakov. Iný zasa nariekal: „V južnom Vietname nám povedali, ak uvidíme v Laose 51 kalibrové protiletecké „dvojčatá“ nebudeme muslet lletat. A vidno ich, kam len oko dovidí a my lietame.“ Dlhé roky najrozličnejšími spôsobmi budovaný pocit supermanstva, technickej prevahy nad vlastencami, beztrestnosti letca, ktorý rozsieva smrt zo vzduchu, odkiaľ sa ľudské bytosti zdajú byt bezvýznamnými Červíkmi, nad ktorými má neobmedzenú vládu, sa v Laose rozplynuli. Americký vojak l americká tlač st začína klást otázku o zmysle vojny, ktorú pred desiatimi rokmt vojenskí stratégovia v Pentagone s pýchou nazvali vrtulníkovou vojnou. Keď Američania začali zistovat, že na zemi sa nemôžu stat v juhovýchodnej Ázii nikdy pánmi, že vlastencov a roľníkov, ktorí ich podporujú, nemôžu v džungliach Južného Vietnamu nikdy porazit, začal zápas vojakov. Jedni navrhli masové vyčtstovade operácie. Masové nasadenie obojživelných motorizovaných jednotiek, tankov-buldozérov, chemických prostriedkov a napalmu malo, ak už nie porazit nepriateľa, tak premenlt zem, jeho základňu, na púst. Južný Vietnam sa stal jednou z najstraSnejSlch skúšobni nových zbraní a prostriedkov na ľuďoch, národe a jeho krajine. Sestdestate roky priniesli mnoho takých akcii — ani jedna vSak nemala ten výsledok, aký st želali autori. Preto sa k tejto vojenskej koncepcii pridala nová — vrtulníková vojna. Američania chceli ovládnut vzduch nad Vietnamom a vrtuľníky Im mail — na rozdiel od mohutných bombardovacích lietadiel typu B 52 — pri- NEÚSPECH IBA VRTÚĽ NlKOV? nlest kýžené vltazstvá, ktoré nemohli doslahnut pozemné vojská. Vrtuľníky mail zo vzduchu zaplavit v celých hájoch oblasti, kde sa pohybujú partizáni a zo vzduchu ničit nepriateľa ďaleko efektívnejSle, než to mohli urobit vojaci v konvenčnom boji. Dlho sa zdalo, že táto taktika vychádza. Tlač t vojenské úrady udávali malý počet zostrelených helikoptér. Naopak — vyzdvihovala sa Ich „efektívnosť. Cieľ bol jasný — ak by vojaci bolt pripustili čo len pochybnosti o tom, že vrtulníková vojna nie je úspeSná, bol by vyschol prúd dolárov z federálneho rozpočtu, určený leteckým spoločnostiam na výrobu a vývoj nových typov vrtuľníkov a celá koncepcia, od ktorej st sľubovali vojenské vltazstvo vo Vietname, by sa rozplynula. PrlStel február 1971 a s ním ďalSta Invázia do ďalSej krajiny juhovýchodnej Ázie — do Laosu. Masové nasadenie jiíbovietnamských pozemných vôjsk bolo podľa tvrdenia amertckýgj} .pramqáffv kou stly saigonského režimu, ČI je schopný dobre niesť „ťarchu boja proti komunistom bez pomoci amerických jednotiek“. Toto tvrdenie malo vSak riadne medzery. Predovšetkým jednu z hlavných úloh pri celej intervencii — práve tak, ako vlani v Kambodži — zverili americkému letectvu, prakticky letkám vrtuľníkov. Letectvo krylo útoky Juhovietnamcov, zabezpečovalo Ich prepravu do boja a z boja, zásobovalo Ich, robilo prepadové akcie. Avšak ak tuhé pozemné boje, v ktorých vlastend rozprášili celé pluky vládnych saigonských vojsk ukázali, aká je bojová morálka žoldniera a vlastenca, tak veľké straty amerických vrtuľníkov priniesli ešte jeden dôkaz krachu nielen Invázie do Laosu, ale americkej vojenskej koncepcie v Jndočíne vôbec. Vrtulníková vojna utrpela tažkú a tažko nahraditelná porážku Jo fiasku Intervencie v Laose prinášame materiál na str. 5 — pozn. red.). Po Laose sa už nedá zatajiť to, čo bolo zasväteným známe už dlhé mesiace a roky, čo sa vedle „vrtulníková vojna“ vo Vietname. Do tlače a na verejnosť začali prenikať presnejSte Informácie, ako sa vlastne veci majú. Zistilo sa, že v prvých týždňoch laoskej operácie priamo generáli Pentagonu predvádzali novinárom ako dôkazy o tom, že v Laose prerezali zásobovacie cesty Indočínskych vlastencov predmety, ktoré vôbec nezískali v čase Invátte. Sám minister obrany Latrd musel uvádzať veci na pravú mieru. A navySe sa pozornosť obrátila k toľko oslavovaným vrtuľníkom. Strach pilotov sa už nedal zatajiť, ako aj skutočnosť, že mnohí z nich v Laose jednoducho odmietli vzlietnuť. Tak sa Američania dozvedeli, že v indočlnskej vojne zostrelili vlastend Iba puSkaml a ručnými granátmi počas bojov vySe 1900 vrtuľníkov, ako uvádza časopis Newsweek z 15. marca 1971. Inými spôsobmi bolo počas vietnamskej vojny zničených 2300 vrtuľníkov a celkový počet vrtuľníkov, ktoré Američania vôbec stratili tak dosiahol číslo 4200. Finančne to znamená obrovskú stratu — tieto vrtuľníky stáli amerického daňového poplatníka pol druha miliardy dolárov! Laoská porážka, kde bolt dni, keď vrtuľníky vôbec nemohli pre hustú protilietadlovú paľbu vzlietnuť, priniesla konečne konštatovanie, že „keď má nepriateľ moderné protilietadlové zbrane — vrtuľník to nemôže prežiť“. Alebo, ako konstatoval Iný vojenský expert, „vrtuľníky, to je nebeská jazda, ktorá sa nedá použiť proti tuhej paľbe peSiaknv. A nesmte sa použiť proti silnej protileteckej paľbe. To je vražda". Ano, to Je presné slovo — ibaže — kto koho vraždi vo Vietname, kto koho vraždí v Indočlne? Vojenskí „experti“ nahnali stovky mladých amerických chlapcov, ktorým sľubovali ľahkú vojnu zo vzduchu na vyložené jatky. Jeden z fotografov, ktorý fotografoval, ako prívážalt mŕtvych pilotov vrtuľníkov späť na ich základňu v Južnom Vietname, na základňu Khe Sanh blízko laoských hraníc, dal svojmu záberu názov: „Z naháňača sa premenil na prenasledovaného“. Dramatické zábery vrtuľníkov, rozbitých strojov, zabitých mladých pilotov — o to nie je z Laosu núdza. Porážka bola rozsiahla a jasná na zemi, práve tak ako vo vzduchu. Azda vzbudí v Amerike aj tné otázky, okrem tých, prečo sú vrtuľníky neúčinné, prečo bolt vrtuľníky porazené a s ntmt naruSená koncepcia vrtuľníkovej vojny. Ak niečo utrpelo na laoskom bojisku porážku, lak to neboli ani zďaleka Iba vrtuľníky. Pretože Indočínska vojna nie je vojnou vrtuľníkov. G. NEMEC V záujme nemeckého ľudu (Dokončenie zo str. 1.) komunistické panstvo zrúti, mali by Spojené štáty v budúcnosti pomáhať evolučným zmenám v jednotlivých komunistických krajinách a v celom sovietskom bloku.“ Politika sociálnodemokratického vedenia je dnes najvhodnejším nástrojom imperialistickej stratégie kontrarevolučných zmien v socialistických- krajinách. Ale aj táto zmena imperialistickej stratégie je odsúdená k neúspechu. Je len na škodu obyvateľstva v Spolkovej republike, lebo je zdrojom stáleho nebezpečenstva vojny a je spojená so zbrojením a militarizáciou spoločenského života. „Nová východná politika" so starými cieľmi Schacht: Nevyvracia východná politika spolkovej vlády, podpísanie moskovskej a varšavskej zmluvy váš názor? Spolková vláda je predsa ochotná nadviazať priateľský pomer k socialistickým krajinám. Mies: Je dôležité poznať zákulisie tejto „novej východnej politiky“. Vysvetľuje, prečo je táto politika stále ešte zaťažená toľkými nedôslednosťami a rozpormi, prečo sa prehnane zdôrazňuje otázka Západného Berlína, , aby sa blokovala celoeurópska ' konferencia o bezpečnosti, prečo sa NDR upiera medzinárodnoprávne uznanie, prečo Helmut Šchmidt posilňuje vojensky bundeswehr a v NATO funguje ako „ostrý muž“. Náš postoj k moskovskej a varšavskej zmluve je jasný. Považujeme ju za _dôležjtý krok k . : zaisteniu mieru v Európe. Pova"žumme 35 ž.iaqljíce,. aby vzniklo široké ľuaove hnutie za ich ratifikáciu a realizáciu. K nemu by sa mali pripojiť všetky demokratické sily, nech už majú v detailoch akékoľvek motívy. Náš postoj voči vláde v tejto otázke sa riadi tým, čo robí. Ak realizuje zmluvy, podporujeme ju, ak odkladá ratifikovanie, kritizujeme ju, aby sa ratifikácia čo najskôr uskutočnila. Od ďalšej zmeny pomeru síl bude závisieť ako rýchlo a pevne sa tieto zmluvy uvedú do života. Teraz priamo k vašej otázke: Chce spolková vláda zaujať priateľský postoj k socialistickým krajinám? To nezávisí len na jej vôli, ani to nesmieme prenechať len jej vôli, ale obyvateľstvo sa musí aktívne zasadiť, ak sa má dosiahnuť takýto priateľský vzťah a ak má byť trvalý. V politike spolkovej vlády sa, prirodzene, odráža to, že v Európe rastie tendencia politiky uvoľňovania napätia a zaistenia mieru. Zatiaľ však spolková vláda sa skôr prispôsobovala zmeneným pomerom síl a ustupovala z neudržateľných pozícií pod tlakom vývinu. Ak vezmeme do ruky už zmienenú brožúru vedenia SPD k moskovskej zmluve, jasne sa to ukáže. Tu sa napríklad na zdôvodnenie východnej politiky spolkovej vlády hovorí, že „Adenauerova a Dullesova predstava, že východnú Európu možno oslobodiť od komunizmu, sa ukázala ako Ilúzia“. Ďalej sa tam hovorí, že Spolková republika „bola pre svoj strnulý a formálny postoj, napríklad Hallsteinovu doktrínu, v nebezpečenstve, že sa stane vo svete strašiakom“. A naozaj. Spolková republika touto politikou CDU/CSU upadala čoraz viac do izolácie a snahy vládnúoich kruhov NSR vybudovať si v západnej Európe postavenie poprednej mocnosti boli vážne ohrozené. „Nová východná politika“ slúži preto aj -na rozšírenie hospodárskej a politickej mocenskej pozície Spolkovej republiky v krajinách západnej, severnej a južnej Európy. Vedenie SPD prehlasuje, že „zmeny vo svetovej, politike“ si vynútili podpísanie moskovskej a varšavskej zmluvy. Za nezákonným pojmom Skrýva sa rastúca sila socializmu, vytrvalá mierová politika socialistických krajín a boj pokrokových síl v Spolkovej republike za mier a uvoľňovanie napätia. Zmeny, ktoré nastali, umožnili podpísanie zmlúv. Schacht: Ako si vysvetlíte rozpory medzi reakčnými silami CDU/CSU a vedením SPD v otázkach východnej politiky a zmlúv? Bachmann: Tieto diferencie odzrkadľujú určitú časť obidvoch tendencií v Európe, tendencie uvoľňovanie napätia a tendencie pokračovania studenej vojny, sú však predovšetkým výrazom diferencií v buržoázii Spolkovej republiky. Vedenie SPD a veder nie CDU/CSU sa po prvé hádajú o metódy a prostriedky východnej politiky, a nie o cieľ. Pokiaľ ide o cieľ, to znamená odstránenie socialistického poriadku v NDR a vo východoeurópskych krajinách,, sú, práve tak ako predtým, zajedno. A práve tak, ako Strauss, nechce ani Helmut Schmidt uznať teritoriálny status quo v Európe. Na 16. výročnej schôdzi zhromaždenia NATO 9. novembra 1970 v Haagu vyhlásil Helmut Schmidt, že status quo je „rozhodujúci zdroj napätia“ v Európe a daný stav nesmieme „vyhlasovať za nezmeniteľný, za normálny“. Naopak je pravdou, že pochybovanie o status quo v Európe je zdrojom napätia. Helmut Schmidt vystupuje proti obsahu moskovskej a varšavskej zmluvy, v ktorých sa celkom zrozumiteľne hovorí, že zmluvní partneri vychádzajú z danej situácie v Európe a dnes i nabudúce považujú terajšie hranice za nezmeniteľné. Diferencie medzi CDU/CSU a SPD odrážajú predovšetkým rozličné záujmy a hodnotenie veľkoburžoázie. Časť buržoázie dospela, pravdepodobne zmenou pomeru síl, k názoru, že aj pre ňu je nebezpečnou politikou pochybovať stále o statu* quo v Európe. Ďalšia časť buržoázie, predovšetkým zbrojný kapitál, pochybuje o výsledku pružnej východnej politiky, ktorá sa vzdáva doterajších pozícií. Obáva sa, že by sa takto mohli uviesť do pohybu procesy, ktoré by zmarili jéj agresívne plány. Príslušné dohody v zmluvách im idú už príliš ďaleko. Obávajú sa, že obyvateľstvo Spolkovej republiky ratifikáciou a realizáciou týchto zmlúv získa lepšie výehodzie pozície pre boj za demokratické reformy. Celá sila demokratického hnutia sa musí preto teraz mobilizovať proti najreakčnejším častiam veľkokapitálu ako najnebezpečnejšiemu nepriateľovi mieru. Treba rozvíjať ľudové hnutie za realizáciu zmlúv, za skoré zvolanie konferencie o bezpečnosti v Európe, za medzinárodnoprávne uznanie NDR, za odzbrojovacie opatrenia v Spolkovej republike. Odzbrojením sa môžu obstarať prostriedky na nutné reformy v Spolkovej republike. Cieľom dôslednej mierovej p>oiitiky musí byť nakoniec vystúpenie NSR z NATO a vytvorenie celoeurópskeho bezpečnostného systému. Ohrozuje politika DKP Brandtovu vládu? Schacht: Predsedníctvo SPD prehlásilo 21. 9. 1970, že aktívna mierová politika spx>!kovej vlády je „vystavená nielen bezuzdným útokom pravicového radikalizmu“, ale bola by tiež ohrozená, „keby bola úspešná komunistická taktika ľudového frontu“. Ohrozuje politika DKP Brandtovu a Scheelovu vládu? Mies: Dnes je sociálnodemokratická sp>olková vláda ohrozená len z dvoch 9trán: pravicôvým kartelom na čele so Stráussom a Thaddenom, ktorí usilujú o pád vlády, a politikou svojich rpinistŕov. Vláda totiž sama sebe podřezává vetvu, na ktorej sedí, lebo nespĺňa nádeje, ktoré do nej vkladali pracujúci ľudia. Stavia sa pasívne k cenovej a nájomnej problematike. Zrieka sa ofenzívneho konfliktu s CDU/ CSU a pravicovými kruhmi. Odsúva ratifikáciu a uskutočnenie zmlúv podpísaných v Moskve a vo Varšave. Takto uľahčuje zbankrotovaným politikom CDU/ CSU vnucovať ich sociálnu a nacionalistickú demagógiu prostým ľuďom. Volebné porážky SPD v Hesensku a Bavorsku sú zapríčinené samotnou vládnou politikou. Pokiaľ ide o náš p>ostoj k spolkovej vláde, jasne sme povedali, že ju nepovažujeme za vládu pokrokových síl, robotníkov a zamestnancov duševne pracujúcich, roľníkov a nemonopolistickej buržoázie a za vládu, ktorá si za cieľ vytýčila dôslednú mierovú politiku a splnenie sociálnych a demokratických požiadaviek ľudu. Napriek tomu sme privítali vznik spolkovej vlády pod vedením sociálnych demokratov a prehlásili sme, že budeme podporovať každý z jej krokov, ktorý prispieva k uvoľňovaniu napätia, k väčšej demokracii a spoločenskému pokroku. A ďalej sme vyhlásili, že veľkým úspechom demokratických síl bolo, keď CDU/CSU bola odstránená z vlády. Takto sa zlepšili podmienky pre politiku demokratického a spoločenského pokroku. Aby sa zabránilo návratu CDU/ CSU do vlády, musí sa viesť energický boj proti pravicovým kruhom a realizovať opatrenie v záujme obyvateľstva. (Z brožúry nakladateľstva BlinkfUer-Verlag, Hamburg) Predseda Komunistickej strany Nemecka Kurt Bachmann ex«fpres Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislav? 0 Vedením redakcie poverená MONIKA MARTINKOVTČOVÄ 0 Graficky upravujú IVAN HOJNÝ a DUŠAN ROGEL • Redakcia: Bratislava. Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 456-70 a 472-73 • Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 ® Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 • Rozširuje Poštoitá novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do-zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII • Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 2 08,—. Neobjednané e nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.