Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)
1971-05-08 / nr. 19
ŠÉF OSOBNÉHO ARCHÍVU, I tľ. MASARYKA ODHAĽUJE MNICIIOVANOV • OBETNÝ BARÁNOK CSR • JÁN MASARYK: „PREDALI MA DO OTROCTVA AKO Černochov v amerikej“ • reakcia FRANCÚZSKA NA OKUPÁCIU ČESKOSLOVENSKA • TELEGRAM RAMSAYASORGEHO • PREČO SOVIETSKO-NEMECKÝ PAKT POTEŠIL CÍNU? KAŽDÉ ZVEREJNENIE ARCHÍVNYCH DOKUMENTOV, ktoré osvetľujú vznik druhej svetovej vojny, odhaľuje nielen priamych vinníkov tejto tragédie, ktorá stála ľudstvo 50 miliónov životov, ale aj pomáhačov fašistických agresorov — západné vládnúce kruhy. Na jar a v lete roku 1938, keď si nacisti brúsili zuby na Československo, dozrieval v kruhoch nemeckej generality puč proti Hitlerovi. Viacerí vysokí dôstojníci považovali Hitlerove činy za také dobrodružné, že sa ho chceli zbaviť. V Londýne o tam vedeli a bolo by bývalo stačilo minimálne sa vzoprieť Hitlerovmu nátlaku, aby jeho plány skrachovali. Londýn, Paríž a napokon i Washington však konali práve naopak. Ešte aj Hitlerovo najbližšie okolie sa čudovalo, ako ľahko sa mu darili jeho zločinné akcie. Sovietsky zväz nielen vyzýval k odporu proti fašistickým dravcom, ale aj sústrediť v strategicky dôležitých oblastiach tridsať divízií v plnej bojovej pohotovosti, aby mohol prísť na pomoc Československu. Buržoázne kruhy Československa však na nátlak Londýna a Paríža — ako aj pre svoje triedne a protisovietske pocity — radšej kapitulovali, než aby prijali pomoc ZSSR. Krátko po Mníchovskej dohode šéf osobného archívu bývalého prezidenta ČSR T. G. Masaryka Škrach povedal v rozhovore s pražským vyslancom ZSSR, že „Československo obetovali preto, lebo všetci účastníci tragédie sa strašne báli krachu hitlerovského režimu, báli sa, že zahynú pod ruinami tohto kolosu, báli sa nevyhnutnej revolúcie, ktorá by zasiahla nielen Francúzsko, ale aj Anglicko, ba celú Európu“. Tento a mnohé ďalšie dokumenty sú po prvý raz zverejnené v objemnom zborníku „ZSSR v boji za mier v predvečer druhej svetovej vojny (september 1938 — august 1939)“, ktorý vyšiel v Moskve. (O význame tohto zborníka svedčí aj skutočnosť, že medzi členmi jeho redakčnej rady je na prvom mieste uvedený minister zahraničných vecí ZSSR A. A. Gromyko, pozn. prekl.). Zborník obsahuje telegramy sovietskych diplomatov z rôznych metropolí, správy sovietskych rozviedčikov, telegramy z Moskvy sovietskym diplomatickým zastupiteľstvám v zahraničí, z archívov vytiahnuté záznamy besied diplomatov rôznych krajín a ďalšie svedectvá. Hoci ide o historické dokumenty, nestrácajú svoju politickú aktuálnosť ani dnes, keď sú antikoVo Fort McPhersone v štáte Georgia začal sa súdny proces s kapitánom Eugenom Kotoucom, ďalším účastníkom masakry v juhovietnamskej dedinke My-Lai. Obžaloba ho obviňuje, že pri vypočúvaní zajatcov používal barbarské metódy. Istému zajatcovi odrezal malíček a prerezal mu hrdlo, ďalších týral niekoľko hodín po vyvraždení civilného obyvateľstva v My-Lai. Pri ich mučení mu pomáhol ďalší obžalovaný americký dôstojník kapitán Ernest Medina (Spomínali sme ho v 14. čísle Expresu v súvislosti so skončením procesu s poručíkom Calleym — pozn. red.). Vypočúvanie Medinu sa zatiaľ ešte nezačalo. Bývalý kapitán americkej armády v Južnom Vietname Fred Laughlin vymunizmus a antisovietizmus i naďalej jedovatými zbraňami Imperialistov. Zborník názorne ilustruje, akú úlohu hrála povestná „sovietska karta“ v rukách činiteľov kapitalistického sveta, keď sa títo usilovali pod zámienkou „sovietskeho nebezpečenstva“ dosiahnuť splnenie svojich pokryteckých imperialistických úmyslov. V zborníku je. napríklad telegram sovietskeho vyslanca v Prahe, odoslaný 1. októbra 1938. teda bezprostredne po mníchovskej zrade. Na základe rozhovoru so zodpovednými pražskými činiteľmi oznamuje: „Hitlerovi sa v Mníchove podarilo presvedčiť Chamberlaina a Daladiera, že ZSSR je nebezpečím pre vec mieru v Európe... Mnohé materiály zborníka názorne odhaľujú pokrytectvo anglickej a francúzskéj vlády na jar a v lete 1939, keď začali s podvodnými .cieľmi rokovať so sovietskou vládou a .súčasne v zákulisí sa usilovali o zorganizovanie novej, ešte širšej dohody s fašistickými agresormi, než bola mníchovská. (ZSSR vtedy navrhol, aby Anglicko a Francúzsko vyslali do Moskvy vojenské misie, splnomocnené uzavrieť vojenskú dohodu. Keď Angličania po istom váhaní pristúpili na tento návrh, prišli napokon do Moskvy — druhoradí dôstojníci. Britskú vládu za to kritizoval aj Lloyd George. Napokon Sovietsky zväz — ktorý dovtedy nereagoval na viaceré narážky o zainteresovanosti Nemecka na akom-takom znormalizovaní sovietsko-nemeckých vzťahov — stratil poslednú nádej na dosiahnutie spolupráce so západnými mocnosťami a uzavrel s Nemeckom pakt o neútočení. Tento pakt zničil plány mníchovanov na vyprovokovanie sovietsko-nemeckej a sovietsko-japonskej vojny v podmienkach medzinárodnej izolácie ZSSR a umožpovedal pred výborom Snemovne reprezentantov, že nepriateľským vojakom, ktorí zostali na bojisku, sa odřezávali uši bez ohľadu na to, či boli mŕtvi, alebo iba ranení. (Správa z dennej tlače) V súvislosti s novým procesom sa ešte raz vraciame k poručíkovi Calleymu na str. 3. Je to malá sociolog icko-psychologická štúdia z pera korešpondenta APN a-Literaturnoj Gazety v New Yorku Genricha Borovika, ktorého naši čitatelia už poznajú z viacerých materiálov. Na snímke: Kapitán Ernest Medina, ktorý si, zrejme po skúsenostiach z predchádzajúcich procesov, nerobí veľké starosti o svoj osud. nil Sovietskemu zväzu upevniť svoju obranu. Pozn. prekl.) Z množstva dokumentov zborníka, ktorý vydalo Ministerstvo zahraničných vecí ZSSR, uverejňujeme aspoň zlomok. Telegram vyslanca ZSSR v Anglicku Ľudovému komisariátu zahraničných vecí ZSSR. 2. októbra 1938 Ráno 30. septembra, keď sa v Londýne dozvedeli o podmienkach Mníchovskej dohody, odobral som sa k Masarykovi, aby som mu tlmočil svoje hlboké spolucítenie s národmi Československa a svoje hlboké rozhorčenie nad zradou Anglicka a Francúzska vo vzťahu k Československu. Masaryk — vysoký, pevný, v zvyčajných podmienkach trochu cynický muž — klesol na moju hruď, začal ma bozkávať a rozplakal sa ako dieťa. „Predali ma do otroctva Nemcom, ako voľakedy predávali černochov do otroctva v Amerike!“ volal cez slzy. VYSLANEC Záznam rozhovoru ľudového komisára zahraničných vecí ZSSR s dočasným chargé d'affaires Francúzska v ZSSR. 20. novembra 1938 Paillard sa na mňa obrátil s otázkou, ako posudzujem súčasnú medzinárodnú situáciu a jej ďalší rozvoj. Odpovedal som mu, že novú situáciu vytvorila (Pokračovanie na 7. str.)