Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)

1971-05-08 / nr. 19

ŠÉF OSOBNÉHO ARCHÍVU, I tľ. MASA­RYKA ODHAĽUJE MNICIIOVANOV • OBETNÝ BARÁNOK CSR • JÁN MASA­RYK: „PREDALI MA DO OTROCTVA AKO Černochov v amerikej“ • reakcia FRANCÚZSKA NA OKUPÁCIU ČESKO­SLOVENSKA • TELEGRAM RAMSAYA­­SORGEHO • PREČO SOVIETSKO-NE­­MECKÝ PAKT POTEŠIL CÍNU? KAŽDÉ ZVEREJNENIE ARCHÍVNYCH DOKUMEN­TOV, ktoré osvetľujú vznik druhej svetovej vojny, od­haľuje nielen priamych vinníkov tejto tragédie, ktorá stála ľudstvo 50 miliónov životov, ale aj pomáhačov fašistických agresorov — západné vládnúce kruhy. Na jar a v lete roku 1938, keď si nacisti brúsili zuby na Československo, dozrieval v kruhoch nemec­kej generality puč proti Hitlerovi. Viacerí vysokí dô­stojníci považovali Hitlerove činy za také dobrodružné, že sa ho chceli zbaviť. V Londýne o tam vedeli a bolo by bývalo stačilo minimálne sa vzoprieť Hitlerovmu nátlaku, aby jeho plány skrachovali. Londýn, Paríž a napokon i Washington však konali práve naopak. Ešte aj Hitlerovo najbližšie okolie sa čudovalo, ako ľahko sa mu darili jeho zločinné akcie. Sovietsky zväz nielen vyzýval k odporu proti fašis­tickým dravcom, ale aj sústrediť v strategicky dôle­žitých oblastiach tridsať divízií v plnej bojovej poho­tovosti, aby mohol prísť na pomoc Československu. Buržoázne kruhy Československa však na nátlak Lon­dýna a Paríža — ako aj pre svoje triedne a proti­­sovietske pocity — radšej kapitulovali, než aby prijali pomoc ZSSR. Krátko po Mníchovskej dohode šéf osob­ného archívu bývalého prezidenta ČSR T. G. Masaryka Škrach povedal v rozhovore s pražským vyslancom ZSSR, že „Československo obetovali preto, lebo všetci účastníci tragédie sa strašne báli krachu hitlerov­ského režimu, báli sa, že zahynú pod ruinami tohto kolosu, báli sa nevyhnutnej revolúcie, ktorá by za­siahla nielen Francúzsko, ale aj Anglicko, ba celú Európu“. Tento a mnohé ďalšie dokumenty sú po prvý raz zverejnené v objemnom zborníku „ZSSR v boji za mier v predvečer druhej svetovej vojny (september 1938 — august 1939)“, ktorý vyšiel v Moskve. (O vý­zname tohto zborníka svedčí aj skutočnosť, že medzi členmi jeho redakčnej rady je na prvom mieste uve­dený minister zahraničných vecí ZSSR A. A. Gromyko, pozn. prekl.). Zborník obsahuje telegramy sovietskych diplomatov z rôznych metropolí, správy sovietskych rozviedčikov, telegramy z Moskvy sovietskym diplomatickým zastu­piteľstvám v zahraničí, z archívov vytiahnuté zázna­my besied diplomatov rôznych krajín a ďalšie svedec­tvá. Hoci ide o historické dokumenty, nestrácajú svoju politickú aktuálnosť ani dnes, keď sú antiko­Vo Fort McPhersone v štáte Georgia začal sa súdny proces s kapitánom Eugenom Kotoucom, ďalším účastníkom masakry v juhovietnamskej dedinke My-Lai. Obžaloba ho obviňuje, že pri vypočúvaní zajatcov používal barbarské metó­dy. Istému zajatcovi odrezal malíček a prere­zal mu hrdlo, ďalších týral niekoľko hodín po vyvraždení civilného obyvateľstva v My-Lai. Pri ich mučení mu pomáhol ďalší obžalovaný americký dôstojník kapitán Ernest Medina (Spomínali sme ho v 14. čísle Expresu v súvis­losti so skončením procesu s poručíkom Cal­­leym — pozn. red.). Vypočúvanie Medinu sa zatiaľ ešte nezačalo. Bývalý kapitán americkej armády v Južnom Vietname Fred Laughlin vy­munizmus a antisovietizmus i naďalej jedovatými zbraňami Imperialistov. Zborník názorne ilustruje, akú úlohu hrála povestná „sovietska karta“ v rukách či­niteľov kapitalistického sveta, keď sa títo usilovali pod zámienkou „sovietskeho nebezpečenstva“ dosiah­nuť splnenie svojich pokryteckých imperialistických úmyslov. V zborníku je. napríklad telegram sovietskeho vy­slanca v Prahe, odoslaný 1. októbra 1938. teda bez­prostredne po mníchovskej zrade. Na základe rozho­voru so zodpovednými pražskými činiteľmi oznamuje: „Hitlerovi sa v Mníchove podarilo presvedčiť Cham­­berlaina a Daladiera, že ZSSR je nebezpečím pre vec mieru v Európe... Mnohé materiály zborníka názorne odhaľujú pokrytectvo anglickej a francúzskéj vlády na jar a v lete 1939, keď začali s podvodnými .cieľ­mi rokovať so sovietskou vládou a .súčasne v zákulisí sa usilovali o zorganizovanie novej, ešte širšej dohody s fašistickými agresormi, než bola mníchovská. (ZSSR vtedy navrhol, aby Anglicko a Francúzsko vyslali do Moskvy vojenské misie, splnomocnené uza­vrieť vojenskú dohodu. Keď Angličania po istom vá­haní pristúpili na tento návrh, prišli napokon do Moskvy — druhoradí dôstojníci. Britskú vládu za to kritizoval aj Lloyd George. Napokon Sovietsky zväz — ktorý dovtedy nereagoval na viaceré narážky o zainteresovanosti Nemecka na akom-takom znormali­zovaní sovietsko-nemeckých vzťahov — stratil po­slednú nádej na dosiahnutie spolupráce so západnými mocnosťami a uzavrel s Nemeckom pakt o neútočení. Tento pakt zničil plány mníchovanov na vyprovokova­nie sovietsko-nemeckej a sovietsko-japonskej vojny v podmienkach medzinárodnej izolácie ZSSR a umož­povedal pred výborom Snemovne reprezentan­tov, že nepriateľským vojakom, ktorí zostali na bojisku, sa odřezávali uši bez ohľadu na to, či boli mŕtvi, alebo iba ranení. (Správa z dennej tlače) V súvislosti s novým procesom sa ešte raz vraciame k poručíkovi Calleymu na str. 3. Je to malá sociolog icko-psychologická štúdia z pera korešpondenta APN a-Literaturnoj Ga­zety v New Yorku Genricha Borovika, ktorého naši čitatelia už poznajú z viacerých materiá­lov. Na snímke: Kapitán Ernest Medina, ktorý si, zrejme po skúsenostiach z predchádzajúcich procesov, nerobí veľké starosti o svoj osud. nil Sovietskemu zväzu upevniť svoju obranu. Pozn. prekl.) Z množstva dokumentov zborníka, ktorý vydalo Mi­nisterstvo zahraničných vecí ZSSR, uverejňujeme aspoň zlomok. Telegram vyslanca ZSSR v Anglicku Ľudovému komisariátu zahraničných vecí ZSSR. 2. októbra 1938 Ráno 30. septembra, keď sa v Londýne dozvedeli o podmienkach Mníchovskej dohody, odobral som sa k Masarykovi, aby som mu tlmočil svoje hlboké spo­lucítenie s národmi Československa a svoje hlboké rozhorčenie nad zradou Anglicka a Francúzska vo vzťahu k Československu. Masaryk — vysoký, pevný, v zvyčajných podmienkach trochu cynický muž — klesol na moju hruď, začal ma bozkávať a rozplakal sa ako dieťa. „Predali ma do otroctva Nemcom, ako voľakedy predávali černochov do otroctva v Ameri­ke!“ volal cez slzy. VYSLANEC Záznam rozhovoru ľudového komisára zahraničných vecí ZSSR s dočasným chargé d'affaires Francúzska v ZSSR. 20. novembra 1938 Paillard sa na mňa obrátil s otázkou, ako posudzu­jem súčasnú medzinárodnú situáciu a jej ďalší roz­voj. Odpovedal som mu, že novú situáciu vytvorila (Pokračovanie na 7. str.)

Next