Expres, octombrie-decembrie 1971 (Anul 3, nr. 40-52)

1971-10-02 / nr. 40

ČÍSLO 402 VALNE ZHROMAŽDENIE OSN sa začalo v znamení „veľkej politiky“ a po týždni príprav programu vo výboroch schválilo takú náplň vlastnej činnosti, že do jeho záveru pred Vianocami roku 1971 tu bude mnoho zaujímavých a významných rozhod­nutí, ktoré nie sú ľahostajné mnohým jeho členom a ktoré so záujmom sleduje už dlhší čas celá svetová verejnosť. Jedna z najbúrlivejších diskusd bude nepochybne o likvidácii dôsled­kov izraelskej agresie proti arabským krajinám, o riešení celej situácie na Strednom východe politickými prostriedkami. Plat­forma na to existuje — vzišla práve z rokovaní na pôde OSN a je ňou rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN z 22. novembra ro­ku 1967. Problém Stredného východu tvorí zároveň aj jeden z najpálčivejších problémov terajšieho vývoja medzinárodných vzťahov. Výrazne sa to odzrkadľuje nielen na situácii v tejto oblastii ale aj na vzťahoch medzi štátmi, ktoré najviac ovplyv­ňujú medzinárodné dianie. Tým sa narúša vytrvalé úsilie zmeniť pomer vo vzťahoch krajín a systémov a vytvoriť nové princípy. nové zásady a lep­šie ovzdušie v me-dzinárodných sty­koch. Prvý týždeň na zasadaní OSN pri­niesol však aj pr­vé ťažkosti — bo­la to najmä otázka zastúpenia Čínskej ľudovej republiky v OSN. Je známe, že roh 1971 sa všeobecne označu­je za možný pre-Perom Expresu "ŽÄ ri sa domnievajú, že po 21 rokoch sabotovania Západu a predovšetkým machinácií americkej politiky a diplomacie OSN na 26. valnom zhromaž­dení konečne prizná CĽR právo zaujať miesto na VZ OSN, ako aj v Bezpečnostnej rade. Tu by mala CER právo veta ako kaž­dý iný člen, a to by — ak Čína prijme právo zaujať svoje mies­to v OSN — znamenalo aj zmenu pomeru hlasov, ktorý sa tu v posledných rokoch udržoval. Pravda, zmena amerického sta­noviska nevznikla z náhleho záchvatu realizmu alebo pročin­­skych sympatií. Už v roku 1970 boli Američania prvý raz po­razení a väčšina členov hlasovala za prijatie CĽR. Iba manévre, ktoré „pravidlá hry“ v OSN umožňujú, znemožnili zmeniť vý­sledok hlasovania na skutočnosť. Ak sa USA chceli tohto roku ubrániť fiasku, museli teda zmeniť stanovisko. Pravda, ako vy­plýva aj z doterajšieho priebehu, snažia sa silou-mocou udržať čankajškovský režim v OSN. Veľká diskusia o právach Cíny, ktoré socialistické krajiny vô­bec neprestali na pôde OSN (ani vo vlastnej politike) podporo­vať od začiatku až dodnes, svedčí aj o tom, že sa nepodarilo odpolitizovať rokovanie OSN. Výraznou snahou západných kra­jín a predovšetkým USA je totiž úporná snaha zmenšiť význam OSN. Po rokoch, ked sa diplomacii USA a Západu čoraz menej darí v rozhodujúcej miere ovplyvňovať rokovanie, ked sa už dávno minuli roky, v ktorých tu USA ťahali doslova všetky nit­ky, sa karta dejín obrátila. Preto sa objavila snaha „odpoliti­zovať“ OSN, premeniť ju na organizáciu, ktorej ťažisko práce by spočívalo v jej obrovských humanitných programoch, ktoré dnes popri politickej činnosti tiež majú trvalé miesto a význam, ako sú napríklad programy pomoci rozvojovým krajinám, vý­učba, výstavba a zostavovanie programov boja proti epidemic­kým chorobám, proti negramotnosti atd. Pravda, činnosť a program VZ OSN sú rozsiahle. Rokovania sa nebudú venovať iba problémom, o ktorých sme vraveli, i ked sú nepochybne jedinými z kľúčových a v generálnej rozprave sa im vyhradí veľa miesta. Prijatá agenda VZ OSN má pevne stanovených 97 bodov oproti pôvodne navrhnutým 109. Jeden zo zamietnutých je aj návrh Mongolskej ľudovej republiky, aby sa na program zaradila otázka pobytu amerických vojsk na úze­mí Južnej Kórey, kde od skončenia kórejskej vojny zotrvávajú pod vlajkou OSN. Pôda OSN teda neprestáva byt miestom ro­kovania, ale ani ostrej konfrontácie jednotlivých určujúcich síl politiky a diplomacie. A ked pridáme k problému pobytu ame­rických vojsk v Južnej Kórei další problém s vojenskou prí­tomnosťou a angažovanosťou USA v Ázii — americkú agresiu v lndočíne — tvoria nám dovedna dva vážne problémy, o kto­rých sa bude síce nemálo vravieť, ale nie sú zahrnuté v oficiál­nom programe VZ OSN. A tak ani toto valné zhromaždenie ne­bude môcť vyriešiť všetko, veľa toho zostane na budúce rokova­nia. Napokon si netreba robiť ilúzie — ved boj o jednotlivé body programu v minulých dňoch bol iba prvou fázou. Je zrej­mé, že dosť z toho, čo je na programe, sa do 21. decembra neuzavrie, nevyrieši. Na programe OSN bude aj významný sovietsky návrh, ktorý je známy odvtedy, ako ho adresoval v liste minister zahranič­ných vecí Gromyko generálnemu tajomníkovi OSN U Thanlovi. Je to projekt celosvetovej konferencie o odzbrojení, pokračujúci v tradícii a stálych snahách Sovietskeho zväzu o zmenšenie hrozby zbraní. Už doterajšie ohlasy naznačujú, že bude predme­tom výmeny názorov najmä medzi socialistickými a kapitalis­tickými krajinami na čele s USA. OSN bude konfrontovať prí­stupy a riešenia celosvetových problémov aj prostredníctvom prejavov zástupcov jednotlivých štátov. V generálnej rozprave sa so záujmom očakáva vystúpenie A. A. Gromyka a dalších. Na čele čs. delegácie je minister zahraničných vecí Ing. Ján Marko. Od začiatku rokovaní vo vysokom sklenom paláci budovy OSN v New Yorku ubehlo iba desať dní. Povie sa tam ešte ve­ľa slov o terajšom svete a jeho problémoch. Treba ich pozorne sledovať. Vytvoria obrovský obraz o pomeroch i názoroch 130 krajín. Často sú to krehké slová, no rokovanie OSN so spornými otázkami a konfliktmi predsa len prináša nádej, že je tu dosť štátov a dosť síl, ktoré chcú riešiť problémy rokovaním. PETER OPAVSKY Problémy Protesty do vetra laponský prístav Sasebo sa mení na nový Pearl Harbour? # Ame­rické vojnové lode na atómový pohon budú aj v japonskom mori • Na amerických vojenských základniach v japonskú stúpa zlo­činnosť # Nebezpečné chemikálie ohrozujú japonských roľníkov O Stanú sa niekedy Sasebo, Kure, Maizura a Jokosuka mierovými mestami? Koordinačným strediskom de­monštrovania sily americkej flo­tily v Japonskom mori je už niekoľko rokov Japonský prístav Sasebo. Stal sa ním už niekoľ ko mesiacov po známej afére s americkou špionážnou lodou Pueblo, ktorej zásobovací prí­stav bol práve Sasebo. Vtedy stiahli Američania do Japonské­ho mora takmer 20 vojnových lodí a vytvorili tak v tejto ob­lasti veľmi napätú situáciu. „Racionalizácia“ vojenskej základne Americkí experti zdôrazňovali strategický význam Saseba už v roku 1967, kedy prehlásili v Kongrese, že USA nemôžu plá­novať vojenské operácie v ju­hovýchodnej Ázii bez využitia základní Sasebo a Jokosuka v Japonsku. Prístav Sasebo, kto­rý má hlboké prírodné přísta­viště, má nesmierny význam pre americké vojenské námorné sily najmä preto, že je vzdialený len 416 km od južnej Kórey a 900 km od Cíny. Dnes registrujú na tejto zá­kladni 13 vojnových lodí USA. Na 400 hektároch, ktoré tu majú Američania vyhradené, je roz­miestnených 800 stavieb. Celkom tu býva do 4500 vojakov a čle­nov ich rodín. Základňa Sasebo prežíva týchto mesiacoch obdobie tak­v zvanej „racionalizácie“. V prí­stave sa naplno pracuje na pre­hlbovaní dna a stavbe nových přístavišť, v ktorých budú môcť kotviť aj lode o veľkom výtlaku, vrátane atómových ponoriek s jadrovými zbraňami a mater­ské lietadlové lode na atómový poho'n. Po predĺžení americko-japon­­skej „bezpečnostnej zmluvy“ sa síce počet vojenských objektov v Japonsku znižuje, ale americkí vojaci tu zostanú aj naďalej. Súvisí s tým však znižovanie počtu obsluhujúceho personálu. Obyvateľom Saseba však nija­ko nevyhovuje úloha prívesku americkej vojnovej základe, kto­rú pridelili ich mestu. Omnoho radšej by si priali, keby sa Ich mesto zmenilo na normálne sa rozvíjajúce priemyselné stredis­ko. Z množstva problémov, súvi­siacich s umiestnením americ­kej základne v Sasebe, je vari najaktuálnejším problém zara­denia prepustených robotníkov. Stovky Japoncov sa ocitli na uli­ci. A ani jeden z tých 2700, kto­rí ešte na základni pracujú, nevie, kedy ho stihne podobný osud. Situácia je komplikovaná ešte aj tým, že v meste nie sú priemyselné podniky a väčšina nezamestnaných sú ľudia okolo šesťdesiatky. Ďalšou príčinou podráždenosti obyvateľov Saseba je podriade­nosť japonských súdov americ­kým pri vyšetrovaní zločinov amerických vojakov. Počet inci­dentov, ktoré vyvolali Američa­nia, je stále väčší. Ročne je pro­ti americkým vojakom začatých do 150 trestných pokračovaní a podľa údajov japonskej polície je 80 percent marihuany, ktorá sa vo vnútrozemí, konzumuje, dovážanej cez Sasebo. Jedovaté chemikálie ohrozujú roľníkov Japonský roľník Cumotu Jama­­da, žijúci neďaleko Saseba, pri­šiel istého dňa na svoje ryžové pole, aby ho vyplel, a nemohol veriť vlastným očiam: listy rast­lín zožltli a zvädnuto viseli dole. To isté sa stalo na všetkých ostatných pozemkoch, ktoré za­vlažovali z kanálu vedúceho cez územie amerických skladov. Onedlho sa Jamadovi objavil na nohe vred ... Až o štyri mesiace, americké vojenské úrady priznali, že prí­činou kožnej epidémie, ktorú malo aj ďalších 26 roľníkov, bola silná jedovatá chemikália, ktorú rozptýlili na území skla­dov. Američania sľúbili, že ne­bezpečné chemikálie prestanú používať, no už o niekoľko me­siacov ich začali rozprašovať znova. Umiestnením základne sú však omnoho viac, ako ostatní obyva­telia Saseba, postihnutí rybári, ktorým americké veliteľstvo zo­bralo 90 percent oblastí vhod­ných na rybolov. V pásme „voľ­ného rybolovu“ denno-denne plávajú americké lode, ktoré za­nechávajú za sebou širokú ole­jovú stopu, ktorá odoženie aj tie najodolnejšie ryby. Márne protesty Protestné hnutie proti umiest­neniu americkej základne v Sa­sebe začalo už v roku 1963, pred návštevou atómovej ponor­ky Seadragon. Komunisti a so­cialisti vyhlásili heslo „Preč s ďalšou radiáciou!“ O päť ro­kov neskôr obyvateľstvo opäť búrlivo protestovalo pri prícho­de ďalšej atómovej ponorky. Tieto protesty, ako i ďalšie, kto­ré sa odvtedy opakovali viac­krát ročne, sú však zatiaľ úplne márne. Komunistická strana Japon­ska odporúča, aby sa mesto sta­lo obchodným strediskom a aby sa prístav využil na vývoz pe­riel, keramiky a potravinárskych výrobkov. Svoje plány však majú aj japonské vojenské úrady ... Japonské námorné sily vo vo­jenskom obvode Saseba majú 22 lodí s celkovým počtom čle­nov posádky vyše tisíc ľudí. Je to šestina celého japonského vojnového loďstva. Nedávno za­čal navštevovať americký vysoký japonský námorný štáb dô­stojník. Jeho úlohou je dosiah­nuť u Američanov, aby mohli Japonci spoločne s Američanmi používať vojenské sklady v Ha­­riu. Japonskí vojenskí predsta­vitelia by taktiež chceli získať aspoň časť skladov benzínu lodenice v Tategame a potom, a keď časť amerických lodí opustí prístav Sasebo, aj ďalšie objekty. Ako však vidieť podľa plánov ozbrojených síl USA, to sa tak skoro nestane. Aj napriek ne­ustálym protestom obyvateľov Saseba a ďalších japonských miest. Protestom do vetra sa totiž napríklad nedávno stala aj rezolúcia, v ktorej žiadali čle­novia mestských rád Saseba, Ku­re, Maizura a Jokosuky (v tých­to mestách sú americké vojen­ské základne), aby sa ich mestá premenili na mierové. ZA RUBEŽOM, Moskva BORBA, Belehrad (skrátené) Stabilita vzájomných vzťahov „Prišli sme do Juhoslávie, aby sme spoločne s naj­vyššími juhoslovanskými predstaviteľmi rozobrali sú­časný stav sovietsko-juhoslovanských vzfahov, aby sme spoločnými silami odstránili to, čo ich komplikuje, aby sme načrtli najperspektívnejšie smery ich ďalšieho rozvoja. V priateľských, otvorených rozhovoroch so súdruhom Titom a inými juhoslovanskými predstavi­teľmi srna sa snažili nájsť spoločnú reč, a myslím, že sa nám to podarilo.“ Tieto slová generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva na mítingu pracujúcich v závode Elektron­­ska industrija v Zemune sú najlepším vyjadrením dô­ležitosti sovietsko-juhoslovanských rozhovorov, ktoré boli nesporne najvýznamnejšou politickou udalosťou minulého týždňa. Od chvíle, kedy lietadlo 1L-S2 s L. Brežnevom a jeho spolupracovníkmi pristálo v Surčine, žila po štyri dni celá Juhoslávia týmto už deviatym stretnutím L. Brežneva a J. Broza Titn. Pre mnohých západných no­vinárov bolo prekvapením, ako priateľsky a srdečne privítali juhoslovanskí pracujúci medzi sebou najvyš­šieho sovietskeho predstaviteľa. Možno preto smelo povedať, že stretnutia L. Brežneva s juhoslovanskými pracujúcimi a jeho rokovania so súdruhom Titom. sú najlepšou odpoveďou tým silám, ktoré nemajú záujem na sovietsku-juhoslovanskej spolupráci, na vytvorení zóny mieru na Balkáne, silám, ktorá sa snažia, práve naopak, nahádzať čo najviac piesku do dobre sa roz­biehajúceho súkolta vzájomnej spolupráce. Význam dialúgu medzi L. Brežnevom a ]. Broz- Titom zdôraznila vo svojich komentároch aj belehrad­ská Borba. Uvádza, že stálou snahou juhoslovanskej zahraničnej politiky bolo a zostáva maximálne rozví­janie a upevňovanie vzťahov so Sovietskym zväzom. Súčasne poukazuje aj na tradície spojenectva v naj­ťažších rokoch II. svetovej vojny a hoj v čase mieru za úspechy v socialistickej výstavbe. Tieto momenty kladne prispievajú k zlepšeniu oboj­strannej spolupráce. Tá však nebola jedinou témou rozhovorov medzi L. Brežnevom a J. Broz-Titom. Pre­rokovali aj otázky a problémy medzinárodných vzla­­hov. Výmena informácií o situácii vo svete a vzájomné informovanie o konkrétnych akciách, ktoré ZSSR a Juhoslávia mienia podniknúť v medzinárodnom merad­le — to sú momenty, ktoré ešte viac podčiarkujú význam tohto stretnutia, ktoré sa stalo ďalším dôka­zom tohtoročnej mierovej ofenzívy Sovietskeho zväzu v duchu záverov XXIV. zjazdu KSSZ. Stabilita dobrých vzájomných vzťahov a lepšie vzá­jomné porozumenie je cieťom, ktorý si zasluhuje po­zornosť oboch strán, obzvlášť teraz, ked začínajú na­dobúdať veľmi konkrétnu podobu neraz zdôrazňované slová L. Brežneva: „Boj za ďalšiu zomknutosť socia­listických štátov, za prekonanie ťažkostí a kompli­kácií vo vzťahoch medzi niektorými z nich, je jedným z hlavných rysov sovietskej zahraničnej politiky“. A práve v tomto zmysle zohrala návšteva L. Brež­neva v Juhoslávii veľmi významnú úloha. MOSKOVSKÝ ROZHLAS BORBA, BELEHRAD exopres Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave # Vedením redakcie poverený za vydavateľstvo Slovenský spisovateľ VLADIMIR REISEL 0 Gra­ficky upravujú IVAN HOJNÝ a DUŠAN ROCEL # Redakcia: Bratislava, Ste fánlkova 8/a. Telefónne čísla 456-70 a 472-73 • Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 0 Tlači Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 0 Rozširule Poštová novinové služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/V1! 0 Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. štvrťročné predplatná Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—, Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí

Next