Expres, octombrie-decembrie 1971 (Anul 3, nr. 40-52)
1971-10-02 / nr. 40
ČÍSLO 402 VALNE ZHROMAŽDENIE OSN sa začalo v znamení „veľkej politiky“ a po týždni príprav programu vo výboroch schválilo takú náplň vlastnej činnosti, že do jeho záveru pred Vianocami roku 1971 tu bude mnoho zaujímavých a významných rozhodnutí, ktoré nie sú ľahostajné mnohým jeho členom a ktoré so záujmom sleduje už dlhší čas celá svetová verejnosť. Jedna z najbúrlivejších diskusd bude nepochybne o likvidácii dôsledkov izraelskej agresie proti arabským krajinám, o riešení celej situácie na Strednom východe politickými prostriedkami. Platforma na to existuje — vzišla práve z rokovaní na pôde OSN a je ňou rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN z 22. novembra roku 1967. Problém Stredného východu tvorí zároveň aj jeden z najpálčivejších problémov terajšieho vývoja medzinárodných vzťahov. Výrazne sa to odzrkadľuje nielen na situácii v tejto oblastii ale aj na vzťahoch medzi štátmi, ktoré najviac ovplyvňujú medzinárodné dianie. Tým sa narúša vytrvalé úsilie zmeniť pomer vo vzťahoch krajín a systémov a vytvoriť nové princípy. nové zásady a lepšie ovzdušie v me-dzinárodných stykoch. Prvý týždeň na zasadaní OSN priniesol však aj prvé ťažkosti — bola to najmä otázka zastúpenia Čínskej ľudovej republiky v OSN. Je známe, že roh 1971 sa všeobecne označuje za možný pre-Perom Expresu "ŽÄ ri sa domnievajú, že po 21 rokoch sabotovania Západu a predovšetkým machinácií americkej politiky a diplomacie OSN na 26. valnom zhromaždení konečne prizná CĽR právo zaujať miesto na VZ OSN, ako aj v Bezpečnostnej rade. Tu by mala CER právo veta ako každý iný člen, a to by — ak Čína prijme právo zaujať svoje miesto v OSN — znamenalo aj zmenu pomeru hlasov, ktorý sa tu v posledných rokoch udržoval. Pravda, zmena amerického stanoviska nevznikla z náhleho záchvatu realizmu alebo pročinskych sympatií. Už v roku 1970 boli Američania prvý raz porazení a väčšina členov hlasovala za prijatie CĽR. Iba manévre, ktoré „pravidlá hry“ v OSN umožňujú, znemožnili zmeniť výsledok hlasovania na skutočnosť. Ak sa USA chceli tohto roku ubrániť fiasku, museli teda zmeniť stanovisko. Pravda, ako vyplýva aj z doterajšieho priebehu, snažia sa silou-mocou udržať čankajškovský režim v OSN. Veľká diskusia o právach Cíny, ktoré socialistické krajiny vôbec neprestali na pôde OSN (ani vo vlastnej politike) podporovať od začiatku až dodnes, svedčí aj o tom, že sa nepodarilo odpolitizovať rokovanie OSN. Výraznou snahou západných krajín a predovšetkým USA je totiž úporná snaha zmenšiť význam OSN. Po rokoch, ked sa diplomacii USA a Západu čoraz menej darí v rozhodujúcej miere ovplyvňovať rokovanie, ked sa už dávno minuli roky, v ktorých tu USA ťahali doslova všetky nitky, sa karta dejín obrátila. Preto sa objavila snaha „odpolitizovať“ OSN, premeniť ju na organizáciu, ktorej ťažisko práce by spočívalo v jej obrovských humanitných programoch, ktoré dnes popri politickej činnosti tiež majú trvalé miesto a význam, ako sú napríklad programy pomoci rozvojovým krajinám, výučba, výstavba a zostavovanie programov boja proti epidemickým chorobám, proti negramotnosti atd. Pravda, činnosť a program VZ OSN sú rozsiahle. Rokovania sa nebudú venovať iba problémom, o ktorých sme vraveli, i ked sú nepochybne jedinými z kľúčových a v generálnej rozprave sa im vyhradí veľa miesta. Prijatá agenda VZ OSN má pevne stanovených 97 bodov oproti pôvodne navrhnutým 109. Jeden zo zamietnutých je aj návrh Mongolskej ľudovej republiky, aby sa na program zaradila otázka pobytu amerických vojsk na území Južnej Kórey, kde od skončenia kórejskej vojny zotrvávajú pod vlajkou OSN. Pôda OSN teda neprestáva byt miestom rokovania, ale ani ostrej konfrontácie jednotlivých určujúcich síl politiky a diplomacie. A ked pridáme k problému pobytu amerických vojsk v Južnej Kórei další problém s vojenskou prítomnosťou a angažovanosťou USA v Ázii — americkú agresiu v lndočíne — tvoria nám dovedna dva vážne problémy, o ktorých sa bude síce nemálo vravieť, ale nie sú zahrnuté v oficiálnom programe VZ OSN. A tak ani toto valné zhromaždenie nebude môcť vyriešiť všetko, veľa toho zostane na budúce rokovania. Napokon si netreba robiť ilúzie — ved boj o jednotlivé body programu v minulých dňoch bol iba prvou fázou. Je zrejmé, že dosť z toho, čo je na programe, sa do 21. decembra neuzavrie, nevyrieši. Na programe OSN bude aj významný sovietsky návrh, ktorý je známy odvtedy, ako ho adresoval v liste minister zahraničných vecí Gromyko generálnemu tajomníkovi OSN U Thanlovi. Je to projekt celosvetovej konferencie o odzbrojení, pokračujúci v tradícii a stálych snahách Sovietskeho zväzu o zmenšenie hrozby zbraní. Už doterajšie ohlasy naznačujú, že bude predmetom výmeny názorov najmä medzi socialistickými a kapitalistickými krajinami na čele s USA. OSN bude konfrontovať prístupy a riešenia celosvetových problémov aj prostredníctvom prejavov zástupcov jednotlivých štátov. V generálnej rozprave sa so záujmom očakáva vystúpenie A. A. Gromyka a dalších. Na čele čs. delegácie je minister zahraničných vecí Ing. Ján Marko. Od začiatku rokovaní vo vysokom sklenom paláci budovy OSN v New Yorku ubehlo iba desať dní. Povie sa tam ešte veľa slov o terajšom svete a jeho problémoch. Treba ich pozorne sledovať. Vytvoria obrovský obraz o pomeroch i názoroch 130 krajín. Často sú to krehké slová, no rokovanie OSN so spornými otázkami a konfliktmi predsa len prináša nádej, že je tu dosť štátov a dosť síl, ktoré chcú riešiť problémy rokovaním. PETER OPAVSKY Problémy Protesty do vetra laponský prístav Sasebo sa mení na nový Pearl Harbour? # Americké vojnové lode na atómový pohon budú aj v japonskom mori • Na amerických vojenských základniach v japonskú stúpa zločinnosť # Nebezpečné chemikálie ohrozujú japonských roľníkov O Stanú sa niekedy Sasebo, Kure, Maizura a Jokosuka mierovými mestami? Koordinačným strediskom demonštrovania sily americkej flotily v Japonskom mori je už niekoľko rokov Japonský prístav Sasebo. Stal sa ním už niekoľ ko mesiacov po známej afére s americkou špionážnou lodou Pueblo, ktorej zásobovací prístav bol práve Sasebo. Vtedy stiahli Američania do Japonského mora takmer 20 vojnových lodí a vytvorili tak v tejto oblasti veľmi napätú situáciu. „Racionalizácia“ vojenskej základne Americkí experti zdôrazňovali strategický význam Saseba už v roku 1967, kedy prehlásili v Kongrese, že USA nemôžu plánovať vojenské operácie v juhovýchodnej Ázii bez využitia základní Sasebo a Jokosuka v Japonsku. Prístav Sasebo, ktorý má hlboké prírodné přístaviště, má nesmierny význam pre americké vojenské námorné sily najmä preto, že je vzdialený len 416 km od južnej Kórey a 900 km od Cíny. Dnes registrujú na tejto základni 13 vojnových lodí USA. Na 400 hektároch, ktoré tu majú Američania vyhradené, je rozmiestnených 800 stavieb. Celkom tu býva do 4500 vojakov a členov ich rodín. Základňa Sasebo prežíva týchto mesiacoch obdobie takv zvanej „racionalizácie“. V prístave sa naplno pracuje na prehlbovaní dna a stavbe nových přístavišť, v ktorých budú môcť kotviť aj lode o veľkom výtlaku, vrátane atómových ponoriek s jadrovými zbraňami a materské lietadlové lode na atómový poho'n. Po predĺžení americko-japonskej „bezpečnostnej zmluvy“ sa síce počet vojenských objektov v Japonsku znižuje, ale americkí vojaci tu zostanú aj naďalej. Súvisí s tým však znižovanie počtu obsluhujúceho personálu. Obyvateľom Saseba však nijako nevyhovuje úloha prívesku americkej vojnovej základe, ktorú pridelili ich mestu. Omnoho radšej by si priali, keby sa Ich mesto zmenilo na normálne sa rozvíjajúce priemyselné stredisko. Z množstva problémov, súvisiacich s umiestnením americkej základne v Sasebe, je vari najaktuálnejším problém zaradenia prepustených robotníkov. Stovky Japoncov sa ocitli na ulici. A ani jeden z tých 2700, ktorí ešte na základni pracujú, nevie, kedy ho stihne podobný osud. Situácia je komplikovaná ešte aj tým, že v meste nie sú priemyselné podniky a väčšina nezamestnaných sú ľudia okolo šesťdesiatky. Ďalšou príčinou podráždenosti obyvateľov Saseba je podriadenosť japonských súdov americkým pri vyšetrovaní zločinov amerických vojakov. Počet incidentov, ktoré vyvolali Američania, je stále väčší. Ročne je proti americkým vojakom začatých do 150 trestných pokračovaní a podľa údajov japonskej polície je 80 percent marihuany, ktorá sa vo vnútrozemí, konzumuje, dovážanej cez Sasebo. Jedovaté chemikálie ohrozujú roľníkov Japonský roľník Cumotu Jamada, žijúci neďaleko Saseba, prišiel istého dňa na svoje ryžové pole, aby ho vyplel, a nemohol veriť vlastným očiam: listy rastlín zožltli a zvädnuto viseli dole. To isté sa stalo na všetkých ostatných pozemkoch, ktoré zavlažovali z kanálu vedúceho cez územie amerických skladov. Onedlho sa Jamadovi objavil na nohe vred ... Až o štyri mesiace, americké vojenské úrady priznali, že príčinou kožnej epidémie, ktorú malo aj ďalších 26 roľníkov, bola silná jedovatá chemikália, ktorú rozptýlili na území skladov. Američania sľúbili, že nebezpečné chemikálie prestanú používať, no už o niekoľko mesiacov ich začali rozprašovať znova. Umiestnením základne sú však omnoho viac, ako ostatní obyvatelia Saseba, postihnutí rybári, ktorým americké veliteľstvo zobralo 90 percent oblastí vhodných na rybolov. V pásme „voľného rybolovu“ denno-denne plávajú americké lode, ktoré zanechávajú za sebou širokú olejovú stopu, ktorá odoženie aj tie najodolnejšie ryby. Márne protesty Protestné hnutie proti umiestneniu americkej základne v Sasebe začalo už v roku 1963, pred návštevou atómovej ponorky Seadragon. Komunisti a socialisti vyhlásili heslo „Preč s ďalšou radiáciou!“ O päť rokov neskôr obyvateľstvo opäť búrlivo protestovalo pri príchode ďalšej atómovej ponorky. Tieto protesty, ako i ďalšie, ktoré sa odvtedy opakovali viackrát ročne, sú však zatiaľ úplne márne. Komunistická strana Japonska odporúča, aby sa mesto stalo obchodným strediskom a aby sa prístav využil na vývoz periel, keramiky a potravinárskych výrobkov. Svoje plány však majú aj japonské vojenské úrady ... Japonské námorné sily vo vojenskom obvode Saseba majú 22 lodí s celkovým počtom členov posádky vyše tisíc ľudí. Je to šestina celého japonského vojnového loďstva. Nedávno začal navštevovať americký vysoký japonský námorný štáb dôstojník. Jeho úlohou je dosiahnuť u Američanov, aby mohli Japonci spoločne s Američanmi používať vojenské sklady v Hariu. Japonskí vojenskí predstavitelia by taktiež chceli získať aspoň časť skladov benzínu lodenice v Tategame a potom, a keď časť amerických lodí opustí prístav Sasebo, aj ďalšie objekty. Ako však vidieť podľa plánov ozbrojených síl USA, to sa tak skoro nestane. Aj napriek neustálym protestom obyvateľov Saseba a ďalších japonských miest. Protestom do vetra sa totiž napríklad nedávno stala aj rezolúcia, v ktorej žiadali členovia mestských rád Saseba, Kure, Maizura a Jokosuky (v týchto mestách sú americké vojenské základne), aby sa ich mestá premenili na mierové. ZA RUBEŽOM, Moskva BORBA, Belehrad (skrátené) Stabilita vzájomných vzťahov „Prišli sme do Juhoslávie, aby sme spoločne s najvyššími juhoslovanskými predstaviteľmi rozobrali súčasný stav sovietsko-juhoslovanských vzfahov, aby sme spoločnými silami odstránili to, čo ich komplikuje, aby sme načrtli najperspektívnejšie smery ich ďalšieho rozvoja. V priateľských, otvorených rozhovoroch so súdruhom Titom a inými juhoslovanskými predstaviteľmi srna sa snažili nájsť spoločnú reč, a myslím, že sa nám to podarilo.“ Tieto slová generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva na mítingu pracujúcich v závode Elektronska industrija v Zemune sú najlepším vyjadrením dôležitosti sovietsko-juhoslovanských rozhovorov, ktoré boli nesporne najvýznamnejšou politickou udalosťou minulého týždňa. Od chvíle, kedy lietadlo 1L-S2 s L. Brežnevom a jeho spolupracovníkmi pristálo v Surčine, žila po štyri dni celá Juhoslávia týmto už deviatym stretnutím L. Brežneva a J. Broza Titn. Pre mnohých západných novinárov bolo prekvapením, ako priateľsky a srdečne privítali juhoslovanskí pracujúci medzi sebou najvyššieho sovietskeho predstaviteľa. Možno preto smelo povedať, že stretnutia L. Brežneva s juhoslovanskými pracujúcimi a jeho rokovania so súdruhom Titom. sú najlepšou odpoveďou tým silám, ktoré nemajú záujem na sovietsku-juhoslovanskej spolupráci, na vytvorení zóny mieru na Balkáne, silám, ktorá sa snažia, práve naopak, nahádzať čo najviac piesku do dobre sa rozbiehajúceho súkolta vzájomnej spolupráce. Význam dialúgu medzi L. Brežnevom a ]. Broz- Titom zdôraznila vo svojich komentároch aj belehradská Borba. Uvádza, že stálou snahou juhoslovanskej zahraničnej politiky bolo a zostáva maximálne rozvíjanie a upevňovanie vzťahov so Sovietskym zväzom. Súčasne poukazuje aj na tradície spojenectva v najťažších rokoch II. svetovej vojny a hoj v čase mieru za úspechy v socialistickej výstavbe. Tieto momenty kladne prispievajú k zlepšeniu obojstrannej spolupráce. Tá však nebola jedinou témou rozhovorov medzi L. Brežnevom a J. Broz-Titom. Prerokovali aj otázky a problémy medzinárodných vzlahov. Výmena informácií o situácii vo svete a vzájomné informovanie o konkrétnych akciách, ktoré ZSSR a Juhoslávia mienia podniknúť v medzinárodnom meradle — to sú momenty, ktoré ešte viac podčiarkujú význam tohto stretnutia, ktoré sa stalo ďalším dôkazom tohtoročnej mierovej ofenzívy Sovietskeho zväzu v duchu záverov XXIV. zjazdu KSSZ. Stabilita dobrých vzájomných vzťahov a lepšie vzájomné porozumenie je cieťom, ktorý si zasluhuje pozornosť oboch strán, obzvlášť teraz, ked začínajú nadobúdať veľmi konkrétnu podobu neraz zdôrazňované slová L. Brežneva: „Boj za ďalšiu zomknutosť socialistických štátov, za prekonanie ťažkostí a komplikácií vo vzťahoch medzi niektorými z nich, je jedným z hlavných rysov sovietskej zahraničnej politiky“. A práve v tomto zmysle zohrala návšteva L. Brežneva v Juhoslávii veľmi významnú úloha. MOSKOVSKÝ ROZHLAS BORBA, BELEHRAD exopres Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave # Vedením redakcie poverený za vydavateľstvo Slovenský spisovateľ VLADIMIR REISEL 0 Graficky upravujú IVAN HOJNÝ a DUŠAN ROCEL # Redakcia: Bratislava, Ste fánlkova 8/a. Telefónne čísla 456-70 a 472-73 • Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 0 Tlači Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 0 Rozširule Poštová novinové služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/V1! 0 Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. štvrťročné predplatná Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—, Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí