Expres, ianuarie-martie 1972 (Anul 4, nr. 1-13)
1972-01-15 / nr. 3
ČÍSLO 3 ■ i Odhaľovanie tajných archívov takmer pravidelne vrhá nové svetlo skutočnosti, ktoré sa súčasníkom javili inak. Preto história dodnes neprestala byt aktuálnou vedou a ti, čo sa hrabú v archívnych dokumentoch, sú (pre niekoho) nepríjemní ľudia. Veľmi dôrazne to potvrdil škandál vlani v lete, ked skupina amerických novinárov odhalila, čo sa nazýva pentagonskými dokumentmi a ako Spojené štáty podvodne pripravovali vietnamskú vojnu. Tentoraz prepukol v Amerike nOvý škandál a na rozdiel od pentagonských dokumentov sa nehovorí o minulosti. Zase je v tom americký novinár, ktorý využil kontakty v Bielom dome, aby získal záznamy o rokovaniach americkej vlády za indicko-pakistanského konfliktu. Co sa americká verejnosť o tom dozvedela, nebolo pre vládu prijemné. Co sa vlastne stalo? Ked sa na indickom subkontinente schyľovalo ku konfliktu a ked nakoniec prepukla dvanásidenná pakistansko-indická vojna, americká vláda uisťovala svet i americkú verejnosť o svojom úsilí o mier, o tom, že v konflikte je nezaujatá. Prirodzene, podľa najlepších tradícií amerického politického divadla sa tieto uisťovania robili na veľkých show, ktoré usporadúvali jednotliví predstavitelia na tlačových konferenciách. Nixonov osobitný poradca pre otázky národnej bezpečnosti (alebo jednoducho a skrátene šedá eminencia Bieleho domu Henry Kissinger napríklad vyhlásil, že americká vláda nie je zaujatá proti Indii. Vo vládnych dokumentoch, ktoré získal novinár J. Anderson z Washingtonu Post. sa však vraví o niečom inom. Za konfliktu robila americká vláda vyslovene protiindickú politiku, snažila sa čo najväčšmi podporiť vládu pakistanského Jahjá Chána, a tým aj krviprelievanie, v ktorom hynuli bangladéšski vlastenci. Záznamy zo schôdzí tzv. akčnej skupiny jasne hovoria o tom, že vláda žiadala, aby sa proti Indii podnikli energickejšie akcie a Kissinger sa dokonca sťažoval, že každú polhodinu mu prezident vyčíta, „že k Indii nie sme dostatočne tvrdí." Skrátka, Biely dom robil všetko. Zastavil pôžičky Indii, poslal lietadlové lode do Bengálskeho zálivu, vo vojnovom konflikte všemožne podporoval Pakistan a na plomatických fórach di Kissingerovo šibanie Perom Expresn sa snažil podkopať stanovisko Indie a pomôcť Pakistanu, pričom sa vláda Spojených štátov stále chcela skrývať za neutrálne stanovisko, ktoré podľa vyhlásenia svojich činiteľov zaujímala. Bezprostredne po skončení vojny sa však dostali na verejnosť dokumenty o rokovaní akčnej skupiny. Pre americkú vládu je to veľký úder. Predovšetkým je jasné, že to nie je akcia zopár odvážlivcov, ktorí by boli ochotní porušiť tajomstvá Bieleho domu iba preto, že ich tlačí svedomie. Ako vieme, Spojené štáty, sa nachádzajú v predvolebnom roku, a kečľže j,e Nixonova pozícia pomerne istá a veľmi silná, kázdá zbraň je dobrá na to, aby sa jeho pozícia čo najväčšmi oslabila.... Je tu však ešte niečo dôležitejšie. Zverejnenie vládnych záznamov za pakistansko-indickej vojny totiž potvrdilo všetko, čo odhalili o americkej politike pentagonské dokumenty. Poskytujú totiž úplnú predstavu o americkej politickej kuchyni, o príprave politiky, ktorú by Američania považovali za katastrofálnu a s ktorou by nesúhlasili, pravda, ak by vedeli, čo vlastne ich vláda robí. Vláda úmyselne zamlčala barbarské masakry, ktoré robili vo Východnom Pakistane vládne vojská, tajne vyzbrojovala pakistanskú armádu. Cynizmus americkej vlády a chladnokrvnosť, s akou klame svet i vlastných voličov, sa znovu ukázala v plnom svetle, a preto nečudo, že americká tlač to hodnotí ako obrovský škandál. Odhalenie toho, o čo Spojeným štátom počas konfliktu išlo, nám umožňuje presne sledovať aj ciele americkej zahraničnej politiky v Ázii. Dokumenty totiž nepopierateľné svedčia, že USA postupovali v zhode so záujmami vlády Čínskej ľudovej republiky a obe vlády (i za cenu udusenia národnooslobodzovacieho hnutia) podporovali vojenský režim Jahjá Chána. Preto sa snažili označiť Indiu za agresora. Cynizmus a imperialistické ciele vlády USA nie sú nijakým tajomstvom, no prípad Bangladéšu vrhol veľmi ostré svetlo aj na veľmocenskú politiku Pekingu a spolupráca Cíny so Spojenými štátmi na jednom z veľmi dramatických konfliktov, pri ktorom Čína chcela asistovať pri likvidácii hnutia za národné oslobodenie, ostane nezmazateľným znakom hanby. Realistická politika, ktorú začal robiť nový pakistanský prezident Bhutto (prepustenie Rahmána a napokon aj znárodňovanie v Pakistane) svedčí o tom, že Pakistan už dlhší čas potreboval zmeny, ale vojenský režim Jahjá Chána nebol schopný realizovať nič okrem krvavého potláčania východobengálskeho hnutia, ktoré bolo vystavené drastickým represáliám od marca roku 1971. Vojenský režim, ako aj politika Spojených štátov a Pekingu, utrpel porážku. Navyše Spojené štáty sa znovu blamovali pred celým svetom, ked sa ukázalo, aká vierolomná je ich politika, ako bezohľadne sleduje imperialistické ciele, ako vytvára nebezpečenstvá pre celé medzinárodné dianie. Odiv nad americkou politikou nevyslovujú iba kritici USA. Dokonca aj takí verní prisluhovači, akí sa môžu nájsť v britských vládnych kruhoch, sa neprestávajú čudovať nad americkým štýlom. Napríklad provládně konzervatívne noviny The Times napísali v minulých dňoch o počudovaní britských pracovníkov ministerstva zahraničných vecí, ktorým poradca prezidenta Nixona Kissinger vysvetľoval, že analógiou pakistansko-indického konfliktu je obsadenie Alsaska-Lotrinska Nemeckom. Times uvádzajú, že Briti ani pri najlepšej vôli nevedeli pochopiť, prečo Kissinger porovnáva Indiru Gándhíovú s Hitlerom, a ich uzáver bol, že po troch rokoch posudzovania sveta z Bieleho domu sa pán Kissinger tak trochu vyšinul. Po slovensky — šibe mu to. ANDREJ VERMER Sviatok čílskych komunistov VÍŤAZNÍ POLSTOROČIE Pred päťdesiatimi rokmi v juhoamerickej republike Chile sa na 4. zjazde v meste Rancagua Čílska socialistická robotnícka sírana, založená velkým revolucionárom Luisom Recabarrenom, zmenila na stranu komunistickú. Rozvinutie vlajky komunistického hnutia bolo aj v Čhlle historickou potrebou: vedúci činitelia revolučných pohybov čílskych baníkov spoznali, že bez marxisticko-leninskej strany ich boj proti Imperializmu a miestnej oligarchii nemôže byť úspešný. Od zakladajúceho zjazdu strany viedla velmi ťažká, bojová cesta — až k volebnému víťazstvu Ľudovej jednoty v roku 1970, po ktorom sa aj čílski komunisti podieľajú na vládnej moci a komunistickí ministri vo vláde zjednotenej lavice spolupracujú so spojencami na uskutočnení programu socialistického rozvoja krajiny. V uplynulom polstoročí čílski komunisti už mali ministrov, poslancov a senátorov, ale takisto žila strana aj v ilegalite, keď jej vedúcich činiteľov a aktivistov prenasledovali, mučili. Čílski komunisti vždy prinášali žiarivé príklady vernosti marxizmu-leninizmu a aj v období najťažších skúšok hrdinstvom a oddanosťou obohacovali históriu komunistického hnutia v Južnej Amerike. V každodenných bojoch z neveľkej skupiny zakladajúceho zjazdu sa Čílska komunistická strana stala organizátorkou ľudového frontu, hybnou silou revolučného vývinu, jednou z najuznávanejších komunistických strán cele] Latinskej Ameriky. Dnes má strana, spolu s komunistickým Zväzom mládeže, 200 000 aktivistov a 05 percent z nich patrí k robotníckej triede. Dva razy neuspeli v Chile pokusy o ľudový front a komunisti museli do ilegality. X. zjazd strany v roku 1950 prebiehal v ilegalite. Na tomto zjazde preskúmali a zhodnotili poučenia z dvoch neúspešných pokusov. Zjazd poukázal na to, že jednotné odbory z roku 1953 sú veľkým výdobytkom čílskych pracujúcich a utvárajú priaznivú základňu pre obnovu ľudového frontu. V roku 1956 sa podarilo rozšíriť ľudový front o socialistickú stranu, ktorá sa medzitým zjednotila; na ľudovom fronte sa zúčastnila aj demokratická strana a ďalšie pokrokové sily. Jednotná organizácia, ktorá prijala názov Front ľudovej akcie, zvolila za svojho prezidentského kandidáta vo voľbách 1958 dr. Salvadora Allendeho. V týchto voľbách sa Frontu nepodarilo získať víťazstvo, nepodarilo sa to ani v roku 1964, ked všetky skupiny čílskej buržoázie jednotne podporovali křesťanskodemokratického kandidáta na prezidentský úrad, aby znemožnili ľudovým silám dostať sa k moci. Na XIII. zjazde v roku 1965 a na XIV. v roku 1969 čílski komunisti rozobrali poučenia z neúspešných pokusov a podľa toho vypracovali politiku. Nová, správna línia, ktorá spočívala v tom, že osvedčení vedúci činitelia strany vedeli aplikovať marxizmus-leninizmus v osobitných čílskych podmienkach, viedla potom k spojenectvu, vďaka ktorému Ľudová Jédnbtá získala v roku 1970 v pŕéziďeht-;’ ských voľbách víťazstvo. V období, ktoré odvtedy uplynulo, Čílska komunistická strana ukázala, že vie riešiť na vysokej úrovni aj zložité úlohy účasti vo vláde. Komunistickí ministri — hoci paľba reakcie sa vždy sústreďuje predovšetkým na nich — nielenže obstáli, ale získali mimoriadne uznanie. Komunisti mali leví podiel na doterajšom dôslednom uskutočňovaní programu Ľudovej jednoty, na poštátňovaní, pozemkovej reforme a jej urýchlení, na vypracovaní a realizácii podmienok1 pre*z!®pšenie Životných podmienok pracujúcich. Čílski komunisti dobre vedia, že keď sa obzerajú späť na polstoročnú víťaznú cestu, ktorá doviedla stranu až k účasti v ľudovej vláde, musia mať pred očami aj úlohy budúcnosti. Rok 1972 bude mať rozhodujúcu dôležitosť pre čílsku ľudovú moc. V tomto roku chcú rozšíriť A a upevniť štátny sektor, dokončiť vyvlastnenie všetkých vyše 90- hektárových poľnohospodárskych jednotiek. Pravda, revolučný vývin, ktorý od základu mení tvár Chile, naráža na urputný odpor tak imperializmu ako aj čílskej oligarchie. Ako sa nedávno ukázalo, krajná pravica sa nevyhýba ani násilným akciám, narúšaniu verejného poriadku a provokáciám, aby spomalila a hamovala revolučný vývin. V zostrenej situácii čílski komunisti pokladajú za najdôležitejšiu úlohu zosilnenie Ľudovej jednoty, zvýšenie sebavedomia ľudových más ako a] ich zvýšenú organizovanosť. Preto usilujú, aby v každom poštátnenom podniku zriadili a čo najviac upevnili riadiacu radu a výbor pre výrobu. Čílski komunisti sú hybnou silou úsilia, aby sa všade zakladali výbory Ľudovej jednoty, ktoré na miestnej úrovni mobilizujú ľudové masy pre realizovanie vládneho programu. Silu pre uskutočnenie historických úloh dodávajú aktivistom strany doterajšie úspechy a bohaté skúsenosti, ktoré získali čílski komunisti v polstoročnom boji, neúnavnom, plnom obetí. Na oslavu 50. výročia založenia strany čílskych komunistov prišlo do Santiaga ďe Chile veľa delegácií bratských strán z celého sveta. V pozdravných prejavoch vysoko hodnotili doterajšiu cestu a úspechy vedúcej -strany čílskych pracujúcich. Vedúci sovietskej straníckej delegácie Andrej Kirilénko Vyzdvihol, že Čílska komunistická strana už od záľoženia ukázala, že je oddanou, zrelou a vyskúšanou bojovou silou a predvojom čílskych pracujúcich. Strana stojí pred veľkými Úlohami, najmä teraz, keď krajina prechádza zložitým vnútorným vývinom. A ten je významný nielen pre Chile, ale pre celé svetové robotnícke hnutie. NÉPSZABADSAG, Budapešť MORNING STAR Londýn V ZRKADLE ZAHRANIČNEJ TLAČE ROZVOJ SLOVENSKA Viedenský denník VOLKSSTIMME uverejnil prehľadný článok o rozvoji Slovenska v poslednom štvrťstoročí. Z článku citujeme: Veľký pokrok, ktorý Slovensko zaznamenalo, najlepšie vidieť z porovnania, aká bola hospodárska úroveň Slovénska pred 25 rokmi a aké bolo jeho postavenie v predmníchovskej buržoáznej republike. Pred vojnou bolo Slovensko iba zaostalou časťou Československej republiky a po stránke hospodárskej zaostávalo za českými krajinami asi o 50 rokov. Česká buržoázia sa starala predovšetkým o rozvoj priemyselne oveľa vyvinutejšej západnej časti ČSR a na Slovensku obmedzovala priemysel, aby si zabezpečila rezervoár lacných pracovných síl. Konkurenčný boj vládnúceho československého kapitálu s kapitálom maďarským, ktorý mal na Slovensku prevahu,, v mnohých prípadoch viedol k likvidácii radu priemyselných podnikov na Slovensku (Krompachy, Zvolen atď.j. V dvadsiatych rokoch likvidovali na Slovensku okolo 200 rôznych priemyselných podnikov, v ktorých nachádzala zamestnanie asi štvrtina priemyselných robotníkov Slovenska. V roku 1937 obyvateľstvo Slovenska predstavovalo 24,6 percenta celkového obyvateľstva ČSR, ale podiel Slovenska na celoštátnom priemyselnom produkte bol iba 7,3 percenta a na celoštátnej poľnohospodárskej výrobe iba 17,4 percenta. Zamestnanosť v priemysle bola v Čechách 3 a pol ráz vyššia ako na Slovensku. Táto nepriaznivá situácia sa jasne odzrkadľovala na nižšej životnej úrovni obyvateľstva Slovenska. Po volebnom víťazstve komunistickej strany v roku 1948 ministerský predseda Klement Gottwald predložil parlamentu široký vládny program a vyhlásil k základným tézam dvojročného plánu: K najdôležitejším úlohám dvojročného plánu patrí položenie základov industrializácie Slovenska. Solidarita a jednota štátu si nevyhnutne vyžadujú, aby sa hospodárska úroveň Slovenska čo najrýchlejšie priblížila úrovni českých krajín. Autor opisuje postupnú industrializáciu Slovenska a píše: ... Slovensko zaznamenalo rýchly hospodársky rozvoj. Objem priemyselnej výroby vzrástol v roku 1970 — v porovnaní s rokom 1937 — dvadsaťtrinásobne, v porovnaní s rokom 1948 vzrástol dvanásťnásobne, pričom priemerný ročný vzrast priemyslu vykazoval v posledných dvoch desaťročiach 12,3 percenta. Predstavuje to približne dvojnásobne rýchlejší rast ako v českých krajinách. Objem poľnohospodárskej prodv.Wie vzrástol v roku 1970 — v porovnaní s rokom 1936 — o 73 percent a v porovnaní s rokom 1948 o 87 percent. Konzekventné uskutočňovanie rozhodnutí najvyšších straníckych orgánov malo veľmi priaznivý vplyv na proces vyrovnávania úrovne obidvoch častí Československej socialistickej republiky. Dôkazom je aj skutočnosť, že predstih českých krajín, ktorý pred polstoročím predstavoval voči Slovensku ešte okolo 50 rokov, znížil sa nateraz asi na 8 rokov ... VOLKSSTIMME, Viedeň exwwes Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave 9 Vedením redakcie poverený za vydavateľstvo Slovenský spisovateľ VLADIMÍR REISEL @ Graficky upravujú IVAN HOJNÝ a DUŠAN ROGEL 9 Redakcia: Bratislava, 'Sté fánikóvá 8/a Telefónne čísla 456-70 a 472-73 9 Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8ia. Telefón 477-65 9 Tlač: Západoslovenské tlačiarne, ň. pi, Bratislava, Dukelská 51 9 Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII 9 Cena jednotlivého Čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia a