Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)

1972-04-08 / nr. 15

» CISLO 15 eiiPFBS Vlnobitie teroru v Taliansku? BLUDNÁ PÚŤ MILIARDÄRA-ANARCHISTU • „ODCHÁDZAM DO DOBROVOĽNEJ EMIGRÁCIE“ • VEĽMI NÁPADNÉ FALZIFIKÁTY • SÁM SEBE KATOM? • „PORIADOK“ A JEHO PRAVÁ TVÁR Nad rozbúreným vnútropolitickým životom Talianska sa už dlhší čas dvíhajú vlny teroru. Teraz, v predvolebnom období, sa menia na ozajstné vlnobitie. Často počuť o zrážkach, výbuchoch, atentátoch i o záhadných vraždách. Všetko to svedčí o o r­­ganizovanej vlne teroru. Konkrétne prípady a najmä ich vyšetrovanie ukazujú, že tento teror je namierený predovšetkým proti talianskym Tavičovým silám. Nača­sovanie rôznych teroristických akcií prezrádza, že talianska krajná pravica (a tí, Čo ju podporujú), by chcela čo možno najnapätejšie ovzdušie v predvolebnej kam­pani — i za cenu krviprelievania! Cieľ kampane je každému jasný: rôznymi pobu­rujúcimi provokáciami a demagogickými heslami zdiskreditovať celú taliansku ľavi­cu, ktorá, hoci nie je taká jednotná, ako by bolo žiaduce, predstavuje v krajine mohutnú silu ... V rámci neofašistickej a ultrapravičiarskej stratégie by chceli zne­možniť najprv „iba ultraľavicu“ — a potom by prišli na rad komunisti, socialisti a iné pokrokové sily. A po ich úspešnej likvidácii alebo aspoň zatlačení by konečne zavládol „poriadok“ a éra „vlády silnej ruky“ .... Všetko nasvedčuje, že stratégia talianskeho neofašistického a ultrapravičiarske­­ho terorizmu naplánovala aj nedávny pripad, ktorý sa stal neďaleko Milána. Čierny psík Twist sa rozbrechal. Chcel upútať pozornosť svojich gazdov — bra­tov Stringhettiovcov — na štíp elektric­kého vedenia vysokého napätia. „Co tam našiel náš Twist?“ povedali si bratia, ktorí si vyšli na lúku pri mes­tečku Segrate neďaleko Milána. Obraz, ktorý sa im naskytol, bol straš­ný. Pod stĺpom ležala mŕtvola neznámeho človeka. Výbuch, ktorého obeťou sa ne­známy stal, mu odtrhol pravú nohu a ľa­vú mu rozmliaždil. Okolo neznámeho bolo niekoľko pekelných strojov, náboje s nitroglycerínom a trochu ďalej dodáv­kové auto značky Volkswagen. „Je to môj manžel!“ Karabinieri, ktorí neskôr prišli na mie­sto nešťastia, našil vo vreckách mŕtveho osobný preukaz na meno 46-ročného Vin­­cenza Maggioniho. 0 preukaze však one­dlho vysvitlo, že je to veľmi primitívny falzifikát. No fotografia, ktorú našli vo vrecku neznámeho, bola pravá. Bola to fotogra­fia krásnej plavovlasej ženy Sibyly Mele­­govej, štvrtej manželky milánskeho na­kladateľa Giangiacoma Feltrinelliho. Mŕtvolu identifikovali až na druhý deň v pitevni. „ „Je to môj manžel, o tom nemôže byť ani najmenšia pochybnosť, je to môj Giangiacomo,“ ticho povedala bledá mla­dá žena, keď z mŕtveho stiahli plachtu. Kto bol Giangiacomo Feltrinelli? Prišli z juhu Giangiacomo Feltrinelli bol potomok bohatej talianskej rodiny. Jeho starý otec sa presťahoval z Neapola do Milána a rôznymi obchodnými transakciami pri­šiel k veľkému bohatstvu. Jeho syn získal aj spoločenské postavenie. Už v 43 ro­koch sa stal členom riaditeľskej rady Credito Italiano (talianskeho úverového ústavu) a o dva roky sa stal riaditeľom firmy Edison. V roku 1926 sa jeho žene narodil syn Giangiacomo. I Giangiacomo Feltrinelli sa už veľmi skoro ukázal ako človek so „šťastnou ru­kou“ v obchodnom podnikaní. Podľa veľmi opatrných odhadov sa mu podarilo zvýšiť rodinný majetok na 200 miliárd lír. Založili aj známe nakladateľstvo ktoré okrem iného vydávalo diela pokrokových autorov a dokonca aj klasikov marxizmu­­lenlnizmu ... Giangiacomo Feltrinelli sa zoznámil s politikou už v mladých ro­koch. Ako dvadsaťročný vstúpil do So­cialistickej strany Talianska. O dva roky neskôr — čiastočne aj pod vplyvom prvej manželky — požiadal o prijatie za člena Talianskej komunistickej strany, no na sklonku päťdesiatych rokov sa dostal do rozporu s generálnou líniou strany. V týchto časoch sa Giangiacomo Feltri­nelli dostal do opojenia pseudorevoluč­­ných hesiel a začal sa čoraz viac obkole­sovať anarchistami a predstaviteľmi utra­­ľavicovej skupiny talianskej mládeže. V rámci hospodárskeho podnikania nad­viazal v tom čase aj styky s Južnou Ame­rikou — neskôr tam bol niekoľko ráz aj osobne. Možno predpokladať, že na týchto návštevách nadviazal užšie styky s uruguajskými tupamaros a s vedúcimi činiteľmi iných tajných juhoamerických revolučných organizácií a skupín. V emigrácii Pred štyrmi rokmi milánske naklada­teľstvo Feltrinelli vydalo v krátkom ča­sovom rozpätí niekoľko nápadných bro­žúr. Všetky sa zapodievali technikou a problematikou partizánskeho boja v mestách a všetky vyzývali na násilné odstránenie kapitalistického zriadenia. V roku 1969 Giangiacomo Feltrinelli zrazu zmizol. „Utiahol som sa do dobrovoľnej emi­grácie,“ vyhlásil neskôr istému švajčiar­skemu novinárovi a dodal: „Nepýtajte sa prečo ..,“ Od tej chvíle sa objavoval na rôznych miestach: raz v Ríme, raz v Miláne — raz ho príslušné úradný miesta vykázali z Paríža, inokedy zo Západného Berlína. Niektorí tvrdia, že Giangiacomo Feltri­nelli mal úzke vzťahy s francúzskymi „utras“, s jedným z vedúcich činiteľov západonemeckého utraľavicového štu­dentského hnutia Rudim Dutschkem, ako aj s anarchistickou skupinou Baadera- Meinhofa. No medzitým údajne nadvia­zal styky aj s Oslobodzovacím frontom Palestíny i s organizáciou A1 Fatáh. Nie­ktoré dobre informované kruhy tvrdia, že Giangiacomo Feltrinelli oklamal izrael­skú tajnú službu a sprostredkoval väčšiu zásielku zbraní pre arabských partizánov. Pred rokom si všimol jeho činnosť aj Interpol. Ako je známe, v apríli 1971 zastrelili v Hamburgu tamojšieho bolívijského kon­zula Roberta Quantanillu Perreiru. Per­­reiru odsúdili na smrť bolívijskí partizá­ni, lebo Roberto Perreira sa osobne zú­častnil na prenasledovaní Che Guevaru. Dokonca mu pripisovali aj to, že práve on zastrelil legendárneho juhoamerické­ho revolucionára. Colt Cobra Ako to bolo so zavraždením konzula Perreiru? Vlani v apríli požiadala istá žena v Hamburgu o prijatie u bolívijského konzula Perreiru. Konzul ju prijal a one­dlho bolo počuť z jeho pracovne dva vý­strely ... V rozruchu, ktorý potom na konzuláte nastal, sa neznámej žene po­darilo zmiznúť. Keď žiadala o rozhovor u konzula, udala meno Maria Teresa. Jej presnú totožnosť sa doteraz nepodarilo zistiť. Neznáma žena na úteku stratila revol­ver. Bol to „Colt Cobra“ kalibru 38. Neskôr sa zistilo, že túto zbraň kúpil Giangiacomo Feltrinelli v Miláne. A teraz v marci našli zohavenú mŕtvo­lu Giangiacoma Feltrinelliho pod stĺpom elektrického vedenia na lúke neďaleko Milána! Nie div, že o tento prípad sa zaujíma nielen široká talianska verejnosť, polícia, SID (Servizio Indomazioni delia Difesa), talianska kontrašpionážna služba, ale aj detektívi a vyšetrovatelia talianskej polí­cie. Zaujímajú ich najmä tieto otázky: Ako sa dostal Giangiacomo Feltrinelli pod štíp elektrického vedenia na lúke pri Segrate neďaleko Milána? Chcel vy­konať atentát, ktorý by vyvolal zmätok a poruchy v zásobovaní elektrinou, a pri­tom nešťastne zahynul? Alebo sa stal obeťou vraždy? A z týchto otázok logicky vyplýva aj ďalšia; Kto mal záujem navždy odstrániť bo­hatého anarchistu? Na tieto i mnohé ďalšie otázky sú naj­rozličnejšie názory, tvrdenia i zdôvodne­nia — za i proti. Ale už teraz možno po­vedať, že materiál v úradnom spise Prí­pad Feltrinelli bude hádam jedným z naj­zaujímavejších čítaní celého povojnového Talianska. Kľúč zmizol Vyšetrovanie zaznamenalo už niekoľko zaujímavých momentov. Ešte stále nie je jasné, ako sa dostal Giangiacomo Feltrinelli na miesto činu (t. j. pod stožiar elektrického vedenia). Pravda, nevie sa, či lúka pri mestečku Segrate naozaj bola miestom činu a či Giangiacoma Feltrinelliho neprivliekli pod štíp násilím, proti jeho vôli ... Vyšetrovaním sa zistilo, že papiere od auta značky Volkswagen boli falošné. Neskôr vysvitol ďalší zaujímavý údaj: poistku na auto zaplatil istý Carlo Fio­­roni, milánsky profesor literatúry. Ale Carlo Fioroni je „na úteku“ (patrí k sku­pine anarchistov, podobne ako aj ďalšie dve osoby z Milána, na ktoré polícia vydala zatykač). Policajtom, ktorí prípad vyšetrovali, bolo nápadné aj auto značky Volkswa­gen, ktoré stálo neďaleko stĺpa. Bolo zamknuté, ale kľúče od auta doteraz ne­našli. A pritom vrecká nohavíc i saka, ktoré mal Giangiacomo Feltrinelli na sebe, zostali po výbuchu temer nepoško­dené a tak isto aj veci v nich. Podľa toho sa teda na mieste činu zdržiaval aj nie­kto iný. Jedna, prípadne aj viaceré osoby. Nepriamym dôkazom toho je aj plášť, ktorý našli v aute. Má o niekoľko čísel menšiu veľkosť ako Feltrinelli, nemohol to teda byť jeho plášť. Má v tom prsty CIA ? V tejto súvislosti je zaujímavé vyhláse­nie, ktoré urobil Regis Debray. Tento francúzsky revolucionár-novinár, priateľ Giangiacoma Feltrinelliho, vyhlásil, že zodpovednosť za zavraždenie Feltýinelli­­ho nespadá iba na talianskych neofašis­tov a pracovníkov tajnej služby, ale aj na americkú špionážnu centrálu CIA. Podobný názor — že totiž v prípad® zavraždenia G. Feltrinelliho išlo fakticky 0 politický atentát — zastávajú aj vedúci činitelia talianskeho ľavicového študent* ského hnutia, skupiny Manifesto, ako af ďalšie krajne lavicové organizácie. Na utíšenie všeobecného rozruchu vo verejnosti príslušné talianske miesta vy­dali takéto hypotetické vysvetlenie prí­padu: „Giangiacomo Feltrinelli nešťastne za­hynul pri príprave atentátu. Výbuch, kto­rý ho zabil, bol tragickým následkom Feltrinelliho nešikovného pohybu.“ Talianska verejnosť však toto oficiálne vysvetlenie neprijíma za vierohodné, le­bo v spomínanom prípade je niekoľko ďalších podozrivých momentov. Giangiacomo Feltrinelli veľmi dobre poznal zákony konšpirácie, nemožno teda predpokladať, že by sa bol vydal na takúto významnú akciu s falošnými pa­piermi a dokumentmi, ktorých nepravosť priam kričala! Aj najneskúsenejší talian­sky policajt alebo karabinier by už na prvý pohľad zistil, že osobný preukaz, ktorý našli vo vrecku G. Feltrinelliho, 1 doklady od auta sú primitívne falzifi­káty! Nemožno vylúčiť, že Feltrinelli, ktorý mal spojenia a známosti na všetkých možných stranách, mohol mať prípadne nepriateľov aj v radoch anarchistov. Ale na druhej strane je isté, že v anarchis­tických kruhoch nikto nemal záujem za­vraždiť Feltrinelliho, boháča, ktorý fi­nančne tak výdatne podporoval anar­chistov ... Čo zostáva Zostáva teda druhý tábor — krajná pravica. Talianski neofašisti sa ničoho neštítia. Neslobodno zabudnúť na skutočnosť, že 7. mája budú v Taliansku všeobecné par­lamentné voľby. V rušnom predvolebnom období sa určitým talianskym kruhom veľmi dobre hodí tento tajomný zločin, ktorý vyvolal takú veľkú pozornosť nie­len v Taliansku, ale aj v ostatnom svete. Neofašistická strana MSI, tak ako v mi­nulosti, aj teraz sa dala do akcie pod heslom „Poriadok!“ Toto je dnes v Ta­liansku veľmi časté heslo, ktoré možno nebezpečne zpeužiť na získanie hlasov voličov. Za takéhoto stavu vecí zavraždenie mi­lánskeho vydavateľa s povesťou anar­chistu a rozruch, ktorý toto zavraždenie vyvolalo, prichádzajú vhod najmä silám, ktoré rady lovia v mútnej vode. Iste nemožno považovať za náhodné. ako sa vedúci predstavitelia talianskych kresťanských demokratov, liberálov, so­ciálnych demokratov i republikánov po­ponáhľali s upozornením: „Pozrite, kam vedie ovzdušie teroru — aké nebezpečenstvá skrýva v sebe ľa­vica!“ Je to veľmi „okaté“ predvolebné upo­zornenie. Milánsky nakladateľ a anarchista Gian­giacomo Feltrinelli sa (možno) stal obe­ťou čoraz viac sa zostrujúceho talianske­ho vnútropolitického boja. No zostávajú tu dve otázky: Išlo o vraždu? Išlo o tragickú nehodu? Odpoveď na ne bude môcť dať azda iba budúcnosť. Ak totiž vôbec bude raz možné uzavrieť spis Prípad Feltrinelli... ESTI HlRLAP, Budapešť UNITA, Rím EUROPEO, Miláno PRÍPAD FELTRINELLI m m mt - - $•',V*' Giangiacomo Feltrinelli. '-s-; Nehoda? Zločin?

Next