Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)
1972-04-08 / nr. 15
» CISLO 15 eiiPFBS Vlnobitie teroru v Taliansku? BLUDNÁ PÚŤ MILIARDÄRA-ANARCHISTU • „ODCHÁDZAM DO DOBROVOĽNEJ EMIGRÁCIE“ • VEĽMI NÁPADNÉ FALZIFIKÁTY • SÁM SEBE KATOM? • „PORIADOK“ A JEHO PRAVÁ TVÁR Nad rozbúreným vnútropolitickým životom Talianska sa už dlhší čas dvíhajú vlny teroru. Teraz, v predvolebnom období, sa menia na ozajstné vlnobitie. Často počuť o zrážkach, výbuchoch, atentátoch i o záhadných vraždách. Všetko to svedčí o o rganizovanej vlne teroru. Konkrétne prípady a najmä ich vyšetrovanie ukazujú, že tento teror je namierený predovšetkým proti talianskym Tavičovým silám. Načasovanie rôznych teroristických akcií prezrádza, že talianska krajná pravica (a tí, Čo ju podporujú), by chcela čo možno najnapätejšie ovzdušie v predvolebnej kampani — i za cenu krviprelievania! Cieľ kampane je každému jasný: rôznymi poburujúcimi provokáciami a demagogickými heslami zdiskreditovať celú taliansku ľavicu, ktorá, hoci nie je taká jednotná, ako by bolo žiaduce, predstavuje v krajine mohutnú silu ... V rámci neofašistickej a ultrapravičiarskej stratégie by chceli znemožniť najprv „iba ultraľavicu“ — a potom by prišli na rad komunisti, socialisti a iné pokrokové sily. A po ich úspešnej likvidácii alebo aspoň zatlačení by konečne zavládol „poriadok“ a éra „vlády silnej ruky“ .... Všetko nasvedčuje, že stratégia talianskeho neofašistického a ultrapravičiarskeho terorizmu naplánovala aj nedávny pripad, ktorý sa stal neďaleko Milána. Čierny psík Twist sa rozbrechal. Chcel upútať pozornosť svojich gazdov — bratov Stringhettiovcov — na štíp elektrického vedenia vysokého napätia. „Co tam našiel náš Twist?“ povedali si bratia, ktorí si vyšli na lúku pri mestečku Segrate neďaleko Milána. Obraz, ktorý sa im naskytol, bol strašný. Pod stĺpom ležala mŕtvola neznámeho človeka. Výbuch, ktorého obeťou sa neznámy stal, mu odtrhol pravú nohu a ľavú mu rozmliaždil. Okolo neznámeho bolo niekoľko pekelných strojov, náboje s nitroglycerínom a trochu ďalej dodávkové auto značky Volkswagen. „Je to môj manžel!“ Karabinieri, ktorí neskôr prišli na miesto nešťastia, našil vo vreckách mŕtveho osobný preukaz na meno 46-ročného Vincenza Maggioniho. 0 preukaze však onedlho vysvitlo, že je to veľmi primitívny falzifikát. No fotografia, ktorú našli vo vrecku neznámeho, bola pravá. Bola to fotografia krásnej plavovlasej ženy Sibyly Melegovej, štvrtej manželky milánskeho nakladateľa Giangiacoma Feltrinelliho. Mŕtvolu identifikovali až na druhý deň v pitevni. „ „Je to môj manžel, o tom nemôže byť ani najmenšia pochybnosť, je to môj Giangiacomo,“ ticho povedala bledá mladá žena, keď z mŕtveho stiahli plachtu. Kto bol Giangiacomo Feltrinelli? Prišli z juhu Giangiacomo Feltrinelli bol potomok bohatej talianskej rodiny. Jeho starý otec sa presťahoval z Neapola do Milána a rôznymi obchodnými transakciami prišiel k veľkému bohatstvu. Jeho syn získal aj spoločenské postavenie. Už v 43 rokoch sa stal členom riaditeľskej rady Credito Italiano (talianskeho úverového ústavu) a o dva roky sa stal riaditeľom firmy Edison. V roku 1926 sa jeho žene narodil syn Giangiacomo. I Giangiacomo Feltrinelli sa už veľmi skoro ukázal ako človek so „šťastnou rukou“ v obchodnom podnikaní. Podľa veľmi opatrných odhadov sa mu podarilo zvýšiť rodinný majetok na 200 miliárd lír. Založili aj známe nakladateľstvo ktoré okrem iného vydávalo diela pokrokových autorov a dokonca aj klasikov marxizmulenlnizmu ... Giangiacomo Feltrinelli sa zoznámil s politikou už v mladých rokoch. Ako dvadsaťročný vstúpil do Socialistickej strany Talianska. O dva roky neskôr — čiastočne aj pod vplyvom prvej manželky — požiadal o prijatie za člena Talianskej komunistickej strany, no na sklonku päťdesiatych rokov sa dostal do rozporu s generálnou líniou strany. V týchto časoch sa Giangiacomo Feltrinelli dostal do opojenia pseudorevolučných hesiel a začal sa čoraz viac obkolesovať anarchistami a predstaviteľmi utraľavicovej skupiny talianskej mládeže. V rámci hospodárskeho podnikania nadviazal v tom čase aj styky s Južnou Amerikou — neskôr tam bol niekoľko ráz aj osobne. Možno predpokladať, že na týchto návštevách nadviazal užšie styky s uruguajskými tupamaros a s vedúcimi činiteľmi iných tajných juhoamerických revolučných organizácií a skupín. V emigrácii Pred štyrmi rokmi milánske nakladateľstvo Feltrinelli vydalo v krátkom časovom rozpätí niekoľko nápadných brožúr. Všetky sa zapodievali technikou a problematikou partizánskeho boja v mestách a všetky vyzývali na násilné odstránenie kapitalistického zriadenia. V roku 1969 Giangiacomo Feltrinelli zrazu zmizol. „Utiahol som sa do dobrovoľnej emigrácie,“ vyhlásil neskôr istému švajčiarskemu novinárovi a dodal: „Nepýtajte sa prečo ..,“ Od tej chvíle sa objavoval na rôznych miestach: raz v Ríme, raz v Miláne — raz ho príslušné úradný miesta vykázali z Paríža, inokedy zo Západného Berlína. Niektorí tvrdia, že Giangiacomo Feltrinelli mal úzke vzťahy s francúzskymi „utras“, s jedným z vedúcich činiteľov západonemeckého utraľavicového študentského hnutia Rudim Dutschkem, ako aj s anarchistickou skupinou Baadera- Meinhofa. No medzitým údajne nadviazal styky aj s Oslobodzovacím frontom Palestíny i s organizáciou A1 Fatáh. Niektoré dobre informované kruhy tvrdia, že Giangiacomo Feltrinelli oklamal izraelskú tajnú službu a sprostredkoval väčšiu zásielku zbraní pre arabských partizánov. Pred rokom si všimol jeho činnosť aj Interpol. Ako je známe, v apríli 1971 zastrelili v Hamburgu tamojšieho bolívijského konzula Roberta Quantanillu Perreiru. Perreiru odsúdili na smrť bolívijskí partizáni, lebo Roberto Perreira sa osobne zúčastnil na prenasledovaní Che Guevaru. Dokonca mu pripisovali aj to, že práve on zastrelil legendárneho juhoamerického revolucionára. Colt Cobra Ako to bolo so zavraždením konzula Perreiru? Vlani v apríli požiadala istá žena v Hamburgu o prijatie u bolívijského konzula Perreiru. Konzul ju prijal a onedlho bolo počuť z jeho pracovne dva výstrely ... V rozruchu, ktorý potom na konzuláte nastal, sa neznámej žene podarilo zmiznúť. Keď žiadala o rozhovor u konzula, udala meno Maria Teresa. Jej presnú totožnosť sa doteraz nepodarilo zistiť. Neznáma žena na úteku stratila revolver. Bol to „Colt Cobra“ kalibru 38. Neskôr sa zistilo, že túto zbraň kúpil Giangiacomo Feltrinelli v Miláne. A teraz v marci našli zohavenú mŕtvolu Giangiacoma Feltrinelliho pod stĺpom elektrického vedenia na lúke neďaleko Milána! Nie div, že o tento prípad sa zaujíma nielen široká talianska verejnosť, polícia, SID (Servizio Indomazioni delia Difesa), talianska kontrašpionážna služba, ale aj detektívi a vyšetrovatelia talianskej polície. Zaujímajú ich najmä tieto otázky: Ako sa dostal Giangiacomo Feltrinelli pod štíp elektrického vedenia na lúke pri Segrate neďaleko Milána? Chcel vykonať atentát, ktorý by vyvolal zmätok a poruchy v zásobovaní elektrinou, a pritom nešťastne zahynul? Alebo sa stal obeťou vraždy? A z týchto otázok logicky vyplýva aj ďalšia; Kto mal záujem navždy odstrániť bohatého anarchistu? Na tieto i mnohé ďalšie otázky sú najrozličnejšie názory, tvrdenia i zdôvodnenia — za i proti. Ale už teraz možno povedať, že materiál v úradnom spise Prípad Feltrinelli bude hádam jedným z najzaujímavejších čítaní celého povojnového Talianska. Kľúč zmizol Vyšetrovanie zaznamenalo už niekoľko zaujímavých momentov. Ešte stále nie je jasné, ako sa dostal Giangiacomo Feltrinelli na miesto činu (t. j. pod stožiar elektrického vedenia). Pravda, nevie sa, či lúka pri mestečku Segrate naozaj bola miestom činu a či Giangiacoma Feltrinelliho neprivliekli pod štíp násilím, proti jeho vôli ... Vyšetrovaním sa zistilo, že papiere od auta značky Volkswagen boli falošné. Neskôr vysvitol ďalší zaujímavý údaj: poistku na auto zaplatil istý Carlo Fioroni, milánsky profesor literatúry. Ale Carlo Fioroni je „na úteku“ (patrí k skupine anarchistov, podobne ako aj ďalšie dve osoby z Milána, na ktoré polícia vydala zatykač). Policajtom, ktorí prípad vyšetrovali, bolo nápadné aj auto značky Volkswagen, ktoré stálo neďaleko stĺpa. Bolo zamknuté, ale kľúče od auta doteraz nenašli. A pritom vrecká nohavíc i saka, ktoré mal Giangiacomo Feltrinelli na sebe, zostali po výbuchu temer nepoškodené a tak isto aj veci v nich. Podľa toho sa teda na mieste činu zdržiaval aj niekto iný. Jedna, prípadne aj viaceré osoby. Nepriamym dôkazom toho je aj plášť, ktorý našli v aute. Má o niekoľko čísel menšiu veľkosť ako Feltrinelli, nemohol to teda byť jeho plášť. Má v tom prsty CIA ? V tejto súvislosti je zaujímavé vyhlásenie, ktoré urobil Regis Debray. Tento francúzsky revolucionár-novinár, priateľ Giangiacoma Feltrinelliho, vyhlásil, že zodpovednosť za zavraždenie Feltýinelliho nespadá iba na talianskych neofašistov a pracovníkov tajnej služby, ale aj na americkú špionážnu centrálu CIA. Podobný názor — že totiž v prípad® zavraždenia G. Feltrinelliho išlo fakticky 0 politický atentát — zastávajú aj vedúci činitelia talianskeho ľavicového študent* ského hnutia, skupiny Manifesto, ako af ďalšie krajne lavicové organizácie. Na utíšenie všeobecného rozruchu vo verejnosti príslušné talianske miesta vydali takéto hypotetické vysvetlenie prípadu: „Giangiacomo Feltrinelli nešťastne zahynul pri príprave atentátu. Výbuch, ktorý ho zabil, bol tragickým následkom Feltrinelliho nešikovného pohybu.“ Talianska verejnosť však toto oficiálne vysvetlenie neprijíma za vierohodné, lebo v spomínanom prípade je niekoľko ďalších podozrivých momentov. Giangiacomo Feltrinelli veľmi dobre poznal zákony konšpirácie, nemožno teda predpokladať, že by sa bol vydal na takúto významnú akciu s falošnými papiermi a dokumentmi, ktorých nepravosť priam kričala! Aj najneskúsenejší taliansky policajt alebo karabinier by už na prvý pohľad zistil, že osobný preukaz, ktorý našli vo vrecku G. Feltrinelliho, 1 doklady od auta sú primitívne falzifikáty! Nemožno vylúčiť, že Feltrinelli, ktorý mal spojenia a známosti na všetkých možných stranách, mohol mať prípadne nepriateľov aj v radoch anarchistov. Ale na druhej strane je isté, že v anarchistických kruhoch nikto nemal záujem zavraždiť Feltrinelliho, boháča, ktorý finančne tak výdatne podporoval anarchistov ... Čo zostáva Zostáva teda druhý tábor — krajná pravica. Talianski neofašisti sa ničoho neštítia. Neslobodno zabudnúť na skutočnosť, že 7. mája budú v Taliansku všeobecné parlamentné voľby. V rušnom predvolebnom období sa určitým talianskym kruhom veľmi dobre hodí tento tajomný zločin, ktorý vyvolal takú veľkú pozornosť nielen v Taliansku, ale aj v ostatnom svete. Neofašistická strana MSI, tak ako v minulosti, aj teraz sa dala do akcie pod heslom „Poriadok!“ Toto je dnes v Taliansku veľmi časté heslo, ktoré možno nebezpečne zpeužiť na získanie hlasov voličov. Za takéhoto stavu vecí zavraždenie milánskeho vydavateľa s povesťou anarchistu a rozruch, ktorý toto zavraždenie vyvolalo, prichádzajú vhod najmä silám, ktoré rady lovia v mútnej vode. Iste nemožno považovať za náhodné. ako sa vedúci predstavitelia talianskych kresťanských demokratov, liberálov, sociálnych demokratov i republikánov poponáhľali s upozornením: „Pozrite, kam vedie ovzdušie teroru — aké nebezpečenstvá skrýva v sebe ľavica!“ Je to veľmi „okaté“ predvolebné upozornenie. Milánsky nakladateľ a anarchista Giangiacomo Feltrinelli sa (možno) stal obeťou čoraz viac sa zostrujúceho talianskeho vnútropolitického boja. No zostávajú tu dve otázky: Išlo o vraždu? Išlo o tragickú nehodu? Odpoveď na ne bude môcť dať azda iba budúcnosť. Ak totiž vôbec bude raz možné uzavrieť spis Prípad Feltrinelli... ESTI HlRLAP, Budapešť UNITA, Rím EUROPEO, Miláno PRÍPAD FELTRINELLI m m mt - - $•',V*' Giangiacomo Feltrinelli. '-s-; Nehoda? Zločin?