Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)
1972-06-24 / nr. 26
ČÍSLO 26exwpres Keď hovorí Indira Gándhíová... • Premiérka nemá čas na márnomyseľnosti • Uznanlivý prívlastok protikandidáta • Maharadžovia jej nemôžu zabudnúť, že prišli o bezprácne zisky • Najzamestnanejšia stará mama na svete # Tretia návšteva pani Indíry u nás V uliciach Dillí sa vinia stotisícové zástupy mužských obyvateľov mesta, medzi ktorými sa iba kde-tu zjaví nežná ženská postava. Chlapi chvíľami napäto počúvajú a chvíľami spontánne prejavujú súhlasné nadšenie s rečníkom, ktorý k Bim hovorí. Nevedno, ako by sa tvárili starí cestovatelia a dobyvatelia, keby „vstali z mŕtvych“. Z tribúny hovorí k zástupom Indov krehká žena, odená v pôvabnom pestrofarebnom sárí. Hovorí rozvážne a múdro, ako sa kedysi prihováral rodákom jej otec, veľký štátnik a politik Džaváharlál Néhrú. Nuž ktovie, čo by na to povedal aj legendárny kráľ, po ktorom dostala táto veľká krajina (mimochodom, na jej obrovské územie by sa zmestilo čosi vyše dvadsaťpäť našich republík — pozn. red.) názov Bhárat — kráľ Mahabhárata? Zrejme by neveril vlastným očiam, že pyšní Indovia, ktorí ešte aj dnes (okrem malých výnimiek) uznávajú iba chlapské pokolenie, počúvajú ženu, ba dokonca s ňou nadšene súhlasia. Vrásky pani Indíry Iba v troch krajinách na svete stojí na čele vlády žena ako premiér. Jednou z nich je práve rečníčka, ktorú tak zbožne počúvajú zástupy v uliciach indických miest — Indíra Gándhíová. Nijaká hlava vlády na svete nemá ľahký, bezstarostný život, ale pani Indíra je jednou z tých, na bedrách ktorých je starostí mimoriadne veľa. Musí bdieť nad osudom päfstomiliônového národa, ktorý sa pasuje s nezávideniahodným dedičstvom politiky kolonializmu — s bledou a zaostalosťou. Tohto roku pani Gándhíová oslávi päťdesiate piate narodeniny. Nerobí s tým nijaké tajnosti, neusiluje sa skrývať svoj vek. Pani Indíra nemá čas na ženské márnomyseľnosti. Obrovská ťarcha zodpovednosti, ktorú nosí už niekoľko desaťročí, zanechala vrásky okolo mäkkých úst, okolo očí a nosa. Vrásky bezsenných ustarostených noci. Otec a dcéra Pred tridsiatimi rokmi (v roku 1942) sa vydala za advokáta Firúza Gándhlho. Bolo to, ako sama hovorí, „tradicionálne“ manželstvo. Nebolo veľmi šťastné. Pani Indíra dnes o ňom hovorí: „Poznali sme sa už ako deti. Porodila som mu dvoch synov, a potom prišiel zrazu koniec!“ V roku 1947 sa rozvádzajú. Ďalších trinásť rokov zostal bývalý manžel iei „najmilším hosťom“: „Ako otec mojich synov ml zostal drahým človekom. Ked v roku Vtedy už bola pani Indíra najvplyvnejšou a najbližšou spolupracovníčkou svojho otca, vtedajšieho ministerského predsedu Indickej republiky Džaváharláia Néhrúa. Po otcovej smrti (v roku 1964) ju vymenovali za ministerku Informácií a,o dva roky, keď náhle zomrel Néhrúov nástupca Lal Bahaďúr Šástrí. zvolili ju do funkcie ministerskej predsedníčky. Protikandidát Desai vtedy nazval pani Gándhíovú „ženou z ocele“. V sedemnástich nočných zasadnutiach parlamentu získala na svoju stranu aj tých zástupcov ludu, ktorí by sí nikdy neboli pomysleli, že „najsilnejším mužom národa“, za ktorého budú hlasovať, bude útla žena. Indíra Gándhíová bola však už vtedy skúsenou političkou, smelou a nezvyčajnou vynachádzavou diplomatkou, dôstojnou dcérou svojho otca. Pani Indíra je dnes v Indii azda najpopulárnejšou osobnosťou posledných desaťročí. Stačí, aby sa v niektorom kraji zjavila neznáma žena, a ľudia sa zbehnú, tajne dúfajúc, že je to ona. Svoje sídlo v New Delhi neopúšťa často, iba vtedy, keď Ide na štátnu návštevu alebo na predvolebné zhromaždenia, prípadne vo výnimočných situáciách, keď treba ľud upokojiť alebo keď niektorý kraj potrebuje pomoc ústrednej vlády. Po celej krajine je však pojmom. Svojmu ľudu obetovala celý život, všetky schopnosti a sily. India sa ani dnes celkom nezbavila tradičného kastovníctva. Medzi množstvom kást sa nájdu aj také, ktorých príslušníci pani Gándhíovú nenávidia. Medzí jej najväčších odporcov patria bezpochyby moci zbavení maharadžovia, najmä od roku 1970, keď im premiérka zastavila dôchodky a štátne apanáže. Jej rozhodnutie schválil aj Indický parlament a uzákonil ho ako právoplatný ústavný zákon. Odvtedy je najnenávidenejším protivníkom maharadžov. Slzy dojatia „Najmocnejšia žena sveta“ je však nekompromisná ako štátnička aj ako matka. Najlepšie o tom svedčí príbeh jej mladšieho syna. Ked sa v roku 1967 zaľúbil do kolegyne na univerzite v Cambridge a napísal matke o plánovanej ženbe so Soňou Mainovou, pani Indíra trvala na tom, že ju musí najskôr-priviesť do rodiny, aby sa mohla s budúcou nevestou zoznámiť. Synova láska pochádzala z jednoduchej, skromnej rodiny, ktorá žije v Orbassane neďaleko Turína. Pozvanie pani Indíry prijala, ba pristala aj na „manželstvo na skúšku“, aby splnila jej želanie: „Musíš s nami žiť, aby si videla, či tu vydržíš. Ak áno, potom ťa rada prijmem za nevestu“. Miešané manželstvá totiž nie sú v Indii obľúbené ani v „najlepších kruhoch“ a pani Indíra si to uvedomovala. Po niekoľkých týždňoch však vedela, že mladá, pôvabná Talianka je schopná a ochotná prispôsobiť sa mravom a zvykom krajiny a najmä „matriarchálnemu“ spôsobu života v jej rodine. 0 rok bola svadba — tradičná indická svadba. Najmocnejšia žena sveta ronila slzy radosti a dojatia. Azda jej synova svadba pripomenula jej stroskotané manželstvo'. Pani Gándhíová, ktorá má na starosti päťstomiliónovú „rodinu“ svojho ľudu, sa priznáva, že je celkom dobrou gazdinou aj v úzkom kruhu vlastnej rodiny. Všetci, ktorí sa starajú o jej sídlo, môžu sa s dôverou na ňu obrátiť o radu, či sú to kuchári alebo hocikto iný z personálu. V súkromí je dôverníčkou oboch synov a najlepšou priateľkou nevesty Sone. TI, ktorí ju poznajú v úlohe starej matky, sú ňou očarení. Pre vnuka Ráhula a vnučku Soňu má vždy čas, dokonca aj vtedy, keď si všetci myslia, že už nemá ani minútu voľnú. V takých dňoch vstáva o hodinu skôr, aby si mohla vybaviť úradné záležitostí. Vnuci nesmú prísť o svoju hodinku hier so starou mamou, vari najzamestnanejšou starou mamou na svete. Pani Gándhíová, ako sme už spomínali, je ako žena nezvyčajne skromná. Všade sa zjavuje v tradičnom sárí. Iba zriedkavo sa krášli, Jej obľúbeným „skvostom“ je reťaz z ebenových guliek napriek tomu, že jej vlasť dala svetu (a hlavne kráľovským korunám) tie najdrahšie a najkrajšie skvosty. V jej domácnosti sa vždy prestiera na obyčajnom kockovanom obruse. Pani Indíra nefajči a je vášnivou odporkyňou alkoholizmu. Pracuje šestnásť hodín denne. Zvyšných osem hodín má pre seba a pre rodinu. Prvé mesiace tohto roku boli vážnou skúškou nielen pre pani Indíru, ale pre celú pokrokovú verejnosť krajiny, India volila poslancov do zákonodarných zborov jednotlivých štátov. Napriek sústredenému náporu pravice vyšla z nich impozantné víťazne vládna strana Indický národný kongres. Jej program je všeobecný sociálny a ekonomický pokrok indického ľudu, o ktorý sa desaťročia usiluje popredná predstaviteľka Kongresovej strany, premiérka Indie — „najmocnejšia žena sveta“ — Indíra Gándhíová, ktorú sme v týchto dňoch privítali ako vzácneho hosťa našej krajiny. Nebola to prvá návšteva pani Indíry u nás. Našu vlasť navštívila spolu s otcom v osudových časoch v roku 1938. Džaváharlál Néhrú vyjadril vtedy nášmu ľudu solidaritu v boji proti hrozbám a plánom imperialistických mocností. Druhýkrát v roku 1955. Terajšia návšteva pani Indíry Gándhíovej určite prospeje ďalšiemu rozvoju tradičných priateľských stykov oboch našich krajin a k prehĺbeniu ich vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach života. NEW AGE, Dillí L. NEWS, Londýn ZA RUBEŽOM, Moskva