Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)

1972-06-24 / nr. 26

ČÍSLO 26exwpres Keď hovorí Indira Gándhíová... • Premiérka nemá čas na márnomyseľnosti • Uznanlivý prívlastok protikandidáta • Maharadžovia jej nemôžu zabudnúť, že prišli o bezprácne zisky • Najzamestnanej­­šia stará mama na svete # Tretia návšteva pani Indíry u nás V uliciach Dillí sa vinia stotisícové zá­stupy mužských obyvateľov mesta, me­dzi ktorými sa iba kde-tu zjaví nežná ženská postava. Chlapi chvíľami napäto počúvajú a chvíľami spontánne prejavujú súhlasné nadšenie s rečníkom, ktorý k Bim hovorí. Nevedno, ako by sa tvárili starí cestovatelia a dobyvatelia, keby „vstali z mŕtvych“. Z tribúny hovorí k zá­stupom Indov krehká žena, odená v pô­vabnom pestrofarebnom sárí. Hovorí roz­vážne a múdro, ako sa kedysi prihováral rodákom jej otec, veľký štátnik a politik Džaváharlál Néhrú. Nuž ktovie, čo by na to povedal aj legendárny kráľ, po ktorom dostala táto veľká krajina (mimochodom, na jej obrovské územie by sa zmestilo čosi vyše dvadsaťpäť našich republík — pozn. red.) názov Bhárat — kráľ Mahab­­hárata? Zrejme by neveril vlastným očiam, že pyšní Indovia, ktorí ešte aj dnes (okrem malých výnimiek) uznávajú iba chlapské pokolenie, počúvajú ženu, ba dokonca s ňou nadšene súhlasia. Vrásky pani Indíry Iba v troch krajinách na svete stojí na čele vlády žena ako premiér. Jednou z nich je práve rečníčka, ktorú tak zbožne počúvajú zástupy v uliciach indických miest — Indíra Gándhíová. Nijaká hlava vlády na svete nemá ľahký, bezstarost­ný život, ale pani Indíra je jednou z tých, na bedrách ktorých je starostí mimoriad­ne veľa. Musí bdieť nad osudom päfsto­­miliônového národa, ktorý sa pasuje s nezávideniahodným dedičstvom politiky kolonializmu — s bledou a zaostalosťou. Tohto roku pani Gándhíová oslávi päť­desiate piate narodeniny. Nerobí s tým nijaké tajnosti, neusiluje sa skrývať svoj vek. Pani Indíra nemá čas na ženské márnomyseľnosti. Obrovská ťarcha zod­povednosti, ktorú nosí už niekoľko desať­ročí, zanechala vrásky okolo mäkkých úst, okolo očí a nosa. Vrásky bezsenných ustarostených noci. Otec a dcéra Pred tridsiatimi rokmi (v roku 1942) sa vydala za advokáta Firúza Gándhlho. Bolo to, ako sama hovorí, „tradicionálne“ manželstvo. Nebolo veľmi šťastné. Pani Indíra dnes o ňom hovorí: „Poznali sme sa už ako deti. Porodila som mu dvoch synov, a potom prišiel zrazu koniec!“ V roku 1947 sa rozvádzajú. Ďalších tri­násť rokov zostal bývalý manžel iei „naj­milším hosťom“: „Ako otec mojich synov ml zostal drahým človekom. Ked v roku Vtedy už bola pani Indíra najvplyvnej­šou a najbližšou spolupracovníčkou svoj­ho otca, vtedajšieho ministerského pred­sedu Indickej republiky Džaváharláia Né­­hrúa. Po otcovej smrti (v roku 1964) ju vymenovali za ministerku Informácií a,o dva roky, keď náhle zomrel Néhrúov ná­stupca Lal Bahaďúr Šástrí. zvolili ju do funkcie ministerskej predsedníčky. Proti­kandidát Desai vtedy nazval pani Gánd­­híovú „ženou z ocele“. V sedemnástich nočných zasadnutiach parlamentu získala na svoju stranu aj tých zástupcov ludu, ktorí by sí nikdy neboli pomysleli, že „najsilnejším mužom národa“, za ktorého budú hlasovať, bude útla žena. Indíra Gándhíová bola však už vtedy skúsenou političkou, smelou a nezvyčajnou vyna­­chádzavou diplomatkou, dôstojnou dcé­rou svojho otca. Pani Indíra je dnes v Indii azda naj­populárnejšou osobnosťou posledných de­saťročí. Stačí, aby sa v niektorom kraji zjavila neznáma žena, a ľudia sa zbehnú, tajne dúfajúc, že je to ona. Svoje sídlo v New Delhi neopúšťa často, iba vtedy, keď Ide na štátnu návštevu alebo na predvolebné zhromaždenia, prípadne vo výnimočných situáciách, keď treba ľud upokojiť alebo keď niektorý kraj potre­buje pomoc ústrednej vlády. Po celej kra­jine je však pojmom. Svojmu ľudu obeto­vala celý život, všetky schopnosti a sily. India sa ani dnes celkom nezbavila tradičného kastovníctva. Medzi množ­stvom kást sa nájdu aj také, ktorých prí­slušníci pani Gándhíovú nenávidia. Medzí jej najväčších odporcov patria bezpochy­by moci zbavení maharadžovia, najmä od roku 1970, keď im premiérka zastavila dôchodky a štátne apanáže. Jej rozhod­nutie schválil aj Indický parlament a uzákonil ho ako právoplatný ústavný zá­kon. Odvtedy je najnenávidenejším pro­tivníkom maharadžov. Slzy dojatia „Najmocnejšia žena sveta“ je však ne­kompromisná ako štátnička aj ako mat­ka. Najlepšie o tom svedčí príbeh jej mladšieho syna. Ked sa v roku 1967 zaľú­bil do kolegyne na univerzite v Cam­bridge a napísal matke o plánovanej žen­be so Soňou Mainovou, pani Indíra trva­la na tom, že ju musí najskôr-priviesť do rodiny, aby sa mohla s budúcou nevestou zoznámiť. Synova láska pochádzala z jednodu­chej, skromnej rodiny, ktorá žije v Or­­bassane neďaleko Turína. Pozvanie pani Indíry prijala, ba pristala aj na „manžel­stvo na skúšku“, aby splnila jej želanie: „Musíš s nami žiť, aby si videla, či tu vydržíš. Ak áno, potom ťa rada prijmem za nevestu“. Miešané manželstvá totiž nie sú v Indii obľúbené ani v „najlepších kruhoch“ a pani Indíra si to uvedomova­la. Po niekoľkých týždňoch však vedela, že mladá, pôvabná Talianka je schopná a ochotná prispôsobiť sa mravom a zvy­kom krajiny a najmä „matriarchálnemu“ spôsobu života v jej rodine. 0 rok bola svadba — tradičná indická svadba. Naj­mocnejšia žena sveta ronila slzy radosti a dojatia. Azda jej synova svadba pripo­menula jej stroskotané manželstvo'. Pani Gándhíová, ktorá má na starosti päťstomiliónovú „rodinu“ svojho ľudu, sa priznáva, že je celkom dobrou gazdinou aj v úzkom kruhu vlastnej rodiny. Všetci, ktorí sa starajú o jej sídlo, môžu sa s dô­verou na ňu obrátiť o radu, či sú to ku­chári alebo hocikto iný z personálu. V súkromí je dôverníčkou oboch synov a najlepšou priateľkou nevesty Sone. TI, ktorí ju poznajú v úlohe starej matky, sú ňou očarení. Pre vnuka Ráhula a vnuč­ku Soňu má vždy čas, dokonca aj vtedy, keď si všetci myslia, že už nemá ani mi­nútu voľnú. V takých dňoch vstáva o ho­dinu skôr, aby si mohla vybaviť úradné záležitostí. Vnuci nesmú prísť o svoju ho­dinku hier so starou mamou, vari naj­­zamestnanejšou starou mamou na svete. Pani Gándhíová, ako sme už spomínali, je ako žena nezvyčajne skromná. Všade sa zjavuje v tradičnom sárí. Iba zriedka­vo sa krášli, Jej obľúbeným „skvostom“ je reťaz z ebenových guliek napriek to­mu, že jej vlasť dala svetu (a hlavne kráľovským korunám) tie najdrahšie a najkrajšie skvosty. V jej domácnosti sa vždy prestiera na obyčajnom kockova­nom obruse. Pani Indíra nefajči a je váš­nivou odporkyňou alkoholizmu. Pracuje šestnásť hodín denne. Zvyšných osem ho­dín má pre seba a pre rodinu. Prvé mesiace tohto roku boli vážnou skúškou nielen pre pani Indíru, ale pre celú pokrokovú verejnosť krajiny, India volila poslancov do zákonodarných zbo­rov jednotlivých štátov. Napriek sústre­denému náporu pravice vyšla z nich im­pozantné víťazne vládna strana Indický národný kongres. Jej program je vše­obecný sociálny a ekonomický pokrok in­dického ľudu, o ktorý sa desaťročia usi­luje popredná predstaviteľka Kongresovej strany, premiérka Indie — „najmocnejšia žena sveta“ — Indíra Gándhíová, ktorú sme v týchto dňoch privítali ako vzác­neho hosťa našej krajiny. Nebola to prvá návšteva pani Indíry u nás. Našu vlasť navštívila spolu s otcom v osudových ča­soch v roku 1938. Džaváharlál Néhrú vy­jadril vtedy nášmu ľudu solidaritu v boji proti hrozbám a plánom imperialistic­kých mocností. Druhýkrát v roku 1955. Terajšia návšteva pani Indíry Gándhío­­vej určite prospeje ďalšiemu rozvoju tra­dičných priateľských stykov oboch na­šich krajin a k prehĺbeniu ich vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach života. NEW AGE, Dillí L. NEWS, Londýn ZA RUBEŽOM, Moskva

Next