Expres, ianuarie-martie 1973 (Anul 5, nr. 1-13)

1973-03-24 / nr. 12

i TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A Z A U J í M A V 0 S T í 24. marca 1973 Ročník V. Cena 4 Kčs Cesta domov Stratený raj PRAX JE DÔLEŽITÝM ČINITEĽOM PRI JAZDE AUTOM. ALE KDE JE NAPÍSANÉ, ŽE AJ TOMU NAJSKÚSENEJŠIEMU VODIČOVI SA NIČ NEPŘIHODÍ? — str. 10 JE ČORAZ MENEJ MIEST, KTORÉ ČLOVEK NEPRETVORIL „NA S/OJ OBRAZ“. KEBY NOSOROŽCE VEDELI ROZPRÁVAŤ, HÁDAM BY VRAVELI O STRATENOM RAJI. .. — strana 8 , Nechcete adoptovať starúmamu? Návrat do sveta farieb ANI DLHOROČNÁ SLEPOTA NEODRADILA KUBÄNSKU PRIMABALE­RÍNU A. ALONSOVÚ ÍSŤ ZA SVOJÍM CIEĽOM: „ZANECHAŤ SCÉNU, TO BY BOLA NAJVÄČŠIA ZBABELOSŤ.“ — strana 18 „AŽ PÔJDE MATKA DO DÔCHODKU, ZALOŽÍME SI RODINU,“ TVRDIA NOVOMANŽELIA. NAOZAJ NE­MAJÚ INÉ RIEŠENIE? — strana 13 Francúzsko Marcové parlamentné voľby vo Francúzsku dali za pravdu tým, pre ktorých odchod prezidenta de Gaullea znamenal koniec jednej éry v politickom živote kraji­ny. Z hľadiska celkového vývinu nemení na veci ani to, že tieto voľby vyhrala koalícia pravicových strán na čele s gaullistickým Zväzom pre demokratickú republi­ku f UDR/ a že ľavici sa nepodarilo zvíťaziť nad „re­žimom, ktorý je podľa Mitterranda, jedného z pred­staviteľov ľavice, po odchode generála de Gaulla bez duse, bez elánu". Prvé komentáre francúzskej tlače hovoria, že de Gaulleov nástupca Georges Pompidou to nebude mat ľahké. „Víťazi nemajú dôvod tváriť sa víťazoslávne. Ľavica má naproti tomu dôvod k spokojnosti, t ked sa zákernosti volebného systému pri rozdeľovaní posla­ po voľbách neckých kresiel stali pre ňu osudnými,* píše Combat. Aj L'Aurore tvrdí, že terajšia oslabená pravicová väč­šina „bude musieť čeliť problémom, ktoré vôbec nie sú ľahké“. Vidí ich v menových problémoch aj v zahrani­čných záležitostiach, „ktoré sa Schumannovou poráž­kou dostávajú do chúlostivej situácie". Ďalšie noviny poukazujú na to, že pravica dosiahla víťazstvo len ústupkami a že budúca vláda f s Messmerom na jej če­le sa už veľmi nerátaJ sa dostane do konfrontácie s požiadavkami hlavných odborových organizácií. Pôjde predovšetkým o splnenie predvolebných sľubov dote­rajšieho ministerského predsedu, ktoré dal voličom, aby vzal vietor z plachiet komunistom, o splnenie ta­kých požiadaviek, ako je napríklad stanovenie hranice na odchod do dôchodku na 60 rokov, skrátenie pracov­ného času, zavedenie päťdňového pracovného týždňa, zriadenie dvetisíc jaslí, materských škôl a pod. Lenže to nie je všetko, čo strpčuje vládnej koalícii radosť z volebného víťazstva. Stačí si všimnúť volebné výsledky a porovnať ich s výsledkami predposledných volieb. Z 22 miliónov voličov takmer 11 miliónov dalo hlasy ľavicovým stranám, a tak podporilo ich spoloč­ný program. Gaullistická UDR, nezávislí republikáni a centristi stratili v týchto voľbách milión tristotisíc hla­sov a 103 poslaneckých kresiel, naproti tomu zjedno­tená ľavica si zdvojnásobila počet poslancov v Národ­nom zhromaždení aj pri tom všetkom, že v dôsledku volebného zákona nemajú ľavicové strany v parlamen­te spravodlivé zastúpenie. Po prvom kole volieb (4. marcaj, keď ľavicové sily — komunisti, socialisti a ľavicoví radikáli získali 46 percent hlasov a buržoázne strany iba 36 percent, vy­strašená vládna kaolícia bila na poplach a celkom prestala vyberať prostriedky boja, takže ľavica sa sta­{Pokračovanie na str. 2J n

Next