Expres, iulie-septembrie 1973 (Anul 5, nr. 27-39)

1973-07-07 / nr. 27

CISLO 27 Príležitosť pre Európu [Dokončenie z 1 strany] spolužitia dvoch rozdielnych spoločenských sústav na našom kontinente. Jej rozvinutie však roky narážalo na odpor kresťansko-de­­mokratických vlád v Bonne, ktoré boli hlav­nou oporou nerealistických, a tým súčasne nebezpečných predstáv o budúcnosti Európy. Realizmus kabinetu W. Brandta a W. Scheela priniesol významnú zmenu v európskom vývo­ji-Ovocím mierovej ofenzívy, začínajúcej sa zhruba bukureštskou výzvou člen­ských krajín Varšavskej zmluvy pred siedmimi rokmi bolo niekoľkô zmlúv, postupne búrajúcich nerealistické vi­diny o zmene geopolitickej skutočnosti v Eu­rópe. Prvé kroky na tejto ceste reprezentujú zmluvy Nemeckej spolkovej republiky so So­vietskym zväzom a Poľskom. Potom nasledo­vala štvormocenská dohoda o Západnom Ber­líne a napokon zmluva o základných vzťa­hoch medzi Nemeckou demokratickou repub­likou a Nemeckou spolkovou republikou. Mo­­rálnopolitickým odsúdením mníchovského diktátu a uznaním nulity tzv. mníchovskej do­hody si Bonn otvoril cestu k normalizácii vzťahov so všetkými socialistickými štátmi. A tak dnes môžu účastníci helsinských roko­vaní vychádzať z medzinárodnoprávne uzna­nej európskej skutočnosti, čiže hovoriť výluč­ne o budúcnosti, čo bolo vlastne prvým pred­pokladom očakávanej mobilnosti tohto podu­jatia. Tým sa však, pravda, všetko iba začína. V troch etapách — v terajšej na úrovni minis­trov zahraničných vecí v Helsinkách, potom v špeciálnych výboroch a podvýboroch v Že­neve a v záverečnej fáze pravdepodobne na najvyššej úrovni — by sa teda málo rozhod­núť, ako st európske národy vytvoria kon­krétne predpoklady pre mierové spolužitie a vzájomne prospešnú spoluprácu. Na stole je tridsať stránkový materiál, zaoberajúci sa štyr­mi okruhmi otázok. Boli predmetom príprav­ných rozhovorov od, vlaňajšieho novembra do júna tohto roku. Prvý okruh sa týka zásad, ktoré každý zú­častnený štát bude v záujme záisťenia mieru a bezpečnosti rešpektovať a uplatňovať vo vzťahoch k ostatným zúčastneným štátom bez ohľadu na ich politický, hospodársky alebo spoločenský systém. Druhý okruh otázok sa týka spolupráce v oblastt hospodárskej, ve­deckej, technickej a pri ochrane životného prostredia. Tretí okruh sa zaoberá kultúrnou spoluprácou a posledný dôsledkami konfe­rencie, čiže vytvorením orgánu, ktorý by re­alizoval jej výsledky do každodennej medzi­národnej praxe. Konkrétnosť predstáv je nesporne zárukou, že helsinská konferencia môže mat celkom vecný štart. Rozhodujúca však bude druhá f ä: za, kde sa bude k spomínaným okruhom otá­zok formulovať jednotné celoeurópske stano­visko. Už prvá fáza ukáže, ako to bude zloži­té, keď zúčastnené štáty prostredníctvom mi­nistrov prednesú stanoviská svojich vlád. Ho­ci na jednej strane možno hovoriť s uspokoje­ním, že výmena názorov nebola k spomína­nej problematike nikdy taká dokladná ako práve pri príprave tejto konferencie, na dru­hej strane nemožno podceňovať stále trvajúce tendencie, usilujúce sa zneužiť mierové spo­lužitie na ideologické prenikanie priamo a le­gálne do nášho zázemia. Z tohto dôvodu bu­de najmä tretí okruh otázok poľom, kde mož­no očakávať najzložitejší dialóg. Tak či onak, celá európska verejnosť poze­rá dnes na Helsinki s nádejou. Je to príleži­tosť pre Európu, a nielen pre ňu. Dá sa totiž predpokladať, čo napokon zdôrazňuje úspešne sa rozvíjajúca sovíetsko-americká spolupráca, že európsky' príklad, ak ním bude, nezostane ojedinelú. Ide totiž o celosvetovú alternatí­vu, tak ako o nej napokon hovorí dokument o zahraničnej politike Sovietskeho zväzu zo XXIV. zjazdu KSSZ jednoznačne komplexne. Sň to síce nateraz iba prvé, ale úspešné kro­ky. Žiaľ, nie všade, čo dokresľuje neprítom­nosť jediného európskeho štátu v Helsinkách — Albánska, chápu mierový projekt, ponúka­ný a prehojúvaný socialistickou diplomaciouŕ v podstate ako jedine rozumnú alternatívu. Pekinské vedenie ho chápe z hľadiska svojich veľmocensko-šovinistických záujmov, reakčné militaristické kruhy na Západe zase ako strá­cajúcu sa príležitosť. Preto za mier v Európe a vo svete budeme musieť ešte tvrdo bojovať. Nedávna minulosť však potvrdzuje, že vytr­valosť, a dôslednosť sú našimi významnými snojencami. E. MERKL 1 2 Rozhodne a rozumne Američania poznali Leonida Brež­neva ako ľudského, rozhodného a ro­zumne uvažujúceho politika. Spojené štáty s ním môžu rokovať s dôverou. Leonid Brežnev je prakticky zmýšľa­júci politik. CHRISTIAN SCIENCE MONITOR, Boston Vyhliadky na dorozumenie o strate­gických veciach a o hospodárskej vý­mene medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi sú veľmi sľubné. Za­znamenať treba Brežnevovu odhodla­nosť vytrvale sa usilovať o to, aby so­­vietsko-americké stretnutie na najvyš­šej úrovni splnilo nádeje národov obi­dvoch krajín a poslúžilo záujmom qderovei budúcnosti celého ľudstva. "Sovietsky zväz a Spojené štáty stoja na prahu ^éľkýčh rozhodnutí. Sú tu perspektívy intenzívnej hospodárskej spolupráce medzi obidvoma krajina­mi. Rozhovory L. I. Brežneva s R. Nixo­­nom nadobúdajú už z tohto hľadiska určitým spôsobom historický význam, hoci k záveru sa nemôže dospieť cez noc. POLITIKA, Belehrad Návšteva L. I. Brežneva vo Francúz­sku zmarila všetky pokusy odporcov zmierňovania medzinárodného napätia skresliť zahraničnú politiku Soviet­skeho zväzu a najmä výmysly pekin­skej propagandy o akomsi „spolčení sa dvoch superveľmocí“ za chrbtom ostatného sveta. Rozhodnutie súdruha Brežneva za­staviť sa na niekoľko dní v Paríži po rokovaniach v USA dokazuje, aký veľ­ký význam prikladá ZSSR spolupráci a priateľstvu s Francúzskom. Táto spolupráca natrvalo zakotvila v me­dzinárodných vzťahoch a stala sa dô­ležitým činiteľom mieru. SQVIETSKAJA ROSSIjA, Moskva Logické poradie Podarilo sa odstrániť nielen pozo­statky druhej svetovej a po nej na­sledujúcej studenej vojny, ale napo­kon anulovať aj dôsledky takej politi­ky násilia, akou bol mníchovský dik­tát. Tým sa tiež odstránila posledná prekážka úplnej normalizácie stykov Maďarska a Bulharska s Nemeckou spolkovou republikou. Dá sa totiž po­važovať za logické poradie, že pred úplnou normalizáciou v Európe musia zmiznúť aj posledné stopy hitlerov­ského bezprávia. MAGYAR HÍRLAP, Budapešť Zmluvy NSR so Sovietskym zväzom a Poľskom, zmluva o základoch vzťa­hov medzi dvoma nemeckými štátmi, ktorá vstúpila do platnosti, aj zmluva NSR s Československom uznávajú dnešné skutočnosti v Európe. NSR uznáva oblasť rozdielnych spoločen­ských systémov a začína rozvíjať nor­málne vzťahy s východoeurópskymi štátmi. NEW YORK TIMES Vo chvíli, keď Nemecká spolková republika úradne uznala nulitu mní­chovského diktátu, padla prekážka, ktorá po mnoho rokov nedovoľovala nadviazať diplomatické styky medzi obidvoma krajinami, ale živila aj vzá­jomnú nedôveru. Neochota predchá­dzajúcich západonemeckých vlád ve­rejne sa dištancovať od mníchovskej dohody, ako aj hlasné kampane, ktoré usporadúvali v NSR rozličpé sudeto­­nemecké zväzy a iné spolky takzva­ných „presídlencov“, museli na česko­slovenskej strane právom vyvolávať zvýšenú obozretnosť. LE SOIR, Brusel Mníchovská dohoda bola posledná z veľkých sporných otázok, ktoré po vojne otravovali ovzdušie na európ­skom svetadieli. jej anulovaním sa odstránila posledná prekážka, za kto­rou sa schovávali sily trvajúce v me­ne minulosti húževnato na odvrátení pozitívnych tendencií v Európe. EKONOMSKA POLITIKA, Belehrad V dejinách nášho svetadielu nastal teraz taký stav, aký nemá obdobu. Ak sa nerátajú špecifické otázky ako Gib­raltar, Severné Írsko a pásmo pobrež­ných vôd okolo Islandu, tak v Európe niet ani jedného prípadu územných nárokov jedného štátu voči druhému. Lepších podmienok pre celoeurópsku konferenciu o bezpečnosti ani nemô­že byť. DZIENNIK LUDOWY, Varšava Hlavný dôvod Minister zahraničných vecí Ťi Pcheng-fej vyslovil po prvý raz od čias Trumanových, Marshallových a Adenauerových jednoznačnú požia­davku rozdelenia Európy na dva proti sebe stojace tábory. Keďže fráza o hegemónii dvoch mocností má len je­diné, a to protisocialistické ostrie, Čí­na požehnáva „malú Európu“ ako možnú tretiu silu medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi aj — a to je novinka — proti celému západné­mu spoločenstvu. Diverzla Pekingu v Európe je priam exotická akcia. Nijaký západný štát­nik iste nebude utvárať svoju konti­nentálnu politiku podľa želaní vzdia­lenej krajiny, ktorá tvrdošijne predl­žuje konflikt so Sovietskym zväzom. Čínske výzvy a nápady môžu byť ar­gumentom vo vnútornom propagan­distickom boji ešte tak pre západone­meckú kresťanskú demokraciu alebo iné sily, vystupujúce proti zmierňova­niu napätia v Európe, kde politika je určovaná úspechom mnohostranných porád v Helsinkách a sovietsko-ame­­rickým dialógom. Nie je náhoda, že Ti Pcheng-fej bla­hoželal iránskemu šachovi k inten­zívnemu vyzbrojovaniu v Perzskom zálive. SLOWO POWSZECHNE, Varšava Podpora Čínskej ľudovej republiky Iránu znamená, že Čína sleduje poli­tiku vlastných záujmov v rozpore so svojou doktrínou, v rozpore s dejin­ným vývinom a proti záujmom Ara­bov. Irán treba považovať za spojenca imperializmu. Arabský záliv je arab­ský a nie perzský. Irán sa zúčastňuje na protiarabských úkladoch. Postoj ČĽR je úderom pre priateľov Číny v arabskom svete a vyhlásenia ministra zahraničných vecí ČĽR sa nijako nelí­šia od vyhlásení ministra zahraničia USA. Keď sa ČĽR rozhodla podporovať Irán, rozhodla sa tým proti Iráku, kto­rý dostáva pomoc od ZSSR. To je zrejme hlavný dôvod čudného postoja ČĽR AN-NAHÄR, Bejrút Záujmy spoločenstva Mongolský ľud pokladá návštevu predstaviteľov bratského českosloven­ského ľudu a podpísané dokumenty, najmä novú mongolsko-českosloven­­skú zmluvu za dôležitú udalosť v de­jinách mongolsko-československých vzťahov. Podpísané dokumenty ešte viac pomáhajú prehlbovať priateľstvo mongolského a československého ľu­du a spoluprácu Mongolskej ľudovej republiky s ČSSR. Právom sa tešíme z výsledkov ná­vštevy predstaviteľov bratského čes­koslovenského ľudu, lebo zodpovedajú záujmom celého socialistického spolo­čenstva. UNEN, Ulánbátar Na základe obchodnej dohody do dáva KĽDR do Československa najmji rozličné druhy rúd, tabak a výrobky potravinárskeho priemyslu. ČSSR po­mohla Kórejskej ľudovodemokratickej republike vystavať a zariadiť strojár­ske závody, napríklad továreň na ob­rábacie stroje v Chičone, autoopra­vovne v Tokčchone, cementáren v Čenneri, elektrický kombinát a viac liydroelektrární. Priateľstvo a spolupráca s Českoslo­venskom majú v KĽDR hlboké korene a sú možnosti toto priateľstvo a spo luprácn ďalej rozširovať. NODONGDŽA SINMUN, Pchjong-jahg V Helsinkách sa začala 3. júla konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Fotografia: ZB — Berlín Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave • šéfredaktor Ľudovít PETROVSKY © Zástupkyňa šéfredaktora Marta LEMBOVICOVA © Graficky upravujú Ivan HOJN? a Dušan ROGEL • Redakcia: 801 00 Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne Čísla: 456-70, 472-73 a 462-61. Telefónne číslo šéfredaktora 427-49 © Administrácia Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 ® Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p.. Bratislava, Dukel­ská 51 0 Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII • Cena jednotlivého čísla 4.—. Štvrťročné predplatné Kčs 52.—. Ročné predplatné Kčs 208.—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Registračné číslo SOTÍ 6/32. essswes

Next