Expres, octombrie-decembrie 1973 (Anul 5, nr. 40-52)
1973-10-06 / nr. 40
ČÍSLO 40 ispmsaptMxu KROK ZA KROKOM (Doknnčentp r 1 «frnnvl nom odzbrojeni, o zákaze a likvidácii jadrových zbraní a o rozpustení všetkých vojenských blokov, potom by to bol skutočne posun vo svetovej politike. To všetko, čo sa teraz robí, sú vraj len polovičaté opatrenia. Naivita takéhoto prístupu k vecí je podivuhodná. Bolo by zaiste dobré dosiahnut všeobecné a úplné odzbrojenie vrátane vyriešenia problému nuklečrwirh zhrnní Q nr-msmn imjpn^riqh blokov. Sovietsky zväz za dosiahnutie týchto cieľov už dlho a dôsledne bojuje. Naši západní partneri však, žiaľ, nie sú na takéto rozhodnutie dosiaľ pripravení. Máme teda nečinne šedtet a čakaf, až nám manna nebeská sama spadne „do rúk? Nie, v medzinárodnej politike rozhodne nemožno uplatňovat zásadu, všetko alebo nič. Treba ' sa usilovat jednostaj postupovat vpred a využívat každú možnost. Ten, kto nečinne vyčkáva, premárfíuje příležitost urobit hoci len malý, ale reálny krok vpred, a tým veci mieru škodí." K tomu netreba veľa dodávat. Hádam iba toľko, že slová Leontda Brežneva sú nie iba zámerom, ale ui dávnejšie jedným z princípov sovietskej zahraničnej politiky. Politiky, ktorá má veľké historické ciele — uvedomuje si však, že na ceste k nim treba mat okrem energického úsilia neraz aj kus trpezlivosti, uvážlivosti t taktiky. Každý úsek, kratší či dlhší, sa vždy skladá z jednotlivých krokov — a ani jeden z nich nemožno vynechat. Najčerstvejším príkladom tohto postupu je sovietsky návrh, ktorý na 28. zasadaní Valného zhromaždenia OSN predniesol minister zahraničia Andrej Gromyko. Ide o to, aby stáli členovia bezpečnostnej rady (pät mocností: ZSSR, USA, CľR, Francúzsko a Britániaj znížili svoje vojenské rozpočty o desat percent. Nebolo by to málo, veď napríklad americký vojenský rozpočet sa pohybuje okolo osemdesiat miliárd dolárov a znamenalo by to uvoľnenie značných súm, z ktorých by sa časť — podľa sovietskeho návrhu — použila na podporu rozvojovým krajinám. Nejde však iba o hospodársky efekt, lei nemenej aj o nie práve malý krok na ceste odzbrojovania. Tento návrh a doterajšie reakcie naň sú priam školským príkladom ilustrujúcim slová Leontda Brežneva.. Dakto by hádam povedal: čože desat percent, to nič nie. je —7 ak to nemá byt aspoň o polovicu, to nemá ani zmysel. Iste, desat percentné zníženie výdavkov na zbrojenie neznamená' radikálne odzbrojenie. Ukazuje sa však, že aj takáto požiadavka sa stretla u ostatných štyroch veľmocí s dost neurčitou reakciou — nevedia jednoznačne, čo odpovedat, neboli na takúto veľmi konkrétnu výzvu pripravené. Žiadať biac by v danej chvíli sotva malo logiku. Na druhej’ strane sa však v kruhoch OSN ozvala nielen podpora sovietskej myšlienke, ale viacero ďalších krajín sa vyslovilo, že tento krok by sa nemal dotýkat iba stálych členov Bezpečnostnej rady, lež všetkých štátov vo svetovej organizácii. Niekoľko delegácií sa už prihlásilo medzi tých, čo by spoločne s inými svoje vojenské rozpočty znížili. A takto sa postupne utvára front podpory významnému návrhu, takto začínajú zriet plody novej iniciatívy. Napokon celá odzbrojovacia tematika je konkrétnym potvrdením správnost t sovietskeho postupu, ako ho približujú slová L. Brežneva. Ide o otázky mimoriadne zložité a citlivé, dotýkajúce sa bezpečnosti štátov a to všetko v období, keď napriek zlepšovaniu nemôžeme ešte jednoznačne hovořit o plnej Vzájomnej dôvere. A predsa sa už podarilo viacero klokov, krokov iste iba čiastkových — ale t tak prinášajúcich veľa pre mier, pre ľudstvo. A najmä sovietsko-americké dokumenty, obmedzenie strategických zbraní a najmä historická dohoda o zabránení vzniku atómovej vojny hovoria, že takýchto krokov je čoraz viac, sú čoraz väčšie, závažnejšie. Pravda, nie všetko je už vyriešené. Mier nie je neodškriepiteľná istota a vojna nemusí byt iba prízrakom z rozprávok. Treba spravit ešte veľa, aby sa toto stalo skutočnostou. Generálny tajomník HV KSSZ o tom hovorí: „Sme za trvalý mier, a to nepredpokladá len odmietnutie vojny ako prostriedku riešenia sporných otázok medzi štátmi, ale aj dosiahnutie určitého vzájomného porozumenia a dôvery medzi nimi, rozvoj spolupráce na základe plnej rovnoprávnosti a vzájomných výhod.“ Najmä takýto zámer má sovietska zahraničná politika pri rozvíjaní stykov s viacerými krajinami s odlišným spoločenským zriadením. Zlepšovanie týchto kontaktov neznamená iba dvojstranný prínos, ale aj vklad pre širšie medzinárodné súvislosti. Utvárajú sa ňové prvky v situácii vo svete a dodržiavať, presadzovať a podporovať ich, „na to treba úplne iný prístup, iné metódy a hádam aj iná psychológia, než aká existovala predtým“ — ako nedávno povedal Leonid Bretnev v Sofii. Ano, sú to všetko úlohy veľmi náročné — ale cieľ stojí zato. Miloš NEMECEK Zámery Leonid Brežnev v Taškente jasne vyjadril zámery Sovietskeho zväzu pri uskutočňovaní mierového programu XXIV. zjazdu KSSZ. V jeho zmysle cieľom dohôd medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, Fran cúzskom a inými kapitalistickými krajinami je zmiernenie mier a rozvoj spolupráce. napätia, Záujmy ľudstva vyžadujú, aby sa zásady mierového spolunažívania stali pevnou súčasťou vzťahov medzi krajinami s rozličným spoločenským zriadením. Prejav Leontda Brežneva v Taškente je výrazom úprimného mierového úsilia Sovietskeho zväzu a jeho pevného rozhodnutia kráčať neochvejne leninskou cestou. : •,. .• RABOTNICESKO DELOr Sofia Posledné roky sú naplnenémieru - nilovnými zahraničnopolitickými člnmi Sovietskeho zväzu. Zásluhou húževnatosti a cieľavedomosti Leontda Brežneva majú aj úspech a uvádzajú sa do života. Teraz,.ked sa dosiahlo uvoľnenie napätia medzi Východom a Západom, odstraňujúce nebezpečenstvo vojny, položil v Taškente vedúci predstaviteľ ZSSR dôraz na potrebu zabezpečiť mier v Ázii. To plne zodpovedá záujmom národov v tejto časti sveta. DZAN JCG, Dillí Čínski vodcovia, ktorí do celého sveta volajú o akomsi „ohrození zo severu“, zamlčujú návrh Sovietskeho zväzu na zmluvu o neútočení s Čínskou ľudovou republikou, o ktorej sa zmienil Leonid Brežnev v Taškente. Peking naopak odpovedá po hraničnými provokáciami vočj súse-,. dom a manévrami v pohraničí, o ktorých nedávno písala mongolská tlač. Mnohé fakty svedčia, že míerdvá politika nezodpovedá záujmom pekinských vodcov, ich túžbe po „veľkej Cíne“ siahajúcej od Tichého oceánu po Ural. ZOLN1ERZ WOLNOSCI, Varšava í v podstate schválila, a dať príslušnému jej výboru nevyhnutnú právomoc. DER MORGEN, Berlín Nová sovietska iniciatíva je mimoriadne aktuálna z dvoch príčin. Prichádza k nej v čase, keď sa prechádza od „studenej vojny“ k uvoľňovaniu napätia a k utváraniu novej sústavy medzinárodných vzťahov. Táto iniciatíva je súčasne konkrétnym prejavom internacionalizmu a huma nizmu sovietskej zahraničnej politiky. Prichádza vo chvíli, keď mnohé krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky pociťujú hospodárske ťažkosti, spôsobené v niektorých oblastiach týchto svetadielov živelnými pohromami. "u;c' NÁRODNÁ MLÁDEŽ, Sofia ' ' 'i Konštruktívne a nové Novým, konštruktívnym prvkom v prejave Andreja Gromyka v OSN je, že spojil zníženie vojenských rozpočtov s pomocou rozvojovým krajinám. O tejto pomoci sa vo svete rozpráva už dlho, no urobilo sa v podstate málo. Je teraz čas prikročiť k posledným prípravám na svetovú konferenciu o odzbrojení, ktorú ÔSN Dôvera Predseda rady ministrov ZSSR prišiel do Juhoslávie v čase, keď sa kladne rozvíjajú juhoslovansko-so vietske vzťahy, a ked sa vo svete prejavujú, povzbudivé tendencie. Tieto. vzťahy majú dobrý základ. ZSSR a Juhoslávia sa navzájom sústavne informujú o otázkach, týkajúcich sa Európy. Terajšia situácia si vyžaduje ešte veľa úsilia, aby sa Európa stala svetadielom mieru, ako sa o to usilujú Juhoslávia a Sovietsky zväz. Ovzdušie dôvery a priateľstva medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom bolo zárukou, že návšteva Alexeja Kosygina v SFRJ bude úspešná. BORBA, Belehrad Leonid Brežnev je toho názoru, že predpokladom ozajstného vyriešenia ľudských problémov je najmä odstránenie nebezpečenstva vojny. V sofijskom prejave načrtol optimistický obraz uvoľňovania napätia v Európe. Vyzval krajiny Západu aj Východu k novému úsiliu o zabezpečenie úspechu konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci* LE MONDE, Paríž Generálny tajomník ÚV KSSZ objasnil ľudom na Západe; ktorí vystupujú s nereálnymi požiadavkami, že dohoda medzi Východom a Západom nie je nijakou diplomatickou „výmenou tovaru“, ale jej podstata je v spoločnom úsilí o spoluprácu. POLITIKA, Belehrad Leonid Brežnev vo svojom úprimnom prejave v Sofii potvrdil nemennosť internacionálistickej politiky KSSZ a sovietskej vlády, zameranej na podporu boja národov za slobodu a nezávislosť. , ■ t NHAN-DAN, Hanoi jii Nijaké spochybnenie Bolestná skúsenosť z Chile neznamená pochybnosť o jeho ceste k socializmu, ale naopak, potvrdzuje jej platnosť. Treba odsúdiť čílsku kresťanskú demokraciu, ktorej pravica prejavila ochotu spolupracovať s pučistickými generálmi. Jej vedenie sa nemôže zbaviť politickej, historickej a mravnej zodpovednosti za posledné udalosti. RINASCITÄ, Rím Pablo Neruda zanechal Chilanom svoju poéziu, nádeje, svoju nádhernú vidinu sveta. Všetci, ktorí ho mali radi, veria vo víťazstvo' jeho nádejí a ideí, veria v budúcnosť jeho krajiny, jej vlastencov a bojovníkov. Veria, že na námestiach Santiaga Valparaísa, na útesoch tichomorskéa ho pobrežia budú raz stáť pamätníky básnika, bojovníka a občana Pabla Nerudu. KOMSOMOLSKAJA PRAVDA, Moskva Súkromné banky v Spojených štátoch prejavili ochotu spolupracovať s novým čílskym režimom. Napríklad Banker’s Trust informovala čílsku štátnu banku, že Je ochotná zdvojnásobiť pôžičku na stavbu ropovodu. Junta oznámila, že vyšle misiu k medzinárodnému menovému fondu, ktorý zastavil úvery Allendeho vláde. Fond prisľúbil dohodu, ktorá by mohla znamenať až 200 miliónov dolárov, keď sa dosiahne dohoda o stabilizačnom programe. Medziameric ká rozvojová banka už ohlásila pô žičku 65 miliónov dolárov na -projekty, ktoré zdržiavali vyše dvoch rokov. Nezávislí národohospodári však hovoria, že robotníci, ktorí boli hlavnou oporou prezidenta Allendeho, budú postihnutí programom hospodárskej stabilizácie najskôr, lebo bude zahŕňať zníženie miezd, zvýšenie vládou určených cien a prepúš ťanie z práce. NEW YORK TIMES, NeW York Masový základ Tvrdilo sa, že nairobská schôdzka umožni prispieť rozhodujúcim spôsobom k utvoreniu menového systému kapitalistického sveta. Na rokovaniach „výboru dvadsiatich“ sa však jasne ukázalo, že hlavné krajiny na Západe, ktoré udávajú tón tak vo výbore, ako aj v medzinárodnom menovom fonde, nie sú schopné vyriešiť svoje pálčivé rozpory. Nijaká menová reforma pripravovaná navyše v pomerne úzkom „privilegovanom“ kruhu nemôže vyliečiť trvalú chorobu. Veď jej príčiny sú v samej kapitalistickej sústave, ktorá prežíva čoraz hlbšiu krízu. TASS, Moskva Mena v závoze Nevyhnutnosť zmien si uvedomili čoraz širšie vrstvy argentínskej spoločností najmä v dôsledku siedmich rokov vojenského režimu. Argentína stála pred vyhrotenými hospodárskymi a spoločenskými problémami. To vyvolalo nevídané vzplanutie boja pracujúcich. Tým vzrástla úloha justiclallstickej strany vedenej generálom Jivanom Perónom. Napriek rôznorodosti získal justicializmus ako hnutie masový základ a veľký vplyv na pracujúcich, lebo jeho heslá zodpovedajú potrebám ľudu a záujmom Argentíny. Gspech Juana Peróna a síl, ktoré ho podporujú, sa dosiahol v čase, keď v susednom Chile reakcia prešla do protiútoku. Vplyv imperializmu je citeľný aj v Argentíne, lebo imperializmus nikdy neustal v odpore a nepriateľstve k slobodne zvoleným vládam a vždy poskytoval pomoc diktátorským režimom. ex nes Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave ® Šéfredaktor Ľudovít PETROVSKY 0 Zástupkyňa šéfredaktora Marta LEMBOVlCOVÁ <ä Graficky upravujú Ivan HOJNÝ a Dušan ROGEL 0 Redakcia: 80100 Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla: 456-70, 472-73 a 462 61. Telefónne číslo šéfredaktora 427-49 ® Administrácia Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 0 Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Br&tlslava, Dukelská 51 0 Rozširuje Poštová novinová služba Objednávky prijíma každý poštový úrad á každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII O Cena Jednotlivého čísla 4 —. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208.—. Neobjednaní a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Registračné číslo SÚTI 6/32,