Expres, octombrie-decembrie 1974 (Anul 6, nr. 40-52)
1974-10-05 / nr. 40
Po Európe Ázia? (Pokračovanie r 1. strany) fúctch nezmyselné hrádze rozdeleného sveta, opustit brehy tzv. obdobia politiky studenej' vojny. Dôkazom toho je aj konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorej súčasná ženevská fáza vrcholí a príprave záverečných dokumentov, prakticky medzinárodnoprávne naplňujúcich predstavy o mierovej istote európskeho kontinentu. Vplyv takéhoto vývoja, pravda, nie je len výsadou Európanov. Mohli by sme to dokumentovat úspešným rozvojom sovtetsko-amerických vzfahov. Predovšetkým však je to dôsledok komplexnosti chápania medzinárodného vývoja, vyjadreného koncepciou sovietskej diplomacie, ktorej všestranná ofenzlvnost sa opiera o samú dialektiku života. Dôkazom toho je mierový program sovietskych komunistov, schválený XXIV. zjazdom. V tomto zmysle hovoril vlani v auguste aj L. I. Brežnev v Alma-Ate: „Ak st vytyčujeme rozšířit oblast uvoľňovania na celý svet, považujeme za dôležité, aby sa do tohto procesu zapojila na širokom fronte Ázia.“ Už samotný navrhovaný spôsob napovedá, že projekt kolektívnej bezpečnosti, dlhé roky presadzovaný socialistickými štátmi v Európe, na mieste v dotyku dvoch odlišne sa vyvíjajúctch svetov najcitlivejšom, má nielen európsku platnost. Prečo? Aj na to odpovedal L, I. Brežnev v už spomínanom prejave: ,,Pretože sa snažíme vylúčit vojny a ozbrojené konfliktyt imperialistickú agresiu na ázijskom kontinente. CŤiceme, aby pre každú krajinu a každý národ bolt zabezpečené podmienky slobodného rozvoja a národnej obrody, aby vo vztahoch medzi ázijskými krajinami zavládla dôvera a vzájomné porozumenie". Slovom, ak sa podarilo v Európe přesadit to, čomu dnes v Ženeve hovoria úspech v histórii doteraz ojedinelý, tak potom dozrel čas začat medzinárodnoprávne rozšiřovat oblast bezpečnosti a spolupráce aj na iné kontinenty. Pochopit vzájomnú súvislosť medzí posilňovaním mieru v Európe a na iných kontinentoch, ich nerozlučnú závislost, znamená pochopit podstatu — nedělitelnost mieru. Ak dnes hovoríme o úspešnorň rozvoji sovtetskoamerických vztahov. tak je to predovšetkým preto, že v zásade sa vo Washingtone rozhodli odpätaf sa i juhovýchodnej Ázie vojensky. Na druhej strane vttazstvo dlhoročného boja vietnamského ľudu malo svoje zázemie práve v rozvíjajúcom sa sovtetskoamerlckom dialógu. A Je to práve obdobie povietnamskej politiky Spojených štátov, ktoré na ázijskom kontinente uvoľnilo cestu k celkom reálnemu pochopeniu sovietskej iniciatívy, predloženej ázijským'národom už v roku 1969. To čo nebolo možné v Ázii, ktorá veľmi drasticky znášala v praxi tzv. „teórtu domina“, „zadržovania komunizmu“. včera, to začína byt aktuálne dnes, ked sa rysuje alternatíva spolužitia, čo najmä pre ázijské národy znamená súčasne aj začiatok konca neraz nadľudského utrpenia a strádania. Tým, pravda, nechceme povedať, že imperializmus vpustil svoje krvavé bojiská a dnes je n Azlt niečím iným. V každom prípade však musí rešpektovať novú situáciu a v nej st musí- hľadať aj novú úlohu, ale aj nový spôsob boja. A tu sme pri koreni otázky, do akej miery je systém kolektívnej bezpečnosti v Ázii aj reálny. Keď vychádzame z predpokladu, že nastalo obdobie prehodnocovania a revízie prekonaných predsudkov, tak máme predovšetkým na mysli nádeje mnohých ázijských národov a súčasne tiež ich dnešných predstaviteľov, akokoľvek stále závislých od politického, a žiaľ, stále ešte aj vojenského vplyvu Spojených štátov. Stačí si všimnúť chovanie členských krajín Ázie v paktoch SEATO, CENTO, alebo ASEAN. Ich chudokrvnost po roky charakterizovala záujem skôr o hospodársku ako o vojenskú spoluprácu. Politicky sa to prejavilo v neutralistických tendenciách. Alebo bojkot imperialistických mocnosti po vlaňajšom októbrovom konflikte na Strednom východe otriasol amertcko-japonskýmt vzťahmi od základu. Dnes je to tiež Tokio, ktoré chápe svoju pozíciu viac geopollttcky ako výlučne z hľadiska amerického „ochranného jadrového. dáždnika“. Dôsledok? Nadviazalo diplomatické styky s Mongolskom a s VDR, rozvíja spoluprácu so Sovietskym zväzom a jeho politický dialóg s Moskvou môže mať pre Áziu mieru a spolupráce osobitný zmysel. Za roky cieľavedomej politiky vytvoril si Sovietsky zväz p Ázii pozíciu seriózneho partnera. Predstavu o mierovej budúcnosti Ázie formuloval a presadzuje v dimenziách, ktoré vzbudzujú dôveru a aktivizujú všetkých bez rozdielu. Zásady tohto systému sa totiž opierajú o účast všetkých ázijských krajín bez rozdielu. Nikomu sa nedáva a nesmie dat možnost jednostrannej prevahy. Nadväzuje na predsavzatia z Bandungu, na zásady mierového spolužitia, ktoré si stanovili africké a ázijské národy už pred devätnástimi rokmi samy. Usiluje sa o likvidáciu pretrvávajúcich ohnísk vojny a odstránenie dôsledkov zahraničnej agresie a zasahovania. S tým, pravda, súvisí aj snaha, aby Ázia a Tichomorie prestali byt oblasťou jadrových pokusov, cudzích vojenských základní a vojenských blokov, aby sa normalizovala situácia v južnej Ázii a Indický oceán sa, stal oblasťou mieru. Vyžiada sí to nemálo úsilia i času. No po skúsenostiach z Európy možno povedať, že ide o projekt reálny a stoji ta námahu a trpezlivosť. B. MffiRKL ÔISLO 4i@ . t Hádanky Labouristom sa za pár mesiacov podarilo vyviesť Veľká Britániu z ťažké] nemoci. Prejavovala sa ustavičnými štrajkami a trojdenným pracovným týždňom. Vyriešili tiež niektoré sociálne otázky. Nevedeli však odstrániť viacero iných ťažkosti, najmä infláciu. Labouristická vláda, aby mohla podniknúť energickejšie kroky, tak v domácej politike, ako a] v Európskom spoločenstve, musela by mať väčšiu slobodu a nie byť v menšime. Labouristi sa teda rozhodli vypísať nové voľby, lebo dúfajú, že britské verejnosť bude podporovať ich úsilie o hospodársku stabilizáciu rozhodnejšie než doteraz. Úmysly voličov vo Veľkej Británii však ostávajú až do konca hádankou. Nikto nemôže predpokladať, kto vyhrá. Hospodárske pomery sú zložité a príčiny ťažkostí tak ťažko zistiteľné, že voliči nie sú prístupní argumentom. DZIENNIK LUDOWY, Varšava Už dávno nepostihla Francúzsko taká vlna pesimizmu, chmúrnych úvah a zlých výhliadok do budúcnosti. Hospodárska kríza, sprevádzaná Infláciou, klepe prlhlasito na dvere a odhaľuje nepríjemnú pravdu. Vláda zatiaľ nenašla a ani neponúkla účinné opatrenia. Národohospodári dospievajú k ešte tmavšiemu záveru: Ozajstného riešenia niet. Celé hospodárstvo Západu postihla kríza. Všetko, čo sa podniká, sú len injekcie, ktoré majú oddialiť osudnú ohvHu, s ked sa zdvihne opona ilúzií a ťažkosti sa ukážu t plnom 1 POLITIKA, Belehrad . Vysoké školy pripravujú odborníkov podľa potrieb výrobných odvetvi. No potom sa ukáže, že týchto odborníkov nepotrebujú, lebo majitelia továrni a závodov v boji za odbyt a za zisky podľa vlastnej úvahy a často, rýchle menia výrobné plány a teda profil závodu. Za rastúcej intenzifikácie práce a vždy zložitejšej výroby sa prestávajú potrebovať začínajúci robotníci, zväčša mlátil. Mladi odborníci nevyhovujú, lebo sa nemôžu Ihneď zapojiť do veľmi rýchleho výrobného tempa. No kdeže majú mladi robotníci a odborníci nadobúdať (skúsenosti, aby sa zamestnávateľom zapáčili? '• ĽEXPRESS, Paríž Riešenia Stretnutie ministrov zahraničia Egypta a Sýrie s predstaviteľmi Organizácie pre oslobodenie Palestíny bolo súčasťou oživených medzíarabskýoh rokovaní. Ich cieľom je vypracovať spoločný diplomatický postup pre najbližšie mesiace. Je potrebný o to viac, že táto Jeseň môže priniesť v riešení otázok Stredného východu prelom či aspoň pokrok. Je pochopiteľné, že krátke rozhovory v Káhire nevyjasnili všetky nedorozumenia okolo reprezentácie Palestínčanov na budúcich mierových rokovaniach a okolo vzniku samostatného paiestlnskeho štátu na územiach, ešte obsadených Izraelom. PrlspsM však k rozhodnutiam, ktoré môžu vplývať •na smer a tempo mierových rokovaní. Egypt sa po prvý raz postavil za Organizáciu pre oslobodenie Palestiny a považuje ho za jediné národnooslobodzovacie hnutie a zákonitého predstaviteľa palestínskeho ľudu. Novým javom je tiež to, že Organizácia pre oslobodenie Palestíny po prvý raz ukázala, že, by bola ochotná pristúpiť na politické riešenie konfliktu na Strednom východe. Tel Aviv od začiatku ráta s oddelenými rokovaniami s Jednotlivými arabskými krajinami. To by umožnilo dohadovať sa o „každý kúsok mieru“, o vrátenie každého kúsku arabskej pôdy. Postoj Jordánska po komunľká z káhirskej schôdzky uľahčuje Izraelu tieto manévre. ZYCIE WARSZAWY Prvý úder NATO na Cypre stroskotal. Aténska junta musela odstúpiť, ale nezávislosť, zvrchovanosť a celistvosť Cypru sú naďalej ohrozené. Jednotky NATO — najprv grécke, potom turecké — spôsobili Cypru rany. Diplomacia NATO sa stará o to, aby naďalej krvácali. TJNSERE ZEIT, Dflsseldorf Sovietska vláda a jej iniciatíva o Cypre vyvolali na ostrove pocit úľavy. Rozbíjajú obruč imperialistických úkladov okolo Cypru. Kým niektoré kruhy NATO sa usilujú zabrániť rokovaniam o cyperskej otázke v Organizácii Spojených národov, Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny žiadajú skoncovať s cudzími intrigami okolo Cypru a so zasahovaním do jeho vnútorných vecí. CHARAVJÍ, Nikózia miliónov Spred obchodov zmizli rady čakaýácteh, chvátil sa generál Augusto Pinochet. — „Naozaj, pred predajňami potravin nie sp. rady" — zbadal príčinu hamburský meštiacky týždenník Stern, — „lebo ceny najmä základných potrteb naďalej nezadržateľne rastú“. — Prevrat odôvodňovali generáli preklínaním prídelov, platných za vlády Ľudovej jednoty. Niet ich viac, nf&t čo přidělovat a niet za čo ich kupovať. „Američania sa ustlovaM ospravedlniť pád Allendeho vlády hospodárskymi príčinami," —• poznamenávajú New York Ttr rn.es. — ,fir. Allende si to vraj ,&pôsoMl sám".“ Lenže tiež americký denník musí přiznat: „Oteľom politiky Spojených štátov bolo ,spôsobil mu to“. Ich cieľom bolo .destabtlizovať Chile." — Aby sa vláde Ľudovej jednoty spôsobili tie „hospodárske príčiny", pravica dostala na podkopanie stability zásobovanie bez toho, že aj ona pocíti nedostatok denných potrieb, täem miliónov dolárov amerických. Podnikatelia „štrajkovali“, nevyrábali a nepredávali, ale mail z čoho žtt. Už je jasné, ako. i . Prezident Salvador Allende obžaloval tajnú službu Spojených štátov zo zasahovania do čílskych veci na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov pred dvoma rokmi. Poprelo sa to. Napokon, luhat a tajit sa stalo vo washingtonskej politike bežným javom. Rovnako lámať v Latinskej Amerike nevyberavo každý pohyb, ktorý nevyhovuje US businessu. — „Od intervencie proti Kube po fašistickú vzburu v Chile sa tiahne reťaz bezohľadnej, nezákonnej záškodníckej činnosti CIA. V Latinskej Amerike sa nikdy neobmedzila na jednu krajinu,“ — upozorňuje Berltner Zeitung. Noviny La Opinión v Buenos Aires*, už zasa zistili, že americká tajná služba sa usiluje dostahnuf, aby argentínska vláda zastavila, alebo aspoň podstatne obmedzila rozvíjajúce sa obchodné styky so socialistickými krajinami. „Na poprednom mieste plánov severoamerickej tajnej služby Je zabrániť v Latinskej Amerike, aby ľavicové strany utvorili jednotu a prostredníctvom jednotného frontu sa ujali moci cestou volebného víťazstva,“ — vysvetľuje argentínsky denník. „CIA na dosiahnutie tohto cieľa nepodporuje iba podvratné pravičiarske hnutia. Umelo utvára tiež ,ultra!avičiarske" zoskupenia ako „alternatívu‘ proti už jestvujúcim pokrokovým organizáciám.“ Pod zámienkou stability platia za „destabílizáciu". S heslom hojnosti dávajú doláre na zorganizovanie núdze. Pod zástavou demokracie uplácajú tých, ktorí ju hrdústa. Osem miliónov dolárov, čo dostali v Chile, sa podľa New York Times pokúšajú vo Washingtone vydávat za „pomoc zachovat opozičnú tlač a politické strany“. Počas vlády Ľudovej jednoty boli v Chile aj pravicové strany a tie to prehojne zneužili. Dnes tam nesmú byt nijaké. —■ „Salvador Allende nepodnikol pokusy zruští tlač," — pripúšťajú New York Times. „Vojenská junta, ktorej prichystala cestu .destabtlizácta“, platená americkou tajnou službou, ihneď umlčala tlač." Rovnakým spôsobom, akým generáli odstránili rady spred obchodov, zrušti náčelník generálneho štátu Augusto Pinochet na výročie prevratu „stav vnútornej vojny“ v Chile tým, že ho nahradil „stavom obliehania“. Aký je v tom rozdiel, to vie čert. Hoci jeden z generálov, vymenovaných za rektorov vysokých škôl, poučoval, že „netreba viedK stačí vediet riadiť“, junta sa zatvárila vedátorsky vo vedách liečbyt. V spise „O doktríne a stratégii rozvoja zdravotníctva“ rozdiel ukázala. Zrušia sa bezplatné štátne zdravotnícke služby a zavedú súkromné, platené. Osem miliónov dolárov dali na to všetko Spojené štáty. Keď to vyšlo najavo, podaktorým členom Kongresu svitlo, že sa dost dobre nedá trestať za zlo, páchané doma, a za podlost k susedom nie. Predložia návrh, aby sa podobné kúsky CIA, ako v Chile obmedzili. Snemovňa ■ reprezentantov ho zamietla väčšinou poriadne viac ako dvojtretinovou. fkmj 2