Expres, octombrie-decembrie 1974 (Anul 6, nr. 40-52)

1974-10-05 / nr. 40

Po Európe Ázia? (Pokračovanie r 1. strany) fúctch nezmyselné hrádze rozdeleného sveta, opus­tit brehy tzv. obdobia politiky studenej' vojny. Dôka­zom toho je aj konferencia o bezpečnosti a spolu­práci v Európe, ktorej súčasná ženevská fáza vrcholí a príprave záverečných dokumentov, prakticky me­dzinárodnoprávne naplňujúcich predstavy o mierovej istote európskeho kontinentu. Vplyv takéhoto vývoja, pravda, nie je len výsadou Európanov. Mohli by sme to dokumentovat úspešným rozvojom sovtetsko-amerických vzfahov. Predovšet­kým však je to dôsledok komplexnosti chápania me­dzinárodného vývoja, vyjadreného koncepciou soviet­skej diplomacie, ktorej všestranná ofenzlvnost sa opiera o samú dialektiku života. Dôkazom toho je mierový program sovietskych komunistov, schválený XXIV. zjazdom. V tomto zmysle hovoril vlani v au­guste aj L. I. Brežnev v Alma-Ate: „Ak st vytyčuje­me rozšířit oblast uvoľňovania na celý svet, považuje­me za dôležité, aby sa do tohto procesu zapojila na širokom fronte Ázia.“ Už samotný navrhovaný spôsob napovedá, že pro­jekt kolektívnej bezpečnosti, dlhé roky presadzova­ný socialistickými štátmi v Európe, na mieste v do­tyku dvoch odlišne sa vyvíjajúctch svetov najcitli­vejšom, má nielen európsku platnost. Prečo? Aj na to odpovedal L, I. Brežnev v už spomínanom preja­ve: ,,Pretože sa snažíme vylúčit vojny a ozbrojené konfliktyt imperialistickú agresiu na ázijskom konti­nente. CŤiceme, aby pre každú krajinu a každý ná­rod bolt zabezpečené podmienky slobodného rozvoja a národnej obrody, aby vo vztahoch medzi ázijskými krajinami zavládla dôvera a vzájomné porozumenie". Slovom, ak sa podarilo v Európe přesadit to, čomu dnes v Ženeve hovoria úspech v histórii doteraz oje­dinelý, tak potom dozrel čas začat medzinárodno­právne rozšiřovat oblast bezpečnosti a spolupráce aj na iné kontinenty. Pochopit vzájomnú súvislosť me­dzí posilňovaním mieru v Európe a na iných konti­nentoch, ich nerozlučnú závislost, znamená pocho­pit podstatu — nedělitelnost mieru. Ak dnes hovoríme o úspešnorň rozvoji sovtetsko­­amerických vztahov. tak je to predovšetkým preto, že v zásade sa vo Washingtone rozhodli odpätaf sa i juhovýchodnej Ázie vojensky. Na druhej strane vttazstvo dlhoročného boja vietnamského ľudu malo svoje zázemie práve v rozvíjajúcom sa sovtetsko­­amerlckom dialógu. A Je to práve obdobie poviet­­namskej politiky Spojených štátov, ktoré na ázijskom kontinente uvoľnilo cestu k celkom reálnemu pocho­peniu sovietskej iniciatívy, predloženej ázijským'ná­rodom už v roku 1969. To čo nebolo možné v Ázii, ktorá veľmi drasticky znášala v praxi tzv. „teórtu domina“, „zadržovania komunizmu“. včera, to začína byt aktuálne dnes, ked sa rysuje alternatíva spolu­žitia, čo najmä pre ázijské národy znamená súčasne aj začiatok konca neraz nadľudského utrpenia a strádania. Tým, pravda, nechceme povedať, že impe­rializmus vpustil svoje krvavé bojiská a dnes je n Azlt niečím iným. V každom prípade však musí reš­pektovať novú situáciu a v nej st musí- hľadať aj novú úlohu, ale aj nový spôsob boja. A tu sme pri koreni otázky, do akej miery je sys­tém kolektívnej bezpečnosti v Ázii aj reálny. Keď vychádzame z predpokladu, že nastalo obdobie pre­hodnocovania a revízie prekonaných predsudkov, tak máme predovšetkým na mysli nádeje mnohých ázij­ských národov a súčasne tiež ich dnešných predstavi­teľov, akokoľvek stále závislých od politického, a žiaľ, stále ešte aj vojenského vplyvu Spojených štá­tov. Stačí si všimnúť chovanie členských krajín Ázie v paktoch SEATO, CENTO, alebo ASEAN. Ich chudo­­krvnost po roky charakterizovala záujem skôr o hos­podársku ako o vojenskú spoluprácu. Politicky sa to prejavilo v neutralistických tendenciách. Alebo boj­kot imperialistických mocnosti po vlaňajšom októbro­vom konflikte na Strednom východe otriasol ame­­rtcko-japonskýmt vzťahmi od základu. Dnes je to tiež Tokio, ktoré chápe svoju pozíciu viac geopoll­­ttcky ako výlučne z hľadiska amerického „ochran­ného jadrového. dáždnika“. Dôsledok? Nadviazalo diplomatické styky s Mongolskom a s VDR, rozvíja spoluprácu so Sovietskym zväzom a jeho politický dialóg s Moskvou môže mať pre Áziu mieru a spolu­práce osobitný zmysel. Za roky cieľavedomej politiky vytvoril si Sovietsky zväz p Ázii pozíciu seriózneho partnera. Predstavu o mierovej budúcnosti Ázie formuloval a presadzuje v dimenziách, ktoré vzbudzujú dôveru a aktivizujú všet­kých bez rozdielu. Zásady tohto systému sa totiž opie­rajú o účast všetkých ázijských krajín bez rozdielu. Nikomu sa nedáva a nesmie dat možnost jednostran­nej prevahy. Nadväzuje na predsavzatia z Bandungu, na zásady mierového spolužitia, ktoré si stanovili africké a ázijské národy už pred devätnástimi rokmi samy. Usiluje sa o likvidáciu pretrvávajúcich ohnísk vojny a odstránenie dôsledkov zahraničnej agresie a zasahovania. S tým, pravda, súvisí aj snaha, aby Ázia a Tichomorie prestali byt oblasťou jadrových pokusov, cudzích vojenských základní a vojenských blokov, aby sa normalizovala situácia v južnej Ázii a Indický oceán sa, stal oblasťou mieru. Vyžiada sí to nemálo úsilia i času. No po skúsenostiach z Euró­py možno povedať, že ide o projekt reálny a stoji ta námahu a trpezlivosť. B. MffiRKL ÔISLO 4i@ . t Hádanky Labouristom sa za pár mesiacov podarilo vyviesť Veľká Britániu z ťažké] nemoci. Prejavovala sa ustavičnými štraj­kami a trojdenným pracovným týždňom. Vyriešili tiež nie­ktoré sociálne otázky. Nevedeli však odstrániť viacero iných ťažkosti, najmä infláciu. Labouristická vláda, aby mohla podniknúť energickejšie kroky, tak v domácej politike, ako a] v Európskom spoločen­stve, musela by mať väčšiu slobodu a nie byť v menšime. Labouristi sa teda rozhodli vypísať nové voľby, lebo dúfajú, že britské verejnosť bude podporovať ich úsilie o hospodár­sku stabilizáciu rozhodnejšie než doteraz. Úmysly voličov vo Veľkej Británii však ostávajú až do konca hádankou. Nikto nemôže predpokladať, kto vyhrá. Hospodárske pomery sú zložité a príčiny ťažkostí tak ťažko zistiteľné, že voliči nie sú prístupní argumentom. DZIENNIK LUDOWY, Varšava Už dávno nepostihla Francúzsko taká vlna pesimizmu, chmúrnych úvah a zlých výhliadok do budúcnosti. Hospo­dárska kríza, sprevádzaná Infláciou, klepe prlhlasito na dvere a odhaľuje nepríjemnú pravdu. Vláda zatiaľ nenašla a ani neponúkla účinné opatrenia. Národohospodári dospie­vajú k ešte tmavšiemu záveru: Ozajstného riešenia niet. Celé hospodárstvo Západu postihla kríza. Všetko, čo sa podniká, sú len injekcie, ktoré majú oddialiť osudnú ohvHu, s ked sa zdvihne opona ilúzií a ťažkosti sa ukážu t plnom 1 POLITIKA, Belehrad . Vysoké školy pripravujú odborníkov podľa potrieb výrob­ných odvetvi. No potom sa ukáže, že týchto odborníkov ne­potrebujú, lebo majitelia továrni a závodov v boji za odbyt a za zisky podľa vlastnej úvahy a často, rýchle menia vý­robné plány a teda profil závodu. Za rastúcej intenzifikácie práce a vždy zložitejšej výroby sa prestávajú potrebovať začínajúci robotníci, zväčša mlátil. Mladi odborníci nevyhovujú, lebo sa nemôžu Ihneď zapojiť do veľmi rýchleho výrobného tempa. No kdeže majú mladi robotníci a odborníci nadobúdať (skúsenosti, aby sa zamest­návateľom zapáčili? '• ĽEXPRESS, Paríž Riešenia Stretnutie ministrov zahraničia Egypta a Sýrie s predsta­viteľmi Organizácie pre oslobodenie Palestíny bolo súčasťou oživených medzíarabskýoh rokovaní. Ich cieľom je vypraco­vať spoločný diplomatický postup pre najbližšie mesiace. Je potrebný o to viac, že táto Jeseň môže priniesť v riešení otázok Stredného východu prelom či aspoň pokrok. Je pochopiteľné, že krátke rozhovory v Káhire nevyjasnili všetky nedorozumenia okolo reprezentácie Palestínčanov na budúcich mierových rokovaniach a okolo vzniku samostat­ného paiestlnskeho štátu na územiach, ešte obsadených Izraelom. PrlspsM však k rozhodnutiam, ktoré môžu vplývať •na smer a tempo mierových rokovaní. Egypt sa po prvý raz postavil za Organizáciu pre oslobo­denie Palestiny a považuje ho za jediné národnooslobodzo­vacie hnutie a zákonitého predstaviteľa palestínskeho ľudu. Novým javom je tiež to, že Organizácia pre oslobodenie Palestíny po prvý raz ukázala, že, by bola ochotná pristúpiť na politické riešenie konfliktu na Strednom východe. Tel Aviv od začiatku ráta s oddelenými rokovaniami s Jed­notlivými arabskými krajinami. To by umožnilo dohadovať sa o „každý kúsok mieru“, o vrátenie každého kúsku arabskej pôdy. Postoj Jordánska po komunľká z káhirskej schôdzky uľahčuje Izraelu tieto manévre. ZYCIE WARSZAWY Prvý úder NATO na Cypre stroskotal. Aténska junta mu­sela odstúpiť, ale nezávislosť, zvrchovanosť a celistvosť Cypru sú naďalej ohrozené. Jednotky NATO — najprv grécke, potom turecké — spôsobili Cypru rany. Diplomacia NATO sa stará o to, aby naďalej krvácali. TJNSERE ZEIT, Dflsseldorf Sovietska vláda a jej iniciatíva o Cypre vyvolali na ostro­ve pocit úľavy. Rozbíjajú obruč imperialistických úkladov okolo Cypru. Kým niektoré kruhy NATO sa usilujú zabrániť rokovaniam o cyperskej otázke v Organizácii Spojených ná­rodov, Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny žiadajú skoncovať s cudzími intrigami okolo Cypru a so zasahova­ním do jeho vnútorných vecí. CHARAVJÍ, Nikózia miliónov Spred obchodov zmizli rady čakaýácteh, chvátil sa generál Augusto Pinochet. — „Naozaj, pred predajňami potravin nie sp. rady" — zbadal príčinu hamburský meš­tiacky týždenník Stern, — „lebo ceny naj­mä základných potrteb naďalej nezadrža­teľne rastú“. — Prevrat odôvodňovali ge­neráli preklínaním prídelov, platných za vlády Ľudovej jednoty. Niet ich viac, nf&t čo přidělovat a niet za čo ich kupovať. „Američania sa ustlovaM ospravedlniť pád Allendeho vlády hospodárskymi príči­nami," —• poznamenávajú New York Ttr rn.es. — ,fir. Allende si to vraj ,&pôsoMl sám".“ Lenže tiež americký denník musí přiznat: „Oteľom politiky Spojených štá­tov bolo ,spôsobil mu to“. Ich cieľom bolo .destabtlizovať Chile." — Aby sa vláde Ľudovej jednoty spôsobili tie „hospodár­ske príčiny", pravica dostala na podkopa­nie stability zásobovanie bez toho, že aj ona pocíti nedostatok denných potrieb, täem miliónov dolárov amerických. Podni­katelia „štrajkovali“, nevyrábali a nepre­dávali, ale mail z čoho žtt. Už je jasné, ako. i . Prezident Salvador Allende obžaloval tajnú službu Spojených štátov zo zasa­hovania do čílskych veci na Valnom zhro­maždení Organizácie Spojených národov pred dvoma rokmi. Poprelo sa to. Napo­kon, luhat a tajit sa stalo vo washington­­skej politike bežným javom. Rovnako lá­mať v Latinskej Amerike nevyberavo kaž­dý pohyb, ktorý nevyhovuje US businessu. — „Od intervencie proti Kube po fašistic­kú vzburu v Chile sa tiahne reťaz bezo­hľadnej, nezákonnej záškodníckej činnosti CIA. V Latinskej Amerike sa nikdy neob­medzila na jednu krajinu,“ — upozorňuje Berltner Zeitung. Noviny La Opinión v Buenos Aires*, už zasa zistili, že americká tajná služba sa usiluje dostahnuf, aby ar­gentínska vláda zastavila, alebo aspoň podstatne obmedzila rozvíjajúce sa ob­chodné styky so socialistickými krajinami. „Na poprednom mieste plánov severo­americkej tajnej služby Je zabrániť v La­tinskej Amerike, aby ľavicové strany utvo­rili jednotu a prostredníctvom jednotného frontu sa ujali moci cestou volebného ví­ťazstva,“ — vysvetľuje argentínsky den­ník. „CIA na dosiahnutie tohto cieľa nepodporuje iba podvratné pravičiarske hnutia. Umelo utvára tiež ,ultra!avičiar­­ske" zoskupenia ako „alternatívu‘ proti už jestvujúcim pokrokovým organizá­ciám.“ Pod zámienkou stability platia za „des­­tabílizáciu". S heslom hojnosti dávajú do­láre na zorganizovanie núdze. Pod zásta­vou demokracie uplácajú tých, ktorí ju hrdústa. Osem miliónov dolárov, čo dosta­li v Chile, sa podľa New York Times po­kúšajú vo Washingtone vydávat za „pomoc zachovat opozičnú tlač a politické stra­ny“. Počas vlády Ľudovej jednoty boli v Chile aj pravicové strany a tie to prehojne zneužili. Dnes tam nesmú byt nijaké. —■ „Salvador Allende nepodnikol pokusy zru­ští tlač," — pripúšťajú New York Times. „Vojenská junta, ktorej prichystala cestu .destabtlizácta“, platená americkou tajnou službou, ihneď umlčala tlač." Rovnakým spôsobom, akým generáli odstránili rady spred obchodov, zrušti ná­čelník generálneho štátu Augusto Pino­chet na výročie prevratu „stav vnútornej vojny“ v Chile tým, že ho nahradil „sta­vom obliehania“. Aký je v tom rozdiel, to vie čert. Hoci jeden z generálov, vymenovaných za rektorov vysokých škôl, poučoval, že „netreba viedK stačí vediet riadiť“, junta sa zatvárila vedátorsky vo vedách liečbyt. V spise „O doktríne a stratégii rozvoja zdravotníctva“ rozdiel ukázala. Zrušia sa bezplatné štátne zdravotnícke služby a za­vedú súkromné, platené. Osem miliónov dolárov dali na to všet­ko Spojené štáty. Keď to vyšlo najavo, podaktorým členom Kongresu svitlo, že sa dost dobre nedá trestať za zlo, páchané doma, a za podlost k susedom nie. Pred­ložia návrh, aby sa podobné kúsky CIA, ako v Chile obmedzili. Snemovňa ■ repre­zentantov ho zamietla väčšinou poriadne viac ako dvojtretinovou. fkmj 2

Next