Expres, ianuarie-martie 1975 (Anul 7, nr. 1-13)
1975-01-04 / nr. 1
ROČNÍK VII. 4. JANUÁRA 1975i CENA KčI 4,— TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ VÝZNAMNÉ VÝROČIE Na Silvestra, keď minula veľká ručička hodin dvanástu, vstúpili sme do nového, nevšedného a neobyčajného roka. Azda v tej chvíli, keď sa stretli nielen čaše, ale aj oči, srdcia a ruky v pevných stiskoch, málokto mal čas uvědomit si, do akého roka vchádzame. Uvedomili si to možno iba starší, ktorí miesto hlučných zábav už radšej posedávajú doma medzi štyrmi stenami. Aj keby im tento priestor nespestrovala v tento deň televízia a rozhlas, je pre nich dost široký, lebo nevládze spútat ich spomienky. Staršia generácia a s ňou aj mnohí mladší si uvedomujú jedno. Vošli sme do roka, v ktorom oslávime tridsiate výročie nášho oslobodenia Sovietskou armádou, ktoré zaplatilo svojimi životmi 130 tisíc sovietskych vojakov. Ich hroby lemujú slávnu cestu od východu. Uplynú tri desaťročia od chvíle, keď sa Slovensko dozvedelo, že v Prahe sa bojuje, tak, ako sa vtedy v predchádzajúcom roku v auguste dozvedeli v Čechách, že Slovensko povstalo. Dlhé tri desaťročia uplynú od chvíle, keď sa boj v Prahe, matke miest, zavŕšil víťazne príchodom sovietskych tankistov. Po novoročných oslavách, po nástupe do práce s jasným čelom si uvedomujeme, že za tieto tri desaťročia vyrástla celá nová generácia. Starším sa zdali tieto tri desaťročia dokonca prikrátke, lebo odveká zákonitosť je taká, že im ubrali z nitky života, a mladí zas naberajú na sile, múdrosti, zručnosti a skúsenosti. Tri desaťročia mieru, tri desaťročia pokoja, tri desaťročia spokojného života bez strachu, že zavýjanie sirény vydesí zo sna matky a deti, že plesnivé a zatuchnuté pivnice ich pojmú do svojej náruče a po nálete budú ľudia hľadať svojich drahých, rodinu a známych, či ostali nažive. Toto dnešní tridsaťroční ľudia nepoznajú. Nevedia, čo je strohé oznámenie, ktoré v niekoľkých riadkoch potvrdilo pre rodinu tú najtvrdšiu skutočnosť, padol ... Padol preto, aby jeho syn, vnuk, brat, sestra, dcéra a vnučka mohli spokojne žiť. Aby sa mohli dnes deti v pokoji učiť, mladí obliekať sa do tanečných, na večierok, na maturitu, na promóciu a k sobášu. Mnoho hrdinov, mužov í žien skropilo krvou túto zem v Slovenskom národnom povstaní, aj v pražskom povstaní českého ľudu. Oslobodiíeľský boj príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR od Buzuluku do Prahy je tak isto poznačený hrobmi tých, ktorých darmo čakali v čarokrásnom kraji pod Tatrami, v, úchvatne krásnej a dojemnej zemi medzi Krkonošami a Šumavou, alebo na obdivovanej Hanej a inde. Tí, ktorí kráčali so zbraňou v ruke, ktorí prežili, alebo padli na poli cti, ktorí niesli na bedrách ťažkosti ilegálneho boja a pomoci partizánom, nenechali nikoho na pochybách, že tento ľud chce žiť znovu slobodne, tvoril novú hymnu práce, ktorá spojí všetok robotný ľud pod vedením jeho predvoja, robotníckej triedy. Tento heroický oslobodiíeľský boj nie je iba históriou tých slávnych dní. Je aj históriou dávnych bojov robotníckej triedy, je históriou kovania tvrdých chlapov, je históriou širokého boja a odboja ktorý zaplatilo u nás životom 25 tisíc komunistov. Hrdinský boj našiel pokračovanie v úspešnom budovaní našej vlasti, v jej rozkvete a v zabezpečení istoty, ktorá je podložená najpevnejšou devízou na svete, prácou. A dostatkom práce. Preto rok tridsiateho výročia nášho oslobodenia od prvého dňa je nielen historickou záležitosťou, ale aj prehliadkou dosiahnutých výsledkov a prehliadkou novej histórie, ktorá sa odvila za tridsať rokov. Je prehliadkou húževnatej a čestnej ľudskej práce a umu. A k tejto tvorivej práci volá každého statočného občana jeho slobodná vlasť. ROK FINIŠU, ROK PRÍPRAV Rok je kapitál, ktorý už čosi znamená. Človek i celá spoločnosť ■ takýto čas všeličo dokážu. Každý rok je dôležitý, žiadnych dvanásť mesiacov nemožno premárniť. Rok 1975 však má pre socialistické krajiny najmä v hospodárstve význam naozaj mimoriadny. U nás znamená tiež finiš tejto päťročnice — rozhodne o jej celkových výsledkoch. A súčasne je vyvrcholením príprav budúceho päťročného plánu. Samozrejme, samotný posledný rok päťročnice, do ktorého sme vkročili, nemôže ako kúzlom prenu iť to, čo sme vytvárali už štyri roky doteraz. Napokon ani nemusí. Koncoročné bilancovanie vo všetkých socialistických štátoch potvrdilo jednoznačnú prevahu úspechov v hospodárskom vývoji. V čase, keď kapitalistický svet zápasí s prehlbujúcou sa krízou, je vzostup socialistického spoločenstva ešte pozoruhodnější. Priemerným prírastkom priemyslovej výroby vyše šesť percent v tomto roku (a v niektorých krajinách ešte viac) opäť Rada vzájomnej hospodárskej pomoci potvrdila svoje postavenie najdynamickejšieho ekonomického zoskupenia sveta. Mohli by sme veľa hovoriť o výsledkoch každého z našich priateľov. Zasadania najvyšších orgánov bratských strán a parlamentov krátko pred záverom roku zratúvali bilancie. A doslova v každej z nich konto aktív výrazne prevažovalo. Za všetkých uveďme hodnotenie a perspektívy sovietskeho hospodárstva, ako sa nimi zaoberalo plénum ÚV KSSZ a zasadanie Najvyššieho sovietu. Plán rátal s prírastkom priemyslovej výroby temer o sedem percent v tomto roku, aj to bola úloha náročná. Skutočnosť však tento predpoklad ešte prevýšila o viac než celé percento. Pri obrovskom objeme sovietskeho národného hospodárstva to znamená mnohomiliardové hodnoty ■ naviac. Zahanbiť sa nedali ani poľnohospodári. Prekročili úlohy v živočíšnej výrobe, bavlna dala rekord — temer osem a pol milióna ton, napriek nepriazni počasia žatva zrna znamenala druhý najlepší výsledok v histórii, 195,5 milióna ton. Takto, by sm„ v údajoch o množstvách z priemyslu aj poľnohospodárstva mohli pokračovať. Nejde však iba o kvantitu. Nemenej dôležité je, že dosiahnutie týchto výsledkov sa viac než dosiaľ opieralo o výdobytky vedeckotechnickej revolúcie, o kvalitatívne' vyššie metódy výroby. To všetko spoločne smerovalo k hlavnému cieľu: zvyšovaniu životnej úrovne. 'V dynamike roku 1974 bude pokračovať i rok, ktorý nastupuje. Tempo íastu, nasadené doterajšími-štyrmi rokmi, zostane zachované. To ,zaručí splnenie a v mnohých odvetviach zaiste aj prekonanie programu päťročnice. Progres bude mať ešte väčší priestor. Rozhodujúce prírastky budú v roku 1975 dosiahnuté práve aplikáciou vědeckotechnických úspechov na prax. Odraz tohto všetkého v živote každého sovietskeho človeka bude veľmi hmatateľný. Spoločenská spotreba vzrastie o 6,4 percenta. Priemerná mesačná mzda prekročí v priemysle 140 rubľov. Byty dostane 11 miliónov ľudí — od začiatku päťročnice to budú teda nové byty pre viac než päťdesiat miliónov. Kým výdavky na obranu nielen percentuálne, ale aj absolútne poklesnú — prostriedky na školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť zaznamenajú pozoruhodný rast o osem percent. Takto teda plánuje socialistická spoločnosť. Podobne môžeme hovoriť o bilancii uplynulých dvanástich mesiacov a nástupe do záveru päťročnice v ostatných bratských krajinách. Samozrejme ani v Sovietskom zväze, ani v ďalších socialistických štátoch nejde o bezproblémovú idylu. Treba prekonávať aj ťažkosti a najmä riešiť ná (Pokračovanie na 2. strane)